Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 8

Jehovah Jló Ðɔ Togun Tɔn Ni Nɔ Mimɛ̌ Jí

Jehovah Jló Ðɔ Togun Tɔn Ni Nɔ Mimɛ̌ Jí

“Mɛ e ɖò mimɛ̌ jí é ɔ, a na nɔ mimɛ̌ jí xá ɛ.”—ÐƐHAN 18:27.

1-3. (a) Etɛwu nɔ ɖé ka nɔ tɛ́n kpɔ́n bɔ vǐ tɔn nɔ nɔ mimɛ̌ jí? (b) Etɛwu Jehovah ka jló ɖɔ togun tɔn ni nɔ mimɛ̌ jí?

MǏ NI ɖɔ ɖɔ nɔ wanyiyinɔ ɖé ɖò nǔ sɔ́ nú vǐ sunnu tɔn kpɛví wɛ bonu é na yì wemaxɔmɛ. É lɛwu n’i lobo dó nǔ e mɛ́ ganji lɛ é n’i. Enɛ na zɔ́n bɔ lanmɛ vǐ ɔ tɔn na ɖò ganji, bo na lɛ́ xlɛ́ mɛ ɖevo lɛ ɖɔ mɛjitɔ́ tɔn lɛ ɖò nukún kpé dó wutu tɔn wɛ ganji.

2 Jehovah e nyí Tɔ́ mǐtɔn é ba ɖɔ mǐ ni fɛ́ wǔ bo lɛ́ mɛ́. (Ðɛhan 18:27) É tuùn ɖɔ nú mǐ nɔ mimɛ̌ jí ɔ, é na ɖó lè nú mǐ. Nú mǐ nɔ mimɛ̌ jí ɔ, mǐ nɔ lɛ́ kpa susu n’i.—Ezekiyɛli 36:22; 1 Piyɛ́ɛ 2:12.

3 Etɛ ka nyí tinmɛ è ni nɔ mimɛ̌ jí tɔn? Etɛwu mimɛ̌jininɔ ka na wà ɖagbe nú mǐ? Ee mǐ na ɖò nùkanbyɔ enɛ lɛ gbéjé kpɔ́n wɛ é ɔ, mǐ sixu mɔ huzuhuzu e é na byɔ ɖɔ ɖokpo ɖokpo mǐtɔn ni bló é ɖé lɛ.

ETƐWU MǏ KA ÐÓ NA NƆ MIMƐ̌ JÍ?

4, 5. (a) Etɛwu mǐ ka ɖó na nɔ mimɛ̌ jí? (b) Etɛ nùɖíɖó lɛ ka kplɔ́n mǐ dó linlin e Jehovah nɔ ɖó dó mimɛ̌jininɔ wu é wu?

4 Mǐ nɔ kplɔ́n lee mǐ na fɛ́ wǔ bo lɛ́ nɔ mimɛ̌ jí gbɔn é ɖò kpɔ́ndéwú Jehovah ɖesunɔ tɔn mɛ. (Levíi ví lɛ 11:44, 45) Hwɛjijɔ taji e wu mǐ ɖó na fɛ́ wǔ é wɛ nyí ɖɔ mǐ jló na “wà nǔ éɖɔhun.”—Efɛzinu lɛ 5:1.

5 Nùɖíɖó lɛ kplɔ́n nǔ gègě mǐ dó linlin e Jehovah nɔ ɖó dó mimɛ̌jininɔ wu é wu. Jehovah bló tuto jɔwamɔ tɔn ɖé lɛ ɖó gbɛ̀ ɔ mɛ bɔ ye nɔ hɛn jɔhɔn kpo sìn kpo ɖó mimɛ̌ jí. (Jelemíi 10:12) Lin tamɛ kpɔ́n dó ali tobutobu e nu ayikúngban ɔ nɔ klɔ́ éɖée, bo nɔ nɔ mimɛ̌ jí ɖè hwenu e gbɛtɔ́ lɛ tlɛ hɛn ɛ blí gudo é jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Jehovah bló nǔɖògbɛ kpɛví títí ɖé lɛ, bɔ mɔ e nɔ bló bɔ nǔ nɔ kló é ɖé kɛɖɛ jɛn sixu mɔ ye. Nǔɖògbɛ enɛ lɛ sixu bló bɔ nǔ e ko nyí aɖǐ nyanya ɖé é na lɛ́ huzu nǔ e ma sɔ́ nyí awovinú ǎ é. Nùjiwǔ ɖé wɛ enɛ nyí. Nùnywɛ xwitixwitizɔ́watɔ́ lɛ tlɛ nɔ zán nǔɖògbɛ enɛ lɛ ɖé lɛ dó bló, bɔ nǔ nyanya e nùblibli lɛ sixu dɔn wá lɛ é nɔ huzu nǔ ɖagbe.—Hlɔmanu lɛ 1:20.

6, 7. Nɛ̌ Mɔyizi Sɛ́n ɔ ka xlɛ́ ɖɔ mɛ ɖěɖee nɔ sɛ̀n Jehovah lɛ é ɖó na nɔ mimɛ̌ jí gbɔn?

6 Mǐ lɛ́ mɔ lee mimɛ̌jininɔ ɖò taji sɔ́ é ɖò Sɛ́n e Jehovah na Izlayɛli-ví lɛ gbɔn Mɔyizi jí é mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, togun ɔ ɖó na nɔ mimɛ̌ jí ɖò agbaza lixo, cobɔ Jehovah na yí sinsɛn-biblo yetɔn. Ðò Hwɛ Súnsún Sín Kɔ nú Mɛ Zán Ðaxó Ɔ gbè ɔ, vɔsanúxwlémawutɔ́ ɖaxó ɔ ɖó na lɛwu azɔn wè. (Levíi ví lɛ 16:4, 23, 24) Cobonu vɔsanúxwlémawutɔ́ ɖevo lɛ na xwlé vɔsanú lɛ Mawu ɔ, ye ɖó na klɔ́ alɔ yetɔn lɛ kpo afɔ yetɔn lɛ kpo. (Tíntɔ́n 30:17-21; 2 Tan 4:6) Ðò ninɔmɛ ɖé lɛ mɛ ɔ, è nɔ ɖó kúhwɛ́ nú mɛ e tlitó nú sɛ́n mimɛ̌jininɔ tɔn ɔ lɛ é.—Levíi ví lɛ 15:31; Kɛ́nsísɔ́ 19:17-20.

7 Nɛ̌ nǔ lɛ ka nɔ yì gbɔn ɖò égbé? Mǐ sixu kplɔ́n nǔ gègě dó nugbodòdó Jehovah tɔn lɛ wu ɖò Sɛ́n ɔ mɛ. (Malacíi 3:6) Sɛ́n ɔ xlɛ́ nyì wɛn ɖɔ Jehovah sɛntɔ́ lɛ ɖó na nɔ mimɛ̌ jí. Nugbodòdó Jehovah tɔn lɛ ko ɖyɔ ǎ. Égbé ɖesu ɔ, é nɔ ɖó nukún ɖɔ mɛ e nɔ sɛ̀n emi lɛ é ni fɛ́ wǔ bo lɛ́ mɛ́.—Jaki 1:27.

ETƐ KA NYÍ TINMƐ È NI NƆ MIMƐ̌ JÍ TƆN?

8. Ali tɛ lɛ nu mǐ ka ɖó na nyí mɛ mímɛ́ ɖè?

8 Ðò linlin Jehovah tɔn mɛ ɔ, è ni nɔ mimɛ̌ jí sín tinmɛ byɔ nǔ hú agbaza mɛtɔn, avɔ mɛtɔn lɛ kpo xɔ mɛtɔn mɛ kpo ni nɔ mimɛ̌ jí. Mimɛ̌jininɔ kúnkplá gbɛzán mǐtɔn bǐ. Sinsɛn-biblo mǐtɔn, walɔ mǐtɔn kpo linlin mǐtɔn lɛ kpo ɖ’emɛ. Bonu Jehovah na kpɔ́n mǐ dó mɔ mɛ mímɛ́ ɔ, mǐ ɖó na fɛ́ wǔ bo lɛ́ mɛ́ ɖò akpáxwé gbɛzán tɔn mǐtɔn lɛ ɖokpo ɖokpo mɛ.

9, 10. Etɛ ka nyí tinmɛ mǐ ni nɔ mimɛ̌ jí ɖò sinsɛn-biblo mǐtɔn mɛ tɔn?

9 Sinsɛn-biblo mimɛ̌. Mǐ ɖó na ɖó nu ɖò sinsɛn nùvú mɛ ɖò alɔ ɖebǔ mɛ ǎ. Hwenu e Izlayɛli-ví lɛ ɖò kannumɔgbenu ɖò Babilɔnu é ɔ, mɛ ɖěɖee nɔ wà nùblibli ɖò sinsɛn pagáwùn tɔn mɛ lɛ é wɛ lɛlɛ̌ dó ye. Ezayíi ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ Izlayɛli-ví lɛ na lɛkɔ wá yì xwé bo na vɔ́ sinsɛn-biblo nugbǒ ɔ ɖó ayǐ. Jehovah ɖɔ nú ye ɖɔ: “Mi gosin Babilɔnu . . . mi ma ɖ’alɔ nǔ kwiji ɖebǔ wu ó. Mi hɛn miɖée ɖó mimɛ̌ jí bo tɔ́n sín fí.” Nùkplɔnmɛ, nùwalɔ alǒ aca sinsɛn nùvú Babilɔnu tɔn tɔn lɛ ɖó na va dó Mawu sinsɛn yetɔn wu ǎ.—Ezayíi 52:11.

10 Égbé ɖesu ɔ, Klisanwun nugbǒ lɛ nɔ ɖó wǔ zɔ nú sinsɛn nùvú. (Xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 10:21.) Gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ ɔ, aca kpo nùɖiɖi kpo e gbakpé lɛ é gègě junjɔn nùkplɔnmɛ sinsɛn nùvú lɛ tɔn jí. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò fí gègě ɔ, mɛ lɛ ɖi nǔ ɖɔ nùɖé ɖò gbɛtɔ́ mɛ, bo nɔ kpó ɖò gbɛ̀ ɖò kú tɔn gudo, bɔ aca gègě wá junjɔn nùɖiɖi enɛ jí. (Nùnywɛtɔ́xó 9:5, 6, 10) Klisanwun lɛ ɖó na ɖó wǔ zɔ nú aca mɔhun lɛ. Hagbɛ̌ xwédo mǐtɔn tɔn lɛ sixu gbidi kɔ nú mǐ, bonu mǐ na ɖ’alɔ ɖò nǔ enɛ lɛ ɖé lɛ mɛ. Amɔ̌, ɖó mǐ ba ɖɔ Jehovah ni kpɔ́n mǐ dó mɔ mɛ mímɛ́ wutu ɔ, mǐ nɔ jó gbè ɖò kɔgbidinúmɛ mɔhun lɛ nukɔn ǎ.—Mɛsɛ́dó 5:29.

11. Etɛ ka nyí tinmɛ mǐ ni nɔ mimɛ̌ jí ɖò walɔ lixo tɔn?

11 Walɔ mímɛ́. Bonu Jehovah na kpɔ́n mǐ dó mɔ mɛ mímɛ́ ɔ, mǐ ɖó na nyì alɔ nú nùblibliwiwa alɔkpa ɖebǔ. (Xà Efɛzinu lɛ 5:5.) Ðò Biblu mɛ ɔ, Jehovah ɖɔ nú mǐ ɖɔ mǐ ni “hɔn nú agalilɛ.” É ɖɔ nyì wɛn ɖɔ mɛ ɖěɖee nɔ wà nùblibli bo ma ka lɛkɔ sín hwɛ yetɔn gudo ǎ lɛ é kún “na mɔ tɛn ɖò axɔsuɖuɖu Mawu tɔn mɛ ó.”—1 Kɔlɛntinu lɛ 6:9, 10, 18; kpɔ́n Tinmɛ E Ðò Vivɔnu É 22gɔ́ ɔ.

12, 13. Etɛwu mǐ ka ɖó na nɔ mimɛ̌ jí ɖò linlin mǐtɔn lɛ mɛ?

12 Linlin mímɛ́ lɛ. Hwɛhwɛ wɛ linlin lɛ nɔ sísɛ́ mɛ bɔ è nɔ wà nǔ. (Matie 5:28; 15:18, 19) Linlin mímɛ́ lɛ na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na wà nǔ ɖò ali e mɛ́ é nu. É ɖò wɛn ɖɔ mǐ nyí hwɛhutɔ́, enɛ wu ɔ, linlin masɔgbe lɛ nɔ wá ayi mǐtɔn mɛ sín hweɖenu jɛ hweɖenu. Enyi nǔ wá cí mɔ̌ ɔ, mǐ ɖó na ɖè linlin mɔhun lɛ sín ayi mɛ tlolo. Nú mǐ ma wà mɔ̌ ǎ ɔ, mǐ sixu wá mɔ ɖɔ ayi mǐtɔn kún sɔ́ mɛ́ ó. Mǐ sixu jɛ biba jí, bo na wà nǔ e jí mǐ nɔ lin tamɛ dó lɛ é. Amɔ̌, mǐ ɖó na bló bɔ linlin e mɛ́ lɛ é na gɔ́ ayi mǐtɔn mɛ. (Xà Filipunu lɛ 4:8.) Enɛ wu ɔ, mǐ nɔ nyì alɔ nú ayiɖeɖayi ee mɛ nùblibliwiwa alǒ dakaxixo gɔ́ lɛ é. Mǐ nɔ xwè sɔ bo nɔ cyan nǔ e mǐ nɔ xà, nɔ kpɔ́n, bo nɔ lɛ́ ɖɔ xó d’eji lɛ é.—Ðɛhan 19:9, 10.

13 Bo na dó hɛn mǐɖée ɖò wanyiyi Mawu tɔn mɛ ɔ, mǐ ɖó na nɔ mimɛ̌ jí ɖò Mawu sinsɛn mǐtɔn, walɔ mǐtɔn kpo linlin mǐtɔn lɛ kpo mɛ. Amɔ̌, é lɛ́ ɖò taji nú Jehovah ɖɔ mǐ ni nɔ mimɛ̌ jí ɖò agbaza lixo.

NƐ̌ MǏ KA SIXU NƆ MIMƐ̌ JÍ ÐÒ AGBAZA LIXO GBƆN?

14. Etɛwu é ka ɖò dandan ɖɔ è ni nɔ mimɛ̌ jí ɖò agbaza lixo?

14 Nú mǐ hɛn agbaza mǐtɔn kpo xá e mɛ mǐ ɖè é kpo ɖó mimɛ̌ jí ɔ, mǐ kpo mɛ e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é bǐ kpo wɛ na ɖu lè tɔn. Mǐ na ɖò ganji bɔ mɛ ɖevo lɛ na nɔ jló na nɔ kpɔ́ xá mǐ. Amɔ̌, mǐ lɛ́ ɖó hwɛjijɔ taji ɖevo e wu mǐ na nɔ mimɛ̌ jí ɖò agbaza lixo é. Nú mǐ nɔ mimɛ̌ jí ɔ, mǐ nɔ kpa susu nú Jehovah. Lin tamɛ dó nǔ elɔ jí: Nú a nɔ mɔ vǐ ɖé bɔ jikwikwi jí jɛn é nɔ ɖè hwebǐnu ɔ, a sixu ɖɔ xó nyanya dó mɛjitɔ́ tɔn lɛ wu. Ðò ali ɖokpo ɔ nu ɔ, enyi mǐ ma lébe nú mǐɖée bo nɔ mimɛ̌ jí ǎ ɔ, mɛ ɖevo lɛ sixu ɖɔ xó nyanya dó Jehovah wu. Pɔlu ɖɔ: “Mǐ jló ɖɔ è ma kpéwú bo mɔ nǔ nyanya ɖé ɖɔ dó azɔ̌ mǐtɔn wu ó; enɛ wɛ zɔ́n bɔ mǐ ɖò biba wɛ ɖɔ mǐ ni ma nyí afɔklɛ́nnú nú mɛɖebǔ ɖò nǔ ɖebǔ mɛ ó. É nyɔ́ wà ɔ, mǐ nɔ ɖexlɛ́ ɖò nǔ bǐ mɛ ɖɔ mǐ nyí azɔ̌watɔ́ Mawu tɔn.”—2 Kɔlɛntinu lɛ 6:3, 4.

Ðó mǐ nyí togun Jehovah tɔn wutu ɔ, mǐ ɖó na hɛn mǐɖée kpo fí e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é kpo ɖó mimɛ̌ jí

15, 16. Etɛ mǐ ka ɖó na wà bo na hɛn mǐɖée ɖó mimɛ̌ jí?

15 Agbaza mǐtɔn kpo nǔ e mǐ nɔ dó lɛ é kpo. É byɔ ɖɔ mǐ ni nɔ hɛn mǐɖée ɖó mimɛ̌ jí ayihɔngbe ayihɔngbe. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwɛhwɛ wɛ mǐ nɔ lɛwu, enyi é nyɔ́ bló ɔ mǐ nɔ lɛ̀ gbè bǐ gbè. Mǐ nɔ sɔ́ aɖǐ kpodo sìn kpo dó klɔ́ alɔ mǐtɔn lɛ, ɖò taji ɔ, hwenu e mǐ ja nǔ ɖa gbé alǒ nǔ ɖu gbé é; mǐ nɔ lɛ́ wà mɔ̌ hwenu e mǐ lɛkɔ sín afɔ jí alǒ ɖ’alɔ nǔ e blí é ɖé wu gudo é. Alɔ kíklɔ́ cí nǔ e ma hwɛ́n nùɖé ǎ é ɖɔhun, amɔ̌, bonu azɔnkwín lɛ kpo azɔn winniwinni lɛ kpo ma na dó gbakpé ǎ ɔ, é byɔ ɖɔ mǐ ni wà mɔ̌. É tlɛ sixu xɔ gbɛ̀ nú mǐ. Nú mǐ ma ɖó adado ǎ ɔ, mǐ sixu ba wlɛnwín ɖagbe ɖé nú afɔ jí yiyi. Izlayɛli-ví hwexónu tɔn lɛ ɖó adado ǎ, enɛ wu ɔ, ye nɔ ɖi sɔnuɖa yetɔn lɛ ɖò fí e ɖò zɔ nú xwé lɛ, bo ma ɖò sìn hwín jí ǎ é.—Sɛ́nflínmɛ 23:13, 14.

16 É byɔ ɖɔ avɔ mǐtɔn lɛ ni nyɔ́ kpɔ́n zɛ xwé wu, ni v’axi alǒ ni nyí ɖěɖee ɖò zo jí lɛ é ǎ. Amɔ̌, ye ɖó na ɖò páan bo lɛ́ mɛ́. (Xà 1 Timɔtée 2:9, 10.) Hwebǐnu wɛ mǐ nɔ jló ɖɔ nǔsisɔ mǐtɔn ni nɔ kpa susu nú Jehovah.—Titu 2:10.

17. Etɛwu mǐ ka jló na hɛn xwé mǐtɔn kpo fí e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é kpo ɖó mimɛ̌ jí?

17 Xwé mǐtɔn kpo fí e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é kpo. Nú mǐ na bo nɔ nɔ fí ɖebǔ ɔ, mǐ ɖó na hɛn xwé mǐtɔn ɖó mimɛ̌ jí. Mǐ nɔ lɛ́ wà nǔ e wu mǐ kpé é bɔ mɔ̌to mǐtɔn, zokɛkɛ mǐtɔn, kɛkɛ afɔdókwín mǐtɔn alǒ nǔ zoɖemɛ ɖebǔ e mǐ ɖó é nɔ nɔ mimɛ̌ jí, ɖò taji ɔ, nú mǐ sɔ́ xwè kplé lɛ alǒ kúnnuɖegbe ɔ nɛ. Nú mǐ ɖò wɛn jla wɛ ɔ, mǐ nɔ ɖɔ xó nú mɛ ɖevo lɛ dó gbɛ̀ mímɛ́ ɖé wu, ɖò palaɖisi ayikúngban jí tɔn mɛ. (Luki 23:43, nwt; Nǔɖexlɛ́mɛ 11:18) Lee xwé mǐtɔn kpo fí e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é kpo ɖè é sixu xlɛ́ ɖɔ mǐ ko ɖò nǔ sɔ́ wɛ dìn, bo na nɔ gbɛ̀ yɔyɔ̌ enɛ e nyí gbɛ̀ mímɛ́ ɔ mɛ.

18. Etɛwu mǐ ka jló ɖɔ nɔtɛn sinsɛn-biblo tɔn mǐtɔn ni nɔ mimɛ̌ jí?

18 Nɔtɛn sinsɛn-biblo tɔn mǐtɔn. Mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mimɛ̌jininɔ ɖò taji nú mǐ gbɔn fí e mǐ nɔ bló kplé ɖè é hinhɛn ɖó mimɛ̌ jí gblamɛ, é sixu nyí Kpléxɔ Axɔsuɖuto ɔ tɔn ɖé alǒ fí e mǐ nɔ bló kpléɖókpɔ́ ɖè lɛ é. Enyi mɛ lɛ wá Kpléxɔ Axɔsuɖuto ɔ tɔn mɛ azɔn nukɔntɔn ɔ, ye nɔ ɖó ayi lee é mɛ́ sɔ́ é wu hwɛhwɛ. Enɛ nɔ kpa susu nú Jehovah. Ðó mǐ nyí hagbɛ̌ agun ɔ tɔn wutu ɔ, mǐ mɛ bǐ wɛ ali ɔ hun na bɔ mǐ na d’alɔ bonu Kpléxɔ Axɔsuɖuto ɔ tɔn mǐtɔn ni nɔ mimɛ̌ jí, bo lɛ́ nɔ ninɔmɛ ɖagbe mɛ.—2 Tan 34:10.

NYÌ ALƆ NÚ NÙWALƆ E NƆ HƐN MƐ BLÍ LƐ É

19. Etɛ lɛ mǐ ka ɖó na nyì alɔ na?

19 Nugbǒ wɛ ɖɔ Biblu ɖɔ nùwalɔ nyanya e mǐ ɖó na nyì alɔ na lɛ é bǐ ǎ, amɔ̌, é na mǐ nugbodòdó ɖěɖee sixu d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na mɔ nukúnnú jɛ lee nǔ nɔ cí nú Jehovah dó nǔ lɛ wu é wu. É ba ɖɔ mǐ ni nɔ nu azɔ alǒ zán ahan syɛnsyɛn alǒ amasin e ɖó aɖǐ lɛ é nyì dò ǎ. Nú mǐ nyí xɔ́ntɔn Mawu tɔn ɔ, mǐ ɖó na nyì alɔ nú nǔ enɛ lɛ wiwa. Aniwu? Ðó mǐ ɖó sísí e gɔ́ngɔ́n é nú gbɛ̀ wutu. Nùwalɔ mɔhun lɛ sixu zɔ́n bɔ mǐ wɛ́n kú, ye nɔ wà nǔ dó lanmɛ mǐtɔn wu, bo nɔ lɛ́ hɛn nǔ gblé dó mɛ e lɛlɛ̌ dó mǐ lɛ é wu. Mɛ gègě nɔ dó gǎn bo na gɔn nǔ nyanya mɔhun lɛ wà bá mɔ tɛn dó hwlɛn gbɛ̀ yetɔn. É ɖò mɔ̌ có, ɖó mǐ nyí xɔ́ntɔn Jehovah tɔn lɛ wutu ɔ, wanyiyi e mǐ ɖó n’i é wɛ nyí hwɛjijɔ taji hugǎn e wu mǐ ɖó na ɖó nǔwiwa mɔhun te é. Nyɔnu winnyawinnya ɖé ɖɔ: “Kpo alɔdo Jehovah tɔn kpo ɔ, un jɛ gbɛ̀ mímɛ́ zán jí bo ɖu ɖò nǔ e sín kannumɔ un nyí lɛ é bǐ jí. . . . Un lin ɖɔ nú Jehovah ma d’alɔ mì ǎ ɔ, un sixu kpéwú bo bló huzuhuzu enɛ lɛ ǎ.” Mi nú mǐ ni ɖɔ xó dó nugbodòdó Biblu tɔn ɖěɖee sixu d’alɔ mɛɖé, bɔ é na ɖó nùwalɔ mɔhun lɛ te é atɔ́ɔ́n wu.

20, 21. Nùwalɔ tɛ lɛ Jehovah ka ba ɖɔ mǐ ni nɔ zɔ na?

20 “Mɛ vívɛ́ná ce lɛ mi, akpá enɛ lɛ e Mawu dó ɔ, mǐ wɛ é dó ye na. Enɛ ɔ wu ɔ, mǐ ni slá wǔ nú agbaza kpo [gbigbɔ] kpo, bo dó gǎn, bo ɖi xɛsi nú Mawu ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ, lobo na nyí mɛ mímɛ́ yì fó.” (2 Kɔlɛntinu lɛ 7:1) Jehovah ba ɖɔ mǐ ni nɔ zɔ nú nùwalɔ blíblí ɖěɖee sixu wà nǔ dó linlin mǐtɔn kpo agbaza mǐtɔn kpo wu lɛ é.

21 Hwɛjijɔ taji e wu mǐ na “slá wǔ nú agbaza kpo [gbigbɔ] kpo” é ɖò 2 Kɔlɛntinu lɛ 6:17, 18 mɛ. Jehovah ɖɔ nú mǐ ɖɔ: “Mi ma ɖó alɔ nǔ e nyí suɖunú ɔ ɖě wu ó.” Enɛ gudo ɔ, é d’akpá ɖɔ: “Nyɛ na yí mi. Un na nyí Tɔ́ nú mi, bɔ mi na nyí vǐ sunnu kpo vǐ nyɔnu kpo nú mì.” Nugbǒ ɔ, enyi mǐ nɔ nyì alɔ nú nǔ ɖebǔ e na hɛn mǐ blí alǒ hɛn mǐ kwiji ɖò Jehovah nukɔn é ɔ, é na yí wǎn nú mǐ lee tɔ́ ɖé nɔ yí wǎn nú vǐ tɔn lɛ gbɔn é ɖɔhun.

22-25. Nugbodòdó Biblu tɔn tɛ lɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na nyì alɔ nú nùwalɔ e nɔ hɛn mɛ blí lɛ é?

22 “A na yí wǎn nú Aklunɔ Mawu towe kpodo ayi towe bǐ kpo, kpodo lindɔ̌n towe bǐ kpo, kpodo linlin towe bǐ kpo.” (Matie 22:37) Sɛ́n e ɖò taji hú bǐ ɔ nɛ. (Matie 22:38) Jehovah jɛxa wanyiyi mǐtɔn bǐ dégbédégbé. Enyi mǐ ɖɔ ɖɔ mǐ na wà nǔ e sixu zɔ́n bɔ mǐ na wɛ́n kú, alǒ, nǔ e na hɛn taglomɛfɔn mǐtɔn gblé é ɖé ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu ɖɔ ɖɔ mǐ yí wǎn n’i bǐ mlɛ́mlɛ́ gbɔn? Mǐ nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖó sísí nú gbɛ̀ e é na mǐ é.

23 “[Jehovah] wɛ nɔ na gbɛ̀, bo nɔ na funfún kpodo nǔ bǐ kpo gbɛtɔ́ lɛ.” (Mɛsɛ́dó 17:24, 25) Enyi xɔ́ntɔn ɖé na nùnina xɔ akwɛ ɖé we ɔ, a na sɔ́ nyì gbě alǒ hɛn gblé wɛ à? Gbɛ̀ nyí nùnina jiwǔ ɖé sín Jehovah gɔ́n. Nùnina enɛ nɔ sù nukún mǐtɔn mɛ ɖesu. Enɛ wu ɔ, mǐ jló na zán gbɛzán mǐtɔn ɖò ali e na kpa susu n’i é ɖé nu.—Ðɛhan 36:10.

24 “A na yí wǎn nú nɔzo towe hwiɖesu ɖɔhun.” (Matie 22:39) Nùwalɔ e nɔ hɛn mɛ blí lɛ é nɔ wà nǔ dó mǐɖokponɔ wu ǎ. Ye nɔ lɛ́ wà nǔ dó mɛ e lɛlɛ̌ dó mǐ, bɔ mǐ yí wǎn na tawun lɛ é wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛ e nɔ nɔ xwé ɖokpo ɔ gbè kpo azɔnutɔ́ ɖé kpo é sixu jɛ azɔn syɛnsyɛn, ɖó é nɔ sè azɔwán ɔ kpowun wutu. Amɔ̌, enyi mǐ ɖó nùwalɔ nyanya enɛ te ɔ, mǐ nɔ xlɛ́ mɛ ɖevo lɛ ɖɔ mǐ yí wǎn nú ye.—1 Jaan 4:20, 21.

25 “Nɔ hwíhwɛ́ [hwi]ɖée dó gǎn lɛ kpodo acɛkpikpa lɛ kpan glɔ́; . . . nɔ sí ye.” (Titu 3:1) Ðò tò gègě mɛ ɔ, sɛ́n gbɛ́ ɖɔ è kún ɖó na mɔ azɔ alɔkpa ɖé lɛ ɖò mɛ sí ó, mɔ̌ jɛn è ma ka ɖó na lɛ́ zán ǎ é nɛ. Ðó Jehovah ɖɔ mǐ ni ɖó sísí nú acɛkpikpa lɛ wutu ɔ, mǐ nɔ nyì sɛ́n mɔhun lɛ.—Hlɔmanu lɛ 13:1.

Nú mǐ nɔ fɛ́ wǔ bo nɔ lɛ́ nɔ mimɛ̌ jí ɔ, susu kpa nú Jehovah wɛ mǐ ɖè nɛ

26. (a) Etɛ mǐ ka ɖó na wà cobɔ Jehovah na yí gbè nú sɛ̀n e mǐ nɔ sɛ̀n ɛ é? (b) Etɛwu mɛɖée hinhɛn ɖó mimɛ̌ jí ɖò Mawu nukúnmɛ ka nyí gbɛzán ɖagbe hugǎn ɔ?

26 Nú mǐ jló na nyí xɔ́ntɔn Jehovah tɔn ɔ, mǐ sixu mɔ ɖɔ é byɔ ɖɔ mǐ ni bló huzuhuzu ɖé lɛ. Nú é nyí mɔ̌ ɔ, mǐ ɖó na bɛ́ azɔn ɖokpo. É nɔ bɔkun hwebǐnu nú è na jó nùwalɔ blíblí lɛ dó ǎ, amɔ̌, mǐ sixu wà mɔ̌! Jehovah d’akpá ɖɔ emi na d’alɔ mǐ. É ɖɔ: “Nyɛ wɛ nyí Mawu towe; nyì wɛ na ɖɔ nǔ e na nyɔ́ nú we ɔ nú we. Nyì wɛ ɖò ali xlɛ́ we wɛ ɖò ali e a mlɛ́ ɔ jí.” (Ezayíi 48:17) Enyi mǐ wà nǔ e wu mǐ kpé lɛ é bǐ bo fɛ́ wǔ lobo lɛ́ nɔ mimɛ̌ jí ɔ, mǐ sixu ɖeji ɖɔ mǐ ɖò susu kpa nú Mawu mǐtɔn wɛ.