Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 66

Ðò Jeluzalɛmu Ðò Azavaxwe ɔ Hwenu

Ðò Jeluzalɛmu Ðò Azavaxwe ɔ Hwenu

JAAN 7:11-32

  • JEZU KPLƆ́N NǓ MƐ ÐÒ TƐMPLI Ɔ MƐ

È jɛ Jezu tuùn jí ganji sín hwenu e é bló baptɛm é. Jwifu afatɔ́n mɔkpan wɛ ko mɔ nùjiwǔ tɔn lɛ, bɔ nǔ e é nɔ wà lɛ é gbakpé tò ɔ bǐ mɛ. Dìn ɔ, ɖò Azavaxwe ɔ hwenu ɖò Jeluzalɛmu ɔ, mɛ gègě ɖò biba ɛ wɛ.

Linlin vovo wɛ mɛ lɛ nɔ ɖó dó Jezu wu. Mɛɖé lɛ nɔ ɖɔ: “Gbɛtɔ́ ɖagbe wɛ nyí nya ɔ mɛ!” Bɔ mɛ ɖevo lɛ nɔ ɖɔ: “Eǒ; mɛblɛɖutɔ́ ɖé kpowun wɛ.” (Jaan 7:12) Xwè ɔ sín azǎn nukɔntɔn lɛ gbè wɛ ye ɖò xó vovo enɛ lɛ gègě ɖɔ dó dò ɖè wɛ. É ɖò mɔ̌ có, ye mɛ ɖebǔ gla bo ɖɔ xó dó Jezu wu ɖò agbawungba ǎ, ɖó ye ɖò xɛsi ɖi wɛ tawun dó lee Jwifugán lɛ na wà nǔ gbɔn é wu.

Ee ye vlɔ̌ xwè ɔ ɖó wè é ɔ, Jezu yì tɛmpli ɔ mɛ. Nǔwukpikpé jiwǔ e é ɖó bo dó ɖò mɛ kplɔ́n wɛ é kpaca mɛ gègě. É yì wemaxɔmɛ sinsɛn tɔn lɛ kpɔ́n ǎ, enɛ wu ɔ, Jwifu lɛ kanbyɔ yeɖée ɖɔ: “Nya elɔ ma ka yì wemaxɔmɛ kpɔ́n nɛ! Nɛ̌ é ka wà gbɔn bo tuùn Mawuxówema ɔ sɔmɔ̌?”​—Jaan 7:15.

Jezu tinmɛ ɖɔ: “Nyɛ wɛ ɖó nǔ e kplɔ́n mi wɛ un ɖè ɔ ǎ; Mawu e sɛ́ mì dó ɔ gɔ́n wɛ é gosin. Mɛ e ɖó jlǒ, bo na wà jlǒ Mawu tɔn ɔ, enyi nùkplɔnmɛ ce ɔ, Mawu gɔ́n wɛ é gosin abǐ acɛ nyɛɖesunɔ tɔn wɛ ɔ, é na mɔ dò na.” (Jaan 7:16, 17) Nùkplɔnmɛ Jezu tɔn nɔ sɔgbe xá Sɛ́n Mawu Tɔn, hǔn é ɖò wɛn ɖɔ susu Mawu tɔn wɛ é nɔ ba, é nyí éɖesunɔ tɔn ǎ.

Enɛ gudo ɔ, Jezu ɖɔ: “Mɔyizi ko na sɛ́n lɛ mi; loɔ, mi mɛ ɖokpo nɔ nyì sɛ́n lɛ ǎ; bɔ etɛwu mi ka ɖò na hu mì wɛ?” Mɛɖé lɛ ɖò ahwan ɔ mɛ, bo tuùn ɖɔ è jló na hu Jezu ǎ; é cí ɖɔ jonɔ e gosin fí ɖevo lɛ é wɛ ɖɔhun. É cí ɖɔ é vɛwǔ nú ye bɔ ye na ɖi ɖɔ mɛɖé jló na hu mɛ̌si ɖagbe mɔhun ɖɔhun. Enɛ wu ɔ, ye wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ Jezu kún ɖò ganji ó wutu wɛ é ɖɔ xó mɔhun. Ye ɖɔ: “Yɛ nyanya wɛ ɖò jǐ towe; mɛ̌ ka ɖò na hu we wɛ?”​—Jaan 7:19, 20.

Nú è na ɖɔ xó jɔ xó ɔ, xwè ɖokpo adaɖé mɔ̌ ɖíe ɔ, Jwifugán lɛ ko jló na hu Jezu ɖó é gbɔ azɔn ɖé ɖò Gbɔjɛzángbe wutu. Dìn ɔ, Jezu zán xójlɛdoxówu e na fɔ́n linlin yetɔn lɛ nyite é bo ɖè linlin masɔgbe yetɔn lɛ nyì wě. É dɔn ayi yetɔn wá jí ɖɔ ɖò Sɛ́n ɔ mɛ ɔ, è nɔ gbò ada nú vǐ ɖé ɖò azǎn tantɔngɔ ɔ gbè nú é na bo tlɛ nyí ɖò Gbɔjɛzángbe ɔ nɛ. Enɛ gudo ɔ, é kanbyɔ ɖɔ: “É ma nyí Mɔyizisɛ́n ɔ nyì wɛ mi ɖè bo nɔ gbò ada nú mɛ ɖò gbɔjɛzángbe à? Etɛwu mi ka ɖò xomɛ sìn dó nyɛ mɛ e gbɔ azɔn nú gbɛtɔ́ blebu ɖokpo gbɔjɛzángbe ɔ wɛ. Mi ma nɔ nɔ gbɛtɔ́ jí ó, mi nɔ nɔ xó jí.”​—Jaan 7:23, 24.

Mɛ e nɔ nɔ Jeluzalɛmu bo mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ ɔ wu lɛ é ɖɔ: “É ma nyí nya e wu lɛlɛ̌ dó wɛ ye [gǎn lɛ] ɖè bo na hu ɔ nɛ à? É nɛ ka ɖò xó ɖɔ wɛ ɖò agbawungba nɛ; bɔ ye ka sɔ́ ɖò nùɖé ɖɔ n’i wɛ ǎ; abǐ gǎn mǐtɔn lɛ ka wá mɔ dò na ɖɔ é wɛ nyí Klisu ɔ wutu wɛ è jó è dó à?” Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, etɛwu mɛ lɛ ma ka ɖi ɖɔ Jezu wɛ nyí Klisu ɔ ǎ? Ye ɖɔ: “É ka nyí Klisu ɔ wɛ ɔ, mɛɖé ma ka na tuùn fí e é gosin ɔ nɛ? Mǐ ka tuùn fí e nya elɔ gosin ɔ nɛ!”​—Jaan 7:25-27

Jezu na xósin ɖò tɛmpli ɔ mɛ finɛ azɔn ɖokpo bo ɖɔ: “Mi tuùn mì, bo tuùn fí e un gosin é. Nyɛɖesunɔ sín acɛ mɛ wɛ un wá dó ǎ, loɔ, mɛ e sɛ́ mì dó ɔ, nugbǒɖɔtɔ́ wɛ, bɔ mi ka tuùn i ǎ. Nyɛ tuùn i, ɖó gɔ̌n tɔn wɛ un gosin; é wɛ sɛ́ mì dó.” (Jaan 7:28, 29) Ðó xó enɛ e Jezu ɖɔ nyì wɛn é wutu ɔ, mɛ lɛ jló na wlí i bo na sɔ́ ɛ dó gankpa mɛ alǒ bo na hu i. É ɖò mɔ̌ có, gǎndido yetɔn lɛ ka jɛ nu ǎ, ɖó Jezu sín kú sín gan ko xò ǎ wutu.

É ɖò mɔ̌ có, mɛ gègě ɖi nǔ nú Jezu lee ye kpéwú gbɔn é. É ɖi zɔnlin gbɔn tɔ̀ jí, xò hwìhwɛ́ jɔhɔn, sɔ́ wɔxúxú kpɛɖé kpo hweví kpɛɖé kpo dó na nùɖuɖu gbɛtɔ́ afatɔ́n mɔkpan gbɔn nùjiwǔ gblamɛ, gbɔ azɔn nú mɛ, bló bɔ afɔkponɔ ɖi zɔnlin, hun nukún nú nukúntíntɔ́nnɔ lɛ, gbɔ azɔn nú gudunɔ lɛ, bo tlɛ lɛ́ fɔ́n mɛ sín kú. Nugbǒ ɔ, ye ɖó hwɛjijɔ bo na dó kanbyɔ ɖɔ: “Nú Klisu ɔ na bo wá ɔ, é sɔ́ na lɛ́ jlɛ́ nǔ hú nya elɔ wɛ à?”​—Jaan 7:31.

Ee Falizyɛn lɛ sè nǔ e ɖɔ wɛ mɛ lɛ ɖè é ɔ, ye kpo vɔsanúxwlemawutɔ́gán lɛ kpo sɛ́ sɔja lɛ dó bonu ye na wlí Jezu.