Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

WEMATA 100

Lǒ E É Dó Dó Sikágankwɛ Wǒ Wu É

Lǒ E É Dó Dó Sikágankwɛ Wǒ Wu É

LUKI 19:11-28

  • LǑ E JEZU DÓ DÓ SIKÁGANKWƐ WǑ WU É

Jeluzalɛmu wɛ Jezu xwè có, é sixu kpó ɖò Zacée xwé, é kpo ahwanvu tɔn lɛ kpo. Ye vɛdo ɖɔ tlolo dìn wɛ “axɔsuɖuɖu Mawu tɔn” na jɛ acɛ kpa jí bɔ Jezu na nyí Axɔsu na sín. (Luki 19:11) Ye mɔ nǔ jɛ xó enɛ mɛ ɖó agɔ, lee ye ma mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ Jezu ɖó na kú ǎ é gbɔn é. Enɛ wu wɛ é dó lǒ ɖé bo dó d’alɔ ye nú ye na mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ Axɔsuɖuto ɔ kún na bɛ́ dìn ó.

É ɖɔ: “Nya nukúnɖeji ɖé wɛ sɔnǔ xwè tò línlín ɖé mɛ, nú è na yì sɔ́ ɛ axɔsu, bɔ é na lɛkɔ wá xwé.” (Luki 19:12) Tomɛyiyi mɔhun na lín. É ɖò wɛn ɖɔ Jezu wɛ nyí “nya nukúnɖeji” e yì “tò línlín ɖé” mɛ é, tò ɔ wɛ nyí jixwé, finɛ wɛ Tɔ́ tɔn na sɔ́ axɔsu’cɛ n’i ɖè.

Ðò lǒ ɔ mɛ ɔ, cobonu “nya nukúnɖeji” ɔ na yì tomɛ ɔ, é ylɔ mɛsɛntɔ́ tɔn wǒ bo má sikágankwɛ wǒ nú ye mɛ ɖokpo ɖokpo bo ɖɔ nú ye ɖɔ “ye ni ɖò ajɔ̌ wà na wɛ, kaka nú emi na lɛkɔ wá.” (Luki 19:13) Sikágankwɛ ɔ, akwɛ ɖé wɛ bo xɔ akwɛ. Sikágankwɛ ɖokpo wɛ nyí azɔ̌kwɛ e mɛ e nɔ xò kpaka ɖò gle mɛ é ɖé nɔ mɔ ɖò sun atɔn jɛji gudo é.

Ahwanvu lɛ sixu ko mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ emi wɛ cí mɛsɛntɔ́ wǒ e xó lǒ ɔ ɖɔ é ɖɔhun, ɖó Jezu ko jlɛ́ ye dó nǔkún-yatɔ́ lɛ wu kpɔ́n. (Matie 9:35-38) É ɖò wɛn ɖɔ é kún ɖò ɖiɖɔ nú ye wɛ ɖɔ ye ni yì ya jinukún e nɔ nɔ gle mɛ lɛ é wá ó. É nyɔ́ wà ɔ, nǔkún-yiya ɔ byɔ ɖɔ ye ni ba mɛ e sixu mɔ tɛn ɖò Axɔsuɖuto Mawu Tɔn mɛ lɛ é. Ahwanvu lɛ na zán nǔ e ye ɖò lɛ é bǐ dó ba mɛ e na ɖu Axɔsuɖuto ɔ sín gǔ lɛ é gègě.

Nǔ ɖevo tɛ lɛ Jezu ka ɖexlɛ́ ɖò lǒ ɔ mɛ? É ɖɔ ɖɔ tò tɔn mɛ nu lɛ “ka gbɛ́ wǎn n’i [nya nukúnɖeji ɔ], bɔ ye ɖè mɛ, bɔ wɛn jɛ gudo tɔn nú ye ni yì ɖɔ nú mɛ e jló na sɔ́ ɛ axɔsu ɔ ɖɔ: ‘Mǐ ba nú mɛ enɛ ni ɖu axɔsu ɖò mǐ nu ǎ!’” (Luki 19:14) Ahwanvu lɛ tuùn ɖɔ Jwifu lɛ kún yí Jezu ó, ye mɛ ɖé lɛ tlɛ jló na hu i lɔ. Ðò kú Jezu tɔn kpo jixwé yiyi tɔn kpo gudo ɔ, Jwifu lɛ bǐ kpaà xlɛ́ lee ye ɖè n’i é, bo doya nú ahwanvu tɔn lɛ. Gbeklanxamɛtɔ́ enɛ lɛ xlɛ́ céɖécéɖé ɖɔ emi kún ba ɖɔ Jezu ni nyí Axɔsu nú emi ó.​—Jaan 19:15, 16; Mɛsɛ́dó 4:13-18; 5:40.

Mɛsɛntɔ́ wǒ lɛ ɖɔhun ɔ, nɛ̌ ye ka zán sikágankwɛ yetɔn gbɔn kaka jɛ hwenu e è sɔ́ “nya nukúnɖeji” ɔ “axɔsu” bɔ é lɛkɔ wá é? Jezu kpi tan ɔ bo ɖɔ: “Ee è sɔ́ ɛ axɔsu, bɔ é lɛkɔ wá xwé ɔ, é ylɔ mɛsɛntɔ́ e é má akwɛ na lɛ, bo na tuùn lè e mɛ ɖokpo ɖokpo mɔ é. Mɛ nukɔntɔn ɔ wá, bo ɖɔ: ‘Gǎn ce, sikágankwɛ towe ɔ jì sikágankwɛ wǒ.’ Gǎn ɔ ka yí gbè n’i ɖɔ jí: ‘A wà nǔ ɖó ganji; mɛsɛntɔ́ ɖagbe wɛ nú we; ɖó lee a nɔ gbeji gbɔn, ɖò nǔ kpɛví mɛ é wu ɔ, un na sɔ́ we ɖó toxo wǒ nu.’ Mɛ wegɔ ɔ lɔ wá, bo ɖɔ: ‘Gǎn ce, sikágankwɛ towe ɔ jì atɔ́ɔ́n ɖevo.’ Gǎn ɔ ka yí gbè nú elɔ ɖɔ: ‘Hwi lɔ ɔ, nɔ toxo atɔ́ɔ́n nu.’”​—Luki 19:15-19.

Enyi ahwanvu lɛ mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ emi cí mɛsɛntɔ́ e zán nǔ e ye ɖó lɛ é bǐ ganji dó kplɔ́n nǔ mɛ gègě d’eji, bɔ ye huzu ahwanvu é ɖɔhun ɔ, ye sixu kudeji ɖɔ xomɛ na hun Jezu. Ye na lɛ́ ɖeji ɖɔ é na sú kanɖodonǔwu emitɔn sín axɔ emi. É ɖò gaàn ɖɔ, ahwanvu Jezu tɔn lɛ bǐ kún ɖó ninɔmɛ ɖokpo ɔ ó, mɔ̌ jɛn ye ma ka lɛ́ ɖó nǔwukpikpé ɖokpo ɔ ǎ é nɛ. Enɛ wu ɔ, Jezu e è ‘sɔ́ axɔsu’ é na tuùn, bo na dó nú gǎn e ye dó kpo gbejininɔ kpo, bo kplɔ́n nǔ mɛ lɛ bɔ ye huzu ahwanvu é.​—Matie 28:19, 20.

É ɖò mɔ̌ có, ɖi lee Jezu sú ta nú lǒ ɔ gbɔn é ɔ, ɖ’ayi vogbingbɔn elɔ wu: “[Mɛsɛntɔ́] ɖevo ɖɔ: ‘Gǎn ce, sikágankwɛ towe ɖíe; avɔtó wɛ un sìn dó, bo sɔ́ sɛ̀ xwè; ɖó xɛsi wɛ un ɖi nú we, ɖó a nylahun tlala; nǔ e a ma sɔ́ ɖó ayǐ ǎ ɔ wɛ a nɔ yì zé; nǔ e a ma dó ǎ ɔ wɛ a nɔ ya.’ Gǎn ɔ ka yí gbè n’i ɖɔ: ‘Hwi mɛsɛntɔ́ nyanya elɔ ɔ, xó e tɔ́n sín hwiɖesu nu mɛ ɔ wɛ un na sɔ́ dó ɖɔhwɛ xá we. Ee a tuùn ɖɔ un nylahun, bɔ nǔ e un ma sɔ́ ɖ’ayǐ ǎ ɔ wɛ un nɔ yì zé, bo ka nɔ ya nǔ e un ma dó ǎ ɔ, nɛ̌ ka gbɔn bɔ a ma ka sɔ́ akwɛ ce yì ɖó akwɛxwé, bonu un lɛkɔ wá ɔ, ma yí kpodo akwɛví tɔn kpo ǎ?’ É ka ɖɔ nú mɛ e ɖò finɛ lɛ ɖɔ: ‘Mi yí sikágankwɛ ɔ sín así tɔn, bo zé nú mɛ e ɖó wǒ é!’”​—Luki 19:20-24.

Ðó mɛsɛntɔ́ enɛ w’azɔ̌ bonu axɔsuɖuto gǎn tɔn tɔn sín dɔkun na jɛji ǎ wutu ɔ, nǔ yì tɛ́ ɛ. Mɛsɛ́dó lɛ ɖò hwenu e Jezu na ɖu axɔsu ɖò Axɔsuɖuto Mawu Tɔn mɛ é nɔte kpɔ́n wɛ. Enɛ wu ɔ, nǔ e Jezu ɖɔ dó mɛsɛntɔ́ gudo tɔn ɔ wu é sixu zɔ́n, bɔ ye mɔ ɖɔ enyi emi ma ɖókan dó azɔ̌ wu ǎ ɔ, emi kún na mɔ tɛn ɖò Axɔsuɖuto enɛ mɛ ó.

Xógbe Jezu tɔn lɛ ɖó na sɔ́ akpàkpà ahwanvu gbejinɔtɔ́ lɛ, bɔ ye na lɛ́ ván kàn ɖò azɔ̌ ɔ kɔn. É sú ta na bo ɖɔ: “Ma ɖɔ nú mi, mɛ e ɖó nǔ ɔ, è na lɛ́ na nǔ i d’eji. Mɛ e ma ka ɖó nùɖé ǎ ɔ, è na lɛ́ yí kpɛ e é ɖó ɔ sín así tɔn.” É ɖɔ gɔ́ na ɖɔ kɛntɔ́ emitɔn e ma jló ɖɔ emi ni “ɖu axɔsu dó [ye] nu” ǎ lɛ é ɔ, è na hú ye. Enɛ gudo ɔ, Jezu lɛ́ wlí ali tɔn ɖido Jeluzalɛmu.​—Luki 19:26-28.