Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 16

Nɔ Mɔ Nǔ Jɛ Ninɔmɛ Nɔví lɛ Tɔn Mɛ

Nɔ Mɔ Nǔ Jɛ Ninɔmɛ Nɔví lɛ Tɔn Mɛ

“Mi ni ma nɔ zɔn dó nǔ e ɖò wěxo é jí dó dá hwɛ ó, loɔ, mi ni nɔ ɖɔhwɛ jlɔjlɔ.”—JAAN 7:24, nwt.

HAN 101 Bǔninɔ Bo W’azɔ̌ Ðó Kpɔ́

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Nǔgbo e dó gbɔ nú mɛ tawun é tɛ xó Biblu ka ɖɔ nú mǐ dó Jehovah wu?

A KA na ba ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ ni nɔ zɔn dó sinmɛ agbaza towe tɔn, lee nukún towe mɛ cí é, alǒ lee a d’agba, abǐ gɛ́gɛ́ gbɔn é wu dó dá hwɛ nú we à? A na ba mɔ̌ ǎ. Enɛ wu ɔ, tuùn e mǐ tuùn ɖɔ Jehovah kún nɔ zɔn dó nǔ e ɖò wěxo lɛ é jí dó dá hwɛ nú mǐ ó é dó gbɔ nú mǐ tawun. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e Samuwɛli kpɔ́n vǐ sunnu Jɛsée tɔn lɛ é ɔ, é mɔ nǔ e Jehovah mɔ é ǎ. Jehovah ko ɖɔ nú Samuwɛli ɖɔ Jɛsée sín vǐ sunnu lɛ ɖokpo na nyí axɔ́su ɖò Izlayɛli. Amɔ̌, mɛ̌ é ka na nyí? Hwenu e Samuwɛli mɔ Jɛsée sín vǐsunnuɖaxó Eliavu é ɔ, é ɖɔ: ‘Un ɖi ɖɔ mɛ e Jehovah sɔ́ é ɖíe.’ Eliavu hwɛ́n axɔ́su dó te. ‘Jehovah ka ɖɔ nú Samuwɛli ɖɔ: “Ma nú ninɔmɛ tɔn blɛ́ we ó, ma ka nú ga tɔn blɛ́ we ó, ɖó é wɛ un sɔ́ ǎ.”’ Etɛ enɛ ka kplɔ́n mǐ? Jehovah lɛ́ ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: ‘Nǔ e ɖò wěxo ɔ wɛ gbɛtɔ́ nɔ kpɔ́n, ayixa mɛ wɛ nyɛ Jehovah ka nɔ kpɔ́n.’—1 Sam. 16:1, 6, 7.

2. Lee Jaan 7:24 xlɛ́ gbɔn é ɔ, etɛwu mǐ ma ka ɖó na zɔn dó nǔ e ɖò wěxo é jí dó dá hwɛ nú mɛɖé ǎ? Jlɛ̌ dó nǔɖe wu.

2 Ðó mǐ nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ wutu ɔ, mǐ bǐ wɛ nɔ ba na zɔn dó nǔ e ɖò wěxo é jí dó dá hwɛ nú mɛ ɖevo lɛ. (Xà Jaan 7:24, nwt.Amɔ̌, nǔ kpɛví ɖé jɛn nǔ e nukún mǐtɔn mɔ lɛ é nɔ xlɛ́ dó mɛɖé wu. Nǔjlɛdonǔwu ɖé ɖíe, nú dotóogán azɔ̌tuùntɔ́ e tlɛ ko mɔ nǔ kpɔ́n é ɖé kpɔ́n azinzɔnnɔ ɖé kpo nukún kpo kpowun ɔ, é sixu tuùn nǔ kaka ɖé dó azɔn ɔ wu ǎ. Cobonu dotóogán ɔ na tuùn azɔn e ko dóya nú mɛ ɔ kpɔ́n lɛ é, lee nǔ nɔ cí n’i é alǒ azɔn e jɛ wɛ é ɖè é sín wuntun ɖebǔ ɔ, é ɖó na ɖótó azinzɔnnɔ ɔ kpo sɔxwixwe kpo. Dotóogán ɔ tlɛ sixu byɔ ɖɔ è na gbéjé azinzɔnnɔ ɔ sín lanmɛ kpɔ́n. Nú dotóogán ɔ ma wà mɔ̌ ǎ ɔ, é sixu kpé nukún dó azɔn ɔ wu gbɔ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, nú mǐ nɔ kpɔ́n nǔ e ɖò wěxo lɛ é kɛɖɛ ɔ, mǐ sixu mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ nɔví mǐtɔn lɛ tɔn mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ǎ. Mǐ ɖó na tɛ́n kpɔ́n bo mɔ nǔ zɛ nǔ e ɖò wěxo lɛ é wu, bo mɔ nǔ e ye nyí ɖò xomɛ é. Mǐ sixu tuùn nǔ e ɖò ayi mɛ ɖevo lɛ tɔn mɛ é ǎ, enɛ wu ɔ, mǐ na mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ yetɔn mɛ ganji Jehovah ɖɔhun gbeɖé ǎ. Amɔ̌, mǐ sixu wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo wà nǔ Jehovah ɖɔhun. Gbɔn nɛ̌ é?

3. Nɛ̌ tan Biblu tɔn e mǐ na gbéjé kpɔ́n ɖò xóta elɔ mɛ lɛ é ka na d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na xwedó kpɔ́ndéwú Jehovah tɔn gbɔn?

3 Nɛ̌ Jehovah ka nɔ wà nǔ xá mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ gbɔn? É nɔ ɖótó ye. É nɔ mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ yetɔn lɛ bǐ . Bo nɔ sè wuvɛ̌ xá ye. Ee mǐ na ɖò lee Jehovah wà nǔ xá Jonasi, Elíi, Hagáa, kpo Lɔti kpo gbɔn é gbéjé kpɔ́n wɛ é ɔ, mi nú mǐ ni kpɔ́n lee mǐ sixu xwedó kpɔ́ndéwú tɔn gbɔn, hwenu e mǐ ɖò nǔ wà xá nɔví mǐtɔn lɛ wɛ é é.

NƆ ÐÓTÓ MƐ GANJI

4. Etɛwu mǐ ka sixu ɖó linlin agɔ dó Jonasi wu?

4 Ðó mǐ ma tuùn nǔ lɛ bǐ dó Jonasi wu ǎ wutu ɔ, mǐ sixu dá hwɛ n’i ɖɔ é kún nyí mɛɖejid’ewu ó, bo tlɛ lɛ́ nyí gbejimanɔtɔ́. Jehovah ɖegbe n’i tlɔlɔ ɖɔ é ni yì jla wɛn hwɛɖónúmɛ tɔn ɖé ɖò Ninivu. Amɔ̌, Jonasi wà mɔ̌ ǎ, bo byɔ tɔjihun e xwè fí vo sésé é ɖé mɛ bo na dó ‘nɔ zɔ nú Jehovah.’ (Jona. 1:1-3) Nú hwɛ wɛ ɔ, a ka na hun ali ɖevo nú Jonasi bonu é na lɛ́ wà azɔ̌ enɛ à? É na ɖibla vɛwǔ. Amɔ̌, Jehovah zɔn dó hwɛjijɔ ɖé lɛ wu bo wà mɔ̌.—Jona. 3:1, 2.

5. Etɛ xó Jonasi tɔn e ɖò Jonasi 2:2, 3, 10 mɛ é ka kplɔ́n we dó wǔtu tɔn?

5 Jonasi ɖè gbɛtɔ́ alɔkpa e é nyí tawun é xlɛ́ ɖò ɖɛ tɔn mɛ. (Xà Jonasi 2:2, 3, 10.) Ðɛ enɛ e nyí ɖokpo ɖò ɖɛ tobutobu e Jonasi xò lɛ é mɛ é, d’alɔ mǐ bɔ mǐ mɔ ɖɔ é kún nyí dawe xɛsinɔ e hɔn jó azɔ̌ tɔn dó é ɖé kpowun ó. Xó e é ɖɔ d’emɛ lɛ é xlɛ́ ɖɔ é nyí mɛɖéesɔ́hwetɔ́, kúdónúmɛtɔ́ bo lɛ́ kánɖeji bo na setónú nú Jehovah. Enɛ wu wɛ Jehovah sixu ko kpɔ́n nǔ zɛ nǔwanyido tɔn lɛ wu bo sè ɖɛ tɔn, b’ɛ kpó ɖò gbeyiɖɔ tɔn nyí wɛ.

Nú mǐ mɔ nǔ jɛ nǔ e wu nǔɖe dó jɛ é mɛ ɔ, mǐ sixu sè wuvɛ̌ xá mɛ hugǎn (Kpɔ́n akpáxwé 6gɔ́ ɔ) *

6. Etɛwu é ka ɖò taji ɖɔ mǐ ni nɔ ɖótó mɛ ganji?

6 Cobonu mǐ na ɖótó mɛ ɖevo lɛ ganji ɔ, mǐ ɖó na nɔ sɔ́ mǐɖée hwe, bo ɖó na nɔ lɛ́ ɖó suúlu. É hwe bǐ ɔ, ɖó hwɛjijɔ atɔn wu wɛ é ɖò taji ɖɔ mǐ ni nɔ wà mɔ̌. Nukɔntɔn, é na sín enɛ wu bɔ mǐ na nɔ yawǔ ɖó linlin agɔ dó mɛ lɛ wu gbɔn mɔ̌ ǎ. Wegɔ́, mǐ sixu tuùn lee nǔ nɔ cí nú nɔví mǐtɔn é kpo nǔ ɖěɖee sísɛ́ ɛ b’ɛ wà nǔɖe é kpo, bɔ enɛ na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na sè wuvɛ̌ xá ɛ hugǎn. Atɔngɔ́, mǐ sixu d’alɔ ɛ, b’ɛ na kplɔ́n nǔɖe dó éɖée wu. Hweɖelɛnu ɔ, mǐ tlɛ nɔ mɔ nǔ jɛ lee nǔ cí nú mǐɖesunɔ é mɛ ganji, kaka jɛ hwenu e mǐ ɖɔ xó dó ɖexlɛ́ dó é ǎ. (Nǔx. 20:5) Mɛxo agun tɔn ɖé ɖò Azíi bo ɖɔ: “Un flín ɖɔ un kún ɖótó nɔví nyɔnu ɖé cobo ɖɔ xó ó. Un ɖɔ n’i ɖɔ é ɖó na tɛ́n kpɔ́n bɔ xósin e é nɔ na ɖò kplé jí lɛ é na kpɔ́n te. Un wá mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ é kún nɔ fá d’è cobonu é nɔ xà nǔ ó, bɔ é nɔ byɔ gǎndidó ɖò así tɔn tawun cobɔ é nɔ na xósin.” Nǔ taji tawun wɛ é nyí ɖɔ mɛxo ɖokpo ɖokpo ni nɔ “sè xó” hwɛ̌ cobo nɔ ɖè wě xá mɛ.—Nǔx. 18:13.

7. Etɛ lee Jehovah wà nǔ xá Elíi gbɔn é ka kplɔ́n we?

7 É nɔ vɛwǔ nú nɔví mǐtɔn ɖé lɛ bonu ye na ɖɔ lee nǔ cí nú ye é, ɖó ninɔmɛ yetɔn, aca yetɔn, alǒ gbɛtɔ́ alɔkpa e ye nyí é wu. Nɛ̌ mǐ ka sixu bló gbɔn b’ɛ na bɔkun nú ye, bɔ ye na ɖɔ xomɛ nú mǐ? Flín lee Jehovah wà nǔ xá Elíi gbɔn, hwenu e é hɔn ɖó Jezabɛli wu é é. Azǎn gegě ko wá yì cobɔ Elíi wá ɖɔ lee nǔ cí n’i é bǐ nú Tɔ́ tɔn jixwé tɔn ɔ. Jehovah ɖótó è ganji. Enɛ gudo ɔ, é dó wusyɛn lanmɛ nú Elíi bo sɔ́ azɔ̌ taji ɖé d’alɔ mɛ n’i. (1 Axɔ́. 19:1-18) É sixu byɔ hwenu ɖò nɔví mǐtɔn lɛ sí cobɔ ye na vo bo ɖɔ xó nú mǐ, amɔ̌, xó jɛn ye na ɖɔ hwɛ̌ có mǐ na tuùn lee nǔ cí nú ye tawun é. Nú mǐ nɔ ɖó suúlu Jehovah ɖɔhun ɔ, ye sixu ɖeji dó mǐ wu. Enɛ wu ɔ, enyi ye ɖò gbesisɔmɛ bo na ɖɔ lee nǔ cí nú ye é nú mǐ ɔ, mǐ ɖó na ɖótó ye ganji.

TƐ́N KPƆ́N BO TUÙN NƆVÍ TOWE LƐ

8. Sɔgbe xá Bǐbɛ̌mɛ 16:7-13 ɔ, nɛ̌ Jehovah ka d’alɔ Hagáa gbɔn?

8 Ee Salayíi sɔ́ mɛsɛntɔ́ tɔn Hagáa b’ɛ huzu asì nú Ablamu gudo é ɔ, Hagáa wà xlonɔnú ɖé. Hagáa mɔ xò, enɛ wu ɔ, é sɔ́ nɔ mɔ yɛ ɖò ta nú Salayíi ǎ, ɖó Salayíi ko jì vǐ ɖě ǎ wutu. Ninɔmɛ ɔ wá syɛn kaka bɔ Salayíi gbɔ bo nya Hagáa. (Bǐb. 16:4-6) Ðó mǐ nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ wutu ɔ, mǐ sixu mɔ ɖɔ mɛ nyanya wɛ nú Hagáa, bɔ nǔ e jɛxa ɛ é wɛ è wà n’i. Amɔ̌, Jehovah mɔ nǔ zɛ finɛ wu. É sɛ́ wɛnsagun tɔn dó Hagáa gɔ́n. Hwenu e wɛnsagun ɔ mɔ ɛ é ɔ, é d’alɔ ɛ bonu é na huzu nǔwalɔ tɔn, lobo lɛ́ xoɖɛ dó jǐ tɔn. Hagáa mɔ ɖɔ Jehovah ɖò emi mɔ wɛ, bo tuùn nǔ lɛ bǐ dó ninɔmɛ emitɔn wu. É jiwǔ n’i kaka bɔ é ylɔ́ ɛ ɖɔ, “Mawu e nɔ mɔ nǔ bǐ é, . . . mɛ e mɔ mì é.”—Bǐbɛ̌mɛ 16:7-13, nwt.

9. Etɛ mɛ Jehovah ka mɔ nǔ jɛ hwenu e é ɖò nǔ wà xá Hagáa wɛ é?

9 Etɛ lɛ wu Jehovah ka ɖ’ayi ɖò Hagáa wu? É tuùn nǔ lɛ bǐ dó gbɛzán tɔn wu, bo lɛ́ tuùn nǔ e mɛ é ko gbɔn dín lɛ é bǐ. (Nǔx. 15:3) Ejipunu ɖé wɛ nyí Hagáa bo nɔ nɔ Eblée ɖé sín xwégbe. É nɔ lin hweɖelɛnu ɖɔ jonɔ ɖé wɛ emi nyí wɛ à? É nɔ jɛ xwédo tɔn kpo jɔtɛn tɔn kpo sín dò wɛ à? Éɖokpo wɛ nyí asì nú Ablamu ǎ. Nú hwenu ɖé ɔ, gbejinɔtɔ́ ɖé lɛ ɖó asì hú ɖokpo. Amɔ̌, nǔ e Jehovah lin ɖò bǐbɛ̌mɛ é nɛ ǎ. (Mat. 19:4-6) Enɛ wu ɔ, wuhwinhwan kpo mɛhɛndóxomɛ kpo e asì gegě didá nɔ dɔn wá é kpaca mǐ ǎ. Nǔgbo wɛ ɖɔ Jehovah kún yí gbè nú mɛmasí e Hagáa ɖexlɛ́ Salayíi é ó, amɔ̌ mǐ sixu kúdeji ɖɔ é mɔ nǔ jɛ Hagáa sín ninɔmɛ mɛ.

Tɛ́n kpɔ́n bo tuùn nɔví towe lɛ ganji (Kpɔ́n akpáxwé 10-12) *

10. Nɛ̌ mǐ ka sixu wà gbɔn bo tuùn nɔví mǐtɔn lɛ ganji?

10 Mǐ sixu wà nǔ Jehovah ɖɔhun gbɔn tintɛnkpɔn bá mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ nɔví mǐtɔn lɛ tɔn mɛ gblamɛ. Tɛ́n kpɔ́n bá tuùn nɔví towe lɛ ganji. Nɔ ɖɔ xó xá ye jɛ nukɔn nú kplé lɛ kpo kplé lɛ gudo kpo, nɔ w’azɔ̌ xá ye ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ, bɔ nú é nyɔ́ bló hǔn, ylɔ̌ ye nú nǔɖuɖu ɖé. Nú a nɔ wà mɔ̌ ɔ, a sixu mɔ ɖɔ winnya wɛ zɔ́n bɔ nɔví nyɔnu ɖé kún nɔ gbà wǔ dó mɛ mɛ ó, bɔ nɔví sunnu e a lin ɖɔ é nɔ kánwezun ɖò agbaza sín nǔ lɛ gudo é nyí alɔhundónanǔmɛtɔ́, alǒ xwédo e nɔ gbɔ hwenu wá kplé lɛ hwɛhwɛ é ɖò didɛ ɖò gbeklánxámɛ nu wɛ. (Jɔb. 6:29) É ɖò wɛn ɖɔ mǐ kún ɖó na “nɔ dó nu mɛ ɖevo xó mɛ” ó. (1 Tim. 5:13, nwt) É ɖò mɔ̌ có, nǔ ɖagbe wɛ é nyí ɖɔ mǐ ni tuùn nǔɖe lɛ dó nɔví mǐtɔn lɛ wu, bo lɛ́ tuùn nǔ e mɛ ye ko gbɔn lɛ é.

11. Etɛwu é ka ɖò taji ɖɔ mɛxo agun tɔn lɛ ni tuùn lɛngbɔ̌ lɛ ganji?

11 Ðò taji ɔ, mɛxo agun tɔn lɛ ɖó na tuùn ninɔmɛ nɔví e wu kpé nukún dó wɛ ye ɖè lɛ é tɔn. Mǐ ni kpɔ́n kpɔ́ndéwú nɔví sunnu e nɔ nyí Artur bo nyí nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn ɖé é tɔn. É kpo mɛxo ɖevo kpo yì ba nɔví nyɔnu e nɔ kú winnya bo ma nɔ gbà wǔ dó mɛ mɛ ǎ é ɖé kpɔ́n. Artur ɖɔ: “Mǐ sè ɖɔ hwenu e é wlí alɔ gudo é ɔ, é lín ǎ bɔ asú ɔ kú. Tagba lɛ ɖò finɛ có, é hɛn nyɔnuví we bɔ ye sù bo lidǒ ɖò gbigbɔ lixo. Amɔ̌ dìn ɔ, nukún tɔn lɛ sɔ́ nɔ mɔ nǔ ganji ǎ, bɔ é lɛ́ ɖò linkpɔ́nzɔn jɛ wɛ. É ɖò mɔ̌ có, wanyiyi e é ɖó nú Jehovah é kpo nǔɖiɖi tɔn kpo sɛ̀ dò ǎ. Mǐ mɔ ɖɔ kpɔ́ndéwú ɖagbe nɔví nyɔnu enɛ tɔn sixu kplɔ́n nǔ gegě mǐ.” (Fili. 2:3) Kpɔ́ndéwú Jehovah tɔn xwedó wɛ nukúnkpénuwutɔ́ enɛ ɖè. Jehovah tuùn lɛngbɔ̌ tɔn lɛ kpo wuvɛ̌ e mɔ wɛ ye ɖè lɛ é kpo. (Tín. 3:7) Mɛxo agun tɔn e tuùn lɛngbɔ̌ lɛ ganji lɛ é wɛ sixu d’alɔ ye hugǎn.

12. Nɛ̌ nɔví nyɔnu e nɔ nyí Yip Yee é ka ɖu lè gǎn e é dó bo tuùn nɔví nyɔnu ɖé ɖò agun ɔ mɛ é tɔn gbɔn?

12 Nú a tuùn ninɔmɛ Klisanwun hatɔ́ e a mɔ ɖɔ é nɔ dó xomɛsin nú we é tɔn ɔ, a na nɔ ɖibla sè wuvɛ̌ xá ɛ hugǎn. Mǐ ni kpɔ́n kpɔ́ndéwú ɖokpo. Yip Yee e nɔ nɔ Azíi é ɖɔ: “Nɔví nyɔnu ɖé ɖò agun ce mɛ bo nɔ ɖɔ xó dó jǐ dín. Un mɔ ɖɔ é kún ɖó zinzan ɖagbe ó. Amɔ̌, ee un w’azɔ̌ ɖó kpɔ́ xá ɛ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ é ɔ, un sè ɖɔ é nɔ sà hweví xá mɛjitɔ́ tɔn lɛ ɖò axi mɛ. É ɖó na súxó dó dɔn axisinɔ lɛ.” Yip Yee ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Un mɔ ɖɔ cobonu un na mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ nɔví ce lɛ tɔn mɛ ɔ, un ɖó na tɛ́n kpɔ́n bo tuùn ye ganji.” É nɔ byɔ gǎndidó cobɔ a na tuùn nɔví towe lɛ ganji. Amɔ̌, nú a xwedó wěɖexámɛ Biblu tɔn bo ɖó wanyiyi ɖaxó ɔ, a na wà nǔ Jehovah e yí wǎn nú “gbɛtɔ́ lɛ bǐ” é ɖɔhun.—1 Tim. 2:3, 4; 2 Kɔ. 6:11-13.

NƆ SÈ WUVƐ̌ XÁ MƐ

13. Lee Bǐbɛ̌mɛ 19:15, 16 xlɛ́ gbɔn é ɔ, etɛ wɛnsagun lɛ ka wà hwenu e Lɔti ɖò afɔ dɔn dó ayǐ wɛ é? Etɛwu?

13 Ðò táan taji ɖé mɛ ɖò gbɛzán Lɔti tɔn mɛ ɔ, Lɔti dán lɛjɛlɛjɛ dó tónúsíse nú alixlɛ́mɛ Jehovah tɔn lɛ wu. Wɛnsagun we wá Lɔti gɔ́n bo ɖɔ n’i ɖɔ é ni kplá xwédo tɔn sín Sodɔmu. Aniwu? Ye ɖɔ: “Mǐ na gbà tò elɔ.” (Bǐb. 19:12, 13) Ayihɔngbe tɔn zǎnzǎn ɔ, Lɔti kpo xwédo tɔn kpo kpó ɖò xɔ mɛ. Enɛ wu ɔ, wɛnsagun lɛ lɛ́vɔ gb’akpá nú Lɔti. Amɔ̌, “Lɔti ka ɖò afɔ dɔn dó ayǐ wɛ.” Mǐ sixu yawǔ dá hwɛ nú Lɔti ɖɔ é kún nɔ kéya nú nǔ ó, bo tlɛ lɛ́ nyí tótlítɔ́. Amɔ̌, Jehovah jó gbè dó wǔtu tɔn ǎ. ‘Ðó Jehovah jló na hwlɛn ɛ gán’ wutu ɔ, wɛnsagun lɛ hɛn mɛ e ɖò xwédo ɔ mɛ lɛ é sín alɔ bo kplá ye tɔ́n sín toxo ɔ mɛ.—Bǐbɛ̌mɛ 19:15, 16.

14. Etɛwu Jehovah ka sixu ko sè wuvɛ̌ xá Lɔti?

14 Hwɛjijɔ nabi ɖé wu wɛ Jehovah sixu ko sè wuvɛ̌ xá Lɔti. Lɔti sixu ko xò nǔ kpɔ́n dó xɔ tɔn mɛ tíntɔ́n sín wu, ɖó é ɖò xɛsi ɖi nú mɛ e ɖò toxo ɔ gudo lɛ é wɛ wutu. Awovínú ɖevo lɛ́ tíìn. Lɔti sixu ko sè ɖɔ axɔ́su we jɛ dotɔ ɖěɖee mɛ sin gɔ́ lɛ é mɛ; dotɔ lɛ ɖò tɔdo e sɛkpɔ́ finɛ é mɛ. (Bǐb. 14:8-12) Ðó Lɔti nyí asú bo lɛ́ nyí tɔ́ ɖé wu ɔ, é ɖó na ɖò linkpɔ́n mɛ dó xwédo tɔn wu. Gɔ́ na ɔ, Lɔti jɛ dɔkun, enɛ wu ɔ, é sixu ko ɖó xwé ɖagbeɖagbe ɖé ɖò Sodɔmu. (Bǐb. 13:5, 6) É ɖò wɛn ɖɔ hwɛjijɔ enɛ lɛ ɖě kún sixu zɔ́n bonu è na yí gbè nú tónú e Lɔti ma yawǔ sè nú Jehovah ǎ é ó. É ɖò mɔ̌ có, Jehovah kpɔ́n nǔ zɛ nǔwanyido Lɔti tɔn wu, bo kpɔ́n ɛ dó mɔ “nya nǔjlɔjlɔwatɔ́” ɖé.—2 Pi. 2:7, 8.

Nú mǐ nɔ ɖótó mɛ ɖevo lɛ ɔ, mǐ sixu mɔ nǔ jɛ lee mǐ sixu sè wuvɛ̌ xá ye gbɔn é mɛ (Kpɔ́n akpáxwé 15 kpo 16gɔ́ ɔ kpo) *

15. Mǐ ɖó na dá hwɛ nú mɛɖé ɖó nǔwiwa tɔn lɛ wu ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, etɛ mǐ ka ɖó na wà?

15 Ma nɔ dá hwɛ nú mɛɖé ɖó nǔwiwa tɔn lɛ wu kpowun ó, loɔ, nɔ tɛ́n kpɔ́n bo nɔ mɔ nǔ jɛ lee nǔ cí n’i é mɛ. Veronica e nyí nɔví nyɔnu ɖé ɖò Elɔpu é dó gǎn bo nɔ wà mɔ̌. É ɖɔ: “Nɔví nyɔnu ɖé tíìn bɔ nukún tɔn mɛ nɔ vlɔ́n gbeɖé ǎ. É nɔ ɖó wǔ zɔ nú mɛ ɖevo lɛ. Hweɖelɛnu ɔ, xɛsi nɔ ɖi mì dó sisɛkpɔ́ ɛ wu. Amɔ̌, un lin nǔ gbɔn lě, ‘Nú un ɖò ninɔmɛ tɔn mɛ ɔ, un na ɖó hudo xɔ́ntɔn ɖé tɔn.’ Enɛ wu ɔ, un wá gbeta ɔ kɔn bo na kan lee nǔ nɔ cí n’i é byɔ ɛ. É jɛ nǔ e ɖò ayi tɔn mɛ lɛ é ɖɔ nú mì jí! Dìn ɔ, un tuùn nǔ gegě dó wǔ tɔn.”

16. Etɛwu mǐ ka ɖó na nɔ byɔ Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ mǐ nú mǐ ni nɔ sè wuvɛ̌ xá mɛ?

16 Mɛ ɖokpo e mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ mǐtɔn lɛ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ é wɛ nyí Jehovah. (Nǔx. 15:11) Enɛ wu ɔ, byɔ ɛ ɖɔ é ni d’alɔ we bonu a na nɔ kpɔ́n mɛ ɖevo lɛ éɖɔhun, bo na lɛ́ tuùn lee a na sè wuvɛ̌ xá ye gbɔn é. Ðɛxixo d’alɔ nɔví nyɔnu Anzhela bɔ é nɔ sè wuvɛ̌ xá mɛ hugǎn. Nɔví nyɔnu ɖé ɖò agun tɔn mɛ bɔ kpɔ́ninɔ xá ɛ wá vɛwǔ. Anzhela ɖɔ: “Blewun jɛn è sixu jɛ xó mɔ ɖɔ dó nɔví nyɔnu ɔ wu jí, bo lɛ́ ɖó wǔ zɔ n’i. Amɔ̌, un wá byɔ Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ mì bonu má sè wuvɛ̌ xá nɔví nyɔnu enɛ.” Jehovah ka sè Anzhela sín ɖɛ à? É ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Nyi kpo é kpo yì ɖekúnnu bɔ enɛ gudo ɔ, mǐ ɖɔ xó nú ganxixo gegě. Un ɖótó è kpo wuvɛ̌sexámɛ kpo. Dìn ɔ, wanyiyi e un ɖó n’i é lɛ́ jɛji, bɔ un lɛ́ kánɖeji bá d’alɔ ɛ.”

17. Etɛ mǐ ka ɖó na kánɖeji bá wà?

17 A sixu ɖɔ ɖɔ mɛ lě wɛ jɛxa ɖò nɔví lɛ mɛ bɔ emi na sè wuvɛ̌ xá ǎ. Ye mɛ bǐ wɛ tagba lɛ nɔ kpannukɔn Jonasi, Elíi, Hagáa kpo Lɔti kpo ɖɔhun. Ðò ninɔmɛ gegě mɛ ɔ, tagba yetɔn lɛ sín yeɖesunɔ wu. È na ɖɔ ɔ, mǐ bǐ wɛ é ko xá kpɔ́n. Enɛ wu ɔ, é sɔgbe ɖɔ Jehovah ni byɔ mǐ ɖɔ nǔ nɔví mǐtɔn lɛ tɔn ni nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ. (1 Pi. 3:8, nwt) Enyi mǐ setónú nú Jehovah ɔ, mǐ nɔ gɔ́ sò nú bǔninɔ xwédo mǐtɔn e jiwǔ bo gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ, bɔ gbɛtɔ́ alɔkpa vovo lɛ ɖ’emɛ é tɔn. Enɛ wu ɔ, nú mǐ ɖò nǔ wà xá nɔví mǐtɔn lɛ wɛ hǔn, mi bonu mǐ ni kánɖeji bo na nɔ ɖótó ye, mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ yetɔn mɛ, lobo lɛ́ sè wuvɛ̌ xá ye.

HAN 87 Wǎ! Bonu È Na Fá Kɔ nú We

^ akpá. 5 Ðó mǐ nyí gbɛtɔ́ hwɛhutɔ́ wutu ɔ, mǐ nɔ ba na yawǔ zɔn dó nǔ e ɖò wěxo é jí dó mɔ xó ɖɔ dó gbɛtɔ́ lɛ kpo nǔ e nɔ sísɛ́ ye bɔ ye nɔ wà nǔ lɛ é kpo wu. Amɔ̌, “ayixa mɛ wɛ” Jehovah “ka nɔ kpɔ́n.” (1 Sam. 16:7) Xóta elɔ na ɖɔ xó dó lee Jehovah sɔ́ wanyiyi dó d’alɔ Jonasi, Elíi, Hagáa, kpo Lɔti kpo gbɔn é wu. É na lɛ́ d’alɔ mǐ bɔ mǐ na xwedó kpɔ́ndéwú tɔn ɖò lee mǐ nɔ wà nǔ xá nɔví mǐtɔn lɛ gbɔn é mɛ.

^ akpá. 52 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Nɔví dɔnkpɛvu ɖé gbɔ hwenu wá kplé bɔ enɛ dó xomɛsin nú nɔví sunnu mɛxomɔ ɖé, amɔ̌ é wá mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ alitawoví ɖé wɛ é bló wɛ zɔ́n bɔ é gbɔ hwenu.

^ akpá. 54 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Nukúnkpénuwutɔ́ gbɛ̌ta kúnnuɖegbé tɔn tɔn ɖé lin ɖò bǐbɛ̌mɛ ɖɔ nɔví nyɔnu ɖé nɔ nɔ éɖokpo bo kún nɔ gbà wǔ dó mɛ mɛ ó, amɔ̌, é wá mɔ nǔ jɛ wu ɖò nukɔnmɛ ɖɔ é nɔ kú winnya bo kún nɔ vo ɖò mɛ e é ma tuùn ganji ǎ lɛ é kpá ó wɛ zɔ́n kpowun bɔ nǔ dó cí mɔ̌.

^ akpá. 56 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Azɔn nukɔntɔn e nɔví nyɔnu ɖé xò gò nɔví nyɔnu ɖevo ɖò Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn mɛ é ɔ, é lin ɖɔ nɔví nyɔnu enɛ kún nɔ vlɔ́n nukúnmɛ ó, é kún ka nɔ lɛ́ kéya nú mɛ ó, amɔ̌, hwenu e ye zán hwenu ɖó kpɔ́ é ɔ, é mɔ ɖɔ nǔɖe kún nyí mɔ̌ ó.