Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Wanyiyi Alɔkpa Tɛ ka Nɔ Na Awǎjijɛ Adodwé ɔ Mɛ?

Wanyiyi Alɔkpa Tɛ ka Nɔ Na Awǎjijɛ Adodwé ɔ Mɛ?

Nǔ nyɔ́ nú togun e sɔ́ Jehovah dó ɖó Mawu é.’​—ÐƐH. 144:15.

HAN LƐ: 111, 109

1. Etɛwu táan e mɛ mǐ ɖè é ka gbɔn vo nú ɖ’ayǐ tɔn lɛ bǐ?

TÁAN e mɛ mǐ ɖò gbɛ̀ nɔ ɖè wɛ é gbɔn vo nú ɖ’ayǐ tɔn lɛ bǐ. Lee Biblu ko ɖɔ ɖ’ayǐ gbɔn é ɔ, Jehovah ɖò “mɛ wɔbuwɔbu ɖé” xokplé wɛ, ye “gosin tò lɛ bǐ mɛ, bo gosin akɔta lɛ bǐ mɛ, bo gosin togun lɛ bǐ mɛ, bo gosin gbè e è nɔ dó lɛ bǐ mɛ.” Mɛ enɛ lɛ e é xokplé é nyí “togun syɛnsyɛn” ɖé, bɔ gbɛtɔ́ awǎjijɛnɔ ee ɖò “azɔ̌ wà nú Mawu wɛ zǎn kéze” lɛ é livi tantɔn jɛji ɖ’emɛ. (Nǔɖe. 7:9, 15; Eza. 60:22) È ko mɔ bonu gbɛtɔ́ gègě wá yí wǎn nú Mawu kpo nɔzo yetɔn kpo gbɔn mɔ̌ kpɔ́n ǎ.

2. Wanyiyi masɔgbe tɛ ka nɔ dó gesí mɛ ɖěɖee jɛ zɔ nú Mawu lɛ é? (Kpɔ́n fɔtóo e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

2 Amɔ̌, Mawuxówema ɔ lɛ́ ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ ɖò azǎn mǐtɔn gbè ɔ, mɛ e jɛ zɔ nú Mawu lɛ é na nɔ ɖè wanyiyi masɔgbe e mɛ cejɛnnabi ɖè é xlɛ́. Mɛsɛ́dó Pɔlu wlan ɖɔ: “Ðò azǎn gudogudo tɔn lɛ mɛ . . . ɔ, gbɛtɔ́ lɛ na nɔ ba ɖɔ emitɔn jɛn na nyɔ́ [alǒ, ye ‘na nɔ yí wǎn nú yeɖée,’ nwt]; ye na nɔ yí wǎn nú akwɛ; . . . ye na nɔ yí wǎn nú gbɛɖuɖu hú ye na yí wǎn nú Mawu.” (2 Tim. 3:1-4) Wanyiyi cejɛnnabi tɔn enɛ nyí ɖokpo ɔ kpo wanyiyi Klisanwun tɔn kpo ǎ; flijɛ tɔn wɛ. Nǔ e nyí cejɛnnabi sín nǔ lɛ é gbé nyinya nɔ zɔ́n bɔ gbɛtɔ́ lɛ nɔ ɖó awǎjijɛ e ɖó nukún wɛ ye ɖè é ǎ. Nugbǒ ɔ, wanyiyi alɔkpa enɛ nɔ flɔ́ zo dó glɔ nú cejɛnnabi ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ, bɔ ninɔ mɛ tɔn vɛwǔ.

3. Etɛ mǐ ka na gbéjé kpɔ́n ɖò xota elɔ mɛ? Etɛwu?

3 Pɔlu tuùn lee wanyiyi cejɛnnabi tɔn ɔ gbakpé sɔ́ é bo ɖɔ ɖɔ é sixu wà nǔ dó Klisanwun lɛ wu. Enɛ wu ɔ, é gb’akpá nú mǐ ɖɔ mǐ ni “lɛkɔ sín” gbɛtɔ́ e nɔ ɖè wanyiyi masɔgbe xlɛ́ lɛ é gudo. (2 Tim. 3:5) Nǔ ɖò mɔ̌ có, mǐ sixu nyì alɔ nú nǔ wiwa ɖó kpɔ́ xá mɛ mɔhun lɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ǎ. Amɔ̌, nɛ̌ mǐ ka sixu ɖó wǔ zɔ nú gbɛ̀ ɔ sín linlin e lɛlɛ̌ dó mǐ é, bo dó gǎn bɔ nǔ mǐtɔn nyɔ́ Jehovah, Mawu wanyiyinɔ ɔ sín nukúnmɛ gbɔn? Mi nú mǐ ni gbéjé vogbingbɔn e ɖò wanyiyi e Mawu ba ɖɔ mǐ ni ɖó é kpo wanyiyi e xó è ɖɔ ɖò 2 Timɔtée 3:2-4 mɛ é kpo kpɔ́n. Mɔ̌ wiwa na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na da wanyiyi e mǐ ɖó na ɖó, b’ɛ nyí wanyiyi alɔkpa e nɔ hɛn awǎjijɛ jɔ awǎjijɛ wá é kpɔ́n, bo na vɔ́ ɛ jlaɖó.

WǍN YÍYÍ NÚ MAWU ALǑ WǍN YÍYÍ NÚ MƐÐÉE?

4. Etɛwu é ma ka nyla ɖɔ è ni ɖó wanyiyi e ɖò jlɛ̌ jí é nú mɛɖée ǎ?

4 “Gbɛtɔ́ lɛ na nɔ yí wǎn nú yeɖée” wɛ mɛsɛ́dó ɔ wlan. É ka nyla ɖɔ è ni yí wǎn nú mɛɖée wɛ à? Eǒ, é nyɔ́ bo tlɛ lɛ́ ɖò dandan ɖɔ è ni ɖó wanyiyi e sɔgbe é nú mɛɖée. Mɔ̌ wɛ Jehovah dá mǐ gbɔn é nɛ. Jezu ɖɔ: “A na yí wǎn nú nɔzo towe hwiɖesunɔ ɖɔhun.” (Mak. 12:31) Nú mǐ ma yí wǎn nú mǐɖée ǎ ɔ, mǐ sixu yí wǎn nú nɔzo mǐtɔn ǎ. Mǐ lɛ́ xà ɖò Mawuxówema ɔ mɛ ɖɔ: “Asú lɛ ɖó na yí wǎn nú asì yetɔn lɛ, lee ye yí wǎn nú agbaza yeɖesunɔ tɔn gbɔn é. Mɛ e yí wǎn nú asì tɔn ɔ yí wǎn nú éɖesunɔ. Ðó mɛɖebǔ gbɛ́ wǎn nú agbaza éɖesunɔ tɔn kpɔ́n gbeɖé ǎ; é nyɔ́ wà ɔ, be wɛ é nɔ lé na, bo nɔ na ɛ nùɖuɖu.” (Efɛ. 5:28, 29) Enɛ wu ɔ, wanyiyi e sɔgbe é ɖiɖó nú mɛɖée nyí nǔ ɖagbe.

5. Nɛ̌ a ka sixu jlɛ́ mɛ ɖěɖee yí wǎn nú yeɖée zɛ xwé wu lɛ é gbɔn?

5 Wǎn yíyí nú mɛɖée e xó è ɖɔ ɖò 2 Timɔtée 3:2 mɛ é nyí wanyiyi e nyɔ́ alǒ ee sɔgbe é ǎ. Wanyiyi e ma sɔgbe ǎ bo nyí cejɛnnabi tɔn é wɛ. Mɛ e yí wǎn nú yeɖée zɛ xwé wu lɛ é nɔ sɔ́ ayi ɖó yeɖée jí hugǎn lee é ɖó na nyí gbɔn é. (Xà Hlɔmanu lɛ 12:3.) Ðagbe yeɖesunɔ tɔn wɛ nɔ mya nukún nú ye hugǎn. Ye nɔ keya nú mɛ ɖevo lɛ sɔmɔ̌ ǎ. Nú nǔ lɛ ma yì ganji ǎ ɔ, ye nɔ ba na dóhwɛ mɛ ɖevo lɛ lobo nɔ gbɛ́ hwɛ yetɔn lɛ sín gbè yí. Biblu tinmɛtɔ́ ɖé jlɛ́ mɛ ɖěɖee yí wǎn nú yeɖée lɛ é dó ‘ajijá e nɔ sɛ̀ éɖée wún, bo na dó mɔ yǒzo, lobo ka nɔ fɔ́n xá tɔn xwíɖíxwíɖí lɛ nyite nú mɛ’ é wu. Gbɛtɔ́ e nɔ sɔ́ ayi ɖó yeɖée jí zɛ xwé wu lɛ é nɔ ɖó awǎjijɛ jɔ awǎjijɛ ǎ.

6. Etɛ lɛ mɛ wǎn yíyí nú Mawu ka nɔ tɔ́n kɔ dó?

6 Akɔwé Biblu tɔn ɖé ɖɔ ɖɔ wǎn yíyí nú mɛɖée wɛ jɛ nukɔn ɖò jijɔ e mɛsɛ́dó Pɔlu slɛ́ bɔ ye gbakpé ɖò azǎn gudogudo tɔn lɛ mɛ é mɛ, ɖó éyɛ wɛ nɔ dɔn ɖevo lɛ wá. Amɔ̌, mɛ ɖěɖee yí wǎn nú Mawu lɛ é ɔ, sínsɛ́n vo wɛ yedɛɛ lɛ nɔ na. Biblu dɔn wǎn yí nú Mawu cá ɖó kpɔ́ xá xomɛhunhun, vivo mimɔ, suúluɖiɖo, xomɛnyínyɔ́, ɖagbewiwa, gbejininɔ, fífá kpo mɛɖéejiɖuɖe kpo. (Ga. 5:22, 23) Ðɛhanwlantɔ́ ɔ wlan ɖɔ: ‘Nǔ nyɔ́ nú togun e sɔ́ Jehovah dó ɖó Mawu é.’ (Ðɛh. 144:15) Jehovah nyí Mawu awǎjijɛnɔ ɖé bɔ togun tɔn nɔ ɖè jijɔ enɛ xlɛ́. Gɔ́ na ɔ, Jehovah sɛntɔ́ lɛ cí mɛ ɖěɖee yí wǎn nú yeɖée bo nɔ lɛ́ ɖó nukún ɖɔ mɛ ɖevo lɛ kɛɖɛ jɛn na na nǔ ye lɛ é ɖɔhun ǎ, loɔ, ye nɔ mɔ awǎjijɛ ɖò yeɖée zinzan dó ganjininɔ mɛ ɖevo lɛ tɔn takúnmɛ mɛ.​—Mɛ. 20:35.

Nɛ̌ mǐ ka sixu nyì alɔ nú wǎn yíyí nú mǐɖesunɔ gbɔn? (Kpɔ́n akpáxwé 7gɔ́ ɔ)

7. Nùkanbyɔ tɛ lɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na gbéjé wǎn e mǐ yí nú Mawu é kpɔ́n?

7 Enyi wanyiyi e mǐ ɖó nú mǐɖesu é ɖò yɛ cyɔn ee mǐ ɖó nú Mawu é jí wɛ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu wà gbɔn bo tuùn? Ðǒ ayi akpágbánúmɛ e ɖò Filipunu lɛ 2:3, 4 mɛ é wu: “Mi ma sɔ́ ce jɛn na nyɔ́ sín ayixa, abǐ mɛɖée sɔ́ sù dó wuvɔ̌ sín ayixa dó wà nǔ ɖebǔ na ó; loɔ, mǐ nɔ sɔ́ miɖée hwe ɖò mɛ ɖě lɛ nukɔn, bonu mɛ ɖokpo ni nɔ mɔ ɖɔ mɛ ɖě lɛ hugǎn emi. Mɛɖebǔ ma nɔ ba ɖagbe éɖesunɔ tɔn ó; loɔ, mɛ ɖokpo ɖokpo ni nɔ ba ɖagbe mɛ ɖě lɛ tɔn.” Mǐ sixu kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ zán wěɖexámɛ enɛ ɖò gbɛzán ce mɛ à? Un ka ɖò jlǒ Mawu tɔn ba na wà wɛ vɛnavɛna à? Un ka nɔ dó gǎn bo nɔ d’alɔ mɛ ɖevo lɛ ɖò agun ɔ kpo sinsɛnzɔ́ ɔ kpo mɛ à?’ Mɛɖée zízé jó nɔ bɔkun hwebǐnu ǎ. É nɔ byɔ gǎndido kpo mɛɖée sísɔ́ dó savɔ̌ kpo. Amɔ̌, etɛ ka sixu na mǐ awǎjijɛ hú ɖɔ mǐ ni tuùn ɖɔ nǔ mǐtɔn nɔ nyɔ́ Nǔbǐwukpétɔ́ wɛkɛ ɔ tɔn nukúnmɛ?

8. Etɛ wǎn yíyí nú Mawu ka ko sísɛ́ mɛɖé lɛ bɔ ye wà?

8 Wǎn yíyí nú Mawu ko sísɛ́ mɛɖé lɛ bɔ ye jó azɔ̌ e ye na wà bá mɔ akwɛ gègě lɛ é dó, bo mɔ tɛn dó sɛ̀n Jehovah bǐ mlɛ́mlɛ́. Ericka e nɔ nɔ États-Unis é nyí dotóo ɖé. É nya tɛn ɖaxó lɛ mɛ gbé ɖò dotóozɔ́wiwa linu ǎ, loɔ, é huzu gbexosin-alijitɔ́ hwebǐnu tɔn bo wà sinsɛnzɔ́ gbɔn tò gègě mɛ xá asú tɔn. Ee é kpɔ́n gudo sɛ́dó é ɔ, é ɖɔ: “Nǔ gègě e mǐ ko mɔ kpɔ́n ɖò hwenu e mǐ d’alɔ ɖò fí e è nɔ dó jonɔ gbè ɖè é ɖé kpo xɔ́ntɔn e mǐ zun lɛ é kpo zɔ́n bɔ nyɔna lɛ gɔ́ gbɛzán mǐtɔn mɛ. Un kpò ɖò dotóozɔ́ wà wɛ, amɔ̌, ɖó un kpé nǔ wu bo nɔ zán hwenu ce kpo hlɔnhlɔn ce kpo hugǎn dó d’alɔ mɛ lɛ, bo nɔ gbɔ azɔn nú ye ɖò gbigbɔ lixo, bo nɔ lɛ́ kpé nukún dó hudo agun ɔ tɔn lɛ wu wutu ɔ, é nɔ na mì awǎjijɛ tawun, bɔ un lɛ́ ɖó vivo ɖò ayi mɛ.”

DƆKUN ÐÓ JIXWÉ ALǑ ÐÓ AYIKÚNGBAN JÍ?

9. Etɛwu wǎn yíyí nú akwɛ ma ka nɔ zɔ́n bonu è nɔ ɖó awǎjijɛ ǎ?

9 Pɔlu wlan ɖɔ gbɛtɔ́ lɛ na “nɔ yí wǎn nú akwɛ.” Xwè ɖé lɛ ɖíe ɔ, gbexosin-alijitɔ́ Irelande tɔn ɖé ɖɔ xó nú nya ɖé dó Mawu wu. Nya ɔ ɖè akwɛkpo tɔn tɔ́n, lobo ɖè akwɛ-wemanɔ ɖé lɛ tɔ́n, bo fɔ ye dó jí lobo gó bo ɖɔ: “Mawu ce ɖíe!” Nugbǒ wɛ ɖɔ mɛ gègě na ɖɔ xó e é ɖɔ é gannaganna mɔ̌ ǎ, amɔ̌, mɛ gègě wɛ yí wǎn nú akwɛ kpo nǔ e é sixu xɔ lɛ é kpo ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ. Amɔ̌, Biblu ɖɔ: “Mɛ e yí wǎn nú akwɛ ɔ, akwɛ nɔ kpé è gbeɖé ǎ, mɛ e yí wǎn nú dɔkun ɔ, nǔ e é ɖó ɔ nɔ kpé è gbeɖé ǎ.” (Nùt. 5:9) Hwebǐnu wɛ mɛ mɔhun lɛ nɔ ɖò akwɛ gbé nya wɛ, bo nɔ ɖò gǎn dó wɛ bo na bɛ́ kplé kɔn nyì kpɔ́, amɔ̌, ye nɔ dɔn “nǔgbomɛ gègě” dó kɔ.—1 Tim. 6:9, 10.

10. Etɛ Agúu ka wlan dó dɔkun kpo ya kpo wu?

10 Mǐ mɛ bǐ wɛ ɖó hudo akwɛ tɔn. É nɔ nya xɛ ɖò mɛ jí ɖó bǎ ɖé mɛ. (Nùt. 7:12) Amɔ̌, enyi mɛɖé ɖó akwɛ e na kpé dandannú lɛ é kɛɖɛ ɔ, é ka sixu ɖó awǎjijɛ dóó à? Bǐ lě! (Xà Nùnywɛtɔ́xó 5:11.) Agúu Yakɛ ví ɔ wlan ɖɔ: “Ma na ya mì ó, ma ka na dɔkun mì ó; nǎ nùɖuɖu e un na ɖu bo nɔ gbɛ̀ é mì kpowun.” Mǐ sixu yawu mɔ nǔ jɛ hwɛjijɔ e wu é ma byɔ hɛ̌n klókló ǎ é wu. Ee é ɖò tintinmɛ wɛ é ɔ, é ɖɔ emi kún jló na jɛ ajojija mɔ mɛ ó, ɖó ajo sɔ́ Mawu sù ǎ. Loɔ, etɛwu é ma ka byɔ dɔkun ɖò ɖɛ tɔn mɛ ǎ? É wlan ɖɔ: “Enyi un ɖó nǔ dín ɔ, un táa wá hu tɛ́ nú we bo ɖɔ: ‘Jehovah tɛ́!’” (Nùx. 30:8, 9) A sixu ko flín mɛ e ma nɔ ɖeji dó Mawu wu ǎ, bɔ dɔkun yetɔn wu wɛ ye nɔ ganjɛ lɛ é.

11. Wě tɛ Jezu ka ɖè xá mɛ dó akwɛ wu?

11 Mɛ ɖěɖee yí wǎn nú akwɛ lɛ é sín nǔ sixu nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ǎ. Jezu ɖɔ: “Mɛɖé sixu sɛ̀n gǎn wè ǎ; ɖó é na gbɛ́ wǎn nú mɛ ɖě, bo na yí wǎn nú mɛ ɖě; abǐ é na setónú nú mɛ ɖě, bo na vɛtoli nú mɛ ɖě. Mi sixu sɛ̀n Mawu bo lɛ́ sɛ̀n dɔkun ǎ.” É ɖɔ jɛ nukɔn nú enɛ ɖɔ: “Mi ma kplé dɔkun ɖó ayikúngban jí fí e nǔvínúví nɔ ɖu nǔ ɖè, bɔ nǔ nɔ jɛko ɖè, bɔ ajotɔ́ nɔ tɔ́n dǒ, bo nɔ fin nǔ ɖè ɔ ó. Loɔ, mi kplé dɔkun mitɔn lɛ ɖó [jixwé]; ɖó nǔvínúví nɔ ɖu nǔ ɖò finɛ ǎ; nǔ nɔ jɛko ɖò finɛ ǎ; ajotɔ́ ka nɔ tɔ́n dǒ, bo nɔ fin nǔ ɖò finɛ ǎ.”​—Mat. 6:19, 20, 24.

12. Nɛ̌ gbɛzán e bɔkun é ɖé zinzan ka sixu zɔ́n bɔ Mawu sinsɛn kpɔ́n te gbɔn? Nǎ kpɔ́ndéwú ɖé.

12 Mɛ gègě mɔ ɖɔ é kún nyí awǎjijɛ kɛɖɛ wɛ gbɛ̀ e bɔkun é zinzan nɔ hɛn wá nú mɛ ó, loɔ, é nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ hwenu dó sɛ̀n Jehovah d’eji. Jack ee nɔ nɔ États-Unis é sà xwé ɖaxó e é ɖó é kpo azɔ̌xwé tɔn kpo, ɖó é tuùn ɖɔ mɔ̌ wiwa na zɔ́n bɔ emi na wà gbexosin-alijitɔ́zɔ́ xá asì emitɔn. É ɖɔ: “É vɛwǔ nú mǐ tawun bɔ mǐ na jó xwé mǐtɔn ɖɛkpɛɖɛkpɛ ɔ kpo ayikúngban mǐtɔn kpo dó. Nú xwè mɔkpan ɔ, un nɔ lɛkɔ wá xwégbe kpo akpɔ̀ kpo ɖó tagba azɔ̌ tɔn lɛ wutu. Hwebǐnu wɛ asì ce e nyí gbexosin-alijitɔ́ hwebǐnu tɔn ɖé é nɔ ɖó awǎjijɛ tawun. É nɔ ɖɔ: ‘Gǎn ɖagbe hugǎn ɔ wɛ un ɖó!’ Dìn ɔ, nyiɖesu nyí gbexosin-alijitɔ́ ɖé bɔ mǐ mɛ wè lɛ ɖò azɔ̌ wà nú Mɛ ɖokpo ɔ wɛ, é wɛ nyí Jehovah.”

Nɛ̌ mǐ ka sixu nyì alɔ nú wǎn yíyí nú akwɛ gbɔn? (Kpɔ́n akpáxwé 13gɔ́ ɔ)

13. Nɛ̌ mǐ ka sixu gbéjé linlin e mǐ nɔ ɖó dó akwɛ wu é kpɔ́n gbɔn?

13 Bo na dó gbéjé linlin e mǐ nɔ ɖó dó akwɛ wu é kpɔ́n ɔ, é na nyɔ́ ɖɔ mǐ ni kpɔ́n lee mǐ na na xósin nú nùkanbyɔ elɔ lɛ gbɔn é: ‘Un ka ɖi nǔ nú nǔ e Biblu ɖɔ dó akwɛ wu é dóó, lobo nɔ lɛ́ zán gbɛ̀ sɔgbe xá à? Akwɛ biba wɛ ka nɔ mya nukún nú mì jɛ nukɔn ɖò gbɛzán ce mɛ à? Nǔ agbaza tɔn lɛ ka nɔ xɔ akwɛ nú mì hú kancica e un ɖó xá Jehovah kpo togun tɔn kpo é wɛ à? Un ka ɖeji dó Jehovah wu dóó ɖɔ é na kpé nukún dó hudo ce lɛ wu à?’ Mǐ sixu ɖeji ɖɔ é kún na flú mɛ ɖěɖee nɔ ɖó nukún i lɛ é ó.​—Mat. 6:33.

JEHOVAH BIBA ALǑ GBƐÐUÐU GBÉ NYINYA?

14. Linlin e ɖò jlɛ̌ jí é tɛ è ka na ɖó dó gbɛɖuɖu wu?

14 Lee è ko ɖɔ ɖ’ayǐ gbɔn é ɔ, mɛ gègě “nɔ yí wǎn nú gbɛɖuɖu” égbé. Lee nùɖé ma nyla ɖ’emɛ ɖɔ è ni ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é dó mɛɖesunɔ kpo akwɛ kpo wu gbɔn ǎ é ɔ, mɔ̌ jɛn é ma lɛ́ nyla ɖɔ è ni ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é dó gbɛɖuɖu wu ǎ é nɛ. Jehovah ba ɖɔ mǐ ni sú nǔ e na zɔ́n bɔ mǐ na ɖó awǎjijɛ lɛ é bǐ sín ali dó mǐɖée alǒ ɖó wǔ zɔ nú bǐ mlɛ́mlɛ́ ǎ. Biblu dó wusyɛn lanmɛ nú gbejinɔtɔ́ lɛ ɖɔ: “Hǔn, bo ɖu nǔ kpo awǎjijɛ kpo, nu vɛɛn towe kpo xomɛhunhun kpo.”​—Nùt. 9:7.

15. Gbɛɖuɖu alɔkpa tɛ xó 2 Timɔtée 3:4 ka ɖɔ?

15 Ðò 2 Timɔtée 3:4 mɛ ɔ, è dó gesí gbɛɖuɖu gbé nyinya e nɔ byɔ ɖɔ è ni wɔn ya nú Mawu é. Ðǒ ayi wu ɖɔ wemafɔ ɔ kún ɖɔ ɖɔ mɛ lɛ na yí wǎn nú gbɛɖuɖu Mawu ó; mɔ̌ wɛ é ko ɖɔ ɔ, enɛ na xlɛ́ ɖɔ ye yí wǎn nú Mawu ɖó bǎ ɖé mɛ. Loɔ, é ɖɔ “hú ye na yí wǎn nú Mawu [alǒ ‘hú ɖɔ ye na yí wǎn nú Mawu,’ Alɛnuwema Yɔyɔ̌].” Akɔwé ɖé wlan ɖɔ: “É ɖò wɛn ɖɔ [wemafɔ] enɛ kún ɖò ɖiɖɔ wɛ ɖɔ ye yí wǎn nú Mawu ɖó bǎ ɖé mɛ ó. Amɔ̌, ɖiɖɔ wɛ é ɖè ɖɔ ye kún yí wǎn nú Mawu ɖebǔ ó.” Akpágbánúmɛ syɛnsyɛn ɖé wɛ enɛ nyí nú mɛ ɖěɖee ɖò wanyiyi e zɛ xwé wu é ɖó nú gbɛɖuɖu wɛ lɛ é. Xógbe “yí wǎn nú gbɛɖuɖu” ɔ sɔgbe tawun xá “mɛ e . . . vivǐ gbɛmɛ fí tɔn” nɔ vunbla lɛ é.​—Luk. 8:14.

16, 17. Kpɔ́ndéwú tɛ Jezu ka sɔ́ ɖ’ayǐ ɖò gbɛɖuɖu kpáxwé?

16 Jezu xlɛ́ ɖɔ emi ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí bɔ nǔ bǐ vɔ ɖ’ewu é dó gbɛɖuɖu wu. É yì ‘alɔwliwli ɖé’ kpo “agɔ̌ ɖaxó ɖokpo” kpo tɛnmɛ. (Jaan 2:1-10; Luk. 5:29) Ðò alɔwliwli ɔ tɛnmɛ ɔ, é bló nùjiwǔ ɖé bo sɔ́ sìn dó huzu vɛɛn, bo dó sú vɛɛn e vɔ é sín dò. Hweɖevonu ɔ, é gbɛ́ linlin nǔjlɔjlɔwatɔ́ biblo zɛ xwé wu tɔn e mɛ ɖěɖee mɔ xó ɖɔ dó wutu tɔn, ɖó é ɖu nǔ bo lɛ́ nu vɛɛn wutu é ɖó lɛ é.​—Luk. 7:33-36.

17 Amɔ̌, Jezu jó éɖée dó nú gbɛɖuɖu gbɛzinzan ǎ. É sɔ́ Jehovah ɖó tɛn nukɔntɔn mɛ ɖò gbɛzán tɔn mɛ bo zán éɖesu bǐ dégbédégbé dó takún mɛ ɖevo lɛ tɔn mɛ. Bonu mɛ gègě na dó nɔ gbɛ̀ ɔ, é sɔ́ éɖée jó kpo jlǒ kpo bo dɛ ɖò wuvɛ̌ kú e é kú ɖò yatín jí é nu. Jezu ɖɔ nú mɛ ɖěɖee na xwedó afɔdomɛ tɔn lɛ é ɖɔ: “Nǔ nyɔ́ nú mi, hwenu e è wá ɖò mi zun wɛ, bo ɖò mi ɖedó wɛ, bo ɖò nùvú bǐ ɖó dó mi nu wɛ, ɖó nyɛ wutu é. Mi j’awǎ, bo hun xomɛ, ɖó ajɔ ɖaxó ɖò te kpɔ́n mi ɖò [jixwé]. Ðó, mɔ̌ wɛ è ko doya nú gbeyiɖɔ Mawu tɔn e jɛ nukɔn nú mi lɛ gbɔn ɔ nɛ.”​—Mat. 5:11, 12.

Nɛ̌ mǐ ka sixu nyì alɔ nú wǎn yíyí nú gbɛɖuɖu gbɔn? (Kpɔ́n akpáxwé 18gɔ́ ɔ)

18. Nùkanbyɔ tɛ lɛ ka na d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na gbéjé lě dò mǐ yí wǎn nú gbɛɖuɖu sɔ́ é kpɔ́n?

18 Nɛ̌ mǐ ka sixu gbéjé lě dò mǐ yí wǎn nú gbɛɖuɖu sɔ́ é kpɔ́n gbɔn? É na nyɔ́ ɖɔ mǐ ni kanbyɔ mǐɖée ɖɔ: ‘Kplé lɛ kpo sinsɛnzɔ́ kúnnuɖegbe tɔn kpo wɛ ka nɔ gbɔn gudo bɔ ayiɖeɖayi lɛ nɔ jɛ nukɔn nú mì à? Un ka ɖò gbesisɔmɛ bo na bɔ fɛn dó nyiɖée ɖò nǔ enɛ lɛ kpáxwé ɖó un jló na sɛ̀n Mawu wutu à? Un ka nɔ lin tamɛ kpɔ́n dó lee Jehovah na kpɔ́n nǔ e un nɔ cyan dó ɖè ayi ɖ’ayǐ na lɛ é gbɔn é jí à?’ Nú mǐ yí wǎn nú Mawu nugbǒ ɔ, enyi nǔ e ma nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ ǎ lɛ é kɛɖɛ wɛ mǐ na nyì alɔ na ǎ, loɔ, mǐ na lɛ́ nyì alɔ nú nǔ e mǐ mɔ ɖɔ é sixu vɛ́ n’i lɛ é.​—Matie 22:37, 38.

LEE È SIXU ÐÓ AWǍJIJƐ GBƆN É

19. Mɛ ɖětɛ lɛ ma ka sixu ɖó awǎjijɛ jɔ awǎjijɛ gbeɖé ǎ?

19 Ee gbɛtɔ́ lɛ ko nɔ hɛ̌n mɛ nú xwè 6 000 mɔ̌ gudo dìn é ɔ, gbɛ̀ Satáan tɔn sín vivɔnu ko yá. Mɛ ɖěɖee ɖó wanyiyi e zɛkpá é nú yeɖée, akwɛ kpo gbɛɖuɖu kpo lɛ é wɛ gɔ́ ayikúngban ɔ jí. Akpàkpà nɔ ɖò mɛ enɛ lɛ sɔ́ wɛ dó nǔ e ye sixu ɖó lɛ é wu, bɔ jlǒ yeɖesunɔ tɔn lɛ nɔ ɖò ta ɖò gbɛzán yetɔn mɛ. Mɛ mɔhun lɛ sixu ɖó awǎjijɛ kpɔ́n gbeɖé ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é cí lee ɖɛhanwlantɔ́ ɖɔ gbɔn é ɖɔhun wɛ: ‘Nǔ nyɔ́ nú mɛ e Mawu Jakɔbu tɔn nyí ganjɛwu na é, mɛ e sɔ́ nukúnɖiɖo tɔn bǐ dó Jehovah, Mawu tɔn jí é.’​—Ðɛh. 146:5.

20. Nɛ̌ wǎn yíyí nú Mawu ka nɔ hɛn awǎjijɛ wá nú we gbɔn?

20 Wǎn yí nú Mawu ɖò kàn vun wɛ ɖò togun Jehovah tɔn mɛ, bɔ xwewu xwewu ɔ, mǐ fɔ́n bo ɖò jijɛji wɛ. Enɛ wɛ xlɛ́ ɖɔ Axɔsuɖuto Mawu tɔn ɖò acɛ kpa wɛ, bɔ zaanɖé dìn ɔ, nyɔna e è ma sixu jlɛ́ ǎ lɛ é na gɔ́ ayikúngban ɔ jí. Awǎjijɛ adodwé e na nɔ ayǐ sɔyi é wɛ jlǒ Mawu tɔn wiwa nɔ na mɛ, bɔ enɛ tuùntuùn nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ hɛn xomɛ Acɛbǐnɔ ɔ tɔn hun. Mɛ ɖěɖee nɔ yí wǎn nú Jehovah lɛ é na ɖó awǎjijɛ kaka sɔyi! Ðò xota e na bɔ d’ewu é mɛ ɔ, mǐ na gbéjé jijɔ ɖěɖee wanyiyi cejɛnnabi tɔn nɔ dɔn wá lɛ é kpɔ́n, bo na kpɔ́n lee ye nyí flijɛ jijɔ ɖěɖee mɛsɛntɔ́ Jehovah tɔn lɛ nɔ ɖexlɛ́ lɛ é tɔn gbɔn é.