Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Kpò Ðò Xwi Ðí Wɛ Bá Mɔ Nyɔna Jehovah Tɔn

Kpò Ðò Xwi Ðí Wɛ Bá Mɔ Nyɔna Jehovah Tɔn

“A dó alɔ xá Mawu, bo dó alɔ xá gbɛtɔ́ lɛ bo ɖu ɖ’eji.”​—BǏB. 32:29.

HAN LƐ: 60, 38

1, 2. Etɛ lɛ Jehovah sɛntɔ́ lɛ ka ɖó na ɖí xwi xá?

SÍN gbejinɔtɔ́ nukɔntɔn Abɛli jí kaka jɛ hwe mǐtɔn nu wɛ Mawu sɛntɔ́ gbejinɔtɔ́ lɛ ko nɔ ɖí xwi. Mɛsɛ́dó Pɔlu wlan sɛ́dó Klisanwun Eblée lɛ ɖɔ hwenu e ye ɖò nyɔna Jehovah tɔn ba wɛ, bo lɛ́ ɖò biba na nyɔ́ nukún tɔn mɛ wɛ é ɔ, ye “jiya hwenɛnu ɖesu, cobo ka syɛnlǐn.” (Ebl. 10:32-34) Pɔlu jlɛ́ ahwan e Klisanwun lɛ nɔ fun é dó gǎn e lɔnyiji-lɔnfɔnkan-yihundatɔ́ Glɛki tɔn lɛ nɔ dó ɖò agbahwlɛnhwlɛn lɛ hwenu é wu, ɖi wezun kínkán, alɔ didó, kpo akpotokwín nyínyí kpo. (Ebl. 12:1, 4) Égbé ɔ, mǐ ɖò gbɛ̀ wezun nu, bɔ mǐ nɔ ɖí xwi xá kɛntɔ́ ɖěɖee jló na fɛ́ ayi mǐtɔn, zin mǐ dɛ́, hwín mǐ dó dò, bo lɛ́ yí awǎjijɛ mǐtɔn kpo ajɔ sɔgudo tɔn mǐtɔn lɛ kpo sín mǐ sí lɛ é.

2 Jɛ nukɔn ɔ, mǐ ɖó na fun ahwan syɛnsyɛn xá Satáan kpo gbɛ̀ tɔn nyanya ɔ kpo. (Efɛ. 6:12) É ɖò dandan ɖɔ mǐ ni ɖí xwi xá gbɛ̀ ɔ sín “linlin e ma sɔgbe ǎ lɛ” é. Nùkplɔnmɛ tɔn lɛ, tamɛ-núkplɔnmɛ tɔn lɛ, kpo walɔ tɔn ɖěɖee nɔ wà nǔ dó mɛ wu lɛ é kpo, ɖi nùblibliwiwa, azɔ nunu, gɔ́ nú ahan syɛnsyɛn kpo gěe kpo zinzan nyì dò ɖ’emɛ. Mǐ ɖó na lɛ́ ɖò xwi ɖí xá gǎnmaɖó mǐtɔn lɛ kpo nǔ e nɔ túntún awakanmɛ nú mǐ lɛ é kpo wɛ zɔn mǐ yì.​—2 Kɔ. 10:3-6; Kolo. 3:5-9.

3. Nɛ̌ Mawu ka nɔ kplɔ́n azɔ̌ mǐ bonu mǐ na fun ahwan xá kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ gbɔn?

3 È ka sixu ɖu ɖò kɛntɔ́ hlɔnhlɔnnɔ mɔhun lɛ jí nugbǒ à? Ɛɛn, mǐ ka sixu bla alɔ dó wǔ b’ɛ kpa mǐ ǎ. Pɔlu zán akpotokwínnyitɔ́ hwexónu tɔn ɖé sín kpɔ́ndéwú bo ɖɔ dó éɖée wu ɖɔ: “Un cí akpotokwínnyitɔ́ e ma ɖò akpotokwín nyì dó jɔhɔn mɛ wɛ ǎ é ɖɔhun.” (1 Kɔ. 9:26) Ði lee akpotokwínnyitɔ́ ɖé nɔ ɖu ɖò kɛntɔ́ tɔn ɖé jí gbɔn é ɖɔhun ɔ, mǐ ɖó na li fɛn nú kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ. Jehovah ɖò azɔ̌ kplɔ́n mǐ wɛ bo lɛ́ ɖò alɔ dó mǐ wɛ ɖò ahwan e fun wɛ mǐ ɖè é kɔn. É na mǐ alixlɛ́mɛ e nɔ hwlɛn gbɛ̀ gán lɛ é ɖò Xó tɔn mɛ. É nɔ lɛ́ d’alɔ mǐ gbɔn wema jinjɔn Biblu jí mǐtɔn lɛ, kplé Klisanwun tɔn lɛ, kpo kpléɖókpɔ́ lɛ kpo gblamɛ. A ka nɔ zán nǔ e kplɔ́n wɛ a ɖè lɛ é à? Enyi a gbɔ ye zán ɔ, é na cí ɖɔ a “ɖò akpotokwín nyì dó jɔhɔn mɛ wɛ,” bo ɖò xwi ɖí xá kɛntɔ́ towe wɛ mlɛ́mlɛ́ ǎ ɖɔhun.

4. Nɛ̌ mǐ ka na bló gbɔn bɔ nǔ nyanya ma na ɖu ɖò mǐ jí ǎ?

4 Kɛntɔ́ mǐtɔn lɛ sixu tɔ́n ahwan mǐ hwenu e mǐ ma lin ǎ é, kpo hwenu e gǎn vɔ ɖò mǐ wu bǐ é kpo; enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na ɖò acéjí hwebǐnu. Biblu gb’akpá nú mǐ ɖɔ: “Ma jó hwiɖée dó nú nǔnyanyawiwa ɖu ɖò jǐ towe ó; é nyɔ́ wà ɔ, nɔ wà nǔ ɖagbe dó ɖu ɖò nǔ nyanya jí.” (Hlɔ. 12:21) Wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ e ɖɔ ɖɔ mǐ ni ma jó mǐɖée dó bonu “nǔnyanyawiwa ɖu ɖò jǐ [mǐtɔn] ó” é xlɛ́ ɖɔ mǐ sixu ɖu ɖò nǔ nyanya jí. Mǐ sixu wà mɔ̌, enyi mǐ fɔ́n bo ɖò ahwan fun xá ɛ wɛ ɔ nɛ. Amɔ̌, Satáan, gbɛ̀ tɔn nyanya ɔ, kpo hwɛhuhu gbaza mǐtɔn kpo sixu ɖu ɖò mǐ jí, enyi mǐ ma sɔ́ nɔ acéjí ǎ bo lɛ́ gɔn ahwan fun ɔ nɛ. Ma lɔn gbeɖé bonu Satáan ni dó xɛsi we nú a jó gbè ó!​—1 Pi. 5:9.

5. (a) Etɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na kpó ɖò ahwan fun wɛ bá mɔ nyɔna Mawu tɔn? (b) Mɛ e xó Biblu ɖɔ é ɖětɛ lɛ jí mǐ ka na ɖɔ xó dó?

5 Bonu é na kpa mɛ ɖěɖee ɖò xwi ɖí wɛ lɛ é ɔ, ye ɖó na wɔn hwɛjijɔ e wu ye ɖò mɔ̌ wà wɛ é ǎ. Bonu nǔ yetɔn na nyɔ́ Mawu nukúnmɛ, b’ɛ na lɛ́ kɔn nyɔna tɔn dó ye jí ɔ, ye ɖó na sɔ́ ayi ɖó ganjɛwuxó e mǐ xà ɖò Eblée lɛ 11:6 mɛ é jí: “Mɛ e sɛkpɔ Mawu ɔ ɖó na ɖi nǔ ɖɔ Mawu tíìn, bo nɔ na ajɔ mɛ e ɖò biba ɛ wɛ lɛ.” Xógbe Glɛkigbe tɔn dòdó e è lilɛ dó “ba” é byɔ ɖɔ è ni ba nǔ ɔ syɛnsyɛn bo lɛ́ dó gǎn ɖesu. (Mɛ. 15:17) Kpɔ́ndéwú ɖagbe sunnu kpo nyɔnu kpo e dó gǎn syɛnsyɛn bá mɔ nyɔna Jehovah tɔn lɛ é tɔn gègě ɖò Mawuxówema ɔ mɛ. Jakɔbu, Hlacɛli, Jozɛfu, kpo Pɔlu kpo ɖí xwi xá ninɔmɛ e vɛwǔ tawun ɖò agbaza kpo lee nǔ nɔ cí nú mɛ é kpo lixo lɛ é; é ɖò mɔ̌ có, ye ɖexlɛ́ ɖɔ enyi è dɛ ɔ, è nɔ mɔ nyɔna gègě. Nɛ̌ mǐ ka sixu xwedó kpɔ́ndéwú jiwǔ zalitɔ́ ɛnɛ enɛ lɛ tɔn gbɔn?

DIDƐ NƆ HƐN NYƆNA GÈGĚ WÁ

6. Ani ka d’alɔ Jakɔbu b’ɛ syɛnlǐn? Ajɔ tɛ è ka dó è? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

6 Tɔ́gbó Jakɔbu ɖí xwi bo lɛ́vɔ dɛ, ɖó é yí wǎn nú Jehovah, bɔ nǔ gbigbɔ tɔn lɛ nɔ xɔ akwɛ nukún tɔn mɛ, lobɔ é lɛ́ ɖó nùɖiɖi mlɛ́mlɛ́ nú akpá e Jehovah dó ɖɔ emi na dó nú kúnkan tɔn é. (Bǐb. 28:3, 4) Enɛ wu wɛ hwenu e Jakɔbu ɖibla ɖó xwè 100 é ɔ, é wà nǔ e wu é kpé é bǐ bá mɔ nyɔna Mawu tɔn; é tlɛ dó alɔ xá wɛnsagun e sɔ́ gbɛtɔ́ gbaza dó é ɖé. (Xà Bǐbɛ̌mɛ 32:25-29.) Jakɔbu ɖesunɔ wɛ ɖó hlɔnhlɔn kpo didɛ e é byɔ é kpo bo dó sixu dó alɔ xá wɛnsagun hlɔnhlɔnnɔ ɖé à? É ɖò wɛn ɖɔ é kún nyí mɔ̌ ó! Amɔ̌, é nyí xwiɖitɔ́ e kú dó nǔ jí tawun é ɖé, bo ɖexlɛ́ ɖɔ emi kún na hɔn nú wuvɛ̌ ɔ ó! Nugbǒ ɔ, é mɔ linsyɛnsyɛn tɔn sín ajɔ. È sun nyikɔ e jɛxa ɛ é ɖé è, é wɛ nyí Izlayɛli (tinmɛ tɔn wɛ nyí “Alɔ Dó Xá [Linsyɛnsyɛn Xá] Mawu Tɔ́” alǒ “Mawu Dó Alɔ”). Jakɔbu mɔ ajɔ ɖaxó e ba wɛ mǐ lɔmɔ̌ ɖè é, é wɛ nyí ɖɔ nǔ tɔn nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ, b’ɛ lɛ́ dó n’i.

7. (a) Ninɔmɛ nyanya tɛ Hlacɛli ka kpannukɔn? (b) Nɛ̌ é ka fɔ́n bo ɖò xwi ɖí wɛ bɔ è d’ajɔ ɛ ɖò gudo mɛ gbɔn?

7 Akpàkpà ɖò asivɛ́ Jakɔbu tɔn Hlacɛli sɔ́ wɛ bonu é na mɔ lee Jehovah na ɖè akpá e é dó nú asú tɔn é gbɔn é. Amɔ̌, nǔ e cí wuvɛ̌ aditi e jí è ma sixu ɖu ɖè ǎ ɖɔhun é ɖé ɖò finɛ. É wɛ nyí ɖɔ é ɖó vǐ ɖě ǎ. Ðò hwetɔnnu ɔ, awěxomɛ ɖaxó ɖé wɛ è nɔ kpɔ́n ninɔmɛ enɛ dó mɔ. Nɛ̌ Hlacɛli ka mɔ hlɔnhlɔn ɖò ayi mɛ bo lɛ́ mɔ ɖò agbaza mɛ, bo dó ɖí xwi xá ninɔmɛ ɖěɖee nɔ dó awakanmɛ kú nú mɛ, bo ka hugǎn ɛ lɛ é hwebǐnu gbɔn? É gɔn nukúnɖiɖo ɖó gbeɖé ǎ. É fɔ́n bo ɖò xwi ɖí wɛ gbɔn ɖɛ vívɛ́ xixo hwebǐnu gblamɛ. Jehovah sè vosisa dó nùjɔnǔ mɛ Hlacɛli tɔn lɛ, bɔ é wá jì vǐ ɖò gudo mɛ. Yayǎ wu wɛ ǎ, bɔ é wá jɛ hweɖenu bɔ Hlacɛli sú ahwanjiɖuɖe sín xó elɔ bo ɖɔ: “Un li za . . . bɔ é vɛ́ jlɛ́, bo ɖu ɖ’eji”!​—Bǐb. 30:8, 20-24.

8. Tagba syɛnsyɛn tɛ Jozɛfu ka mɔ nú hwenu gègě? Nɛ̌ lee é wà nǔ gbɔn é ka nyí kpɔ́ndéwú ɖagbe nú mǐ gbɔn?

8 É ɖò wɛn ɖɔ kpɔ́ndéwú gbejininɔ tɔn e Jakɔbu kpo Hlacɛli kpo zé ɖ’ayǐ é wà ɖagbe nú vǐ yetɔn Jozɛfu tawun, bo xlɛ́ ɛ lee é na ɖu ɖò mɛtɛnkpɔn e nùɖiɖi éɖesunɔ tɔn na mɔ lɛ é jí gbɔn é. Hwenu e Jozɛfu ɖó xwè 17 é ɔ, gbɛzán tɔn wlú bǐ. Nɔví tɔn lɛ sà ɛ dó kannumɔgbenu, ɖó wuhwinhwan wutu. É wá yá é ɔ, è táfú i bɔ é sɛ̀n gan ɖò Ejipu nú xwè gègě. (Bǐb. 37:23-28; 39:7-9, 20-21) Awakanmɛ kú Jozɛfu ǎ; mɔ̌ ɖokpo ɔ, é hɛn mɛ dó xomɛ kaka bo ba hlɔn ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é sɔ́ linlin tɔn kpo ayi tɔn kpo ɖó kancica ɖagbe e ɖò é kpo Jehovah kpo tɛntin é jí. (Lev. 19:18; Hlɔ. 12:17-21) Kpɔ́ndéwú Jozɛfu tɔn ɖó na d’alɔ mǐ lɔ. Enyi vlafo mǐ na bo tlɛ mɔ wuvɛ̌ ɖò vǔ hwenu mǐtɔn, alǒ enyi ninɔmɛ mǐtɔn dìn tɔn lɛ ma ɖò nu ɖé ɖó wɛ ǎ ɔ, mǐ ɖó na kpó ɖò xwi ɖí wɛ bo lɛ́ kpó ɖò didɛ wɛ. Mǐ hɛn ɔ, mǐ na ɖeji ɖɔ enyi mǐ wà mɔ̌ ɔ, Jehovah na dó nú mǐ.​—Bǐbɛ̌mɛ 39:21-23.

9. Gǎn tɛ mǐ ka ɖó na dó Jakɔbu, Hlacɛli, kpo Jozɛfu kpo ɖɔhun bá mɔ nyɔna Jehovah tɔn?

9 Lin tamɛ dó ninɔmɛ e mɛ a ɖè, b’ɛ sixu nyí mɛtɛnkpɔn nú we é ɖé jí. Vlafo é sixu ko nyí hwɛagɔɖiɖɔ, linlin agɔ ɖiɖó dó mɛ wu, alǒ slamɛɖiɖɔ mɛ wu. Alǒ mɛtɛnkpɔn e mɛ a ɖè é sixu ko nyí ɖɔ mɛɖé dó jì we, vlafo ɖó wuhwinhwan wutu. Ma jó gbè ó, é nyɔ́ wà ɔ, flín nǔ e d’alɔ Jakɔbu, Hlacɛli, kpo Jozɛfu kpo bɔ ye kpó ɖò Jehovah sɛ̀n wɛ kpo awǎjijɛ kpo é. Jehovah dó wusyɛn lanmɛ nú ye bo kɔn nyɔna tɔn dó ye jí, ɖó nǔ gbigbɔ tɔn lɛ nɔ sù nukún yetɔn mɛ hwebǐnu. Ye fɔ́n bo ɖò xwí ɖi wɛ bo ɖò nǔ wà wɛ sɔgbe xá ɖɛ vívɛ́ e ye nɔ xò lɛ é. Azǎn gudogudo tɔn gbɛ̀ nyanya elɔ tɔn lɛ mɛ wɛ mǐ ko ɖè; enɛ wu ɔ, mǐ ɖó hwɛjijɔ tawun bo na zunfan nukúnɖiɖo jɔ nukúnɖiɖo e è sɔ́ ɖó te nú mǐ é! A ka ɖò gbesisɔmɛ bo na dó gǎn alǒ ɖí xwi bá mɔ fɛ́nú Jehovah tɔn à?

ÐÒ GBESISƆMƐ BÁ ÐÍ XWI BO MƆ NYƆNA ÐÉ

10, 11. (a) Nɛ̌ mǐ ka sixu ɖí xwi bá mɔ nyɔna Mawu tɔn gbɔn? (b) Etɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e sɔgbe lɛ é kɔn, bo ɖu ɖò ahwan e fun xá nǔ e nɔ túntún awakanmɛ nú mɛ lɛ é kpo nǔ e nɔ fɛ́ ayi mɛtɔn lɛ é kpo wɛ mǐ ɖè é jí?

10 Ninɔmɛ ɖětɛ lɛ mɔ̌ mɛ wɛ é sixu byɔ ɖɔ mǐ ni ɖí xwi ɖè bá mɔ nyɔna Mawu tɔn? Ninɔmɛ e mɛ gègě ɖí xwi xá é ɖokpo wɛ nyí gǎnmaɖó agbaza tɔn ɖé jí ɖuɖu ɖè. Mɛ ɖevo lɛ dó gǎn tawun bo dó sixu ɖó linlin e sɔgbe é ɖé dó sinsɛnzɔ́ ɔ wu. Alǒ ɖò ninɔmɛ towe mɛ ɔ, é sixu nyí ɖɔ a ɖò azɔn jɛ wɛ abǐ a ɖò hwiɖokpo có, a ɖó na kpó ɖò didɛ wɛ. Mǐ ɖó na lɛ́vɔ dovɛ̌ nú xwi e mɛɖé lɛ na ɖí bo sɔ́ hwɛ kɛ mɛ e jɛ agɔ alǒ hu hwɛ dó ye é ɖé é ǎ. Mǐ na bo ɖò Jehovah sɛ̀n wɛ sín xwè nabi ɖebǔ ɖíe ɔ, mǐ bǐ wɛ ɖó na fun ahwan xá nǔ ɖěɖee sixu d’avaja sinsɛnzɔ́ e wà nú Mawu e nɔ d’ajɔ gbejinɔtɔ́ lɛ é wɛ mǐ ɖè é mɛ é.

A ka ɖò xwi ɖí wɛ bá mɔ nyɔna Mawu tɔn à? (Kpɔ́n akpáxwé 10 kpo 11 kpo)

11 Nugbǒ ɔ, é sixu vɛwǔ tawun bɔ mǐ na wá gbeta e sɔgbe lɛ é kɔn bo wà nǔ Klisanwun ɖɔhun. Nǔ nɔ nyí mɔ̌, ɖò taji ɔ, hwenu e ayi mǐtɔn e nyí nǔ bo hizi é dɔn mǐ yì ali masɔgbe ɔ jí é. (Jel. 17:9) Enyi a ɖ’ayi wu ɖɔ linlin masɔgbe lɛ ko wà nǔ dó emi wu ɖó bǎ ɖé mɛ hǔn, kɛnklɛn bo xoɖɛ bo byɔ gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn. Ðɛ kpo gbigbɔ mímɛ́ kpo sixu na we hlɔnhlɔn bɔ a na kpó ɖò ali e sɔgbe bɔ a tuùn bɔ Jehovah sixu kɔn nyɔna d’eji é jí. Wà nǔ sɔgbe xá ɖɛ towe lɛ. Tɛnkpɔn bo nɔ xà akpáxwé Biblu tɔn ɖé ayihɔngbe ayihɔngbe, bo ba hwenu nú nùkplɔnkplɔn mɛɖesunɔ tɔn kpo Sinsɛn-Biblo Xwédo Tɔn kpo.​—Ðɛhan 119:32.

12, 13. Etɛ ka d’alɔ Klisanwun wè bɔ ye ɖu ɖò jlǒ nyanya lɛ jí?

12 Lee Xó Mawu Tɔn, gbigbɔ mímɛ́, kpo wema jinjɔn Biblu jí mǐtɔn lɛ kpo d’alɔ Klisanwun lɛ bɔ ye ɖu ɖò jlǒ nyanya lɛ jí gbɔn é sín kpɔ́ndéwú gègě wɛ ɖè. Dɔnkpɛvu ɖé xà xota “Comment résister aux mauvais désirs ?” e tɔ́n ɖò Réveillez-vous! 8 Décembre 2003 tɔn mɛ é. Nɛ̌ é ka ɖɔ? “Un ɖò gǎn dó wɛ bá ɖu ɖò linlin masɔgbe lɛ jí. Hwenu e un xà ɖò xota ɔ mɛ ɖɔ ‘xwi ɖíɖí bo na ɖu ɖò jlǒ nyanya lɛ jí nɔ syɛn tawun nú mɛ gègě’ é ɔ, un mɔ ɖɔ nyì lɔ ɖò kplékplé nɔví lɛ tɔn ɔ mɛ. Un mɔ ɖɔ un kún ɖò nyiɖokpo ó.” Dɔnkpɛvu enɛ lɛ́vɔ ɖu lè xota “Dieu approuve-t-il les mœurs ‘différentes’?” e tɔ́n ɖò Réveillez-vous! 8 Octobre 2003 tɔn mɛ é tɔn. É ɖ’ayi wu ɖɔ è ɖɔ d’emɛ ɖɔ xwi ɔ ɖíɖí nɔ nyí ‘wun ɖé ɖò lanmɛ’ nú mɛɖé lɛ. (2 Kɔ. 12:7, NWT) Enyi ye fɔ́n bo ɖò xwi ɔ ɖí wɛ bá ɖó walɔ jlɔjlɔ ɔ, ye sixu ɖó nukún ɖɔ é na kpa emi. É ɖɔ: “Enɛ wu ɔ, un lin ɖɔ ee ayǐ ɖokpo ɖokpo ɖò hìnhɔ́n wɛ é ɔ, un hɛn ɔ, un na nɔ gbeji. Un dokú nú Jehovah tawun ɖɔ é ɖò alɔ dó mǐ wɛ gbɔn tutoblonunu tɔn gblamɛ bonu mǐ na dó dɛ ɖò tagba ayihɔngbe ayihɔngbe tɔn lɛ nu ɖò gbɛ̀ nyanya elɔ mɛ.”

13 Lɛ̌vɔ kpɔ́n nǔ e nɔví nyɔnu États-Unis tɔn ɖé ɖɔ é. É wlan ɖɔ: “Un jló na dokú nú mi ɖɔ mi nɔ na nùɖuɖu e sín hudo mǐ ɖó é mǐ hwebǐnu dó hwetɔnnu. Un nɔ lin hwɛhwɛ ɖɔ nyɛ wɛ è wlan xota enɛ lɛ na. Sín xwè mɔkpan ɖíe wɛ un ko ɖò xwi ɖí xá jlǒ syɛnsyɛn ɖiɖó nú nǔ e Jehovah gbɛ́ wǎn na é ɖé wɛ. Hweɖelɛnu ɔ, un nɔ jló na jó gbè bo sɔ́ na ɖí xwi ɔ ɖě ǎ. Un tuùn ɖɔ Jehovah nyí nùblawukúnúmɛtɔ́ kpo hwɛsɔkɛmɛtɔ́ kpo, amɔ̌, ɖó jlǒ nyanya enɛ ɖò lan ce mɛ bɔ un ka gbɛ́ wǎn na ǎ wutu ɔ, un nɔ mɔ ɖɔ un kún sixu mɔ alɔdo tɔn ó. Xwi enɛ e ɖí wɛ un ɖè magbokɔ é wà nǔ dó gbɛzán ce bǐ wu. . . . Ee un xà xota ‘Be Hiẹ Tindo “Ahun de Nado Yọ́n” Jehovah Ya?’ ɖò Atɔxwɛ 15 Mars 2013 tɔn mɛ gudo é ɔ, un mɔ tawun ɖɔ Jehovah jló bo na d’alɔ mì.”

14. (a) Linlin tɛ Pɔlu ka ɖó dó xwi e ɖí wɛ é ɖè lɛ é wu? (b) Nɛ̌ mǐ ka sixu ɖí xwi xá gǎnmaɖó mǐtɔn lɛ bo ɖu ɖò ye jí gbɔn?

14 Hlɔmanu lɛ 7:21-25. Pɔlu ɖesunɔ tuùn lee xwi ɖíɖí xá hwɛhuhu gbaza mǐtɔn sín jlǒ nyanya lɛ kpo gǎnmaɖó lɛ kpo sixu vɛwǔ gbɔn é. É ɖò mɔ̌ có, é ɖeji mlɛ́mlɛ́ ɖɔ emi sixu ɖu ɖò ahwan e fun wɛ emi ɖè ɖò xomɛ é jí, gbɔn ɖɛxixo sɛ́dó Jehovah bo ɖeji dó wǔ tɔn kpo nùɖiɖi ɖiɖó nú vɔsisa gbɛxɔnumɛ tɔn Jezu tɔn kpo gblamɛ. Mǐdɛɛ lɛ ka ló? Enyi mǐ ɖò xwi ɖí wɛ bonu gǎnmaɖó mǐɖesunɔ tɔn lɛ ni ma kpé mǐ wu ó ɔ, é sixu kpa mǐ. Gbɔn nɛ̌ é? Gbɔn kpɔ́ndéwú Pɔlu tɔn xwixwedó kpo jiɖe ɖiɖó dó Jehovah wu mlɛ́mlɛ́ bo ma ɖó dó hlɔnhlɔn mǐɖesunɔ tɔn wu ó kpo gblamɛ, gɔ́ nú nùɖiɖi ɖiɖó nú gbɛxixɔ ɔ.

15. Etɛwu ɖɛxixo ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na kpó ɖò gbeji bo na dɛ ɖò mɛtɛnkpɔn lɛ nu?

15 Hweɖelɛnu ɔ, Mawu sixu tin bonu mǐ na ɖè lee nùɖé ɖu ayi mɛ nú mǐ sɔ́ é xlɛ́. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi mǐ (alǒ mɛ mǐtɔn ɖé) j’azɔn syɛnsyɛn ɖé alǒ hwɛ agɔ ɖé wɛ è ɖɔ xá mǐ ɔ ka ló? Mǐ na xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖeji dó Jehovah wu bǐ mlɛ́mlɛ́ gbɔn ɖɛxixo bo savo n’i ɖɔ é ni na mǐ hlɔnhlɔn bonu mǐ na kpó ɖò gbeji bo ma hɛn awǎjijɛ mǐtɔn bú, lobonu kancica e ɖò mǐ kpo é kpo tɛntin é ni gblé ó gblamɛ. (Fili. 4:13) Kpɔ́ndéwú mɛ gègě tɔn, ɖò Pɔlu hwenu kpo hwe mǐtɔn nu kpo, ɖexlɛ́ ɖɔ ɖɛxixo sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na vɔ́ hlɔnhlɔn mɔ, bo lɛ́ ɖó ganjɛwu bo ɖò didɛ wɛ zɔn mǐ yì.

KPÒ ÐÒ XWI ÐÍ WƐ BÁ MƆ NYƆNA JEHOVAH TƆN

16, 17. Etɛ jí a ka kú dó alɔdotɔ́ ɖé ɖɔhun?

16 Awovi jló tawun ɖɔ awakanmɛ ni kú we bonu a ni jó gbè. Kanɖeji bá “hɛn [nǔ] e nyɔ́ lɛ dó ayi mɛ.” (1 Tɛ. 5:21) Ðeji ɖɔ emi hɛn ɔ, emi na ɖu ɖò Satáan, gbɛ̀ tɔn nyanya ɔ, kpo jlǒ hwɛhuhu tɔn ɖebǔ kpo jí. A sixu wà mɔ̌ gbɔn jiɖe ɖiɖó dó nǔwukpikpé e Mawu ɖó bá na we hlɔnhlɔn é wu bǐ mlɛ́mlɛ́ gblamɛ.​—2 Kɔ. 4:7-9; Ga. 6:9.

17 Kɛnklɛn bo kpó ɖò xwi ɖí wɛ. Kpò ɖò za li wɛ. Kpò ɖò alɔ dó wɛ. Kpò ɖò didɛ wɛ. Ðeji bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖɔ Jehovah na ‘kɔn nyɔna dó jǐ towe bɔ é na túnflá.’​—Mal. 3:10.