Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

“Mawuxó ɔ . . . Ðó Hlɔnhlɔn”

“Mawuxó ɔ . . . Ðó Hlɔnhlɔn”

“Mawuxó ɔ ɖò gbɛ̀, bo ɖó hlɔnhlɔn.”​—EBL. 4:12.

HAN LƐ: 96, 94

1. Etɛwu é ka ɖò wɛn ɖɔ Xó Mawu tɔn ɖó hlɔnhlɔn? (Kpɔ́n fɔtóo e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

ÐÓ MǏ nyí togun Jehovah tɔn wutu ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ mǐ tuùn ɖɔ Xó tɔn e nyí wɛn ɖé nú gbɛtɔ́ lɛ é “ɖò gbɛ̀, bo ɖó hlɔnhlɔn.” (Ebl. 4:12) Gègě mǐtɔn nyí kúnnuɖenú e ɖò gbɛ̀ é ɖɔ Biblu ɖó hlɔnhlɔn bo nɔ huzu gbɛzán mɛtɔn. Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn ɖé lɛ kpo ko nyí ajotɔ́, kannumɔ nú gěe alǒ nùblibliwatɔ́ ɖ’ayǐ. Ye mɛ ɖevo lɛ ɖó gbɛmɛ fí sín nǔ lɛ ɖó bǎ ɖé mɛ, amɔ̌, ye mɔ ɖɔ nùɖé hwe dó gbɛzán emitɔn. (Nùt. 2:3-11) Hwɛhwɛ ɔ, mɛ ɖěɖee é cí ɖɔ gbɛ̀ ko bú nu dó lɛ é nɔ wá mɔ gbɛ̀ li ɔ gbɔn hlɔnhlɔn e Biblu ɖó bo nɔ huzu mɛ é gblamɛ. Vlafo a sixu ko xà xota ɖebɔdoɖewu e nɔ nyí “Biblu Nɔ Huzu Gbɛzán Mɛtɔn” é ɖé lɛ ɖò Atɔxwɛ mɛ, bo ɖu lè huzuhuzu e mɛ lɛ bló é tɔn. A sixu ko mɔ ɖɔ Klisanwun enɛ lɛ ko yí nugbǒ ɔ có, ye ka kpó ɖò nukɔn yì wɛ ɖò gbigbɔ lixo kpo alɔdo Mawuxówema ɔ tɔn kpo.

2. Nɛ̌ Xó Mawu tɔn ka ɖó hlɔnhlɔn ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ gbɔn?

2 É ka ɖó na kpaca mǐ ɖɔ mɛ e ɖò gbɛ̀ égbé lɛ é gègě bló huzuhuzu nukúnɖeji lɛ, ɖó Xó Mawu tɔn kplɔnkplɔn wu wɛ à? Eǒ! Nǔ enɛ flín mǐ nɔví mǐtɔn xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn ɖěɖee ɖó nukúnɖiɖo jixwé tɔn lɛ é. (Xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 6:9-11.) Ee mɛsɛ́dó Pɔlu slɛ́ gbɛtɔ́ ɖěɖee ma na ɖu gǔ Axɔsuɖuto Mawu tɔn tɔn ǎ lɛ é gudo é ɔ, é ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Nǔ e mɛɖé lɛ ɖò mi mɛ, bo ko nyí ɖ’ayǐ ɔ nɛ.” Amɔ̌, Mawuxówema ɔ kpo gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn kpo ko d’alɔ ye bɔ ye ko huzu. Ye ko yí nugbǒ ɔ có, ye mɛ ɖé lɛ ka ɖó na lɛ́ bló huzuhuzu ɖevo lɛ. Biblu ɖɔ xó dó Klisanwun yí ami dó ɖè xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn ɖé wu, bɔ è ɖè è sín agun mɛ; nukɔnmɛ ɔ, è lɛ́ wá yí i d’emɛ. (1 Kɔ. 5:1-5; 2 Kɔ. 2:5-8) É dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ ɖɔ mǐ sè tagba vovo e nùɖitɔ́ hàtɔ́ mǐtɔn lɛ ko ɖí xwi xá, bo ɖu ɖ’eji gbɔn Xó Mawu tɔn gblamɛ é à cé?

3. Etɛ jí mǐ ka na ɖɔ xó dó ɖò xota elɔ mɛ?

3 Ðó Xó Mawu tɔn nyí azɔwanú hlɔnhlɔnnɔ ɖé bo ka ɖò así mǐtɔn wutu ɔ, mǐ jló tawun bo na zán ɖò ali ɖagbe hugǎn ɔ nu. (2 Tim. 2:15) Ðò xota elɔ mɛ ɔ, mǐ na ɖɔ xó dó lee mǐ sixu jó Xó Mawu tɔn dó bɔ é na ɖè hlɔnhlɔn tɔn tɔ́n bǐ mlɛ́mlɛ́ gbɔn (1) ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ é, (2) hwenu e mǐ ɖò alɔ ɖó ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ wɛ é kpo (3) hwenu e mǐ ɖò nǔ kplɔ́n mɛ wɛ sín ataa jí é kpo wu. Nùflínmɛ enɛ lɛ na d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na ɖè wanyiyi kpo nùsumɛnukúnmɛ kpo xlɛ́ Tɔ́ wanyiyinɔ mǐtɔn jixwé tɔn e nɔ kplɔ́n mǐ nú lè mǐtɔn é.​—Eza. 48:17.

ÐÒ GBƐZÁN MǏTƆN MƐ

4. (a) Enyi Xó Mawu tɔn na w’azɔ̌ ɖò mǐ wu ɔ, etɛ mǐ ka ɖó na wà? (b) Nɛ̌ a ka nɔ mɔ hwenu nú Biblu xixa gbɔn?

4 Enyi Xó Mawu tɔn na w’azɔ̌ ɖò mǐ wu ɔ, mǐ ɖó na nɔ xà ɖò gbesisɔmɛ, enyi é nyɔ́ bló ɔ, mǐ na nɔ xà ayihɔngbe ayihɔngbe. (Joz. 1:8) É ɖò wɛn ɖɔ alɔnu gègě mǐtɔn tɔn nɔ ján. Amɔ̌, mǐ sixu lɔn nú nǔ ɖebǔ kaka jɛ azɔ̌ taji lɛ jí, bonu ye na jɛ aca Biblu xixa tɔn mǐtɔn mɛ ǎ. (Xà Efɛzinu lɛ 5:15, 16.) Mɛ Jehovah tɔn lɛ gègě tɛ́n kpɔ́n bo ba hwenu, bo nɔ xà Biblu ayihɔngbe ayihɔngbe, é sixu nyí ɖò ayitéhɔnnu, alǒ ɖò zǎnmɛ kabǐ ɖò hweɖenu ɖò avla wè enɛ lɛ mɛ. Lee nǔ cí nú ɖɛhanwlantɔ́ ɔ é wɛ é nɔ cí nú ye; é wlan ɖɔ: “Un yí wǎn nú sɛ́n towe lóóo. É wu wɛ un nɔ lin tamɛ dó hwebǐnu.”​—Ðɛh. 119:97.

5, 6. (a) Etɛwu tamɛ linlin ka ɖò taji? (b) Nɛ̌ mǐ ka sixu lin tamɛ kpɔ́n ganji gbɔn? (c) Nɛ̌ hwiɖesunɔ ka ko ɖu lè Xó Mawu tɔn xixa kpo tamɛ linlin d’eji tɔn kpo gbɔn?

5 Gbɔn vo nú Biblu xixa ɔ, é lɛ́ nyí nǔ taji ɖɔ mǐ ni lin tamɛ dó nǔ e mǐ xà é jí. (Ðɛh. 1:1-3) Enɛ kɛɖɛ jɛn na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na kpéwú bo zán nùnywɛ ma ɖó dogbó e ɖ’emɛ lɛ é ganji. Wema mɛ xà Xó Mawu tɔn ɖè wɛ mǐ ɖè à, alǒ tablɛti kabǐ nǔ mɔhun lɛ jí wɛ à, nǔ e gbé mǐ ɖó na nya é wɛ nyí ɖɔ mǐ na ɖè xó e ɖ’emɛ é sín xò tɔn mɛ bo sɔ́ dó ayi mǐtɔn mɛ.

6 Nɛ̌ mǐ ka sixu lin tamɛ kpɔ́n ganji gbɔn? Mɛ gègě mɔ ɖɔ é nyɔ́ ɖɔ è ni yì agbɔ̌n jí kpɛɖé ɖò akpáxwé Biblu tɔn ɖé xixa gudo, bo kàn nǔ lehun lɛ byɔ: ‘Etɛ nǔ elɔ ka kplɔ́n mì dó Jehovah wu? Ali tɛ lɛ nu un ka ko ɖò nugbodòdó e ɖò akpáxwé Mawuxó ɔ tɔn elɔ mɛ lɛ é zán ɖè wɛ? Fitɛ lɛ wɛ un ka sixu jla nyiɖée ɖó ɖè?’ Enyi mǐ nɔ xoɖɛ bo nɔ lin tamɛ dó Xó Mawu tɔn jí ɔ, enɛ na sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ na zán wěɖexámɛ tɔn lɛ hugǎn. Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ na jó è dó bɔ é na ɖè hlɔnhlɔn tɔn tɔ́n hugǎn ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ.​—2 Kɔ. 10:4, 5.

ÐÒ SINSƐNZƆ́ Ɔ MƐ

7. Nɛ̌ mǐ ka ɖó na zán Xó Mawu tɔn ganji gbɔn ɖò sinsɛnzɔ́ mǐtɔn mɛ?

7 Etɛ ka sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na zán Xó Mawu tɔn ganji ɖò sinsɛnzɔ́ mǐtɔn mɛ? Nǔ nukɔntɔn ɔ wɛ nyí ɖɔ mǐ ni zán faà hwenu e mǐ ɖò Mawuxó ɖɔ wɛ, bo lɛ́ ɖò nǔ kplɔ́n mɛ wɛ é. Nɔví sunnu ɖokpo ɖɔ xó dó enɛ wu gbɔn lě: “Enyi a ɖò wɛnɖagbe jla wɛ xá Jehovah ɖesu sín xwé ɖé gbè jɛ xwé ɖé gbè ɔ, a na nɔ ɖɔ xó lɛ bǐ kpowun wɛ à alǒ a na nɔ jó è dó bɔ é na nɔ ɖɔ xó?” Xó e ɖɔ wɛ é ɖè é wɛ nyí ɖɔ: Enyi mǐ xà nǔ sín Xó Mawu tɔn mɛ tlɔlɔ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ hǔn, mǐ ɖò Jehovah jó dó wɛ bɔ é ɖò xó ɖɔ nú xwétɔ́ ɔ wɛ nɛ. Wemafɔ Biblu tɔn e è xwè sɔ bo ba é na ɖó hlɔnhlɔn hú xó ɖebǔ e mǐ sixu ɖɔ é. (1 Tɛ. 2:13) Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Un ka nɔ zán ali e hun nú mì lɛ é bǐ dó má akpáxwé Xó Mawu tɔn tɔn ɖé xá mɛ e un nɔ hɛn wɛn ɔ yì jó na lɛ é à?’

8. Etɛwu mǐ ka ɖó na wà nǔ hú wemafɔ lɛ xixa nú mɛ lɛ kpowun hwenu e mǐ ɖò wɛnɖagbe jla wɛ é?

8 É ɖò wɛn ɖɔ wemafɔ Biblu tɔn lɛ xixa nú mɛ e mǐ ɖò xó ɖɔ ɖó kpɔ́ xá wɛ lɛ é kpowun kún ko kpé ó. Etɛwu? Ðó mɛ gègě tíìn bo ɖó nukúnnúmɔjɛnǔmɛ kaka ɖé alǒ ɖebǔ dó Biblu jí ǎ. É nyí mɔ̌ ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ, bo lɛ́ nyí mɔ̌ ɖò égbé. (Hlɔ. 10:2) Enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na lin ɖɔ enyi mǐ ko xà wemafɔ Biblu tɔn ɖé kpowun ɔ, mɛ lɛ na wlí xó e ɖ’emɛ é ǎ. Mǐ ɖó na zán hwenu dó ɖè akpáxwé ɖé lɛ sín wemafɔ ɔ mɛ, vlafo gbɔn xókwin taji lɛ vívɔ́ xà kpo mɔjɛmɛ yetɔn nina kpo gblamɛ. Mɔ̌ wiwa na d’alɔ hugǎn, bɔ wɛn e ɖò Xó Mawu tɔn mɛ ɔ na byɔ linlin kpo ayi tóɖómǐtɔ́ lɛ tɔn kpo mɛ.​—Luki 24:32.

9. Nɛ̌ mǐ ka sixu xwlé wemafɔ lɛ mɛ ɖò ali e na zɔ́n bɔ è na ɖó sísí nú Biblu é nu gbɔn? Nǎ kpɔ́ndéwú ɖé.

9 É na lɛ́ nyɔ́ ɖɔ mǐ ni xwlé wemafɔ lɛ mɛ ɖò ali e na zɔ́n bɔ è na ɖó sísí nú Biblu é nu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ sixu ɖɔ: “Mǐ ni kpɔ́n nǔ e Gbɛɖotɔ́ ɔ ɖɔ dó xó enɛ wu é.” Enyi mǐ ɖò xó ɖɔ xá mɛ e ma nyí Klisanwun ǎ é ɖé wɛ ɔ, mǐ sixu ɖɔ: “Ðǒ ayi nǔ e Nùwlanwlan Mímɛ́ lɛ ɖɔ nú mǐ é wu.” Alǒ, enyi mǐ ɖò wɛnɖagbe jla mɛ e nyí wemasetɔ́ é ɖé wɛ ɔ, mǐ sixu kanbyɔ ɖɔ: “A ka ko sè lǒ hwexónu tɔn elɔ kpɔ́n à?” Nugbǒ ɔ, ɖó gbɛtɔ́ lɛ ɖokpo ɖokpo gbɔn vo nú yeɖée wutu ɔ, mǐ nɔ dó wɛn ɔ ye bɔ é nɔ sɔgbe kpo ninɔmɛ e mɛ ye ɖè é kpo.​—1 Kɔ. 9:22, 23.

10. (a) Ðɔ nǔ e nɔví sunnu ɖé mɔ ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ é. (b) Nɛ̌ a ka ko mɔ hlɔnhlɔn e Xó Mawu tɔn ɖó é ɖò sinsɛnzɔ́ towe mɛ gbɔn?

10 Mɛ gègě mɔ ɖɔ Xó Mawu tɔn xixa ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ sixu d’alɔ mɛ e jla wɛn ɔ wɛ ye ɖè lɛ é ɖò ali e è ma sixu jlɛ́ ǎ é nu. Ðǒ ayi kpɔ́ndéwú elɔ wu. Nɔví sunnu ɖé yì ba mɛxomɔ e ko nɔ xà xójlawema mǐtɔn lɛ sín xwè ɖé lɛ ɖíe é ɖé kpɔ́n. É hɛn ɔ, é na ko xwlé è Atɔxwɛ yaɖeyaɖe ɔ kpowun, amɔ̌, nɔví ɔ wá gbeta ɔ kɔn bo na xà wemafɔ e é mɔ ɖò xójlawema ɔ mɛ é ɖokpo nú dawe ɔ. É xà 2 Kɔlɛntinu lɛ 1:3, 4, finɛ ɖɔ: “Tɔ́ nùblawukúnúmɛtɔ́ . . . e nɔ dó gbɔ nú mɛ ɖò ali bǐ nu é . . . nɔ dó gbɔ nú mǐ, ɖò wuvɛ̌ e mǐ nɔ mɔ lɛ bǐ mɛ.” Xógbe enɛ lɛ sɔ́ akpàkpà xwétɔ́ ɔ kaka bɔ é byɔ nɔví sunnu ɔ ɖɔ é ni lɛ́ xà wemafɔ ɔ azɔn wegɔ ɔ. Dawe ɔ ɖɔ lee é kpo asì tɔn kpo ɖó hudo gbɔdónúmɛ tɔn gbɔn é, bɔ dìn ɔ, é ɖexlɛ́ ɖɔ emi ɖó jlǒ ɖò wɛn Biblu tɔn mɛ. A yí gbè ɖɔ Xó Mawu tɔn nɔ ɖè hlɔnhlɔn tɔn xlɛ́ ɖò sinsɛnzɔ́ mǐtɔn mɛ à cé?​—Mɛ. 19:20.

HWENU E A ÐÒ NǓ KPLƆ́N MƐ WƐ SÍN ATAA JÍ É

11. Azɔ̌ tɛ nɔví sunnu e nɔ kplɔ́n nǔ mɛ sín ataa jí lɛ é ka ɖó?

11 Mǐ bǐ wɛ nɔ ɖu vivǐ kplé Klisanwun tɔn lɛ, kpléɖókpɔ́ lɛ kpo kpléɖókpɔ́ ɖaxó lɛ kpo yiyi tɔn. Jehovah sinsɛn wɛ nyí hwɛjijɔ nukɔntɔn e wu mǐ nɔ yì kplé lɛ é. Mǐ nɔ lɛ́ ɖu vivǐ nùkplɔnmɛ gbigbɔ tɔn e mǐ nɔ mɔ ɖò finɛ lɛ é tɔn tawun. Nɔví ɖěɖee nɔ ɖɔ xó sín ataa jí ɖò hwe enɛ lɛ nu lɛ é ɔ, wǔjɔmɛ ɖaxó wɛ ye ɖó. Bɔ ɖò hwe ɖokpo ɔ nu ɔ, ye ɖó na tuùn ɖɔ emi ɖó azɔ̌ ɖaxó ɖé. (Ja. 3:1) Ye ɖó na tɛ́n kpɔ́n bɔ hwebǐnu ɔ, nùkplɔnmɛ yetɔn lɛ na nɔ jinjɔn Xó Mawu tɔn jí ganji. Enyi è ɖè azɔ̌ nú we bonu a na kplɔ́n nǔ mɛ sín ataa jí ɔ, nɛ̌ a ka sixu jó Biblu dó bɔ é ɖè hlɔnhlɔn tɔn tɔ́n ɖò azɔ̌ towe hwenu gbɔn?

12. Nɛ̌ xóɖɔtɔ́ ɖé ka na tɛ́n kpɔ́n bɔ xóɖiɖɔ tɔn na jinjɔn Biblu jí gbɔn?

12 Tɛ́n kpɔ́n bonu xóɖiɖɔ towe ni junjɔn Mawuxówema ɔ jí. (Jaan 7:16) Etɛ enɛ ka byɔ? Nukɔntɔn ɔ, ma lɔn bonu xó e a na ɖɔ lɛ é, nùjlɛdonǔwu e a na na lɛ é alǒ lee a ɖò xó ɔ xwlé mɛ wɛ gbɔn é ni cyɔn yɛ wemafɔ Biblu tɔn e a na zán lɛ é jí alǒ ɖè ayi mɛ lɛ tɔn sín ye jí ó. Wegɔ ɔ, flín ɖɔ wemafɔ Biblu tɔn gègě xixa kpowun kún ko xlɛ́ ɖɔ è kplɔ́n nǔ mɛ sín Biblu mɛ ó. Nugbǒ ɔ, a sixu zán wemafɔ Biblu tɔn gègě bɔ ɖě ka na cí ayi tóɖówetɔ́ lɛ tɔn mɛ ǎ. Enɛ wu ɔ, cyan wemafɔ taji e a na xà lɛ é ganji, bo xà ye ganji, tín ye mɛ, nǎ nùjlɛdonǔwu, bo xlɛ́ lee è na zán ye gbɔn é ganji. (Nɛɛ. 8:8) Enyi xóɖiɖɔ sín wema e tutoblonunu ɔ sɔnǔ na é ɖé jí wɛ xóɖiɖɔ towe junjɔn hǔn, kplɔ́n xóɖiɖɔ sín wema ɔ, kpo wemafɔ e ɖ’emɛ lɛ é kpo. Tɛ́n kpɔ́n bo mɔ nǔ jɛ kancica e ɖò xó e ɖò xóɖiɖɔ sín wema ɔ jí lɛ é kpo ee ɖò wemafɔ lɛ tɛntin é kpo mɛ. Enɛ gudo hǔn, cyan wemafɔ lɛ dó kplɔ́n nǔ taji e ɖò xóɖiɖɔ sín wema ɔ jí lɛ é mɛ. (A sixu mɔ alixlɛ́mɛ ɖagbe lɛ ɖò Mọaleyi sọn Wehọmẹ Lizọnyizọn Yẹwhehọluduta Tọn Mẹ, nùkplɔnkplɔn 21 jɛ 23.) Taji bǐ ɔ, xoɖɛ bo byɔ ɖɔ Jehovah ni d’alɔ we bonu a na ɖè linlin xɔ akwɛ e ɖò Xó tɔn mɛ lɛ é xlɛ́.​—Ɛsidlasi 7:10, nwt; Nùnywɛxó 3:13, 14.

13. (a) Nɛ̌ è ka zán wemafɔ Biblu tɔn lɛ ɖò kplé Klisanwun tɔn ɖé jí bɔ é wà ɖagbe nú nɔví nyɔnu ɖé gbɔn? (b) Nɛ̌ a ka ko ɖu lè nùkplɔnmɛ junjɔn Biblu jí e è nɔ xwlé mǐ ɖò kplé mǐtɔn lɛ jí é tɔn gbɔn?

13 Nɔví nyɔnu ɖé nɔ nɔ Australie bɔ lee è zán wemafɔ lɛ gbɔn ɖò kplé Klisanwun tɔn ɖé jí é wà ɖagbe n’i tawun. Ninɔmɛ e mɛ è kplɔ́n ɛ bɔ é sù ɖè é nyla tawun có, é ka yí wɛn Biblu tɔn bo zé gbɛzán tɔn jó nú Jehovah. É ɖò mɔ̌ có, é vɛwǔ n’i bɔ é na yí gbè ɖɔ Jehovah yí wǎn nú emi. Amɔ̌, é wá yá é ɔ, é kudeji ɖɔ Mawu yí wǎn nú emi. Etɛ ka d’alɔ ɛ bɔ é mɔ mɔ̌? Huzuhuzu ɖé wá gbɛzán tɔn mɛ hwenu e é lin tamɛ dó wemafɔ Biblu tɔn e è zán ɖò kplé Klisanwun tɔn mǐtɔn lɛ ɖokpo jí, bɔ é sɔ́ jlɛ́ dó wemafɔ Biblu tɔn ɖevo lɛ wu é. * È ka ko zán Xó Mawu tɔn ɖò kplé lɛ, kpléɖókpɔ́ lɛ kpo kpléɖókpɔ́ ɖaxó lɛ kpo jí, bɔ ye wà ɖagbe nú we gbɔn mɔ̌ kpɔ́n vlafo à?​—Nɛɛ. 8:12.

14. Nɛ̌ mǐ ka sixu xlɛ́ ɖɔ Xó Jehovah tɔn sù nukún mǐtɔn mɛ gbɔn?

14 Mǐ ɖó na dokú nú Jehovah ɖó Xó tɔn Biblu ɔ wu à cé? É nyí nǎ kɛɖɛ wɛ é na gbɛtɔ́ lɛ kpo wanyiyi kpo ǎ, loɔ, é lɛ́ ɖè akpá tɔn e ɖɔ ɖɔ é na nɔ ayǐ kaka sɔyi é. (1 Pi. 1:24, 25) É ɖò wɛn ɖɔ mǐ na xà Xó Mawu tɔn ɖò gbesisɔmɛ, na zán ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ, bo na lɛ́ zán dó d’alɔ mɛ ɖevo lɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ na xlɛ́ wanyiyi e mǐ ɖó nú dɔkun Mawu tɔn enɛ é kpo lee é sù nukún mǐtɔn mɛ gbɔn é kpo, bɔ ɖò taji bǐ ɔ, enɛ na lɛ́ xlɛ́ wanyiyi e mǐ ɖó nú Dowatɔ́ tɔn Jehovah Mawu é kpo lee é sù nukún mǐtɔn mɛ gbɔn é kpo.

^ akpá. 13 Kpɔ́n gbàví “ Huzuhuzu Ðé.”