Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Gbɛɖotɔ́ Wanyiyinɔ Mǐtɔn Nɔ Kpé Nukún Mǐ Wu

Gbɛɖotɔ́ Wanyiyinɔ Mǐtɔn Nɔ Kpé Nukún Mǐ Wu

1. GBƐÐOTƆ́ MǏTƆN NƆ BLÓ BƆ HWESIVƆ NƆ HUN

È sixu nɔ ayikúngban jí weziza hwesivɔ tɔn mɛvo à? Hwesivɔ nɔ na hlɔnhlɔn atín lɛ bɔ ye nɔ zɔ́n ama, na folowa lɛ, na sínsɛ́n lɛ kpo nǔkún lɛ kpo. É nɔ lɛ́ bló bɔ atín lɛ nɔ dɔn sin sín ayikúngban lanmɛ gbɔn ɖɔ lɛ gblamɛ bo nɔ hun kaka byɔ ama lɛ mɛ, enɛ gudo ɔ, ama ɔ nɔ wá tún sin enɛ dó jɔhɔn mɛ azizɔ ɖɔhun.

2. GBƐÐOTƆ́ MǏTƆN NƆ BLÓ BƆ JǏ NƆ JA

Jǐ nyí nǔnina xɔ akwɛ ɖé bo gosin Mawu gɔ́n, bo nɔ bló bɔ ayikúngban nɔ na nǔɖuɖu e mǐ na ɖu é mǐ. Mawu nɔ sɛ́ jǐ dó mǐ, bo nɔ na jinukún mǐ dó hwetɔnnu. É nɔ na nǔɖuɖu mǐ túnflá; é nɔ na xomɛhunhun mǐ.

3. GBƐÐOTƆ́ MǏTƆN NƆ NA MǏ NǓÐUÐU KPO NǓZINZAN LƐ KPO

Ado nɔ hu vǐtɔ́ gegě ɖɔ xwédo emitɔn ka na ɖó nǔɖuɖu kpo nǔzinzan kpo e kpé é à jí. Ðǒ ayi nǔ e wemafɔ elɔ ɖɔ é wu: “Mi kpɔ́n xɛ lɛ; ye nɔ dó nǔkún ǎ, ye ka nɔ ya nǔkún bo nɔ bɛ́ dó agɔ̌ mɛ ǎ; có Tɔ́ mitɔn e ɖò [jixwé] ɔ ka nɔ na nǔɖuɖu ye. Midɛɛ lɛ ɔ, mi ma ka xɔ akwɛ hú xɛ enɛ lɛ à cé?”—Matie 6:25, 26.

“Mi kpɔ́n lee folowa lɛ nɔ sù gbɔn ɖò gbehan lɛ mɛ é; . . . Axɔ́su Salomɔ́ɔ ɖesu ɔ, lee é ɖó dɔkun sɔ ɔ nɛ, có é ma ka ɖó avɔ sɔ ɖokpo yetɔn nɛ! Enyi Mawu ka ba acɔ́ nú gbehan . . . sɔmɔ̌ ɔ, nɛ̌ wɛ é ma ka na na mi nǔ e mi na dó lɛ ǎ gbɔn?”—Matie 6:28-30.

Ðó Mawu kpéwú bo na na mǐ nǔɖuɖu kpo avɔ kpo wutu ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ é sixu lɛ́ d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ dandannú gbɛ̀ mɛ tɔn ɖevo lɛ. Enyi mǐ nɔ ba na wà jlǒ Mawu tɔn ɔ, é sixu dó nú gǎn e dó wɛ mǐ ɖè bo na mɔ nǔ ɖu é, alǒ é sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ azɔ̌ bo na xɔ nǔ e sín hudo mǐ ɖó lɛ é.—Matie 6:32, 33.

Nǔgbo ɔ, enyi mǐ lin tamɛ dó hwesivɔ, jǐ, xɛví lɛ kpo folowa lɛ kpo jí ɔ, mǐ ɖó hwɛjijɔ gegě bo na yí wǎn nú Mawu. Xóta e bɔ d’ewu é na ɖɔ xó dó lee Gbɛɖotɔ́ mǐtɔn ɖɔ xó nú gbɛtɔ́ lɛ gbɔn é jí.