Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 32

Wanyiyi Mitɔn Ni Ðò Jijɛji Wɛ

Wanyiyi Mitɔn Ni Ðò Jijɛji Wɛ

“Nǔ e un nɔ ɖò byɔbyɔ wɛ ɖò ɖɛ ce lɛ mɛ é ɖíe: wanyiyi mitɔn ni fɔ́n bo ɖò jijɛji wɛ”—FILI. 1:9, nwt.

HAN 106 Sɔnǔ nú Wanyiyi

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Mɛ̌ mɛ̌ e ka d’alɔ bɔ è ɖó agun ayǐ ɖò Filipu?

HWENU e mɛsɛ́dó Pɔlu, Silasi, Luki kpo Timɔtée kpo wá Filipu e ɖò acɛkpikpa Hlɔma tɔn glɔ́ é ɔ, ye mɔ gbɛtɔ́ gegě bɔ ye jló na sè wɛn Axɔ́suɖuto ɔ tɔn. Nɔví sunnu kanɖodónǔwutɔ́ ɛnɛ enɛ lɛ d’alɔ bɔ è ɖó agun ɖé ayǐ, lobɔ ahwanvu yɔyɔ̌ lɛ jɛ kplé lɛ bló jí; é sixu ko nyí ɖò nɔví nyɔnu nǔɖitɔ́ Lidíi e nɔ yí mɛ tawun é sín xwégbe.—Mɛ. 16:40.

2. Wuvɛ̌ tɛ lɛ agun enɛ ka jɛ mimɔ jí tlolo?

2 Tlolo ɔ, agun yɔyɔ̌ ɔ jɛ wuvɛ̌ lɛ mɔ jí. Satáan bló bɔ mɛ e gbɛ́ wǎn nú nǔgbo ɔ lɛ é klán gbè xá wɛnjijlazɔ́ e wà wɛ Klisanwun gbejinɔtɔ́ enɛ lɛ ɖè é syɛnsyɛn. È wlí Pɔlu kpo Silasi kpo, bo ɖó kpò nú ye, lobo sú ye dó ganmɛ. Ee ye tɔ́n sín ganmɛ gudo é ɔ, ye yì ba ahwanvu yɔyɔ̌ lɛ kpɔ́n, bo dó wusyɛn lanmɛ nú ye. Enɛ gudo ɔ, Pɔlu, Silasi kpo Timɔtée kpo gosin toxo ɔ mɛ, bɔ é cí ɖɔ Luki cí finɛ ɖɔhun. Nɛ̌ agun yɔyɔ̌ ɔ ka na wà nǔ gbɔn dìn? Jehovah d’alɔ nǔɖitɔ́ yɔyɔ̌ lɛ kpo gbigbɔ mímɛ́ tɔn kpo, bɔ ye kpó ɖò sinsɛn ɛ wɛ kpodo kanɖodónǔwu kpan. (Fili. 2:12) Pɔlu ɖó hwɛjijɔ ɖagbe e wu é sixu zɔ́n dó bo gó ɖó ye wu lɛ é.

3. Nǔ tɛ lɛ jí Pɔlu ka xoɖɛ dó b’ɛ ɖò Filipunu lɛ 1:9-11 mɛ?

3 Xwè wǒ mɔ̌ gudo ɔ, Pɔlu wlan wema sɛ́dó agun ɔ ɖò Filipu. Ee a na ɖò wema enɛ xà wɛ é ɔ, a na mɔ lě dò Pɔlu yí wǎn nú nɔví enɛ lɛ sɔ́ é. É wlan ɖɔ: “Wǎn e un yí nú mi ɔ, Klisu Jezu gɔ́n wɛ é gosin.” (Fili. 1:8) É wlan sɛ́dó ye ɖɔ emi xoɖɛ dó ta yetɔn mɛ. É byɔ Jehovah ɖɔ é ni d’alɔ ye bonu wanyiyi yetɔn ni ɖò jijɛji wɛ, ye ni tuùn nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é, è ni ma mɔ xó ɖé ɖɔ dó ye wu ó, ye ni ma nyí afɔklɛ́nnú nú mɛɖebǔ ó, bo nɔ na sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn. Xógbe enɛ lɛ e Pɔlu dó kpo ayi bǐ kpo é sixu kplɔ́n nǔ mǐ lɔ ɖò égbé. Mi bonu mǐ ni xà nǔ e Pɔlu wlan sɛ́dó Filipunu lɛ é. (Xà Filipunu lɛ 1:9-11, nwt.) Enɛ gudo ɔ, mǐ na gbéjé nǔ taji e ɖ’emɛ lɛ é kpɔ́n, bo na ɖɔ xó dó lee mǐ sixu zán ɖokpo ɖokpo yetɔn gbɔn é jí.

WANYIYI MITƆN NI ÐÒ JIJƐJI WƐ

4. (a) Sɔgbe kpo 1 Jaan 4:9, 10 kpo ɔ, nɛ̌ Jehovah ka ɖè wanyiyi tɔn xlɛ́ mǐ gbɔn? (b) Bǎ tɛ mɛ mǐ ka ɖó na yí wǎn nú Mawu ɖó?

4 Jehovah sɛ́ Vǐ tɔn dó ayikúngban jí b’ɛ kú ɖó hwɛ mǐtɔn lɛ wu, bo dó ɖè wanyiyi ɖaxó e é ɖó nú mǐ é xlɛ́. (Xà 1 Jaan 4:9, 10.) Wanyiyi Mawu tɔn e ma ɖó cejɛnnabi ǎ é sísɛ́ mǐ bɔ mǐ yí wǎn n’i. (Hlɔ. 5:8) Bǎ tɛ mɛ mǐ ka ɖó na yí wǎn nú Mawu ɖó? Jezu na xósin ɔ hwenu e é ɖɔ xó elɔ nú Falizyɛn ɖé é: “A na yí wǎn nú Aklunɔ Mawu towe kpodo ayi towe bǐ kpo, kpodo lindɔ̌n towe bǐ kpo, kpodo linlin towe bǐ kpo.” (Mat. 22:36, 37) Mǐ jló na yí wǎn nú Mawu kpo ayi mǐtɔn bǐ kpo. Bo nɔ lɛ́ jló ɖɔ wǎn e mǐ yí n’i é ni ɖò syɛnsyɛn d’eji wɛ ayihɔngbe ayihɔngbe. Pɔlu ɖɔ nú Filipunu lɛ ɖɔ wanyiyi yetɔn ɖó na “ɖò jijɛji wɛ.” Nɛ̌ mǐ ka sixu bló bɔ wǎn e mǐ yí nú Mawu é na lidǒ gbɔn?

5. Nɛ̌ wanyiyi mǐtɔn ka sixu syɛn d’eji gbɔn?

5 Bo na dó yí wǎn nú Mawu ɔ, mǐ ɖó na tuùn i. Biblu ɖɔ: “Mɛ e ma yí wǎn nú mɛ ǎ ɔ tuùn Mawu ǎ, ɖó Mawu ɔ, wanyiyi wɛ é nyí.” (1 Jaan 4:8) Mɛsɛ́dó Pɔlu xlɛ́ ɖɔ nú mǐ ɖó “nǔtuùntuùn e sɔgbe é kpo nukúnnúmɔjɛnǔmɛ e nǔ bǐ vɔ ɖ’ewu é kpo” dó Mawu wu ɔ, wanyiyi e mǐ ɖó n’i é na ɖò jijɛji wɛ. (Fili. 1:9, nwt) Hwenu e mǐ jɛ Biblu kplɔ́n jí é ɔ, mǐ jɛ wǎn yí nú Jehovah jí, enyi mǐ na bo ma tlɛ tuùn nǔ bǐ dó wǔ tɔn ǎ ɔ nɛ. Hǔn, lě dò mǐ kplɔ́n nǔ dó Jehovah wu sɔ́ é ɔ, mɔ̌ dò wɛ wǎn e mǐ yí n’i é nɔ syɛn d’eji sɔ. Enɛ wu wɛ é ɖò taji tawun ɖɔ mǐ ni nɔ kplɔ́n Biblu hwɛhwɛ, bo nɔ lin tamɛ dó nǔ e mǐ nɔ xà é jí ganji.—Ðɛh. 77:13.

6. Sɔgbe xá 1 Jaan 4:11, 20, 21 ɔ, bǎ tɛ mɛ wanyiyi mǐtɔn ka ɖó na gbló ada yì ɖó?

6 Wanyiyi ɖaxó e Mawu ɖó nú mǐ é na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ. (Xà 1 Jaan 4:11, 20, 21.) Mǐ sixu lin ɖɔ wǎn yí nú nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo mǐtɔn lɛ na bɔwǔ. Enɛ wu wɛ mǐ nɔ sɛn Jehovah, bo nɔ dó gǎn bá cí éɖɔhun. Mǐ nɔ xwedó kpɔ́ndéwú Jezu tɔn; wanyiyi ɖaxó e é ɖó é sísɛ́ ɛ bɔ é sɔ́ gbɛ̀ tɔn jó dó ta mǐtɔn mɛ. É ɖò mɔ̌ có, tónúsíse nú gbeɖiɖe e ɖɔ ɖɔ mǐ ni yí wǎn nú mǐɖée é sixu vɛwǔ nú mǐ hweɖelɛnu. Mǐ ni ɖɔ xó dó kpɔ́ndéwú ɖokpo jí ɖò agun Filipunu lɛ tɔn mɛ.

7. Etɛ wě e Pɔlu ɖè xá Evodíi kpo Sɛntici kpo é ka kplɔ́n mǐ?

7 Nɔví nyɔnu Evodíi kpo Sɛntici kpo wà azɔ̌ “ɖó kpɔ́” xá mɛsɛ́dó Pɔlu kpo kanɖodónǔwu kpo. Amɔ̌, é cí ɖɔ ye jó tagba e fɔ́n ɖò ye tɛntin lɛ é dó b’ɛ zɔ́n bɔ ye klán ɖɔhun. Ðò wema e Pɔlu sɛ́dó agun e mɛ nɔví enɛ lɛ nɔ é mɛ ɔ, é ɖè wě xá nɔví nyɔnu Evodíi kpo Sɛntici kpo tlɔlɔ bo ɖɔ ye ni “kɛnklɛn bo ɖó gbè kpɔ́.” (Fili. 4:2, 3) Pɔlu lɛ́ mɔ ɖɔ é ɖò taji ɖɔ emi ni ɖɔ xó nú agun ɔ blebu bo ɖɔ: “Mi wà nǔ bǐ; mi ma húnhún nǔɖɔ ɖò nǔ e wà wɛ mi ɖè lɛ ɖě kɔn ó, mi ma ka dɔn nǔ ɖò ɖě kɔn ó.” (Fili. 2:14) Wěɖexámɛ Pɔlu tɔn enɛ e ɖò wɛn é sixu ko d’alɔ nɔví nyɔnu gbejinɔtɔ́ enɛ lɛ kpo nɔví e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é bǐ kpo, bɔ ye yí wǎn nú yeɖée d’eji.

Etɛwu mǐ ka ɖó na nɔ ɖó linlin ɖagbe dó nɔví mǐtɔn lɛ wu? (Kpɔ́n akpáxwé 8gɔ́ ɔ) *

8. Etɛ ka sixu zɔ́n bɔ wǎn yí nú nɔví mǐtɔn lɛ na vɛwǔ tawun? Nɛ̌ mǐ ka sixu ɖu ɖ’eji gbɔn?

8 Evodíi kpo Sɛntici kpo ɖɔhun ɔ, é nɔ vɛwǔ nú mǐ tawun hweɖelɛnu bɔ mǐ na yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ, ɖó mǐ nɔ sɔ́ ayi ɖó nǔwanyido lɛ jí wutu. Mǐ bǐ wɛ nɔ wà nǔ nyi dò ayihɔngbe ayihɔngbe. Enyi mǐ nɔ sɔ́ ayi ɖó nǔwanyido mɛ ɖevo lɛ tɔn jí ɔ, wǎn yí nú ye na vɛwǔ nú mǐ hugǎn. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi nɔví ɖé wɔn bo ma d’alɔ mǐ ɖò Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn hinhɛn ɖó mimɛ̌ jí mɛ ǎ ɔ, xomɛ sixu sin mǐ. Enyi mǐ jɛ tamɛ lin dó nǔ ɖevo e é ko wà nyi dò nú mǐ lɛ é bǐ jí ɔ, xomɛ na sin mǐ d’eji bɔ wǎn e mǐ yí n’i é na ɖekpo. Enyi ninɔmɛ mɔhun mɛ wɛ a ɖè hǔn, é na nyɔ́ ɖɔ a ni lin tamɛ dó nǔ elɔ jí: Jehovah nɔ mɔ nǔwanyido mǐtɔn lɛ kpo nɔví mǐtɔn lɛ tɔn kpo. É ɖò mɔ̌ có, é kpó ɖò wǎn yí nú mǐ bǐ wɛ. Enɛ wu ɔ, mǐ ɖó na yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ Jehovah ɖɔhun, bo na nɔ sɔ́ ayi ɖó jijɔ ɖagbe yetɔn lɛ jí. Enyi mǐ nɔ dó gǎn bo nɔ yí wǎn nú nɔví mǐtɔn lɛ ɔ, mǐ nɔ sɛkpɔ ye d’eji.—Fili. 2:1, 2.

“NǓ E NYÍ NǓJƆNǓ HUGǍN LƐ É”

9. Etɛ lɛ mɔ̌ wɛ ɖò “nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é” mɛ bɔ Pɔlu ɖɔ nú Klisanwun e ɖò Filipu lɛ é?

9 Jehovah d’alɔ Pɔlu b’ɛ ɖɔ nú Klisanwun e ɖò Filipu lɛ é ɖɔ ye ni tuùn “nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é.” (Fili. 1:10, nwt.) Mǐ lɔ ɖó na wà mɔ̌ égbé. Blobló bonu nyikɔ Jehovah tɔn ni nyí nǔ mímɛ́, blobló bonu linlin tɔn lɛ ni jɛnu gɔ́ nú fífá kpo bǔninɔ kpo ɖò agun ɔ mɛ ɖò nǔjɔnǔ hugǎn enɛ lɛ mɛ. (Mat. 6:9, 10; Jaan 13:35) Enyi nǔ enɛ lɛ wɛ ɖò taji hugǎn nú mǐ ɔ, mǐ nɔ ɖexlɛ́ ɖɔ mǐ yí wǎn nú Jehovah.

10. Etɛ mǐ ka ɖó na bló bɔ Jehovah na mɔ mǐ dó mɔ mɛ maɖóblɔ̌?

10 Pɔlu lɛ́ ɖɔ ɖɔ è kún ɖó na “mɔ xó ɖé ɖɔ dó [] wu ó.” Enɛ wɛ nyí ɖɔ mǐ ɖó na nyí mɛ maɖóblɔ̌ ǎ. Mǐ sixu nyí mɛ maɖóblɔ̌ lee Jehovah Mawu nyí gbɔn é ǎ. Amɔ̌, enyi mǐ nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo nɔ bló bɔ wǎn e mǐ yí n’i é na lidǒ, bo nɔ lɛ́ tuùn nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é ɔ, Jehovah na mɔ mǐ dó mɔ mɛ maɖóblɔ̌. Lee mǐ nɔ ɖè wanyiyi mǐtɔn xlɛ́ gbɔn é ɖokpo wɛ nyí ɖɔ mǐ nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ, bo nɔ nyí afɔklɛ́nnú nú mɛ ɖevo lɛ ǎ.

11. Etɛwu mǐ ma ka ɖó na nyí afɔklɛ́nnú nú mɛ ɖevo lɛ ǎ?

11 Gbeɖiɖe e ɖɔ ɖɔ è ni ma nyí afɔklɛ́nnú nú mɛ ɖevo lɛ ó é ɖò taji tawun. Nɛ̌ mǐ ka sixu nyí afɔklɛ́nnú nú mɛɖé gbɔn? Mǐ sixu wà mɔ̌ gbɔn nǔ e mǐ nɔ sɔ́ dó ɖè ayi ɖ’ayǐ na lɛ é, nǔsisɔ mǐtɔn kaka jɛ azɔ̌ e mǐ nɔ wà é jí gblamɛ. Nǔ e mǐ nɔ wà é sixu gɔn nǔ nyanya nyí. Amɔ̌, enyi gbeta e kɔn mǐ nɔ wá lɛ é nɔ wà nǔ dó ayixa mɛ ɖevo lɛ tɔn wu, bo nɔ lɛ́ zɔ́n bɔ ye nɔ klɛ́n afɔ hǔn, mǐ ɖó na cɔ́ mǐɖée. Jezu ɖɔ ɖɔ enyi è gbɔ bo sin sé ɖaxó dó kɔ nú mɛ, bo kpíkpé mɛ dó xuzan mɛ ɔ, é nyɔ́ hú ɖɔ è ni nyí afɔklɛ́nnú nú lɛngbɔ̌ emitɔn ɖokpo!—Mat. 18:6.

12. Etɛ kpɔ́ndéwú asú kpo asì kpo gbexosin-alijitɔ́ ɖé tɔn ka kplɔ́n mǐ?

12 D’ayi lee asú kpo asì kpo gbexosin-alijitɔ́ ɖé sɔ́ gbeɖiɖe Jezu tɔn enɛ ylɔ́ ɖɔ nǔjɔnǔ gbɔn é wu. Agun ɖokpo ɔ mɛ wɛ ye ɖè xá asú kpo asì kpo e bló baptɛm yɔyɔ̌, bo ka sù ɖò xwédo e mɛ è nɔ dó sɛ́n dó nǔ lɛ wu syɛnsyɛn ɖè é é ɖé mɛ. Asú kpo asì kpo yɔyɔ̌ enɛ nɔ ɖi ɖɔ Klisanwun lɛ kún ɖó na nɔ yì fímuxɔsa ó, nú fímu e ye kpɔ́n é na bo ma tlɛ nyla ǎ ɔ nɛ. Hwenu e ye sè ɖɔ asú kpo asì kpo gbexosin-alijitɔ́ ɔ kpɔ́n fímu ɖé é ɔ, é cí kliwun nú ye. Enɛ gudo ɔ, asú kpo asì kpo gbexosin-alijitɔ́ ɔ gbɔ bo ɖó fímuxɔsa yiyi te, kaka jɛ hwenu e ahwanvu yɔyɔ̌ enɛ lɛ kplɔ́n ayixa yetɔn b’ɛ nɔ nɔ jlɛ̌ jí dó é. (Ebl. 5:14) Mɔ̌ mɛ ɔ, asú kpo asì kpo gbexosin-alijitɔ́ ɔ xlɛ́ ɖɔ emi yí wǎn nú nɔví yɔyɔ̌ emitɔn enɛ lɛ gbɔn xó kpowun gblamɛ ǎ, ye wà nǔɖe.—Hlɔ. 14:19-21; 1 Jaan 3:18.

13. Nɛ̌ mǐ ka sixu dɔn mɛɖé dó hwɛ mɛ gbɔn?

13 Ali ɖevo e nu mǐ sixu nyí afɔklɛ́nnú nú mɛɖé ɖè é wɛ nyí ɖɔ mǐ ni dɔn ɛ dó hwɛ mɛ. Nɛ̌ nǔ ka sixu nyí mɔ̌ gbɔn? Dǒ nukún ninɔmɛ elɔ mɛ kpɔ́n. Biblu kplɔntɔ́ ɖé ɖí xwi xá ahan syɛnsyɛn nunu nyi dò nú hwenu gegě, amɔ̌, é wá kpéwú bo jó dó. É mɔ ɖɔ emi kún sɔ́ ɖó na nu ahan syɛnsyɛn ɖě ó. É bló huzuhuzu gegě ɖò gbɛzán tɔn mɛ, bo bló baptɛm. Nukɔnmɛ ɔ, nɔví sunnu ɖé ylɔ́ ɛ wá ayiɖeɖayǐ ɖé tɛnmɛ, bo xwlé è ahan syɛnsyɛn lobo ɖɔ: “Klisanwun wɛ a nyí dìn; gbigbɔ Jehovah tɔn ɖò kpɔ́ xá we. Mɛɖéejiɖuɖe ɖò nǔ e gbigbɔ mímɛ́ ɔ nɔ na mɛ lɛ é mɛ. Nú a nɔ ɖu ɖò hwiɖée jí ɔ, a ɖó na kpéwú bo na nɔ nu ahan ɖó jlɛ̌ jí.” Enyi nɔví yɔyɔ̌ ɔ ko ɖótó wěɖexámɛ enɛ e ma sɔgbe ǎ é wɛ ɔ, dǒ nukúnmɛ bo kpɔ́n nǔ e é sixu ko jì é!

14. Nɛ̌ kplé Klisanwun tɔn lɛ ka nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ wà nǔ sɔgbe xá Filipunu lɛ 1:10, [nwt] gbɔn?

14 Kplé Klisanwun tɔn mǐtɔn lɛ nɔ d’alɔ mǐ bɔ mǐ nɔ wà nǔ sɔgbe xá Filipunu lɛ 1:10, [nwt] ɖò ali gegě nu. Nukɔntɔn ɔ, nǔ e jí mǐ nɔ ɖɔ xó dó ɖò kplé lɛ jí lɛ é nɔ xlɛ́ mǐ nǔ e nɔ nyí nǔjɔnǔ hugǎn ɖò Jehovah nukúnmɛ lɛ é. Wegɔ́ ɔ, mǐ nɔ kplɔ́n lee mǐ na zán nǔ e mǐ kplɔ́n lɛ é gbɔn, bonu è ni ma mɔ xó ɖé ɖɔ dó mǐ wu ó é. Atɔngɔ́ ɔ, è nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ ɖɔ mǐ ni nɔ flɔ́ ‘wanyiyi kpo ɖagbewiwa kpo’ sín zo dó lanmɛ nú mǐɖée. (Ebl. 10:24, 25) Bǎ e mɛ nɔví lɛ nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ ɖó é ɔ, bǎ enɛ mɛ wɛ wǎn e mǐ yí nú Mawu kpo nɔví mǐtɔn lɛ kpo é na jɛji ɖó. Nú mǐ yí wǎn nú Mawu kpo nɔví lɛ kpo kpo ayi mǐtɔn bǐ kpo ɔ, mǐ na nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé é bǐ bo na nyí afɔklɛ́nnú nú nɔví lɛ ǎ.

“SÍNSƐ́N NǓJLƆJLƆWIWA TƆN” NI NƆ “GƆ́ MI MƐ”

15. Etɛ ka nyí tinmɛ “sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn” ni “gɔ́” gbɛzán mɛtɔn mɛ tɔn?

15 Pɔlu xoɖɛ vívɛ́ bo byɔ ɖɔ “sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn” ni “gɔ́” gbɛzán Filipunu lɛ tɔn mɛ. (Fili. 1:11, nwt) É ɖò wɛn ɖɔ wǎn e ye yí nú Jehovah kpo mɛ lɛ kpo é ɖò “sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn” enɛ mɛ. Enɛ lɛ́ byɔ ɖɔ ye ni ɖɔ xó dó nǔ e ye ɖi nú Jezu é kpo nukúnɖiɖó jiwǔ yetɔn kpo wu nú mɛ ɖevo lɛ. É zán nǔjlɛdonǔwu ɖevo ɖò Filipunu lɛ 2:15 mɛ bo ɖɔ, ye ni nɔ “kɔ́n ɖò tɛntin yetɔn sunví ɖɔhun.” Enɛ sɔgbe ɖó Jezu ɖɔ ɖɔ ahwanvu emitɔn lɛ nyí “weziza nú gbɛ̀ ɔ.” (Mat. 5:14-16) É ɖegbe nú ye ɖɔ ye ni “kplɔ́n nǔ akɔta lɛ bǐ, bonu ye ni huzu ahwanvu.” É lɛ́ ɖɔ ɖɔ ye ‘na nyí kúnnuɖetɔ́ emitɔn kaka yì jɛ fí e gbɛ̀ ɔ kponu ɖó é.’ (Mat. 28:18-20; Mɛ. 1:8) Enyi mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò azɔ̌ e ɖò taji hugǎn é mɛ kpo kanɖodónǔwu kpo ɔ, mǐ nɔ na “sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn.”

Hwenu e è wlí Pɔlu sú dó xwé ɖé gbè ɖò Hlɔma é ɔ, é wlan nǔ sɛ́dó agun e ɖò Filipu é. Ðò hwenɛnu ɔ, Pɔlu lɛ́ zán ali e hun n’i lɛ é ganji dó ɖekúnnu nú gantɔ́cɔ́tɔ́ lɛ kpo mɛ e nɔ wá ba ɛ kpɔ́n lɛ é kpo (Kpɔ́n akpáxwé 16gɔ́ ɔ)

16. Enyi ninɔmɛ lɛ na bo tlɛ vɛwǔ ɔ, nɛ̌ Filipunu lɛ 1:12-14 ka xlɛ́ ɖɔ mǐ sixu kɔ́n sunví ɖɔhun gbɔn? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò akpa ɔ jí é.)

16 Ðò ninɔmɛ lɛ bǐ mɛ ɔ, mǐ sixu kɔ́n sunví ɖɔhun. Hweɖelɛnu ɔ, nǔ e sixu ko glɔ́n ali nú mǐ bɔ mǐ ma na ɖekúnnu ǎ é sixu huzu ali e hun nú mǐ é ɖé. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e Pɔlu wlan wema sɛ́dó Filipunu lɛ é ɔ, xwé ɖé gbè wɛ è sú i dó ɖò Hlɔma. Amɔ̌, é ɖò ganmɛ có, é gɔn kúnnu ɖè nú gantɔ́cɔ́tɔ́ lɛ kpo mɛ e nɔ wá ba ɛ kpɔ́n lɛ é kpo ǎ. Pɔlu ɖekúnnu kpo kanɖodónǔwu kpo ɖò ninɔmɛ enɛ lɛ mɛ, bɔ enɛ na jiɖiɖe kpo akɔ́nkpinkpan kpo nɔví lɛ bɔ ye “nɔ ɖò Mawuxó jla d’eji wɛ ma ɖi xɛsi.”—Filipunu lɛ 1:12-14; 4:22.

Nɔ ba ali ɖěɖee nu a na nɔ ɖekúnnu bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖè lɛ é hwebǐnu (Kpɔ́n akpáxwé 17gɔ́ ɔ) *

17. Nǎ kpɔ́ndéwú égbé tɔn e xlɛ́ ɖɔ nú é na bo tlɛ vɛwǔ ɔ, mǐ sixu kpó ɖò kúnnu ɖè wɛ é ɖé.

17 Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo gegě nɔ kpankɔ́n Pɔlu ɖɔhun. Ðó ye ɖò tò e mɛ ye ma sixu ɖekúnnu ɖè ɖò agbawungba, alǒ sín xwé ɖé gbè jɛ xwé ɖé gbè ǎ lɛ é mɛ wutu ɔ, ye nɔ ba ali ɖevo e nu ye na jla wɛn ɔ ɖè lɛ é. (Mat. 10:16-20) Ðò tò enɛ lɛ ɖokpo mɛ ɔ, nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn ɖé ɖɔ nú wɛnjlatɔ́ lɛ ɖɔ ye mɛ ɖokpo ɖokpo ɖó na nɔ ɖekúnnu nú hɛ̌nnumɔ, nɔzo, wemaxɔmɛvígbɛ́, azɔ̌gbɛ́ kpo mɛtuùnmɛ kpo yetɔn lɛ. Xwè we gudo ɔ, kɛ́n agun e ɖò lɛdo enɛ mɛ lɛ é tɔn jɛji tawun. Boya, è gbɛ́ wɛnjijlazɔ́ ɔ ɖò fí e mǐ nɔ nɔ é ǎ. É ɖò mɔ̌ có, kpɔ́ndéwú nɔví mǐtɔn enɛ lɛ tɔn sixu kplɔ́n nǔ xɔ akwɛ elɔ mǐ: Enyi a nɔ wà nǔ e wu a kpé é bǐ bo nɔ ɖekúnnu nú mɛ ɖevo lɛ ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ Jehovah na na we nǔwukpíkpé ɔ bɔ a na kpó ɖò kúnnu ɖè wɛ, é na bo tlɛ vɛwǔ ɔ nɛ.—Fili. 2:13.

18. Etɛ mǐ ka ɖó na kánɖeji bo na wà?

18 Dìn wɛ nyí hwenu ɔ, bɔ mǐ ɖó na kánɖeji bo na xwedó wěɖexámɛ e ɖò wema e Pɔlu sɛ́dó Filipunu lɛ é mɛ é. Mi nú mǐ ni tuùn nǔ e nyí nǔjɔnǔ hugǎn lɛ é, è ni ma nɔ mɔ xó ɖé ɖɔ dó mǐ wu ó, mǐ ni ma nyí afɔklɛ́nnú nú mɛ ɖevo lɛ ó, bo nɔ na sínsɛ́n nǔjlɔjlɔwiwa tɔn. Mɔ̌ mɛ ɔ, wanyiyi mǐtɔn na ɖò jijɛji wɛ, bɔ mǐ na kpa susu nú Tɔ́ mǐtɔn wanyiyinɔ ɔ Jehovah.

HAN 17 “Un Jló”

^ akpá. 5 Mǐ ɖó na bló bɔ wanyiyi e mǐ ɖó nú nɔví mǐtɔn lɛ é na lidǒ dìn hú ɖ’ayǐ tɔn. Wema e è wlan sɛ́dó Filipunu lɛ é na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na mɔ lee mǐ sixu bló bɔ wanyiyi mǐtɔn na jɛji gbɔn é; nú é na bo tlɛ vɛwǔ ɔ nɛ.

^ akpá. 54 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Hwenu e è ɖò Kpléxɔ Axɔ́suɖuto ɔ tɔn jlaɖó wɛ é ɔ, nɔví sunnu Joe ɖó azɔ̌ wiwa te, bo jɛ xó ɖɔ xá nɔví sunnu ɖé kpo vǐ tɔn kpo jí. Enɛ sin xomɛ nú nɔví Mike e ɖò xɔ ɔ mɛ súnsún wɛ é. É ɖɔ nú éɖée ɖɔ: ‘Xó wɛ Joe na ɖɔ gan elɔ mɛ ǎ, azɔ̌ wà wɛ é ɖó na ɖè.’ Nukɔnmɛ ɔ, Mike mɔ bɔ Joe ɖò alɔ dó nɔví nyɔnu mɛxomɔ ɖé wɛ kpo xomɛnyínyɔ́ kpo. Nǔ enɛ e Mike mɔ é flín i ɖɔ é na nyɔ́ hugǎn ɖɔ é ni nɔ sɔ́ ayi ɖó jijɔ ɖagbe nɔví tɔn tɔn lɛ jí.

^ akpá. 58 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Ðò tò e mɛ Kúnnuɖetɔ́ lɛ ma sixu nɔ ɖekúnnu ɖò agbawungba ǎ é ɖé mɛ ɔ, nɔví sunnu ɖé hɛn ayi bo jla wɛn Axɔ́suɖuto ɔ tɔn mɛtuùnmɛ ɖé. Nukɔnmɛ ɖò gbɔjɛ ɖé hwenu ɖò azɔ̌mɛ ɔ, nɔví sunnu ɔ ɖekúnnu nú azɔ̌gbɛ́ tɔn ɖokpo.