Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Vɔ̌ Kancica E Ðò Hwi kpo Jehovah kpo Tɛntin É Blóɖó

Vɔ̌ Kancica E Ðò Hwi kpo Jehovah kpo Tɛntin É Blóɖó

XWEWU xwewu ɔ, è nɔ vɔ́ lɛngbɔ̌ xɔ akwɛ gegě yí dó agun ɔ mɛ. Dǒ nukún “awǎ e è nɔ jɛ . . . ɖò [jixwé]” hwenu e lɛngbɔ̌ ɖokpo lɛkɔ é mɛ kpɔ́n. (Luk. 15:7, 10) Enyi è ko yí we dó agun mɛ wɛ ɔ, a sixu kúdeji ɖɔ xomɛ hun Jezu, wɛnsagun lɛ kpo Jehovah ɖesunɔ kpo ɖɔ a lɛ́ zunfan nǔgbo ɔ. É ɖò mɔ̌ có, hwenu e a na ɖò kancica e ɖò hwi kpo Jehovah kpo tɛntin é blóɖó wɛ é ɔ, a sixu mɔ wuvɛ̌. Wuvɛ̌ tɛ lɛ mɔ̌? Etɛ ka sixu d’alɔ we bɔ a na ɖu ɖò ye jí?

WUVƐ̌ LƐ

Mɛ e lɛkɔ wá agun ɔ mɛ lɛ é gegě nɔ ɖí xwi xá awakanmɛkúmɛ. A sixu ko mɔ nǔ jɛ lee nǔ cí nú Axɔ́su Davidi é mɛ. È ko sɔ́ hwɛ tɔn lɛ kɛ ɛ có, é ka lɛ́ ɖɔ xó elɔ: “Hwɛ e un hu lɛ sín bǎ ɖò xixo mì wɛ.” (Ðɛh. 40:13; 65:4) Enyi mɛɖé lɛkɔ wá Jehovah gɔ́n gudo ɔ, é sixu nɔ kpò ɖò hwɛ dó éɖée wɛ, alǒ winnya sixu nɔ hu i nú xwè gegě. È ɖè Isabelle sín agun mɛ b’ɛ bló xwè 20 jɛji. * É ɖɔ xó elɔ: “É vɛwǔ nú mì tawun bonu na ɖi ɖɔ Jehovah sixu sɔ́ hwɛ kɛ mì.” Enyi awakanmɛ kú we ɔ, gǎn sixu lɛ́ vɔ ɖò wǔ we ɖò gbigbɔ lixo. (Nǔx. 24:10) Ma nú nǔ mɔ̌hun jɛ dó jǐ we ó.

Ado nɔ hu mɛ ɖevo lɛ ɖɔ emi kún sɔ́ sixu wà nǔ e ɖò dandan lɛ é bǐ, bo vɔ́ kancica e ɖò emi kpo Jehovah kpo tɛntin é blóɖó ó. Ee è yí Antoine dó agun mɛ gudo é ɔ, é ɖɔ: “Lee un nɔ zán gbɛ̀ gbɔn ɖ’ayǐ hwenu e un nyí Klisanwun ɖé é bú dó mì.” Ðó nǔ nɔ cí mɔ̌ nú mɛɖé lɛ wutu ɔ, ye sɔ́ nɔ ɖ’alɔ ɖò nǔ gbigbɔ tɔn lɛ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ǎ.

Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi jɔhɔn syɛnsyɛn ɖé hɛn mɛɖé sín xɔ kíjá, bonu mɛ ɔ lin tamɛ dó táan nabi e é na byɔ cobɔ é na vɔ́ xɔ ɔ gbá, kpo azɔ̌ e é na byɔ é kpo jí ɔ, awakanmɛ sixu kú i. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi hwɛ syɛnsyɛn ɖé zɔ́n bɔ kancica e ɖò hwi kpo Jehovah kpo tɛntin é gblé ɔ, a sixu mɔ ɖɔ kancica enɛ vívɔ́ blóɖó na byɔ gǎndidó tawun. Amɔ̌, alɔdó tíìn.

Jehovah nyi gbehwan elɔ sɛ́dó mǐ: “Mi wá nú mǐ na sè nǔ jɛ mǐɖée gbè mɛ.” (Eza. 1:18) A ko tɛ́n kpɔ́n kaka bo bló bɔ hwi kpo Jehovah kpo ko “sè nǔ jɛ [miɖée] gbè mɛ.” Jehovah yí wǎn nú gǎn enɛ e a dó é. Lin tamɛ dó nǔ elɔ jí: Ðó a lɛkɔ wá Jehovah gɔ́n wutu ɔ, é sixu sɔ́ we dó ɖó kpɔ́ndéwú ɖé, bo na xlɛ́ Awoví ɖɔ adingban wɛ é ɖó.—Nǔx. 27:11.

Kɔ e a lɛ́ wá Jehovah gɔ́n é xlɛ́ ɖɔ a ko sɛkpɔ́ ɛ, bɔ éɖesu d’akpá ɖɔ emi na sɛkpɔ́ we. (Ja. 4:8) Enyi mɛ ɖevo lɛ tuùn ɖɔ a ko lɛkɔ wá agun ɔ mɛ ɔ, nǔ ɖagbe wɛ, amɔ̌, a ɖó na wà nǔ hú mɔ̌. A ɖó na ɖò blobló wɛ bɔ wǎn e a yí nú Jehovah e nyí Tɔ́ towe, bo lɛ́ nyí Xɔ́ntɔn towe é na kpò ɖò syɛnsyɛn wɛ. Nɛ̌ a ka sixu wà mɔ̌ gbɔn?

NYA NǓ E WU A SIXU KPÉ LƐ É GBÉ

Dǒ gǎn, bo nya nǔ e wu a sixu kpé lɛ é gbé. A na ɖibla kpò ɖò nǔ nukɔn nukɔntɔn e a kplɔ́n dó Jehovah kpo akpá e é dó dó sɔgudo wu lɛ é kpo wu é flín wɛ. Amɔ̌, dìn ɔ, a ɖó na lɛ́ ɖó aca gbigbɔ tɔn ɖagbe ɖé. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, a ɖó na nɔ ɖɔ Mawuxó ɔ hwɛhwɛ, nɔ yì kplé Klisanwun tɔn lɛ, lobo nɔ lɛ́ zán hwenu ɖó kpɔ́ xá nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo towe lɛ. Lin tamɛ dó nǔ e gbé a sixu nya é ɖé lɛ jí.

Nɔ ɖɔ xó xá Jehovah hwɛhwɛ. Tɔ́ towe jixwé tɔn ɔ tuùn ɖɔ enyi a nɔ ɖò hwɛ dó hwiɖée wɛ ɔ, é na vɛwǔ nú we bɔ a na xoɖɛ sɛ́dó emi. (Hlɔ. 8:26) Nɔ ɖɔ nú Jehovah ɖɔ emi ba tawun na huzu xɔ́ntɔn tɔn gbɔn ‘kan ɖiɖó dó ɖɛxixo wu’ gblamɛ. (Hlɔ. 12:12) Andrej flín ɖɔ: “Un nɔ dóhwɛ nyiɖée tawun, bɔ winnya nɔ lɛ́ hu mì. Amɔ̌, enyi un xoɖɛ hweɖebǔnu ɔ, un nɔ mɔ nyiɖée mɛ. Un nɔ ɖó fífá ayi mɛ tɔn hugǎn.” Enyi a ma tuùn nǔ e a na ɖɔ dó ɖɛ towe mɛ é ǎ ɔ, lin tamɛ dó ɖɛ e Axɔ́su Davidi e lɛkɔ sín hwɛ tɔn lɛ gudo é xò, bɔ é ɖò Ðɛhan 51gɔ́ ɔ kpo 65gɔ́ ɔ kpo mɛ é jí.

Nɔ kplɔ́n Biblu ɖò gbesisɔmɛ. É na hɛn nǔɖiɖi towe lidǒ, bo na bló bɔ wǎn e a yí nú Jehovah é na jɛji. (Ðɛh. 19:8-12) Felipe ɖɔ: “Ðó un ma ɖó aca gbigbɔ tɔn ɖagbe ɖé ǎ wutu ɔ, awakanmɛ kú mì, bɔ un jó Jehovah dó. Un sɔ́ ba na ɖè afɔ ɖokpo ɔ lɛ nyi dò ǎ, enɛ wɛ zɔ́n bɔ un wá gbeta ɔ kɔn, bo nɔ kplɔ́n Biblu hwɛhwɛ.” Hwi lɔ sixu wà nǔ ɖokpo ɔ. Enyi a ɖó hudo alɔdó tɔn, bo na dó tuùn xóta e a na sɔ́ dó kplɔ́n nǔ na é hǔn, ɖɔ nú xɔ́ntɔn e zin é ɖé ni d’alɔ we.

Vɔ̌ xɔ́ntɔn zun xá nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo towe lɛ. Mɛ e lɛkɔ wá agun ɔ mɛ é ɖé lɛ nɔ ɖi xɛsi ɖɔ mɛ ɖevo lɛ na ɖó linlin masɔgbe lɛ dó emi wu. Larissa ɖɔ: “Winnya nɔ hu mì tawun. Un nɔ mɔ ɖɔ un flú agun ɔ. Nǔ cí mɔ̌ nú mì nú hwenu línlín.” Kúdeji ɖɔ akpakpa ɖò mɛxo agun tɔn lɛ kpo mɛ ɖevo e zin lɛ é kpo sɔ́ wɛ bonu ye na d’alɔ we hwenu a na ɖò kancica e ɖò hwi kpo Jehovah kpo tɛntin é blóɖó wɛ é. (Kpɔ́n gbǎví “ Nǔ E Mɛxo Agun Tɔn lɛ Sixu Wà lɛ É.”) Kɔ e a lɛ́ é víví nú ye, bɔ ye ba ɖɔ a ni ɖ’awǎjijɛ!—Nǔx. 17:17, nwt.

Nɛ̌ a ka sixu vɛ́ kpo nɔví e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é kpo gbɔn? Nɔ yì kplé agun tɔn lɛ bǐ, bo nɔ lɛ́ ɖɔ Mawuxó xá nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo towe lɛ ɖò gbesisɔmɛ. Nɛ̌ enɛ ka na d’alɔ gbɔn? Felix ɖɔ: “Agun ɔ ɖò nukún ɖó kɔlilɛ ce wɛ. Un mɔ ɖɔ un xɔ akwɛ. Ye bǐ wɛ d’alɔ mì bɔ un mɔ ɖɔ un lɛkɔ wá xwédo ɖé mɛ, bɔ Jehovah ko sɔ́ hwɛ kɛ mì, bɔ un sixu kpò ɖò sinsɛn ɛ wɛ.”—Kpɔ́n gbǎví “ Nǔ E A Sixu Wà lɛ É.

MA JÓ GBÈ Ó!

Satáan na kpò ɖò tagba lɛ sɔ́ dó ɖò kpò gbò nyi ali jí nú we wɛ, bonu awakanmɛ ni kú we, hwenu e a na ɖò kancica e ɖò hwi kpo Jehovah kpo tɛntin é blóɖó wɛ é. (Luk. 4:13) Nǎ hlɔnhlɔn kancica e ɖò hwi kpo Jehovah kpo tɛntin é dìn, bo na dó ɖò gbesisɔmɛ bo na ɖu ɖò tagba enɛ lɛ jí.

Jehovah d’akpá elɔ nú lɛngbɔ̌ tɔn lɛ: “Lɛngbɔ̌ ɖé bú ɔ, un na yì ba; un na kplá ee zɛ ali é wá; un na blá akpa nú lɛngbɔ̌ e gblewǔ é, bo na na hlɔnhlɔn ee ɖò azɔn jɛ wɛ é.” (Ezek. 34:16) Jehovah ko d’alɔ mɛ gegě bɔ ye vɔ́ kancica e ɖò ye kpo é kpo tɛntin é blóɖó. Kúdeji ɖɔ Jehovah ɖò biba wɛ na d’alɔ we, bonu kancica e ɖò hwi kpo é kpo tɛntin é na syɛn kaka sɔyi.

^ par. 4 È ɖyɔ nyikɔ ɖé lɛ ɖò xóta elɔ mɛ.