Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 35

Mɛxomɔ Gbejinɔtɔ́ Mǐtɔn lɛ Ni Xɔ Akwɛ Ðò Nukún Towe Mɛ

Mɛxomɔ Gbejinɔtɔ́ Mǐtɔn lɛ Ni Xɔ Akwɛ Ðò Nukún Towe Mɛ

“Hwa e nɔ wú ɖò ta ɔ, jɛ̌gbakún ɖagbeɖagbe wɛ.”—NǓX. 16:31.

HAN 138 Ta Hwanɔ lɛ Nyɔ́ Ðɛkpɛ

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1-2. (a) Sɔgbe xá Nǔnywɛxó 16:31 ɔ, linlin tɛ mǐ ka ɖó na nɔ ɖó dó mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ mǐtɔn lɛ wu? (b) Nǔkanbyɔ tɛ lɛ mǐ ka na na xósin na ɖò xóta elɔ mɛ?

JIKPÁ ɖé ɖò États-Unis, bɔ è sixu mɔ diamáa ɖò agbawungba ɖò kɔ́mɛ ɖò finɛ. É ɖò mɔ̌ có, è ka ko ɖíɖí wǔ nú diamáa enɛ lɛ bo na zán nú acɔ́nú lɛ ǎ. Enɛ wu ɔ, mɛ e nɔ mɔ diamáa enɛ lɛ é gegě sixu nɔ ma ɖ’ayi wu ɖɔ awinnya xɔ akwɛ lɛ wɛ ye nyí, bɔ ye sixu lɛ́ gɔn ye dɔn.

2 Ðò ali ɖé nu ɔ, mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ mǐtɔn lɛ cí diamáa enɛ lɛ ɖɔhun; dɔkun xɔ akwɛ lɛ wɛ ye nyí. Xó Mawu tɔn jlɛ́ hwa yetɔn lɛ dó jɛ̌gbakún ɖé wu. (Xà Nǔnywɛxó 16:31; 20:29) É ɖò mɔ̌ có, blewun jɛn è sixu wɔn ya nú dɔkun enɛ lɛ. Mɛ winnyawinnya ɖěɖee mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ mɛxomɔ lɛ xɔ akwɛ lɛ é sixu ɖu lè nǔ e xɔ akwɛ hugǎn dɔkun gbɛ̀ mɛ tɔn lɛ é ɖé tɔn. Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, mǐ na na xósin nú nǔkanbyɔ atɔn elɔ lɛ: Etɛwu Jehovah ka nɔ kpɔ́n mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ lɛ dó mɔ dɔkun? Tɛn tɛ mɛ mɛxomɔ mɔ̌hun lɛ ka ɖè ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ? Etɛ mǐ ka sixu wà bo na dó ɖu kpɔ́ndéwú yetɔn lɛ sín lè bǐ mlɛ́mlɛ́?

NǓ E WU JEHOVAH NƆ KPƆ́N MƐXOMƆ GBEJINƆTƆ́ LƐ DÓ MƆ DƆKUN É

Mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ lɛ xɔ akwɛ nú Jehovah Mawu kpo togun tɔn kpo (Kpɔ́n akpáxwé 3)

3. Sɔgbe xá Ðɛhan 92:13-16 ɔ, etɛwu mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ lɛ ka xɔ akwɛ nú Jehovah?

3 Mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ lɛ xɔ akwɛ nú Jehovah Mawu. É tuùn mɛ alɔkpa e ye nyí tawun ɖò xomɛ é, bo lɛ́ tuùn jijɔ ɖaaɖagbe yetɔn lɛ bɔ ye nɔ xɔ akwɛ n’i. Enyi mɛxomɔ lɛ má nǔnywɛ e sinsɛnzɔ́ e ye wà kpo gbejininɔ kpo ɖò gbɛzán yetɔn mɛ é zɔ́n bɔ ye ɖó é xá mɛ winnyawinnya lɛ ɔ, é nɔ sù nukún tɔn mɛ. (Jɔb. 12:12; Nǔx. 1:1-4) Didɛ yetɔn lɔ nɔ xɔ akwɛ n’i. (Mal. 3:16) Ye mɔ wuvɛ̌ gegě ɖò gbɛzán yetɔn mɛ có, nǔɖiɖi e ye ɖó nú Jehovah é sɛ̀ dò kpɔ́n ǎ. Nukúnɖiɖó sɔgudo tɔn e ye ɖó dìn é lɛ́ syɛn hugǎn nukúnɖiɖó e ye ɖó hwenu e ye mɔ nǔgbo ɔ tlolo é. Gɔ́ na ɔ, Jehovah yí wǎn nú ye, ɖó ye “ko kpò” có, ye kpò ɖò nyikɔ tɔn jlá wɛ.—Ðɛhan 92:13-16.

4. Etɛ lɛ ka sixu dó wusyɛn lanmɛ nú nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo mɛxomɔ mǐtɔn lɛ?

4 Enyi a ko ɖò kpikpo wɛ hǔn, ganjɛwu ɖɔ Jehovah nɔ flín azɔ̌ e a ko wà wá yì lɛ é. (Ebl. 6:10) A ko nɔ gudo nú wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ kpo kanɖodónǔwu kpo, bɔ xomɛ nɔ hun Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn ɔ ɖó enɛ wu. A dɛ ɖò tagba lɛ nu, é na bo tlɛ nyí ee zɔ́n bɔ a jɛ aluwɛ syɛnsyɛn mɛ lɛ é ɔ nɛ. A setónú nú nǔgbododó jlɔjlɔ Biblu tɔn lɛ, bo lɛ́ jɛhun dó ye jí. A w’azɔ̌ kpinkpɛn lɛ kpo gbejininɔ kpo ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ, bo lɛ́ kplɔ́n azɔ̌ mɛ ɖevo lɛ. A wà nǔ e wu a kpé é bǐ bo nɔ xúsúxusu xá tutoblonunu Jehovah tɔn e nɔ ɖò huzuhuzu lɛ bló wɛ é. A nɔ gudo nú mɛ ɖevo e ɖò sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn mɛ lɛ é, bo lɛ́ dó wusyɛn lanmɛ nú ye. Jehovah Mawu yí wǎn nú we tawun ɖó gbejininɔ towe wu. Enɛ wu ɔ, é d’akpá ɖɔ ‘emi kún na jó mɛ e nyí emitɔn lɛ é dó ó’! (Ðɛh. 37:28) É na ganjɛwu elɔ we: “Un na hɛn [we] kaka bɔ ɖa [towe] na wé.” (Eza. 46:4) É ɖò mɔ̌ có, ma lin ɖɔ ɖó xwè emitɔn ko sɛyi wutu ɔ, emi kún sɔ́ ɖó tɛn xɔ akwɛ ɖé ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ ó ó. A xɔ akwɛ tawun!

MƐXOMƆ LƐ XƆ AKWƐ NÚ TUTOBLONUNU JEHOVAH TƆN

5. Etɛ mɛxomɔ lɛ ka ɖó na nɔ flín?

5 Mɛxomɔ lɛ sixu nyɔ́ zán ɖò ali gegě nu ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ. Ye sɔ́ ɖó hlɔnhlɔn dìn ɖ’ayǐ tɔn ɖɔhun ǎ có, ɖò xwè lɛ vlamɛ ɔ, nǔ e ye mɔ kpɔ́n lɛ é gégé. Lee kpɔ́ndéwú hwexónu tɔn kpo égbé tɔn kpo ee na bɔ d’ewu lɛ é na xlɛ́ gbɔn é ɔ, Jehovah sixu kpò ɖò ye zán wɛ ɖò ali vovo lɛ nu.

6-7. Nǎ kpɔ́ndéwú mɛxomɔ e xó Biblu ɖɔ, bɔ Jehovah dó nú ye ɖó sinsɛnzɔ́ e ye wà kpo gbejininɔ kpo é wu é tɔn ɖé lɛ.

6 Mǐ sixu mɔ kpɔ́ndéwú ɖaaɖagbe gbejinɔtɔ́ ɖěɖee sɛn Jehovah kpo kanɖodónǔwu kpo hwenu e ye kpò lɛ é tɔn gegě ɖò Biblu mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, xwè 80 mɔ̌ ɖó wɛ Mɔyizi ɖè bo jɛ gbeyiɖɔzɔ́ wà nú Jehovah jí, bo lɛ́ nyí afɔsɔ́ɖótetɔ́ akɔta Izlayɛli tɔn tɔn. Vlafo ɔ, Daniyɛli na ko ɖó xwè 90 jɛji có, Jehovah ka kpò ɖò zinzán ɛ wɛ ɖi gbeyiɖɔ ɖé. Gɔ́ na ɔ, hwenu e mɛsɛ́dó Jaan lɔ sixu ko ɖò xwè 90 jɛji ɖó wɛ é ɔ, Mawu sɔ́ dó ayi mɛ n’i bɔ é wlán wema Nǔɖexlɛ́mɛ tɔn.

7 Mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ gegě ɖevo lɛ nyí mɛ nukúnɖeji ǎ, bɔ enɛ sixu ko bló bɔ é na bɔwǔ bɔ è na wɔn ya nú ye. É ɖò mɔ̌ có, Jehovah ka ɖó ayi ye wu, bo lɛ́ d’ajɔ ye ɖó gbejininɔ yetɔn wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò Biblu mɛ ɔ, è ɖɔ xó gegě dó nya e nɔ nyí Sinmɛnyɔ́ɔ bo “nɔ xwedó Mawusɛ́n lɛ, [lobo] nɔ jɛhun dó Mawu sín azɔ̌ lɛ jí” é wu ǎ. É ɖò mɔ̌ có, Jehovah tuùn mɛ alɔkpa e é nyí é, bo jɔwǔ i bɔ é mɔ Jezu hwenu e é ɖò vǔ é, lobo lɛ́ ɖɔ nǔ e na kúnkplá vǐ ɔ kpo nɔ tɔn kpo é ɖ’ayǐ. (Luk. 2:22, 25-35) Lɛ̌ lin tamɛ dó kpɔ́ndéwú Ana e nyí asúkúsi, bo lɛ́ nyí gbeyiɖɔ nyɔnu é tɔn jí. É ɖó xwè 84 có, é “nɔ [gɔn] sinsɛnxɔ mɛ” ǎ. Jehovah dó n’i ɖó tɛmpli ɔ mɛ e é nɔ yì ɖò gbesisɔmɛ é wu, bo bló bɔ é mɔ Jezu hwenu e é ɖò vǔ é. Sinmɛnyɔ́ɔ kpo Ana kpo bǐ wɛ xɔ akwɛ nú Jehovah.—Luk. 2:36-38.

Nɔví nyɔnu Didur ee ko ɖò xwè 80 jɛji ɖó wɛ dìn é, kpò ɖò Jehovah sɛn wɛ kpo gbejininɔ kpo (Kpɔ́n akpáxwé 8)

8-9. Etɛ asúkúsi lɛ ka nɔ kpò ɖò wiwa wɛ ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ?

8 Ðò hwe mǐtɔn nu ɔ, mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ gegě nyí kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖé nú mɛ winnyawinnya lɛ. Kpɔ́n kpɔ́ndéwú Nɔví nyɔnu Lois Didur tɔn. Xwè 21 kpowun ɖó wɛ é ɖè bo jɛ sinsɛnzɔ́ gbexosin-alijitɔ́ titewungbe tɔn wà jí ɖò Canada. Enɛ gudo ɔ, é kpo asú tɔn John kpo wà tomɛyiyizɔ́ nú xwè mɔ̌kpan. Nukɔnmɛ ɔ, ye wà sinsɛnzɔ́ ɖò Betɛli Canada tɔn nú xwè 20 jɛji. Ee Lois ɖò xwè 58 ɖó wɛ é ɔ, è byɔ é kpo John kpo ɖɔ ye na yì wà sinsɛnzɔ́ ɖò Ukraine. Nɛ̌ ye ka na wà nǔ gbɔn? Ye na wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ xwè emitɔn ko sɛyi dín bɔ emi na yì wà sinsɛnzɔ́ ɖò tò ɖevo mɛ wɛ à? Ye yí gbè nú azɔ̌ e è sɔ́ dó así nú ye é, bɔ è sɔ́ John bonu é na nɔ Wěɖegbɛ́ Alaxɔ tɔn mɛ ɖò finɛ. Ee John kú ɖò xwè tɛnwe gudo é ɔ, Lois wá gbeta ɔ kɔn bo na kpò ɖò sinsɛnzɔ́ tɔn wà wɛ. Dìn ɔ, xwè 81 ɖó wɛ Lois ɖè, bo kpò ɖò Jehovah sɛn wɛ kpo gbejininɔ kpo xá xwédo Betɛli Ukraine tɔn tɔn, bɔ ye bǐ yí wǎn n’i tawun.

9 È sixu nɔ ma ɖó ayi asúkúsi Lois ɖɔhun lɛ wu, lee é nɔ nyí gbɔn hwenu e asú yetɔn ɖò gbɛ̀ é; é ɖò mɔ̌ có, asúkúsi e ye nyí é ɖè lě dò ye xɔ akwɛ sɔ é kpò ǎ. Asúkúsi ɖěɖee ko nɔ gudo nú asú yetɔn lɛ nú xwè mɔ̌kpan, bo ka lɛ́ kpò ɖò Jehovah sɛn wɛ lɛ é nɔ xɔ akwɛ nú Jehovah tawun. (1 Tim. 5:3) Kpɔ́ndéwú yetɔn nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ winnyawinnya lɛ lɔ.

10. Kpɔ́ndéwú ɖagbe tɛ Tony ka sɔ́ ɖ’ayǐ?

10 Mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ gegě ee lanmɛ yetɔn zɔ́n bɔ è glɔ́n ye dó xwégbe lɛ é lɔ xɔ akwɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, nɔví sunnu ɖé nɔ nyí Tony bo nɔ nɔ fí mɔ̌hun ɖé dìn. É bló baptɛm ɖò Pennsylvanie ɖò États-Unis, ɖò août 1942, hwenu e é ɖó xwè 20 é. É lín ǎ bɔ è byɔ ɛ ɖɔ é ni byɔ ahwan mɛ, ɖó é gbɛ́ wutu ɔ, è wlí i dó ganmɛ nú xwè we adaɖé. É kpo asì tɔn Hilda kpo kplɔ́n vǐ we bɔ ye sù ɖò nǔgbo ɔ mɛ. Nú xwè gegě ɔ, Tony nyí titoblonunutɔ́ kplékplé mɛxo lɛ tɔn tɔn ɖò agun atɔn mɛ, bo lɛ́ nyí nukúnkpénuwutɔ́ kpléɖókpɔ́ lɛdo tɔn lɛ tɔn. É nɔ yì gankpá ɖé mɛ bo nɔ kpé nukún dó kplé lɛ wu, bo nɔ lɛ́ kplɔ́n Biblu xá mɛ lɛ. Tony ɖó xwè 98 dìn có, é kpò ɖò azɔ̌ wà nú Jehovah wɛ. É kpò ɖò nǔ e wu é kpé é bǐ wà wɛ, bo nɔ sɛn Jehovah, bo nɔ lɛ́ w’azɔ̌ alɔ ɖò alɔ mɛ xá nɔví e ɖò agun tɔn mɛ lɛ é.

11. Nɛ̌ mǐ ka sixu ɖexlɛ́ ɖɔ mɛxomɔ ɖěɖee lanmɛ yetɔn zɔ́n bɔ è glɔ́n ye dó xwégbe lɛ é xɔ akwɛ nú mǐ gbɔn?

11 Nɛ̌ mǐ ka sixu wlí yɛ̌yi nú mɛxomɔ ɖěɖee lanmɛ yetɔn zɔ́n bɔ è glɔ́n ye dó xwégbe lɛ é gbɔn? Enyi é nyɔ́ bló ɔ, mɛxo agun tɔn lɛ sixu d’alɔ ye ɖò ali gegě nu, ɖi alɔdidó ye bonu ye na wá kplé lɛ, alǒ ɖótó xóyidókanji kplé lɛ tɔn, kpo alɔdidó ye bonu ye na jlá wɛn ɔ kpo. Mǐ sixu nɔ yì ba ye kpɔ́n alǒ ɖɔ xó ɖó kpɔ́ xá ye gbɔn visioconférence jí dó xlɛ́ ɖɔ nǔ yetɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ. Mǐ jló na kéya nú mɛxomɔ ɖěɖee nɔ nɔ fí e lín tawun dó agun yetɔn lɛ é ɖò ali bǔnɔ ɖé nu. Enyi mǐ ma ɖò acéjí ǎ ɔ, mǐ sixu wɔn ya nú mɛxomɔ enɛ lɛ. Nú ye mɛ ɖé lɛ ɔ, nǔ e kan ye lɛ é ɖiɖɔ sixu vɛwǔ, alǒ ye sixu lin ɖɔ é kún sɔgbe ó. Enyi mǐ nɔ ba hwenu bo nɔ kan nǔ byɔ ye, lobo nɔ lɛ́ ɖótó ye, hwenu e ye ɖò awǎjijɛ e ye mɔ ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ é xó ɖɔ nú mǐ wɛ é ɔ, mǐ na mɔ lè gegě.

12. Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo tɛ lɛ mǐ ka sixu mɔ ɖò agun mǐtɔn mɛ?

12 Mǐ sixu wá mɔ ɖɔ mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ e sɔ́ kpɔ́ndéwú nukúnɖeji ɖé ɖ’ayǐ lɛ é ɖò agun mǐtɔn mɛ, b’ɛ na kpaca mǐ. Nɔví nyɔnu ɖé nɔ nyí Harriette, bo ko sɛn Jehovah kpo gbejininɔ kpo nú xwè mɔ̌kpan ɖò agun tɔn mɛ ɖò New Jersey ɖò États-Unis. Enɛ gudo ɔ, é sɛ̀ tɛn bo jɛ kpɔ́ xá vǐ nyɔnu tɔn. Nɔví e ɖò agun tɔn yɔyɔ̌ ɔ mɛ lɛ é zán hwenu ɖó kpɔ́ xá ɛ, bo tuùn i ganji, lobo wá mɔ ɖɔ kpɔ́ndéwú nǔɖiɖi tɔn nukúnɖeji ɖé wɛ é nyí. É kpi tan nǔ e jɛ ɖò gle ɔ mɛ, hwenu e é mɔ nǔgbo ɔ tlolo ɖò 1925 vlamɛ é tɔn nú ye dó dó wusyɛn lanmɛ nú ye. Ðò hwenɛnu ɔ, é nɔ hɛn numɛklɔ́nú dó éɖée jí hwebǐnu dó yì kúnnuɖegbé, ɖó è sixu wlí i bo sɔ́ ɛ yì dó ganmɛ. Nǔgbo ɔ, ɖò 1933 ɔ, azɔn we wɛ é bló aklunɔzán gbla ɖokpo ɖò ganmɛ. Asú tɔn nyí Kúnnuɖetɔ́ ɖé ǎ, amɔ̌, é nɔ nɔ gudo n’i. Hwenu e é ɖò ganmɛ é ɔ, asú tɔn wɛ kpé nukún dó vǐ yetɔn kpɛví atɔn lɛ wu. É ɖò wɛn ɖɔ, é jɛxa ɖɔ è ni nɔ wlí yɛ̌yi nú mɛxomɔ Harriette ɖɔhun lɛ!

13. Etɛ mǐ ka kplɔ́n dó tɛn e mɛ mɛxomɔ lɛ ɖè ɖò tutoblonunu Jehovah tɔn mɛ é wu?

13 Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo mǐtɔn lɛ xɔ akwɛ tawun nú Jehovah kpo tutoblonunu tɔn kpo. Ye ko mɔ lee Jehovah dó nú tutoblonunu tɔn kpo yeɖesunɔ mɛtún ɔ kpo ɖò ali vovo gegě nu gbɔn é. Nǔ e ye wà nyi dò wá yì lɛ é ko kplɔ́n nǔ gegě ye. Nɔ kpɔ́n ye dó mɔ “nǔnywɛ sín jɔtɛn,” bonu nǔ e ye ko mɔ kpɔ́n lɛ é ni kplɔ́n nǔ we. (Nǔx. 18:4) Enyi a ba hwenu bo tɛ́n kpɔ́n bo tuùn ye ɔ, nǔɖiɖi towe sixu lidǒ, bɔ a na lɛ́ kplɔ́n nǔ gegě!

ÐU KPƆ́NDÉWÚ MƐXOMƆ LƐ TƆN SÍN LÈ BǏ MLƐ́MLƐ́

Elizée ɖu lè kpɔ́ e é nɔ xá Elíi é tɔn, mɔ̌ jɛn enyi nɔví sunnu lɛ kpo nɔví nyɔnu lɛ kpo sè bɔ mɛ ɖěɖee ko sɛn Jehovah nú hwenu línlín lɛ é kpi tan nǔ e ye ko mɔ kpɔ́n lɛ é tɔn ɔ, é nɔ hɛn lè wá nú ye ɔ nɛ (Kpɔ́n akpáxwé 14-15)

14. Etɛ Sɛ́nflínmɛ 32:7 ka ɖɔ, b’ɛ dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ winnyawinnya lɛ ɖɔ ye ni wà?

14 Nɔ ɖè afɔ nukɔntɔn ɔ, bo nɔ ɖɔ xó xá mɛxomɔ lɛ. (Xà Sɛ́nflínmɛ 32:7.) Nǔgbo wɛ ɖɔ ye sixu ko nɔ mɔ nǔ vlivli, ɖi zɔnlin dɛ̌dɛ̌, bo nɔ lɛ́ ɖɔ xó dɛ̌dɛ̌, amɔ̌, ye kpò ɖò jlǒ syɛnsyɛn ɖó wɛ bo na w’azɔ̌. Gɔ́ na ɔ, ye lɛ́ ɖó “nyikɔ ɖagbe” ɖò Jehovah nukɔn. (Nǔt. 7:1) Nɔ flín nǔ e wu ye xɔ akwɛ ɖò Jehovah nukúnmɛ é. Kpò ɖò yɛ̌yi wlí nú ye wɛ. Nɔ wà nǔ Elizée ɖɔhun. Ðò azǎn gudo tɔn e é kpo Elíi kpo na nɔ kpɔ́ é gbè ɔ, é zyan vǎ d’eji ɖɔ emi kún na jó Elíi dó ó. Azɔn atɔn wɛ Elizée ɖɔ: “Un ɖò na jó we dó wɛ ǎ.”—2 Axɔ́. 2:2, 4, 6.

15. Etɛ lɛ mǐ ka sixu kanbyɔ mɛxomɔ lɛ?

15 Nɔ ɖexlɛ́ mɛxomɔ lɛ ɖɔ nǔ yetɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú emi nǔgbo nǔgbo, gbɔn nǔɖe lɛ kinkanbyɔ ye kpo xomɛnyínyɔ́ kpo gblamɛ. (Nǔx. 1:5; 20:5; 1 Tim. 5:1, 2) Nɔ kan nǔ lěhun lɛ byɔ: “Etɛ ka zɔ́n bɔ mi kúdeji ɖɔ emi mɔ nǔgbo ɔ?” “Nɛ̌ nǔ e mi mɔ kpɔ́n lɛ é ka zɔ́n bɔ mi kpo Jehovah kpo vɛ́ d’eji gbɔn?” “Etɛ ka nɔ zɔ́n bɔ è nɔ kpò ɖò awǎjijɛ ɖó wɛ ɖò sinsɛnzɔ́ Jehovah tɔn mɛ bɔ mi lin?” (1 Tim. 6:6-8) Enɛ gudo hǔn, ɖǒtó ye hwenu e ye na ɖò tan yetɔn kpi wɛ é.

16. Nú mɛxomɔ ɖé kpo mɛ winnyawinnya ɖé kpo nɔ ɖɔ xó ɖó kpɔ́ ɔ, nɛ̌ enɛ ka sixu hɛn lè wá nú ye mɛ we lɛ bǐ gbɔn?

16 Nú mɛ winnyawinnya ɖé kpo mɛxomɔ ɖé kpo ɖò xó ɖɔ ɖó kpɔ́ wɛ ɔ, ye mɛ we lɛ bǐ wɛ é nɔ hɛn lè wá na. (Hlɔ. 1:12) Hwi mɛ winnyawinnya ɔ na ɖeji hugǎn ɖɔ Jehovah nɔ kpé nukún dó togun tɔn wu, bɔ mɛxomɔ ɔ na mɔ ɖɔ è wlí yɛ̌yi nú emi. Lee Jehovah dó n’i gbɔn é ɖiɖɔ nú we na víví n’i.

17. Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ ɖɔ enyi xwè lɛ ɖò wiwáyi wɛ ɔ, mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ mǐtɔn lɛ nɔ ɖò ɖɛkpɛ nyɔ́ wɛ d’eji?

17 Ðò kpaa mɛ ɔ, xwè ɖò xwè jí jɛ wɛ ɔ, ɖɛkpɛ wěxo tɔn nɔ wá cá, amɔ̌, mɛ ɖěɖee ɖò gbeji nú Jehovah lɛ é nɔ ɖò ɖɛkpɛ nyɔ́ d’eji wɛ ɖò nukún tɔn mɛ ɖò xwè lɛ vlamɛ. (1 Tɛ. 1:2, 3) Etɛwu enɛ ka nyí nǔgbo? Ðó ɖò xwè lɛ vlamɛ ɔ, ye jó yeɖée dó, bɔ gbigbɔ Mawu tɔn w’azɔ̌ ɖò ye wu, bɔ ye sɔnǔ nú jijɔ ɖaaɖagbe gegě. Bǎ e mɛ mǐ tɛ́n kpɔ́n bo tuùn mɛxomɔ xɔ akwɛ mǐtɔn lɛ, bo lɛ́ kplɔ́n nǔ ɖò ye gɔ̌n yì ɖó é ɔ, bǎ enɛ mɛ wɛ mǐ na wlí yɛ̌yi nú ye, bo lɛ́ kpɔ́n ye dó mɔ dɔkun xɔ akwɛ lɛ yì ɖó!

18. Etɛ mǐ ka na gbéjé kpɔ́n ɖò xóta e bɔ d’ewu é mɛ?

18 Enyi mɛxomɔ lɛ xɔ akwɛ ɖò mɛ winnyawinnya lɛ nukúnmɛ, bɔ mɛ winnyawinnya lɛ lɔmɔ̌ xɔ akwɛ ɖò mɛxomɔ lɛ nukúnmɛ ɔ, agun ɔ nɔ lidǒ. Enɛ wu ɔ, ɖò xóta e bɔ d’ewu é mɛ ɔ, mǐ na ɖɔ xó dó lee mɛxomɔ lɛ sixu ɖexlɛ́ ɖɔ mɛ winnyawinnya e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é xɔ akwɛ nú ye gbɔn é wu.

HAN 144 Sɔ́ Ayi Towe Ðó Lè ɔ Jí!

^ par. 5 Mɛxomɔ gbejinɔtɔ́ lɛ cí dɔkun xɔ akwɛ lɛ ɖɔhun. Xóta elɔ na dó wusyɛn lanmɛ nú mǐ bɔ mǐ na yí wǎn nú ye, bo lɛ́ ɖó sísí nú ye hugǎn. Gɔ́ na ɔ, é na lɛ́ ɖɔ xó dó nǔ e mǐ sixu wà dó ɖu nǔnywɛ yetɔn kpo nǔ e ye ko mɔ kpɔ́n lɛ é kpo sín lè bǐ mlɛ́mlɛ́ é wu. É na lɛ́ na ganjɛwu mɛxomɔ lɛ ɖɔ tɛn xɔ akwɛ ɖé mɛ wɛ ye ɖè ɖò tutoblonunu Mawu tɔn mɛ.