Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 14

Ani Ootsu Osɔɔmɔ Lɛ He Nii Pɛpɛɛpɛ?

Ani Ootsu Osɔɔmɔ Lɛ He Nii Pɛpɛɛpɛ?

Yaa nɔ oshiɛ sane kpakpa lɛ, tsu osɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ.”​—2 TIM. 4:5, shn.

LALA 57 Wɔshiɛɔ Wɔhãa Gbɔmɛi Srɔtoi Fɛɛ

NƆ NI ABAASUSU HE *

Yesu shitee lɛ sɛɛ be ni ekɛ ekaselɔi lɛ kpe ni ekɛɛ amɛ akɛ ‘amɛya ni amɛyafee mɛi kaselɔi’ lɛ (Kwɛmɔ kuku 1)

1. Mɛni Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ miisumɔ ni amɛfee? Ni mɛni hewɔ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

KRISTO YESU fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ ‘amɛya ni amɛyafee mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ amli lɛ kaselɔi.’ (Mat. 28:19) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi fɛɛ miisumɔ ni amɛle bɔ ni amɛbaafee amɛtsu nitsumɔ nɛɛ ni atuu awo amɛdɛŋ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi, loo kɛ́ wɔɔwie lɛ, ‘amɛtsu he nii pɛpɛɛpɛ.’ (2 Tim. 4:5) Enɛ sa jogbaŋŋ, ejaakɛ nitsumɔ nɛɛ he miihia, ehe yɛ sɛɛnamɔ fe nitsumɔi krokomɛi fɛɛ, ni amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ atsu. Shi ekolɛ wɔnyɛɛɛ wɔkɛ be pii atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ tamɔ bɔ ni wɔtaoɔ.

2. Mɛɛ naagbai baanyɛ asa bɔ ni wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wɔhãa lɛ he?

2 Nibii krokomɛi ni he hiaa yɛ ni heɔ wɔbe kɛ wɔhewalɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔkɛ ŋmɛlɛtswai babaoo tsuɔ nii bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔkwɛ wɔhe kɛ wɔweku lɛ, aloo weku sɔ̃i krokomɛi jwere wɔnɔ. Ekolɛ wɔbɛ hewalɛ, wɔhao waa yɛ nɔ ko he aahu akɛ, esa wɔgbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he, aloo wɔgbɔlɔ ni no hewɔ lɛ, wɔnakutsei kɛ wɔhewojiaŋ waa wɔhe. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ asɛɛ?

3. Mɛni Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 13:23 lɛ tsɔɔ wɔ?

3 Kɛ́ wɔshihilɛ eŋmɛɛɛ wɔ gbɛ ni wɔtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Yesu le akɛ esoro wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ yibii ni ebaanyɛ ewo loo nɔ ni ebaanyɛ etsu yɛ Maŋtsɛyeli sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Kanemɔ Mateo 13:23.) Yehowa hiɛ sɔɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔhewalɛ kɛ wɔshihilɛ ŋmɛɔ wɔ gbɛ ni wɔtsuɔ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ waa. (Heb. 6:10-12) Shi ekolɛ, wɔyɔse akɛ wɔshihilɛ baaŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔtsu babaoo fe bɔ ni wɔtsuɔ amrɔ nɛɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni wɔbaafee wɔhã Yehowa sɔɔmɔ lɛ he ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ, nɔ ni baaye abua wɔ koni wɔkahã nibii komɛi ni he ehiaaa tsɔ lɛ gbala wɔjwɛŋmɔ kɛje esɔɔmɔ lɛ nɔ, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔya wɔhiɛ yɛ bɔ ni wɔshiɛɔ wɔhãa kɛ bɔ ni wɔtsɔɔ nii wɔhãa lɛ mli. Shi kɛ́ akɛɛ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

4. Kɛ́ akɛɛ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

4 Kɛ́ akɛɛ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ lɛ, yɛ kukufoo mli lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji, ni wɔkɛ wɔhe awo shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli waa bɔ ni wɔbaanyɛ. Jeee be abɔ ni wɔkɛtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ pɛ ni tsɔɔ kɛji wɔmiitsu lɛ jogbaŋŋ kɛmiimɔ shi aloo wɔfeee nakai. Nɔ ni tsirɛɔ wɔ ni wɔyaa shiɛmɔ lɛ ji nɔ titri ni Yehowa kwɛɔ. Kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa ni wɔsumɔɔ wɔnyɛmi gbɔmɔ hu lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ asɔmɔ Yehowa. * (Mar. 12:30, 31; Kol. 3:23) Kɛ́ akɛɛ wɔkɛ wɔtsui muu fɛɛ asɔmɔ Yehowa lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji akɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhe ashã afɔle wɔhã lɛ, ni tsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhewalɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ jogbaŋŋ bɔ ni wɔbaanyɛ. Kɛ́ wɔna shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ eji hegbɛ kpele ni wɔná lɛ, wɔkɛ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔbaaná lɛ baashiɛ sane kpakpa lɛ.

5-6. Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko ahã kɛtsɔɔ akɛ, mɔ ko ni dekã faaa lɛ po baanyɛ ahã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he ahia lɛ fe nibii krokomɛi fɛɛ.

5 Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni baaye abua wɔ ni wɔnu enɛ shishi jogbaŋŋ. Ŋɔɔ lɛ akɛ, oblanyo ko sumɔɔ gitai tswaa waa. Ja enáaa dekã, ebaakɔ egitai lɛ ni ebɔi tswaa. Ehiɛ lɛ nakai ni atsɛ lɛ koni Hɔɔ kɛ Hɔgbaa lɛ eyatswa yɛ he ko ni ahɔ̃ɔ niyenii kɛ dãa yɛ. Shi shika ni enáa yɛ jɛmɛ lɛ faaa. No hewɔ lɛ, kɛjɛ Ju kɛyashi Sohaa lɛ, eyatsuɔ nii yɛ shwapo ko mli koni ená nɔ ko fioo efata he. Eyɛ mli akɛ be ni eyeɔ yɛ shwapo lɛ naa lɛ fa kwraa fe be ni ekɛtswaa gitai lɛ moŋ, shi gitai lɛ mli etsui yɔɔ. Eshwelɛ ji wɔsɛɛ lɛ, ebaale gitai lɛ tswaa waa koni no atsɔ nitsumɔ kwraa ni etsuɔ. Shi kɛyashi nakai be lɛ baashɛ lɛ, be fɛɛ be ni ebaaná hegbɛ etswa gitai lɛ, enáa miishɛɛ waa, kɛ́ minitii fioo ekɛtswa po.

6 Ekolɛ shihilɛ mli ni oyɔɔ amrɔ nɛɛ tamɔ oblanyo lɛ nɔ lɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, osumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa, ni be fɛɛ be lɛ, ookwɛ bɔ ni obaafee oya ohiɛ yɛ mli ni onyɛ oshɛ mɛi atsui he. Shi ekolɛ akɛni sɔ̃i pii jwere onɔ hewɔ lɛ, onáaa hegbɛ ni okɛ be pii awo mli tamɔ bɔ ni otaoɔ. Mɛni baaye abua bo ni ohã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ afee nɔ ni he hiaa bo fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli?

BƆ NI OBAAFEE OHÃ SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ HE AHIA BO FE NIBII KROKOMƐI FƐƐ

7-8. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase Yesu yɛ bɔ ni etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ehã lɛ mli?

7 Yesu hã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hia lɛ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ shihilɛ mli. Eŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni ená lɛ kɛshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane etsɔɔ mɛi. (Yoh. 4:34, 35) Enyiɛ kilomitai ohai abɔ kɛtee hei srɔtoi koni enine ashɛ mɛi babaoo nɔ ni eshiɛ ehã amɛ. Eshiɛ yɛ shĩai amli, jaji anɔ, kɛ he fɛɛ he ni ebaana mɛi yɛ. Nibii fɛɛ ni Yesu fee yɛ shihilɛ mli lɛ, efee koni enyɛ eshiɛ sane kpakpa lɛ.

8 Kɛ́ wɔtao hegbɛi kɛshiɛ sane kpakpa lɛ wɔtsɔɔ mɛi be fɛɛ be yɛ he fɛɛ he ni wɔbaana amɛ yɛ lɛ, belɛ wɔmiikase Kristo. Wɔjɛɔ wɔtsuiŋ wɔkɛ wɔbe kɛ wɔnibii shãa afɔle kɛtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. (Mar. 6:31-34; 1 Pet. 2:21) Mɛi komɛi po nyɛɔ amɛsɔmɔɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi, daa gbɛgbalɔi, loo gbɛgbalɔi awalɔi. Mɛi komɛi hu ekase wiemɔ kroko, loo amɛfã kɛtee he ko ni shiɛlɔi ahe miihia yɛ. Kɛ̃lɛ, mɛi ni tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ jeŋ fɛɛ lɛ tsiimɔ ji mɛi ni eyɛ mli akɛ amɛnyɛɛɛ amɛsɔmɔ yɛ gbɛi ni wɔwie he nɛɛ anɔ moŋ, shi amɛmiitsu bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yehowa biii ni wɔtsu fe bɔ ni wɔbaanyɛ. Pii wɔnyɛ wɔtsu jio, fioo wɔnyɛ wɔtsu jio, nɔ pɛ ni etaoɔ ji, ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ miishɛɛ ashiɛ “miishɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ sane kpakpa ni yɔɔ nyam” lɛ.​—1 Tim. 1:11; 5 Mo. 30:11.

9. (a) Eyɛ mli akɛ Paulo tsu heloonaa nitsumɔ moŋ, shi mɛni efee kɛtsɔɔ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji nɔ ni he hiaa lɛ fe fɛɛ? (b) Be ni awo Paulo tsuŋ lɛ, mɛni Bɔfoi 28:16, 30, 31 lɛ hãa wɔnaa akɛ efee? Ni mɛni no tsɔɔ wɔ yɛ ehe?

9 Bɔfo Paulo hu hã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hia lɛ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ eshihilɛ mli. Susumɔ nɔ ko ni ba yɛ emaŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãa ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Be ni eyɔɔ Korinto lɛ, ehe bahia ni etsu nii akɛ buufeelɔ kɛyashi be ko, ejaakɛ no mli lɛ shika ni ehiɛ lɛ faaa. Shi Paulo hãaa buufeemɔ lɛ he ahia lɛ fe shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Ele akɛ, nɔ hewɔ ni etsuɔ nii akɛ buufeelɔ lɛ ji, koni ená nɔ ko kɛkwɛ ehe, ni enyɛ ejaje sane kpakpa lɛ etsɔɔ Korintobii lɛ ‘ni eheee nɔ ko’ yɛ amɛdɛŋ. (2 Kor. 11:7) No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Paulo tsu heloonaa nitsumɔ moŋ, shi etee nɔ ekɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli, ni Hejɔɔmɔ Gbi fɛɛ Hejɔɔmɔ Gbi nɔ lɛ, eyaa shiɛmɔ. Be ni Paulo shihilɛ lɛ tsake lɛ, enyɛ etsu babaoo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. ‘Ekɛ be babaoo shiɛ wiemɔ lɛ, ni eye Yudafoi lɛ odase kɛtsɔɔ akɛ Yesu ji Kristo lɛ.’ (Bɔf. 18:3-5; 2 Kor. 11:9) Sɛɛ mli be ni awo lɛ tsuŋ afii enyɔ yɛ shĩa ni lɛ diɛŋtsɛ eyahai lɛ mli yɛ Roma lɛ, eshiɛ etsɔɔ mɛi ni basara lɛ lɛ, ni eŋmala woji. (Kanemɔ Bɔfoi 28:16, 30, 31.) Paulo tswa efai shi akɛ, ebaaya nɔ esɔmɔ Nyɔŋmɔ ekɔɔɔ he eko shihilɛ mli ni eyɔɔ. Ewie akɛ: “Akɛni akɛ sɔɔmɔ nɛɛ ewo wɔdɛŋ . . . hewɔ lɛ, wɔŋmɛɛɛ sɔɔmɔ nɛɛ he.” (2 Kor. 4:1) Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ esa akɛ wɔkɛ be pii atsu heloonaa nitsumɔ po lɛ, wɔbaanyɛ wɔhã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ shihilɛ mli.

Wɔbaanyɛ wɔtsɔ gbɛi srɔtoi anɔ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ (Kwɛmɔ kuku 10-11)

10-11. Kɛ́ hela miigba wɔnaa po lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ?

10 Kɛ́ ekolɛ gbɔlɛ loo hela ko ni naa wa hewɔ lɛ onyɛɛɛ otsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ eko lɛ, obaanyɛ otsɔ gbɛi krokomɛi anɔ oshiɛ. Susumɔ blema Kristofoi lɛ ahe okwɛ. Amɛshiɛ yɛ shĩai amli, jaji anɔ, kɛ hei krokomɛi ni tamɔ nakai, ni amɛshiɛ be ni amɛnyiɛɛɛ shiɛmɔ nɔ po. Anɔkwa, amɛshiɛ yɛ he fɛɛ he ni amɛbaana mɛi yɛ. (Bɔf. 17:17; 20:20) Kɛ́ ekolɛ onyɛɛɛ onyiɛ pii lɛ, obaanyɛ ota he ko ni mɛi fɔɔ tsɔmɔ, ni oye mɛi ni hoɔ lɛ odase. Aloo obaanyɛ oŋmala mɛi woji, loo oshiɛ ohã amɛ yɛ tɛlifoŋ nɔ. Agbɛnɛ hu, obaanyɛ oshiɛ ohã mɛi ni okɛsharaa daa gbi lɛ, ni jeee ni oje gbɛ akɛ ooya shiɛmɔ. Shiɛlɔi pii ni gbɔlɛ, hela, loo naagbai krokomɛi ahewɔ lɛ amɛnyɛɛɛ amɛtsu shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ eko lɛ ena akɛ, kɛ́ amɛtsɔ gbɛi nɛɛ anɔ amɛye odase lɛ, amɛtsui nyɔɔ amɛmli ni amɛnáa miishɛɛ waa.

11 Be ko lɛ, bɔfo Paulo wie akɛ: “Yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, mitsɔɔ mɔ ni wajeɔ mi lɛ nɔ mináa hewalɛ.” (Fip. 4:13) Enɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ helai miigba wɔnaa po lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ. Paulo diɛŋtsɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Yɛ emaŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãi lɛ ekome nɔ lɛ, hela mɔ lɛ. Shi Yehowa waje lɛ ni ená hewalɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ekɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Galatia lɛ akɛ: “Heloo mli hela ko ji nɔ ni hã miná hegbɛ kɛjaje sane kpakpa lɛ mitsɔɔ nyɛ klɛŋklɛŋ lɛ.” (Gal. 4:13) Nakai nɔŋŋ ekolɛ, ohela lɛ baahã oná hegbɛ oshiɛ ohã datrɛfoi, nɛɛsifoi, loo mɛi krokomɛi ni tamɔ nakai ni kwɛɔ helatsɛmɛi lɛ. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii yɛ ni kɛ́ atee amɛshĩai koni ayashiɛ ahã amɛ lɛ, anaaa amɛ, ejaakɛ amɛtee nitsumɔ.

BƆ NI OBAAFEE OHÃ OJWƐŊMƆ AHI OSƆƆMƆ LƐ NƆ

12. Kɛ́ akɛɛ wɔkɛ ‘wɔhiŋmɛi akwɛ nɔ kome’ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

12 Yesu wie akɛ: “Gbɔmɔtso lɛ kane ji hiŋmɛi lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ ohiŋmɛi kwɛɔ nɔ kome [loo “bɛ haŋtsii,” shn.] lɛ, ogbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ baakpɛ.” (Mat. 6:22) Mɛni no mli lɛ Yesu tsɔɔ lɛ? Eetsɔɔ akɛ, esaaa akɛ wɔkɛ nibii pii gbaa wɔhe naa. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ kome loo oti kome pɛ nɔ, ni wɔkahã nibii krokomɛi gbala wɔjwɛŋmɔ kɛje nɔ. Yesu diɛŋtsɛ hi shi yɛ nɔ ni ewie lɛ naa. Ekɛ ejwɛŋmɔ ma Yehowa sɔɔmɔ lɛ nɔ, ni etsɔse ekaselɔi lɛ koni amɛ hu amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ ama Yehowa sɔɔmɔ lɛ kɛ E-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Kɛ́ wɔ hu wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ma Yehowa sɔɔmɔ lɛ nɔ, ni ‘wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ klɛŋklɛŋ’ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Yesu.​—Mat. 6:33.

13. Mɛni ji nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔjwɛŋmɔ yɛ wɔsɔɔmɔ lɛ nɔ?

13 Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔjwɛŋmɔ yɛ wɔsɔɔmɔ lɛ nɔ ji, ni wɔbaatse be ni wɔyeɔ yɛ nibii ni kɔɔɔ Yehowa sɔɔmɔ lɛ he lɛ ahe lɛ nɔ koni wɔná be babaoo kɛye wɔbua mɛi ni amɛbale Yehowa ni amɛsumɔ lɛ. * Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔtse be ni wɔkɛtsuɔ wɔheloonaa nitsumɔ lɛ nɔ koni wɔná be babaoo kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ otsi lɛ mli. Aloo wɔbaanyɛ wɔtse be ni wɔyeɔ yɛ nibii komɛi ni wɔfeɔ kɛjieɔ wɔhiɛtserɛ, shi amɛheɔ be waa lɛ ahe lɛ nɔ, koni wɔkɛ nakai be lɛ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.

14. Mɛɛ tsakemɔi nyɛmi nuu ko kɛ eŋa fee koni amɛnyɛ amɛfee babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli?

14 Naa nɔ ni asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Elias lɛ kɛ eŋa fee. Amɛshwe akɛ amɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ, shi no mli lɛ amɛshihilɛ eŋmɛɛɛ amɛ gbɛ. Kɛ̃lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee tsakemɔi komɛi yɛ amɛshihilɛ mli koni fiofio lɛ, amɛná be babaoo kɛtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ. Elias wie akɛ: “Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔfiteŋ shika yɛ nibii ni he ehiaaa tsɔ lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, wɔtse be ni wɔkɛjieɔ wɔhiɛtserɛ lɛ nɔ, ejaakɛ wɔna akɛ wɔmiifite be tsɔ yɛ he. Kɛfata he lɛ, wɔbi wɔnitsumɔtsɛmɛi lɛ kɛji amɛbaanyɛ amɛtse be abɔ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ nɔ amɛhã wɔ lo. Nibii nɛɛ ni wɔfee lɛ hã wɔnyɛ wɔkɛ wɔhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛkɛgbɛkɛ, wɔná Biblia mli nikaselɔi hei, ni wɔnyɛ wɔtee shiɛmɔ yɛ otsi lɛ teŋ shii enyɔ daa nyɔɔŋ nɔ. Wɔmii shɛ wɔhe waa!”

BƆ NI WƆBAAFEE WƆYA WƆHIƐ YƐ SHIƐMƆ KƐ NITSƆƆMƆ MLI

Kɛ́ wɔkɛ nibii ni wɔkaseɔ yɛ otsi-teŋ kpee lɛ shishi lɛ tsu nii lɛ, wɔhe baasa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 15-16) *

15-16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaa ni awo yɛ 1 Timoteo 4:13, 15 lɛ atsu nii koni wɔhe asa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Otii Ni Baaye Abua Mi Ni Matsu Misɔɔmɔ Lɛ He Nii Pɛpɛɛpɛ” lɛ hu.)

15 Nɔ kroko ni baaye abua wɔ ni wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ ji, ni wɔbaaya wɔhiɛ yɛ bɔ ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ mli. Nitsumɔi komɛi yɛ ni kɛ́ ahe bo yɛ mli lɛ, yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, abaahã oya nitsumɔ lɛ he skul koni ole nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni ohe asa yɛ mli. Nakai eji yɛ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu gbɛfaŋ. Esa akɛ wɔya nɔ wɔkase he nii koni wɔhe asa yɛ mli.​—Abɛi 1:5; kanemɔ 1 Timoteo 4:13, 15.

16 Mɛni baaye abua wɔ ni wɔhe asa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Nɔ kome ni baaye abua wɔ ji, ni wɔbaabo ŋaawoi ni akɛhãa yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee ni afeɔ daa otsi lɛ shishi lɛ toi jogbaŋŋ. Yɛ kpee nɛɛ shishi lɛ, atsɔseɔ wɔ jogbaŋŋ koni fiofio lɛ wɔhe asa waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔná tsɔsemɔ nɛɛ he sɛɛ? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko bafee asaimɛnt ni sɛinɔtalɔ lɛ miiwo lɛ ŋaa lɛ, esa akɛ wɔbo toi jogbaŋŋ ni wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli ni baaye abua wɔ ni wɔya wɔhiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. No sɛɛ lɛ, kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ nɔ ni wɔkase lɛ atsu nii. Nɔ kroko ni baaye abua wɔ ji, ni wɔbaabi wɔshiɛmɔyaa kuu nɔkwɛlɔ lɛ ni eye ebua wɔ. Aloo wɔbaanyɛ wɔto gbɛjianɔ ni wɔkɛ lɛ loo shiɛlɔ ko ni he esa, gbɛgbalɔ ko, loo kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ aya shiɛmɔ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔle bɔ ni akɛ Nibii Ni Wɔkɛtsuɔ Nii Kɛtsɔɔ Mɛi Nii lɛ eko fɛɛ eko tsuɔ nii ahãa jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahã wɔsumɔ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ waa.

17. Kɛ́ otsu osɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi obaaná?

17 Eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ Yehowa eŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔfee ‘enanemɛi nitsulɔi’! (1 Kor. 3:9) Kɛ́ ‘wɔka wɔkwɛ ni wɔna nibii ni he hiaa waa lɛ,’ ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ma Yehowa sɔɔmɔ lɛ nɔ lɛ, ‘wɔkɛ miishɛɛ baasɔmɔ Yehowa.’ (Fip. 1:10; Lala 100:2) Nyɔŋmɔ hãa mɛi fɛɛ ni sɔmɔɔ lɛ lɛ hewalɛ koni amɛnyɛ amɛtsu amɛsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni amɛkɛkpeɔ, ni obaanyɛ oná nɔmimaa akɛ ebaafee nakai ehã bo hu. (2 Kor. 4:1, 7; 6:4) Kɛ́ oshihilɛ ŋmɛɔ bo gbɛ ni onyɛɔ otsuɔ pii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli jio, oshihilɛ eŋmɛɛɛ bo gbɛ ni ofee nakai jio lɛ, shii abɔ ni otsui muu fɛɛ mli ojɛɔ osɔmɔɔ Yehowa lɛ, esa akɛ ‘omii ashɛ ohe.’ (Gal. 6:4) Kɛ́ otsu osɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ osumɔɔ Yehowa ni osumɔɔ onyɛmi gbɔmɔ hu. Ni kɛ́ otee nɔ ofee nakai lɛ, “obaahere bo diɛŋtsɛ kɛ mɛi ni boɔ bo toi lɛ fɛɛ yiwala.”​—1 Tim. 4:16.

LALA 58 Nyɛhãa Wɔtaoa Toiŋjɔlɛ Bii

^ kk. 5 Yesu efã wɔ akɛ wɔshiɛ Maŋtsɛyeli sane kpakpa lɛ ni wɔfee mɛi kaselɔi. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔtsu wɔsɔɔmɔ lɛ he nii pɛpɛɛpɛ, kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe po. Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni wɔtsu kɛ miishɛɛ hu.

^ kk. 4 WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Kɛ́ wɔshiɛ ni wɔtsɔɔ mɛi nii, wɔmamɔ loo wɔsaa Maŋtsɛyeli Asai, Kpee Asai, kɛ tsũi krokomɛi ni akɛsɔmɔɔ Yehowa, ni wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni oshãrai enina amɛ lɛ, fɛɛ fata Yehowa sɔɔmɔ lɛ he.​—2 Kor. 5:18, 19; 8:4.

^ kk. 13 Atsɔɔ nibii kpawo ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee nakai lɛ yɛ akrabatsa ni yitso ji, “Bɔ Ni Obaafee Ohã Oshihilɛ Afee Mlɛo,” ni yɔɔ July 2016 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 10 lɛ mli.

^ kk. 62 MFONIRII LƐ AHE SAJI: Nyɛmi yoo ko miifee sɛɛkuukɛsaramɔ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ otsi-teŋ kpee lɛ shishi. Be ni egbe naa lɛ, sɛinɔtalɔ lɛ miiwo ŋaa yɛ nifeemɔ lɛ he, ni nyɛmi yoo lɛ miiŋmala otii yɛ Nitsɔɔmɔ broshuɔ lɛ mli. Sɛɛ mli yɛ otsi lɛ naagbee lɛ, ekɛ nɔ ni ekase lɛ miitsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.