Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 16

Daa Gbi Lɛ Feemɔ Nibii Ni Tsɔɔ Akɛ Ohiɛ Sɔɔ Kpɔmɔnɔ Lɛ

Daa Gbi Lɛ Feemɔ Nibii Ni Tsɔɔ Akɛ Ohiɛ Sɔɔ Kpɔmɔnɔ Lɛ

Gbɔmɔ Bi lɛ ba koni ekɛ ewala ahã akɛ kpɔmɔnɔ kɛkpɔ̃ mɛi babaoo.’​—MAR. 10:45.

LALA 18 Wɔhiɛ Sɔɔ Kpɔmɔnɔ Lɛ Waa

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. Mɛni ji kpɔmɔnɔ lɛ? Ni mɛni hewɔ ehe bahia ni Yesu kɛ ewala ahã dani anyɛ akpɔ̃ wɔ lɛ?

BE NI Adam fee esha lɛ, no mli lɛ eye emuu. Shi esha ni efee lɛ hã hegbɛ ni eyɔɔ akɛ ebaahi shi kɛya naanɔ lɛ ŋmɛɛ lɛ kɛ ebii ni efɔ sɛɛ mli lɛ. Adam hiɛ kã he ni efee esha lɛ, no hewɔ lɛ ebɛ naajiemɔ ko. Shi ebii lɛ, amɛhe bɛ nakai tɔmɔ ni eyatɔ̃ lɛ mli. (Rom. 5:12, 14) Nɔ ni Adam fee lɛ hewɔ lɛ, esa gbele. Shi ani Yehowa baanyɛ afee nɔ ko koni Adam bii lɛ ahi shi kɛya naanɔ? Hɛɛ! Be ni Adam fee esha lɛ nɔŋŋ ni Yehowa tsɔɔ gbɛ ni ebaatsɔ nɔ ejie Adam bii akpekpei abɔ lɛ kɛje esha kɛ gbele, ni ji loomɔ ni Adam ná yɛ tɔmɔ ni etɔ̃ hewɔ lɛ shishi. (1 Mo. 3:15) Yehowa to be ko koni kɛ́ be lɛ shɛ lɛ, etsu e-Bi lɛ kɛjɛ ŋwɛi kɛba ‘koni ekɛ ewala abahã akɛ kpɔmɔnɔ kɛkpɔ̃ mɛi babaoo.’​—Mar. 10:45; Yoh. 6:51.

2 Mɛni ji kpɔmɔnɔ lɛ? Yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ mli lɛ, kɛ́ atsĩ kpɔmɔnɔ lɛ tã lɛ, ekɔɔ Yesu wala ni ekɛhã koni akɛhere Adam bii lɛ he. (1 Kor. 15:22) Mɛni hewɔ ehe bahia ni Yesu kɛ ewala ahã dani anyɛ akpɔ̃ wɔ lɛ? Ejaakɛ Mla ni Yehowa kɛhã Israelbii lɛ bi ni akɛ wala ato wala najiaŋ, ejaakɛ eyeɔ jalɛ sane. (2 Mo. 21:23, 24) Adam eye emuu dani efee esha lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ jalɛ sane ni Yehowa yeɔ lɛ hewɔ lɛ, ja Yesu hu kɛ ewala ni yeɔ emuu lɛ esha afɔle kɛto Adam nɔ lɛ najiaŋ. (Rom. 5:17) Enɛ ni Yesu fee lɛ hewɔ lɛ, ebatsɔ “Naanɔ Tsɛ” kɛhã mɛi fɛɛ ni náa hemɔkɛyeli yɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ mli lɛ.​—Yes. 9:6; Rom. 3:23, 24.

3. Yɛ nɔ ni awie yɛ Yohane 14:31 kɛ 15:13 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ Yesu jɛ esuɔmɔ mli ekɛ ewala ni eye emuu lɛ shã afɔle ehã wɔ?

3 Akɛni Yesu sumɔɔ Yehowa, e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ waa ni esumɔɔ wɔ hu hewɔ lɛ, ejɛ esuɔmɔ mli ekɛ ewala shã afɔle. (Kanemɔ Yohane 14:31; 15:13.) Suɔmɔ nɛɛ hewɔ lɛ, emia ehiɛ eye anɔkwa kɛtee gbele mli, ni agbɛnɛ hu, efee e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii. Enɛ ni efee lɛ baahã nɔ hewɔ ni Yehowa bɔ adesai kɛ shikpɔŋ lɛ aba mli. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni apiŋ Yesu waa dani agbe lɛ lɛ he. Agbɛnɛ hu, wɔbaahe be fioo kɛsusu mɔ ko ni ŋma Biblia lɛ ni hiɛ sɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa lɛ he. Ni naagbee kwraa lɛ, wɔbaasusu nɔ ni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔhiɛ asɔ kpɔmɔnɔ lɛ daa lɛ he.

MƐNI HEWƆ NYƆŊMƆ ŊMƐ GBƐ NI APIŊ YESU DANI AGBE LƐ LƐ?

Susumɔ nɔ ni Yesu tsɔ mli dani ekɛ kpɔmɔnɔ lɛ hã lɛ he! (Kwɛmɔ kuku 4)

4. Tsɔɔmɔ nɔ ni Yesu tsɔ mli dani egbo.

4 Feemɔ nɔ ni Yesu tsɔ mli yɛ gbi ni agbe lɛ lɛ nɔ lɛ he mfoniri okwɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Yesu baanyɛ atsɛ ŋwɛibɔfoi akpei abɔ ni amɛbabu ehe moŋ, shi eŋmɛ gbɛ ni Roma asraafoi lɛ mɔ lɛ, ni amɛyi lɛ musuŋshaa naa. (Mat. 26:52-54; Yoh. 18:3; 19:1) Kpãa ni amɛkɛ yi lɛ lɛ hã ekotosɛɛ fɛɛ folɔ ni ebɔi lá hoo. No sɛɛ lɛ, amɛhã ewó tso ni tsii efɔ̃ ekɔɔŋ nɔ koni etere kɛya he ni abaasɛŋ lɛ yɛ lɛ. Ni eshɛ he ko lɛ, Yesu nyɛɛɛ etere tso lɛ dɔŋŋ. No hewɔ lɛ asraafoi lɛ fã nuu ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, ni ewó tso lɛ etere ehã Yesu. (Mat. 27:32) Be ni ayashɛ he ni abaasɛŋ Yesu yɛ lɛ, asraafoi lɛ kala eniji kɛ enaji kɛkpɛtɛ tso lɛ he ni amɛwó amɛma shi. Egbɔmɔtso lɛ tsiimɔ lɛ hã plɛkoobii lɛ anaa pilamɔi lɛ bɔi lɛɛmɔ. Be ni enanemɛi lɛ miiye awerɛho ni emami miifó lɛ, Yudafoi lɛ ahiɛnyiɛlɔi lɛ miiye ehe fɛo. (Luka 23:32-38; Yoh. 19:25) Yesu piŋ ŋmɛlɛtswai babaoo. Bɔ ni akɛ lɛ etsotsoro shi lɛ hewɔ lɛ, etɔɔ lɛ dani enyɛɔ emuɔ. Yesu le akɛ eye anɔkwa. No hewɔ lɛ be ni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ, esɔle nɔ ni ji naagbee nɔ kwraa ehã Yehowa. Kɛkɛ ni ema eyi shi ni egbo. (Mar. 15:37; Luka 23:46; Yoh. 10:17, 18; 19:30) Yesu piŋ waa diɛŋtsɛ dani egbo!

5. Mɛni ji nɔ ni hao Yesu fe fɛɛ?

5 Jeee nɔ ni Yesu tsɔ mli dani egbo lɛ ji nɔ ni hao lɛ fe fɛɛ. Nɔ ni hao lɛ fe fɛɛ ji, sane ni akɛfɔ̃ enɔ dani agbe lɛ lɛ. Akɛ sane fɔ̃ enɔ akɛ ewie sane fɔŋ, ni akɛ ebɛ bulɛ kɛhã Nyɔŋmɔ loo Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ. (Mat. 26:64-66) Sane ni akɛfɔ̃ Yesu nɔ lɛ hao lɛ aahu akɛ ená kulɛ e-Tsɛ lɛ eŋmɛŋ gbɛ ni nɔ ko tamɔ nakai aba enɔ. (Mat. 26:38, 39, 42) Mɛni hewɔ ni Yehowa ŋmɛ gbɛ ni apiŋ e-Bi ni esumɔɔ lɛ waa lɛ ni agbe lɛ? Nyɛhãa wɔkwɛa yiŋtoi etɛ komɛi ahewɔ.

6. Mɛni hewɔ ehe bahia ni asɛŋ Yesu yɛ piŋmɔ tso nɔ?

6 Klɛŋklɛŋ lɛ, ehe bahia ni asɛŋ Yesu yɛ tso nɔ koni ejie loomɔ krɛdɛɛ ko kɛje Yudafoi lɛ anɔ. (Gal. 3:10, 13) Nɔ ni hã amɛbaje loomɔ nɛɛ shishi ji, amɛwo shi akɛ amɛbaaye Yehowa Mla lɛ nɔ shi amɛyayeee nɔ. Akɛni amɛyaje loomɔ krɛdɛɛ nɛɛ shishi, ni agbɛnɛ hu Adam bii ji amɛ hewɔ lɛ, amɛsa gbele. (Rom. 5:12) Nyɔŋmɔ Mla ni ekɛhã Israelbii lɛ bi ni kɛji mɔ ko fee esha ni sa gbele lɛ, agbe lɛ. Kɛ́ agbe lɛ lɛ, abaanyɛ asɛŋ lɛ yɛ tso jaŋŋ nɔ. Ni yɛ Mla lɛ naa lɛ, alomɔ mɔ fɛɛ mɔ ni asɛŋɔ yɛ tso jaŋŋ nɔ lɛ. * (5 Mo. 21:22, 23; 27:26) No hewɔ lɛ, sɛŋmɔ ni asɛŋ Yesu lɛ jie Yudafoi lɛ kɛje amɛloomɔ lɛ shishi, ni egbele gbɛ kɛhã amɛ koni amɛná jɔɔmɔi krokomɛi hu.

7. Mɛni ji yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni apiŋ e-Bi lɛ?

7 Nyɛhãa wɔkwɛa yiŋtoo ni ji enyɔ hewɔ ni Yehowa ŋmɛ gbɛ ni apiŋ e-Bi lɛ. No mli lɛ eetsɔ no nɔ eetsɔse Yesu kɛhã nitsumɔ ni ekɛbaawo edɛŋ akɛ Osɔfonukpa wɔsɛɛ lɛ. Yesu na akɛ kɛ́ mɔ ko kɛ shihilɛ ni mli wa waa miikpe lɛ, ewa waa akɛ ebaabo Nyɔŋmɔ toi. Yesu piŋ waa aahu akɛ “ekɛ bolɔmɔi ni naa wa kɛ yaafonui” sɔle koni Yehowa aye abua lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, akɛni Yesu etsɔ shihilɛ ni mli wa waa mli hewɔ lɛ, ebaanyɛ enu wɔ shishi ni ‘eye ebua wɔ kɛji aaka wɔ.’ Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa ehã wɔ Osɔfonukpa ni naa mɔbɔ ni baanyɛ “anu wɔgbɔjɔmɔi lɛ ahe ehã wɔ”!​—Heb. 2:17, 18; 4:14-16; 5:7-10.

8. Mɛni ji yiŋtoo ni ji etɛ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ gbɛ ni apiŋ Yesu waa lɛ?

8 Nɔ ni ji etɛ lɛ, Yehowa ŋmɛ gbɛ ni apiŋ Yesu waa koni ekɛhã sane ko ni he hiaa waa lɛ hetoo, no ji: Ani adesa ko baanyɛ aya nɔ aye Yehowa anɔkwa kɛji eyaje shihilɛ ni mli wa waa mli? Satan kɛɛ dabi! Ekɛɛ nɔ pɛ hewɔ ni adesai sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ ji, amɛmiitao ni Nyɔŋmɔ afee nɔ ko ahã amɛ. Ni esusuɔ hu akɛ adesai sumɔɔɔ Yehowa kɛ amɛtsui fɛɛ, tamɔ amɛtsɛ Adam nɔŋŋ. (Hiob 1:9-11; 2:4, 5) Akɛni Yehowa heɔ eyeɔ waa akɛ Yesu baaye lɛ anɔkwa hewɔ lɛ, eŋmɛ gbɛ ni aka e-Bi lɛ waa bɔ ni ebaawa akɛ adesa baanyɛ adamɔ naa. Yesu ye anɔkwa kɛtee gbele mli. Ni ehã ana akɛ nɔ ni Satan wie lɛ ji amale.

MƐI NI ŊMA BIBLIA LƐ ATEŊ MƆ KO NI HIƐ SƆ KPƆMƆNƆ LƐ WAA

9. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa bɔfo Yohane fee ehã wɔ?

9 Nibii ni Kristofoi babaoo ekase yɛ kpɔmɔnɔ lɛ he lɛ ewaje amɛhemɔkɛyeli lɛ. Amɛtee nɔ amɛshiɛ yɛ shi ni ateɔ awoɔ amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ. Ni agbɛnɛ hu, amɛtee nɔ amɛfi shi yɛ shihilɛi ni mli wawai amli kɛtee amɛgbɔlɛ mli po. Amɛteŋ mɔ kome ji bɔfo Yohane ni hi shi yɛ blema lɛ. Ekɛ nɔ ni fe afii 60 shiɛ Kristo he anɔkwa saji kɛ kpɔmɔnɔ lɛ he sane etsɔɔ mɛi. Be ni eshwɛ fioo ni ebaaná afii 100 lɛ, Roma Amralo lɛ bu lɛ akɛ mɔ ko ni he yɔɔ gbeyei. No hewɔ lɛ, atswa enaneshi tu kɛtee Patmo ŋshɔkpɔ lɛ nɔ. Mɛni efɔŋ efee? Efɔŋ ni efee lɛ kɛkɛ ji, ‘eewie Nyɔŋmɔ he sane ni eeye Yesu he odase.’ (Kpo. 1:9) Hemɔkɛyeli ni Yohane ná lɛ, kɛ bɔ ni efi shi lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ!

10. Mɛɛ gbɛ nɔ nibii ni Yohane ŋmala lɛ tsɔɔ akɛ ehiɛ sɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa?

10 Yɛ Biblia mli woji ni Yohane ŋmala lɛ amli lɛ, ewie nibii ni tsɔɔ akɛ esumɔɔ Yesu waa, ni ehiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ hu. Ewie kpɔmɔnɔ lɛ kɛ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔná kpɔmɔnɔ lɛ he sɛɛ lɛ he fe shii 100. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yohane ŋma akɛ: “Kɛ́ mɔ ko fee esha ko lɛ, wɔyɛ yelikɛbualɔ ko yɛ Tsɛ lɛ ŋɔɔ, Yesu Kristo, jalɔ lɛ.” (1 Yoh. 2:1, 2) Agbɛnɛ hu, Yohane wie nibii ni hãa wɔnaa akɛ ehe miihia waa ni ‘wɔye Yesu he odase.’ (Kpo. 19:10) Enɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, Yohane hiɛ sɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa. Mɛni wɔ hu wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ?

MƐNI OBAAFEE KƐTSƆƆ AKƐ OHIƐ SƆƆ KPƆMƆNƆ LƐ?

Kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ lɛɛlɛŋ lɛ, wɔbaajo eshafeemɔ naa foi (Kwɛmɔ kuku 11) *

11. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔjo eshafeemɔ naa foi?

11 Joo eshafeemɔ naa foi. Kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, wɔfeŋ wɔnii tamɔ mɛi komɛi kɛɔ lɛ: ‘Ehe ehiaaa ni majo eshafeemɔ naa foi. Manyɛ mafee esha lɛ kɛkɛ lɛ sɛɛ mli lɛ, miyakpa he fai.’ Shi kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔmiinu he akɛ wɔyafee esha ko lɛ, wɔbaakɛɛ, ‘Dabi! Minyɛŋ mafee enɛ yɛ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã mi lɛ hewɔ.’ Wɔbaasɔle wɔkpa Yehowa fai ni eye ebua wɔ ni wɔkayafee nakai esha lɛ.​—Mat. 6:13.

12. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ 1 Yohane 3:16-18 lɛ atsu nii lɛ?

12 Suɔmɔ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Kɛ́ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, belɛ wɔbaasumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ hu. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ jeee wɔ pɛ Yesu gbo ehã. Egbo ehã wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ fɛɛ. Kɛ́ Yesu gbo ehã amɛ lɛ, belɛ no tsɔɔ akɛ amɛjara wa waa kɛhã lɛ. (Kanemɔ 1 Yohane 3:16-18.) Bɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yeɔ wɔhãa lɛ ni baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ. (Efe. 4:29, 31–5:2) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ amɛbɛ hewalɛ loo amɛmiitsɔ shihilɛ ko ni mli wa mli, tamɔ ekolɛ adebɔɔ naa oshãra enina amɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ. Shi kɛ́ wɔnyɛmi Kristofonyo ko fee nɔ ko loo ewie nɔ ko ni dɔ wɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

13. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ atɔmɔi ake amɛ lɛ?

13 Ani bei komɛi lɛ ewa kɛhã bo akɛ okɛ onyɛmi Kristofonyo ko he baake lɛ ni okabɛ lɛ owo omli? (3 Mo. 19:18) Kɛ́ nakai lɛ, okɛ ŋaawoo ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ atsu nii: “Kɛ́ mɔ ko yɛ sane yɛ mɔ ko he po lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛnáa tsui nyɛhãa nyɛhe ni nyɛkɛkea nyɛhe tswaa. Bɔ ni Yehowa kɛke nyɛ tswaa lɛ, nyɛ hu nyɛfea nakai nɔŋŋ.” (Kol. 3:13) Be fɛɛ be ni wɔkɛ wɔnyɛmi ko tɔmɔ baake lɛ lɛ, no hãa Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ naa akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa lɛɛlɛŋ. Shi mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaahã wɔhiɛ asɔ kpɔmɔnɔ lɛ daa?

MƐNI KƐ́ WƆFEE LƐ EBAAHÃ WƆHIƐ ASƆ KPƆMƆNƆ LƐ DAA?

14. Mɛni ji nɔ kome ni kɛ́ wɔfee lɛ, wɔhiɛ baasɔ kpɔmɔnɔ lɛ daa?

14 Daa Yehowa shi daa akɛ ehã wɔ kpɔmɔnɔ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ India ni atsɛɔ lɛ Joanna ni eye afii 83 lɛ wie akɛ: “Minuɔ he akɛ ehe hiaa waa ni matsĩ kpɔmɔnɔ lɛ tã daa kɛ́ miisɔle miihã Yehowa ni mada lɛ shi yɛ he.” Daa gbi kɛ́ okome oosɔle lɛ, tsĩi tɔmɔi pɔtɛi ni otɔ̃ yɛ gbi lɛ mli lɛ atã otsɔɔ Yehowa ni okpa lɛ fai ni ekɛke bo. Shi kɛ́ ofee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, no lɛ esa akɛ ona asafoŋ onukpai lɛ hu ni amɛye amɛbua bo. Akɛni amɛsumɔɔ bo hewɔ lɛ, amɛbaabo bo toi, ni amɛbaajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli amɛwo bo ŋaa. Amɛkɛ bo baasɔle, ni amɛbaakpa Yehowa fai ni ekɛ otɔmɔ lɛ ake bo ni obatsɔ enaanyo ekoŋŋ.​—Yak. 5:14-16.

15. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkane amanehului ni Yesu tsɔ mli dani ekɛ kpɔmɔnɔ lɛ hã lɛ he nii ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ?

15 Jwɛŋmɔ kpɔmɔnɔ lɛ nɔ daa. Nyɛmi yoo ko ni eye afii 73 ni atsɛɔ lɛ Rajamani lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mikane amanehului ni Yesu tsɔ mli lɛ ahe sane lɛ, ehãa mihiŋmɛiiaŋ tɛoɔ nu.” Ekolɛ bo hu nakai nɔŋŋ onuɔ he kɛ́ ojwɛŋ bɔ ni Nyɔŋmɔ Bi lɛ piŋ ehã lɛ he. Shi kɛ́ ojwɛŋ bɔ ni Yesu piŋ aahu kɛyashi egbo lɛ he lɛ, ebaahã suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã lɛ kɛ e-Tsɛ lɛ mli awa waa. Bɔ ni afee ni onyɛ ofee enɛ lɛ, mɛni hewɔ otooo gbɛjianɔ ni okase amanehului ni Yesu tsɔ mli dani enyɛ ekɛ kpɔmɔnɔ lɛ hã lɛ he nii fiofio?

Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ nifeemɔ ko ni bɛ haŋtsii, ni ji Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ amɛfee kɛkai lɛ (Kwɛmɔ kuku 16)

16. Kɛ́ wɔtsɔɔ mɛi kpɔmɔnɔ lɛ he nii lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

16 Tsɔɔmɔ mɛi kpɔmɔnɔ lɛ he nii. Be fɛɛ be ni wɔbaagba mɛi kpɔmɔnɔ lɛ he sane lɛ, ehãa wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa. Yehowa asafo lɛ edro wɔ nibii ni wɔbaanyɛ wɔkɛtsɔɔ mɛi nɔ hewɔ ni Yesu bagbo lɛ he nii. Nibii nɛɛ ateŋ ekome ji, Sane Kpakpa Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ! wolo lɛ. Enikasemɔ ni ji 4 lɛ saneyitso ji, “Namɔ Ji Yesu Kristo?” ni wɔbaanyɛ wɔkɛ mɛi asusu enɛ he. Aloo wɔbaanyɛ wɔkɛ wolo ni ji, Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli? lɛ atsu nii. Eyitso ni ji 5 lɛ hiɛ saneyitso akɛ, “Kpɔmɔnɔ Lɛ​—Nyɔŋmɔ Nikeenii Ni Fe Fɛɛ.” Agbɛnɛ hu, daa afi lɛ, wɔyaa Yesu gbele lɛ Kaimɔ lɛ. Ni wɔkɛ ekãa fɔ̃ɔ mɛi nine kɛhã nifeemɔ nɛɛ. Nifeemɔ nɛɛ hu hãa wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa. Eji hegbɛ kpele ni Yehowa ehã wɔ akɛ wɔtsɔɔ mɛi e-Bi lɛ he nii!

17. Mɛni hewɔ kpɔmɔnɔ lɛ ji nikeenii ni fe fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã adesai lɛ?

17 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔna yiŋtoi kpakpai babaoo ahewɔ ni esa akɛ wɔhiɛ asɔ kpɔmɔnɔ lɛ. Kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ Yehowa abɔ naanyo kpaakpa yɛ emuu ni wɔyeee lɛ fɛɛ sɛɛ. Kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, abaafite Abonsam nitsumɔi lɛ. (1 Yoh. 3:8) Kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, yiŋtoo hewɔ ni Yehowa bɔ shikpɔŋ lɛ baaba mli. Shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ baatsɔ paradeiso. Mɛi fɛɛ ni baahi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baafee mɛi ni miisumɔ Yehowa ni miisɔmɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, daa gbi lɛ nyɛhãa wɔkwɛa gbɛi anɔ ni wɔbaatsɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ, ni ji nikeenii ni fe fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛhã adesai lɛ!

LALA 20 Okɛ Osuɔmɔ Bi Lɛ Hã

^ kk. 5 Mɛni hewɔ apiŋ Yesu dani agbe lɛ? Abaahã sanebimɔ nɛɛ hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. Agbɛnɛ hu, nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ koni wɔhiɛ asɔ kpɔmɔnɔ lɛ waa diɛŋtsɛ.

^ kk. 6 Romabii lɛ kalaa loo amɛfimɔɔ mɔ ko ni abu lɛ gbele fɔ lɛ amɛkpɛtɛɔ tso jaŋŋ he be ni ehiɛ kã lolo. Ni Yehowa ŋmɛ gbɛ ni agbe e-Bi lɛ yɛ nakai gbɛ nɔ.

^ kk. 55 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRII LƐ AMLI: Nyɛmi nuu ko etsɔ ehiɛ eto afã be ni nɔ ko ni esaaa eba efoŋ ni ehiɛ lɛ nɔ. Nyɛmi nuu ko hu miikpoo akɛ ebaashɛre zigareti. Aahã nyɛmi nuu ko nyɔɔŋnii shi eheee. Amɛ fɛɛ amɛmiijo eshafeemɔ naa foi.