Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 16

“Onyɛmi Nuu Lɛ Baate Shi”!

“Onyɛmi Nuu Lɛ Baate Shi”!

“Yesu kɛɛ [Marta] akɛ: ‘Onyɛmi nuu lɛ baate shi.’”—YOH. 11:23.

LALA 151 Ebaatsɛ Amɛ

NƆ NI ABAASUSU HE a

1. Mɛni gbekɛ nuu ko wie ni tsɔɔ akɛ eheɔ eyeɔ waa akɛ abaatee gbohii ashi?

 GBEKƐ nuu fioo ko ni atsɛɔ lɛ Matthew lɛ miiye hela ko ni naa wa waa, ni no hewɔ lɛ, afee lɛ opireshɛŋ srɔtoisrɔtoi pii. Be ni eye afii kpawo lɛ, no mli lɛ ekɛ emami kɛ epapa miikwɛ JW Broadcasting® daa nyɔɔŋ nɔ nifeemɔ lɛ eko. Kɛmiiya nifeemɔ lɛ naagbeegbɛ lɛ, ajie lala vidio ko ni kɔɔ bɔ ni wɔbaaná miishɛɛ waa kɛ́ atee wɔnanemɛi kɛ wɔwekumɛi ni egboi lɛ ashi lɛ he. b Be ni amɛkwɛ amɛgbe naa lɛ, Matthew tee efɔlɔi lɛ aŋɔɔ ni emɔ amɛnine shi ni ekɛɛ akɛ: “Mama kɛ Dada, bɛ nyɛmiina? Kɛ́ migbo po lɛ abaatee mi shi. Nyɛbaamɛ be fioo ko kɛkɛ ni nyɛbaana mi ekoŋŋ.” Kɛ́ okwɛ lɛ, te fɔlɔi lɛ nu he amɛhã tɛŋŋ be ni amɛna akɛ amɛbinuu fioo lɛ heɔ eyeɔ waa akɛ kɛ́ egbo lɛ abaatee lɛ shi lɛ?

2-3. Mɛni hewɔ ehi akɛ wɔbaasusu shi ni Yehowa ewo akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ he?

2 Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔsusu shi ni awo yɛ Biblia lɛ mli akɛ abaatee gbohii ashi lɛ he. (Yoh. 5:28, 29) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ hela ko ni naa wa baanyɛ amɔ wɔ trukaa loo wɔnaanyo ko loo wɔwekunyo ko baanyɛ agbo trukaa. (Jaj. 9:11; Yak. 4:13, 14) Gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔdamɔ shihilɛi ni mli wawai tamɔ nɛkɛ lɛ anaa. (1 Tes. 4:13) Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ le wɔ jogbaŋŋ ni esumɔɔ wɔ waa. (Luka 12:7) Nɔ ni tsɔɔ akɛ ele wɔ ji, kɛ́ etee wɔ shi lɛ, bɔ ni wɔfeɔ wɔnii bianɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ekɛbaatee wɔ shi, ni ebaahã nibii fɛɛ ni wɔle lɛ aba wɔjwɛŋmɔ mli ekoŋŋ. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yehowa sumɔɔ wɔ waa, ejaakɛ eto gbɛjianɔ koni wɔhi shi kɛya naanɔ. Ni kɛ́ wɔgboi bianɛ po, wɔsɛɛ lɛ, ebaatee wɔ shi koni wɔná nakai nɔ lɛ he sɛɛ!

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii etɛ ahe. Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaakwɛ nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ abaatee gbohii ashi. No sɛɛ lɛ, wɔbaasusu Biblia mli sane ko ni woɔ mɔ hemɔkɛyeli mli hewalɛ waa lɛ he. Nakai sane lɛ mli awie akɛ, “Onyɛmi nuu lɛ baate shi,” ni jeɔ kpo yɛ ŋmalɛ ni wɔnikasemɔ lɛ damɔ nɔ lɛ mli lɛ. (Yoh. 11:23) Naagbee lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii lɛ ashi lɛ mli awa waa.

NƆ HEWƆ NI WƆBAANYƐ WƆHE WƆYE AKƐ YEHOWA BAATEE GBOHII ASHI

4. Kɛ́ mɔ ko wo wɔ shi akɛ ebaafee nɔ ko ehã wɔ lɛ, mɛni baanyɛ ahã wɔhe wɔye akɛ ebaaye eshiwoo lɛ nɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

4 Kɛ́ mɔ ko wo wɔ shi ni wɔna akɛ eesumɔ waa ni eye eshiwoo lɛ nɔ ni eyɛ hewalɛ ni ebaanyɛ ekɛfee nakai hu lɛ, ewaaa akɛ wɔbaahe nɔ ni ewie lɛ wɔye. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ kɔɔyɔɔ wulu ko etswa ni efite oshĩa lɛ. Kɛkɛ ni onaanyo ko wo bo shi akɛ ebaaye ebua bo ni osaa oshĩa lɛ. Bɔ ni ewie sane lɛ ehã lɛ hã ona akɛ eesumɔ waa ni eye ebua bo, ni jeee shwɛ eshwɛɔ. Kɛ́ ele tsumaa, ni eyɛ dɛŋdadei ni akɛmaa tsũ lɛ, no lɛ ole akɛ ebaanyɛ eye ebua bo aahu. No hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ obaahe shi ni ewo bo lɛ oye. Ni Nyɔŋmɔ hu? Ani wɔbaanyɛ wɔhe shi ni ewo akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ wɔye? Ani eesumɔ ni etee gbohii ashi lɛɛlɛŋ? Ni ani eyɛ hewalɛ ni ekɛbaafee nakai hu?

5-6. Mɛni hewɔ wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ Yehowa miisumɔ waa ni etee mɛi ni egboi lɛ ashi lɛ?

5 Ani Yehowa miisumɔ waa ni etee mɛi ni egboi lɛ ashi? Hɛɛ, eesumɔ waa diɛŋtsɛ. Mɛni tsɔɔ nakai? Ekɛ emumɔ lɛ tsirɛ mɛi ni ŋmala Biblia lɛ ateŋ mɛi babaoo ni amɛŋmala shi ni ewo akɛ ebaatee gbohii ashi wɔsɛɛ lɛ he sane. (Yes. 26:19; Hos. 13:14; Kpo. 20:11-13) Ni be fɛɛ be lɛ Yehowa yeɔ eshiwoi anɔ. (Yos. 23:14) Anɔkwa, Yehowa miishwe waa ni etee gbohii lɛ ashi. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai?

6 Susumɔ sane koni Hiob wie lɛ he okwɛ. Ewie akɛ kɛ́ egbo lɛ, Yehowa baashwe waa ni ena lɛ ekoŋŋ. (Hiob 14:14, 15) Nakai nɔŋŋ Yehowa shweɔ ni ena etsuji fɛɛ ni egboi lɛ ekoŋŋ. Eesumɔ waa ni etee amɛ shi ni amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa kɛ miishɛɛ. Ni mɛi akpekpei abɔ ni náaa hegbɛ amɛkase Yehowa he nii dani amɛgboi lɛ hu? Wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ miisumɔ ni etee amɛ hu shi. (Bɔf. 24:15) Eesumɔ ni ehã amɛ hegbɛ ni amɛbatsɔmɔ enanemɛi ni amɛhi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ. (Yoh. 3:16) Enɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, Yehowa miishwe waa ni etee mɛi ni egboi lɛ ashi.

7-8. Mɛni hãa wɔnaa akɛ, Yehowa yɛ hewalɛ ni ekɛbaatee mɛi ni egboi lɛ ashi?

7 Ani Yehowa yɛ hewalɛ hu ni ekɛbaatee mɛi ni egboi lɛ ashi? Eyɛ hewalɛ aahu, ejaakɛ lɛ ji “Ofe lɛ.” (Kpo. 1:8) Eyɛ hewalɛ ni ekɛbaaye ehenyɛlɔi fɛɛ ni gbele po fata he lɛ anɔ kunim. (1 Kor. 15:26) Enɛ woɔ wɔ hewalɛ waa ni eshɛjeɔ wɔmii hu. Naa nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Emma Arnold lɛ niiashikpamɔ. Be ni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ, awa lɛ kɛ eweku lɛ yi waa. Akɛni ewekumɛi kɛ enanemɛi pii gboi yɛ Nazi nsarai amli hewɔ lɛ, ekɛ wiemɔi nɛɛ shɛje ebiyoo ko mii. Ewie akɛ: “Kɛ́ Nyɔŋmɔ nyɛŋ ehere adesai kɛje gbele dɛŋ lɛ, no lɛ, gbele he wa fe Nyɔŋmɔ. Shi enyɛŋ eba lɛ nakai kɔkɔɔkɔ.” Mɔ ko loo nɔ ko bɛ ni he wa fe Yehowa. Yehowa, Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, ni wɔ, ni no hewɔ lɛ, ebaanyɛ etee mɛi ni egboi lɛ ashi.

8 Nɔ kroko ni hãa wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ etee gbohii lɛ ashi ji, ehiɛ kpaaa nii anɔ. Etsɛɔ ŋulamii lɛ eko fɛɛ eko kɛ egbɛ́i. (Yes. 40:26) Agbɛnɛ hu, ekaiɔ mɛi ni egboi lɛ. (Hiob 14:13; Luka 20:37, 38) Ewaaa hãaa lɛ akɛ ebaakai bɔ ni mɛi ni eesumɔ ni etee amɛ shi lɛ yɔɔ, nibii ni amɛtsɔ mli yɛ shihilɛ mli, nibii ni amɛle, kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni kɔɔ amɛhe.

9. Mɛni hewɔ oheɔ shi ni Yehowa ewo akɛ ebaatee gbohii ashi wɔsɛɛ lɛ oyeɔ lɛ?

9 No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, wɔbaanyɛ wɔhe shi ni Yehowa ewo akɛ ebaatee gbohii lɛ ashi lɛ wɔye, ejaakɛ wɔle akɛ eeshwe ni efee nakai ni ebaanyɛ efee hu. Naa nɔ kroko hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe shiwoo nɛɛ wɔye: Yehowa etee gbohii ashi pɛŋ. Yɛ blema lɛ, ehã Yesu kɛ hii anɔkwafoi fioo komɛi hewalɛ ni amɛkɛtee gbohii ashi. Nyɛhãa wɔsusua mɛi ni Yesu tee amɛ shi lɛ ateŋ mɔ kome he wɔkwɛ. Abɔ esane lɛ he amaniɛ yɛ Yohane yitso 11.

YESU NAANYO KO NI ESUMƆƆ ESANE WAA LƐ GBO

10. Mɛni ba be ni Yesu shiɛɔ yɛ Yordan Faa lɛ sɛɛ lɛ? Ni mɛni efee? (Yohane 11:1-3)

10 Kanemɔ Yohane 11:1-3. Feemɔ nɔ ko ni tee nɔ yɛ Betania yɛ afi 32 Ŋ.B. naagbeegbɛ lɛ he mfoniri okwɛ. Yesu yɛ nanemɛi komɛi yɛ Betania. Amɛji Lazaro kɛ enyɛmimɛi yei enyɔ, Maria kɛ Marta. (Luka 10:38-42) Shi hela bamɔ Lazaro waa ni enɛ hã enyɛmimɛi yei lɛ hao. Amɛtsu ni ayakɛɛ Yesu. No mli lɛ, Yesu yɛ Yordan Faa lɛ sɛɛ, ni kɛjɛ Betania kɛmiiya jɛmɛ lɛ, efeɔ gbii enyɔ gbɛnyiɛmɔ. (Yoh. 10:40) Shi dɔlɛ sane ji, be ni tsulɔ lɛ yashɛ Yesu ŋɔɔ lɛ, nakai beiaŋ Lazaro gbo. Eyɛ mli akɛ Yesu le akɛ be ni akɛ shɛɛ lɛ bahã lɛ lɛ no mli lɛ Lazaro egbo moŋ, shi eje gbɛ ehi he ni eyɔɔ lɛ gbii enyɔ efata he dani eyi gbɛ akɛ eeya Betania. No hewɔ lɛ, be ni eshɛɔ Betania lɛ, Lazaro egbo gbii ejwɛ. Yesu kpɛ eyiŋ akɛ ebaafee nɔ ko kɛwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni enanemɛi lɛ hu baaná he sɛɛ.​—Yoh. 11:4, 6, 11, 17.

11. Mɛni Lazaro sane lɛ hãa wɔnaa akɛ kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ nanemɛi kpakpai ji wɔ?

11 Sane nɛɛ hãa wɔnaa nɔ ko ni kɛ́ wɔfee lɛ ebaahã ana akɛ nanemɛi kpakpai ji wɔ. Bo lɛ, susumɔ he okwɛ: Be ni Maria kɛ Marta tsu kɛtee Yesu ŋɔɔ lɛ, ani amɛkɛɛ lɛ ni eba Betania? Dabi. Amɛtsu ni ayakɛɛ lɛ kɛkɛ akɛ enaanyo ni esumɔɔ esane waa lɛ bɛ hewalɛ. (Yoh. 11:3) Be ni Lazaro gbo lɛ, kulɛ Yesu baanyɛ ehi he ni eyɔɔ lɛ nɔŋŋ ni etee lɛ shi. Shi Yesu kpɛ eyiŋ akɛ ebaaya Betania koni ekɛ Maria kɛ Marta ahi shi be fioo ni eshɛje amɛmii. Ani oyɛ naanyo ko ni baajɛ esumɔ mli ebaye ebua bo kɛ́ obiko lɛ po? Belɛ, obaanyɛ omu ofɔ̃ nakai naanyo lɛ nɔ “yɛ haomɔ beiaŋ.” (Abɛi 17:17) Nyɛhãa wɔfea wɔhe nanemɛi kpakpai tamɔ Yesu fee lɛ. Agbɛnɛ, nyɛhãa wɔtsaa Lazaro sane lɛ nɔ wɔkwɛ nɔ ni ba.

12. Mɛɛ shi Yesu wo Marta? Ni mɛni hewɔ Marta he shi ni Yesu wo lɛ lɛ eye lɛ? (Yohane 11:23-26)

12 Kanemɔ Yohane 11:23-26. Be ni Marta ná ele akɛ Yesu ebɛŋkɛ Betania lɛ, esha foi kɛtee eŋɔɔ eyakɛɛ lɛ akɛ: “Nuŋtsɔ, eji oyɛ biɛ kulɛ, minyɛmi nuu lɛ gboŋ.” (Yoh. 11:21) Anɔkwa, kulɛ Yesu baanyɛ etsa Lazaro, shi no mli lɛ, eetao efee nɔ ko ni fe no kwraa. Ekɛɛ Marta akɛ: “Onyɛmi nuu lɛ baate shi.” Agbɛnɛ hu, ewie nɔ kroko ni baahã Marta ahe aye waa akɛ enyɛmi nuu lɛ baate shi. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Miji gbohiiashitee lɛ kɛ wala lɛ.” Lɛɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ ehã Yesu hewalɛ ni ekɛtee gbohii ashi. Dani sane nɛɛ baaba lɛ, no mli lɛ, Yesu etee gbekɛ yoo fioo ko shi. Gbekɛ yoo nɛɛ gbo etsɛɛɛ nɔŋŋ ni Yesu tee lɛ shi lɛ. Agbɛnɛ hu, etee oblanyo ko shi, ni eeenyɛ efee akɛ gbi ni egbo lɛ nɔŋŋ nɔ etee lɛ shi lɛ. (Luka 7:11-15; 8:49-55) Shi ani ebaanyɛ etee mɔ ko ni egbo gbii ejwɛ ni ebɔi fitemɔ lɛ shi?

“LAZARO EE, JEE KPO!”

Yesu nu he waa ehã enanemɛi ni agbo yɛ amɛnɔ ni yeɔ awerɛho lɛ (Kwɛmɔ kuku 13-14)

13. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ Yohane 11:32-35 lɛ, te Yesu fee enii ehã tɛŋŋ be ni ena akɛ Maria kɛ mɛi ni fata ehe lɛ miifó lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

13 Kanemɔ Yohane 11:32-35. Feemɔ nɔ ni ba yɛ enɛ sɛɛ lɛ he mfoniri okwɛ. Lazaro nyɛmi yoo Maria je kpo ni ekɛ Yesu yakpe. Lɛ hu ewie wiemɔi ni enyɛmi yoo lɛ wie lɛ nɔŋŋ. Ewie akɛ: “Nuŋtsɔ, eji oyɛ biɛ kulɛ, minyɛmi nuu lɛ gboŋ.” No mli lɛ, lɛ kɛ mɛi ni fata ehe lɛ miifó waa. Be ni Yesu na bɔ ni amɛfóɔ lɛ, ewerɛ ho ehe waa. Ni bɔ ni emusuŋ tsɔ lɛ yɛ enanemɛi lɛ ahe sɔŋŋ hewɔ lɛ, lɛ hu efó. Ele bɔ ni eyɔɔ dɔlɛ ehã kɛ́ mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane waa lɛ gbo. Eesumɔ waa ni efee nɔ ko ni ehã amɛkpa yaafó lɛ.

14. Mɛni bɔ ni Yesu fee enii ehã be ni ena ni Maria miifó lɛ hãa wɔnaa yɛ Yehowa he?

14 Bɔ ni Yesu fee enii ehã be ni ena ni Maria miifó lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni musuŋ tsɔɔ lɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ hã wɔna akɛ, Yesu susu nii ahe tamɔ e-Tsɛ lɛ ni efee enii tamɔ lɛ pɛpɛɛpɛ. (Yoh. 12:45) Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu fó be ni ena ni enanemɛi lɛ miiye awerɛho lɛ, ni no hãa wɔnaa akɛ Yehowa hu werɛ hoɔ ehe waa kɛ́ ena ni wɔmiiye awerɛho. (Lala 56:8) Ani bɔ ni Yehowa musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ wɔhe lɛ hãaa onu he akɛ esa akɛ obɛŋkɛ lɛ waa?

Yesu tsɔɔ akɛ ebaanyɛ etee gbohii ashi (Kwɛmɔ kuku 15-16)

15. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ Yohane 11:41-44 lɛ, mɛni tee nɔ be ni Yesu yashɛ Lazaro gbonyobu lɛ he lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

15 Kanemɔ Yohane 11:41-44. Be ni Yesu yashɛ Lazaro gbonyobu lɛ he lɛ, efã ni ajie tɛ lɛ yɛ gbonyobu lɛ naa. Marta ekpɛlɛɛɛ enɛ nɔ, ejaakɛ enu he akɛ benɛ nɛɛ gbonyo lɛ miije fu. Shi Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Ani mikɛɛɛ bo akɛ kɛ́ ohe oye lɛ obaana Nyɔŋmɔ anunyam lɛ?” (Yoh. 11:39, 40) Kɛkɛ ni Yesu hole ehiŋmɛii anɔ kɛtee ŋwɛi ni esɔle yɛ mɛi ni damɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ. Eesumɔ ni akɛ nɔ ni eeba ebafee lɛ he yijiemɔ lɛ fɛɛ ahã Yehowa. Kɛkɛ ni Yesu kɛ gbee ni wa bo ekɛɛ: “Lazaro ee, jee kpo!” Ni Lazaro je kpo kɛje bu lɛ mli. Nɔ ni Yesu fee lɛ hã mɛi anaa kpɛ amɛhe ejaakɛ mɛi pii susu akɛ anyɛŋ afee nɔ ko ni tamɔ nakai.​—Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Ani Ole?” ni je kpo yɛ January 1, 2008 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ sane ni aŋma yɛ Yohane yitso 11 lɛ hãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli waa?

16 Sane nɛɛ ni abɔ he amaniɛ yɛ Yohane yitso 11 lɛ hãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli waa. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Kaimɔ nɔ ni Yesu kɛɛ Marta lɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Onyɛmi nuu lɛ baate shi.” (Yoh. 11:23) Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu miisumɔ ni etee gbohii lɛ ashi, ni ebaanyɛ efee nakai hu, tamɔ bɔ ni eji yɛ e-Tsɛ lɛ gbɛfaŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. Fó ni Yesu fó lɛ hãa wɔnaa akɛ, eesumɔ ni ejie gbele kɛ awerɛho ni gbele hãa mɛi yeɔ lɛ kɛje jɛmɛ. Be ni Lazaro je kpo kɛje gbonyobu lɛ mli lɛ, Yesu hã ana ekoŋŋ akɛ ebaanyɛ etee gbohii ashi. Agbɛnɛ hu, kɛ́ obaakai lɛ, ekɛɛ Marta akɛ: “Ani mikɛɛɛ bo akɛ kɛ́ ohe oyeobaana Nyɔŋmɔ anunyam lɛ?” (Yoh. 11:40) Wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ shi ni Nyɔŋmɔ ewo akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ baaba mli. No hewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni nakai hemɔkɛyeli lɛ mli awa waa?

MƐNI WƆBAANYƐ WƆFEE KONI HEMƆKƐYELI NI WƆYƆƆ AKƐ ABAATEE GBOHII ASHI LƐ MLI AWA?

17. Kɛ́ wɔmiikane mɛi ni atee amɛ shi ni abɔ he amaniɛ yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe sane lɛ, mɛni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli?

17 Kanemɔ mɛi ni atee amɛ shi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe sane ni ojwɛŋ nɔ. Biblia lɛ wieɔ mɛi kpaanyɔ ni atee amɛ shi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe sane. c Mɛni hewɔ otooo gbɛjianɔ koni okase saji nɛɛ eko fɛɛ eko jogbaŋŋ? Be ni ofeɔ nakai lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, hii, yei, kɛ gbekɛbii ni awie amɛhe yɛ saji nɛɛ amli lɛ ji mɛi ni hi shi lɛɛlɛŋ. Agbɛnɛ hu, kwɛmɔ nɔ ni obaanyɛ okase yɛ amɛhe saji lɛ amli. Susumɔ bɔ ni eko fɛɛ eko hãa wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ waa ni etee gbohii lɛ ashi ni ebaanyɛ efee nakai hu lɛ he. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, susumɔ gbohiiashitee ni he hiaa fe fɛɛ lɛ he. No ji, Yesu gbohiiashitee lɛ. Kaimɔ akɛ, be ni atee lɛ shi lɛ, mɛi ohai abɔ na lɛ. Eshitee lɛ maa nɔ mi ehãa wɔ akɛ gbohiiashitee lɛ baaba.​—1 Kor. 15:3-6, 20-22.

18. Mɛni obaanyɛ ofee koni asafo lɛ lalai ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he lɛ awaje bo? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

18 Bo “Nyɔŋmɔjamɔ lalai” ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he lɛ toi ni ofɔ lamɔ kɛ enɔ jwɛŋmɔ. d (Efe. 5:19) Lalai nɛɛ hãa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli waa. No hewɔ lɛ, kɛ́ nyɛmiifee weku jamɔ lɛ, nyɛboa lalai nɛɛ toi, nyɛkasea, ni nyɛsusua amɛmli wiemɔi lɛ ahe. Kpe amɛmli wiemɔi lɛ owo oyitsoŋ ni oya nɔ ojwɛŋ nɔ. Kɛ́ ofee enɛ lɛ, no lɛ kɛ́ hela ko ni naa wa mɔ bo, loo onaanyo loo owekunyo ko gbo lɛ, Yehowa mumɔ lɛ baaye ebua bo ni okai lalai nɛɛ, ni amɛbaashɛje omii ni amɛbaawaje bo.

19. Mɛɛ nibii nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔfee he mfoniri akɛ ebaaya nɔ kɛ́ atee gbohii lɛ ashi? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Mɛni Obaabi Amɛ?”)

19 Feemɔ Ohe Mfoniri Akɛ Oyɛ Jeŋ Hee Lɛ Mli. Bɔ ni Yehowa bɔ wɔ ehã lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee wɔhe mfoniri akɛ wɔyɛ jeŋ hee lɛ mli. Nyɛmi yoo ko wie akɛ: “Mifeɔ mihe mfoniri akɛ miyɛ jeŋ hee lɛ mli. Mifee enɛ aahu akɛ, etamɔ nɔ ni minuɔ fɔfɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ aŋma po.” Feemɔ ohe mfoniri akɛ okɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ekpe. Namɔ nɛkɛ obaasumɔ ni ona? Mɛɛ saji nɛkɛ obaabi lɛ? Agbɛnɛ hu, feemɔ ohe mfoniri ni okɛ onanemɛi kɛ owekumɛi ni egboi lɛ ekpe ekoŋŋ. Feemɔ bɔ ni obaafua amɛ ohã, bɔ ni miishɛɛ sɔŋŋ baahã ohiŋmɛiiaŋ akpala nu, nɔ ni baaje onaa klɛŋklɛŋ, kɛ nibii krokomɛi ni baaya nɔ lɛ ahe mfoniri okwɛ. 

20. Mɛni esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee?

20 Wɔmiida Yehowa shi waa akɛ ewo shi akɛ ebaatee gbohii ashi. Wɔle akɛ ebaaye shiwoo nɛɛ nɔ ejaakɛ eeshwe waa ni efee nakai, ni ebaanyɛ efee hu. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ daa gbi lɛ, wɔbaafee nibii ni baahã hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ shiwoo nɛɛ baaba mli lɛ mli awa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahã wɔsumɔ Nyɔŋmɔ, mɔ ni ewo wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ shi akɛ, ‘Mɔ ni osumɔɔ esane waa lɛ baate shi!’ lɛ.

LALA 147 Naanɔ Wala He Shiwoo

a Kɛ́ owekunyo ko loo onaanyo ko egbo lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, shi ni Yehowa ewo akɛ ebaatee gbohii ashi lɛ shɛjeɔ omii waa. Shi te obaafee tɛŋŋ ogbála nɔ hewɔ ni oheɔ shiwoo nɛɛ oyeɔ lɛ mli otsɔɔ mɔ ko lɛ? Ni mɛni kɛ́ ofee lɛ ebaahã hemɔkɛyeli ni oyɔɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ mli awa? Nikasemɔ nɛɛ baahã hemɔkɛyeli ni wɔ fɛɛ wɔyɔɔ akɛ abaatee gbohii lɛ ashi lɛ mli awa.

b Nakai lala vidio lɛ yitso ji, Etsɛŋ Ebaaba, ni eje kpo yɛ November 2016 JW Broadcasting lɛ mli.

c Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “Gbohiiashitee Kpaanyɔ Ni Biblia Lɛ Bɔ He Amaniɛ” ni je kpo yɛ August 1, 2015 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 4.

d Kwɛmɔ lalai ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ni yɔɔ ‘Lá Kɛ Miishɛɛ’ Ohã Yehowa lala wolo lɛ mli lɛ: “Feemɔ Ohe Mfoniri Akɛ Oyɛ Jeŋ Hee Lɛ Mli” (Lala 139), “Hã Ohiɛ Ahi Wɔsɛɛ Jɔɔmɔi Lɛ Anɔ!” (Lala 144), kɛ “Ebaatsɛ Amɛ” (Lala 151). Agbɛnɛ hu, kwɛmɔ asafo lɛ lalai krokomɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ: “Etsɛŋ Ebaaba,” “Jalɛ Jeŋ Hee Lɛ,” kɛ “Hã Wɔfee He Mfoniri.”