Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 14

LALA 56 Hã Anɔkwale Lɛ Atsɔ Onɔ

“Nyɛhãa Wɔyaa Hiɛ Kɛshɛa Dalɛ He”

“Nyɛhãa Wɔyaa Hiɛ Kɛshɛa Dalɛ He”

“Nyɛhãa wɔyaa hiɛ kɛshɛa dalɛ he.”HEB. 6:1.

NƆ NI WƆBAAKASE

Wɔbaana akɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ jwɛŋɔ tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ jwɛŋɔ, efeɔ nibii ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ, ni ekpɛɔ yiŋ kpakpai.

1. Mɛni Yehowa miisumɔ ni wɔfee?

 NIBII ni hãa gbalashihilɛ mli hefatalɔi náa miishɛɛ waa lɛ ateŋ ekome ji, kɛ́ amɛfɔ bi. Eyɛ mli akɛ fɔlɔi lɛ yɛ abifao nɛɛ he miishɛɛ waa moŋ, shi amɛsumɔŋ ni eka jɛmɛ, amɛbaasumɔ ni eda. Anɔkwa, kɛ́ gbekɛ lɛ edaaa lɛ, amɛbaahao waa. Nakai nɔŋŋ kɛ́ Yehowa na akɛ wɔbɔi ehe nii kasemɔ lɛ, enáa miishɛɛ. Shi esumɔŋ ni wɔkɛwa jɛmɛ. (1 Kor. 3:1) Moŋ lɛ, eesumɔ ni wɔya wɔhiɛ ni ‘wɔbatsɔmɔ Kristofoi ni edara.’—1 Kor. 14:20.

2. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Mɛni tsɔɔ akɛ Kristofonyo ko eda yɛ mumɔŋ? Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔtsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ? Mɛɛ gbɛ nɔ nibii ni shishinumɔ wala ni yɔɔ Biblia lɛ mli ni wɔbaakase lɛ baahã wɔdara yɛ mumɔŋ? Ni mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ kɛ́ wɔbatsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, belɛ wɔgbe naa lɛ? Wɔbaaná sanebimɔi nɛɛ hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli.

MƐNI TSƆƆ AKƐ KRISTOFONYO KO EDA YƐ MUMƆŊ?

3. Mɛni baatsɔɔ akɛ wɔtsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ?

3 Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, abaanyɛ atsɔɔ Greek wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɛi ni edara” lɛ hu shishi akɛ “mɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli,” kɛ “mɛi ni eye emuu.” (1 Kor. 2:6) Bɔ ni abifao yaa nɔ edaa ni ebatsɔɔ onukpa lɛ, wɔ hu esa akɛ wɔya nɔ wɔfee nibii ni baahã wekukpaa ni yɔɔ wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ mli awa, ni no baatsɔɔ akɛ wɔtsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ. Anɔkwa, kɛ́ wɔshɛ nakai oti lɛ he po lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔfee nibii ni baahã wɔya wɔhiɛ. (1 Tim. 4:15) Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsɔ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni eye. Shi te wɔbaafee tɛŋŋ wɔna akɛ wɔda yɛ mumɔŋ lɛ?

4. Mɛɛ nibii kɛ́ Kristofonyo ko fee lɛ, anaa akɛ eda yɛ mumɔŋ?

4 Mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ feɔ nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa taoɔ ni efee lɛ; efeee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ. Anɔkwa, akɛni eyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, ebaatɔ̃. Shi daa gbi lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaajwɛŋ tamɔ bɔ ni Yehowa jwɛŋɔ lɛ, ni efee nɔ ni Yehowa sumɔɔ. Ejieɔ sui ni baahã ana akɛ ewo subaŋ hee lɛ kpo, ni ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaana nii tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ naa nii lɛ. (Efe. 4:​22-24) Akɛni ekase Yehowa mlai kɛ shishitoo mlai lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, kɛ́ eyaafee nɔ ko lɛ, ele yiŋ ni esa akɛ ekpɛ, ni ehe ehiaaa ni atsɔɔ lɛ nɔ ni efee kɛ nɔ ni ekafee. Kɛ́ ekpɛ yiŋ ko lɛ, efeɔ bɔ fɛɛ bɔ ni ebaanyɛ koni etsu eyiŋkpɛɛ lɛ he nii.—1 Kor. 9:​26, 27.

5. Mɛɛ naagbai mɔ ko ni edako yɛ mumɔŋ lɛ baanyɛ ekɛkpe? (Efesobii 4:​14, 15)

5 Shi ewaaa akɛ abaatsɔ “ŋaa fɔŋ” kɛ ‘amalei ni asɔ̃’ anɔ alaka mɔ ko ni edako yɛ mumɔŋ lɛ, ni ewaaa akɛ ebaahe amaniɛbɔi ni bɛ mli kɛ saji ni afo atã ni mɛi gbɛɔ amɛshwaa yɛ TV kɛ Intanɛt lɛ nɔ lɛ eye. Agbɛnɛ hu, mɔ ko ni edako yɛ mumɔŋ lɛ heɔ nibii ni jamɔkwalɔi wieɔ lɛ eyeɔ oya. a (Kanemɔ Efesobii 4:​14, 15.) Daa nɛɛ eeye mɛi ahe awuŋa, ekɛ mɔ ko miibé, loo emli efũ mɔ ko. Ni kɛ́ ekɛ kaa ko kpe hu lɛ, bei pii lɛ, egbeɔ mli.—1 Kor. 3:3.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ bɔ ni gbekɛ daa ebatsɔɔ onukpa lɛ ato bɔ ni mɔ ko daa ebatsɔɔ mumɔŋ gbɔmɔ lɛ he? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

6 Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Biblia lɛ kɛ bɔ ni feɔ ni mɔ ko daa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ toɔ bɔ ni feɔ ni mɔ ko daa ni ebatsɔɔ onukpa lɛ he. Nibii pii yɛ ni gbekɛbii leee, no hewɔ lɛ ja onukpa ko ebu amɛhe ni etsɔɔ amɛgbɛ dani amɛnyɛɔ amɛfeɔ shweshweeshwe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ kɛ́ mami ko kɛ ebiyoo fioo yaafo gbɛ mli lɛ, ebaamɔ gbekɛ lɛ nineshi kɛfo gbɛ lɛ mli. Shi kɛ́ gbekɛ lɛ da kɛshɛ he ko lɛ, ekolɛ emami baaŋmɛ lɛ gbɛ ni lɛ diɛŋtsɛ efo gbɛ lɛ mli, shi ebaakɛɛ lɛ kɛkɛ akɛ, kɛ́ efee lɛ ekwɛ eninejurɔ kɛ ebɛku, kɛ́ tsɔne ko baaa lɛ dani efo mli. Kɛ́ gbekɛ nɛɛ da ebatsɔ onukpa lɛ, agbɛnɛ jeee mɔ ko ni baakɛɛ lɛ nɔ ni esa akɛ efee koni kɛ́ eefo gbɛ mli lɛ, oshãra ko akanina lɛ. Bɔ ni ja mɔ ko ni eda eye ebua gbekɛ ko koni oshãra akanina lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ja mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ eye ebua mɔ ko ni edako yɛ mumɔŋ, kɛ́ jeee nakai lɛ, ebaakpɛ yiŋ gbonyo loo ebaafee nɔ ko ni baafite ekɛ Yehowa teŋ. Shi kɛ́ ebada yɛ mumɔŋ lɛ, agbɛnɛ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ebaanyɛ ejwɛŋ Biblia mli shishitoo mlai anɔ koni ena Yehowa susumɔ yɛ saji ahe ni edamɔ no nɔ ekpɛ eyiŋ.

Esa akɛ mɛi ni miitao amɛdara yɛ mumɔŋ lɛ akase bɔ ni adamɔɔ Biblia mli shishitoo mlai anɔ akpɛɔ yiŋ kpakpai (Kwɛmɔ kuku 6)


7. Kɛ́ mɔ ko eda yɛ mumɔŋ lɛ, ani no tsɔɔ akɛ yelikɛbuamɔ ko kwraa he ehiaaa lɛ?

7 Ani enɛ tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko eda yɛ mumɔŋ lɛ, yelikɛbuamɔ ko kwraa he ehiaaa lɛ? Dabi. Bei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ hu abi ni aye abua amɛ. Shi mɛi ni darako yɛ mumɔŋ lɛ baakpa gbɛ akɛ daa nɛɛ mɛi atsɔɔ amɛ nɔ ni esa akɛ amɛfee loo esaaa akɛ amɛfeɔ loo mɛi akpɛ yiŋ po ahã amɛ. Yɛ mɔ ni eda yɛ mumɔŋ lɛ gbɛfaŋ lɛ, kɛ́ eyabi mɔ ko ni bɔɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli ni yɔɔ niiashikpamɔ waa lɛ ŋaawoo po lɛ, ehãaa mɔ lɛ akpɛ yiŋ ehã lɛ, moŋ lɛ ejɛɔ ŋaa ni mɔ lɛ ewo lɛ lɛ mli ekpɛɔ yiŋ ehãa ehe, ejaakɛ ele akɛ, esa akɛ ‘etere lɛ diɛŋtsɛ ejatsu.’—Gal. 6:5.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ esoro Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ yɛ Kristofonyo kroko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ he?

8 Bɔ ni esoro bɔ ni onukpa fɛɛ onukpa gbɔmɔtso ji lɛ, nakai nɔŋŋ esoro sui ni Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ jieɔ lɛ kpo waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ ateŋ mɛi komɛi ahiɛ kã shi waa, mɛi komɛi hu yɛ ekãa waa, mɛi komɛi hu feɔ ejurɔ waa, ni mɛi komɛi hu nuɔ he amɛhãa mɔ waa. Agbɛnɛ hu, kɛ́ Kristofoi enyɔ ni edara yɛ mumɔŋ lɛ kɛ shihilɛ kome too lɛ nɔŋŋ kpe lɛ, mɔ nɛ baanyɛ akpɛ yiŋ ni yɛ srɔto yɛ mɔ nɛ nɔ lɛ he, shi fɛɛ ja yɛ Ŋmalɛ naa. Bei pii lɛ, enɛ baa lɛ nakai yɛ saji ni mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ adamɔ ehenilee nɔ ekpɛ yiŋ yɛ he lɛ amli. Mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ le enɛ, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kpɛ yiŋ ko ni yɛ srɔto yɛ nɔ ni amɛkpɛ lɛ he lɛ, amɛwieee amɛshiii mɔ lɛ. Moŋ lɛ, amɛfeɔ nibii ni baahã ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli.—Rom. 14:10; 1 Kor. 1:10.

MƐNI ESA AKƐ WƆFEE KONI WƆTSƆMƆ KRISTOFOI NI EDARA YƐ MUMƆŊ?

9. Kɛ́ abaptisi mɔ ko lɛ, ani no tsɔɔ akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaada yɛ mumɔŋ? Mɛni hewɔ okɛɔ nakai?

9 Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, gbekɛbii baadara amɛbatsɔmɔ onukpai, shi ebɛ lɛ nakai yɛ da ni mɔ ko daa yɛ mumɔŋ lɛ gbɛfaŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ mɔ sane kpakpa lɛ mli, abaptisi amɛ, amɛná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni bɔfo Paulo tsɔɔ amɛ nibii pii. (Bɔf. 18:​8-11) Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛbaptisimɔ lɛ sɛɛ afii pii po lɛ, amɛteŋ mɛi babaoo darako yɛ mumɔŋ lolo. (1 Kor. 3:2) Kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni nɔ ko nakai ninaa wɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

10. Kɛ́ wɔmiitao wɔda yɛ mumɔŋ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (Yuda 20)

10 Ja mɔ ko miishwe waa ni eda yɛ mumɔŋ dani ebaanyɛ eda yɛ mumɔŋ. ‘Mɛi ni sumɔɔ buulufeemɔ,’ ni ji mɛi ni sumɔɔɔ ni amɛyaa amɛhiɛ yɛ mumɔŋ lɛ, nyɛŋ adara yɛ mumɔŋ kɔkɔɔkɔ. (Abɛi 1:22) Wɔsumɔɔɔ ni wɔfeɔ wɔnii tamɔ mɔ ko ni eda ebatsɔ onukpa shi loloolo lɛ ehãa efɔlɔi kpɛɔ yiŋ amɛhãa lɛ, ejaakɛ esumɔɔɔ ni etereɔ sɔ̃ ko. Moŋ lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔna da ni wɔbaada yɛ mumɔŋ lɛ akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsɔ̃, ni wɔtsu he nii. (Kanemɔ Yuda 20.) No hewɔ lɛ, kɛ́ ootao oda yɛ mumɔŋ lɛ, sɔlemɔ ni Yehowa ahã ‘oshwe ni ehã bo hewalɛ ni okɛaafee’ nibii ni baahã oshɛ nakai oti lɛ he.—Fip. 2:13.

11. Mɛni Yehowa feɔ kɛyeɔ ebuaa wɔ koni wɔda yɛ mumɔŋ? (Efesobii 4:​11-13)

11 Yehowa le akɛ, ja eye ebua wɔ dani wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ. Yehowa ehã wɔ tookwɛlɔi kɛ tsɔɔlɔi yɛ asafo lɛ mli koni amɛye amɛbua wɔ ni ‘wɔda kɛshɛ Kristo lɛ dalɛ lɛ he.’ (Kanemɔ Efesobii 4:​11-13.) Agbɛnɛ hu, ehãa wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni no aye abua wɔ ni wɔná “Kristo jwɛŋmɔ lɛ” eko. (1 Kor. 2:​14-16) Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ hã aŋma Sanekpakpai ejwɛ lɛ koni no aye abua wɔ ni wɔna bɔ ni Yesu susu nii ahe ehã, nibii ni ewie, kɛ bɔ ni efee enii ehã be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔhã wɔsusumɔ kɛ Yesu nɔ lɛ kpã gbee, ni wɔfee wɔnii tamɔ lɛ lɛ, wɔbaada yɛ mumɔŋ.

ESA AKƐ WƆYE MUMƆŊ NIYENII NI TSII

12. Mɛni ji “Kristo lɛ he shishijee tsɔɔmɔi lɛ”?

12 Kɛ́ wɔmiitao wɔdara yɛ mumɔŋ lɛ, nɔ kroko ni esa akɛ wɔfee ji, “wɔfo mli yɛ Kristo lɛ he shishijee tsɔɔmɔi lɛ ahe.” Shishijee tsɔɔmɔi nɛɛ ekomɛi ji tsɔɔmɔi ni kɔɔ tsuitsakemɔ, hemɔkɛyeli, baptisimɔ, kɛ gbohiiashitee lɛ he. (Heb. 6:​1, 2) Tsɔɔmɔi nɛɛ ji tsɔɔmɔi ni esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo ale klɛŋklɛŋ. Enɛ hewɔ be ni bɔfo Petro shiɛɔ ehãa mɛi babaoo yɛ Pentekoste Gbi lɛ nɔ lɛ, ewie tsɔɔmɔi nɛɛ ahe lɛ. (Bɔf. 2:​32-35, 38) Kɛ́ wɔheee tsɔɔmɔi nɛɛ wɔyeee lɛ, wɔnyɛŋ wɔbatsɔmɔ Kristo kaselɔi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Paulo wie akɛ, kɛ́ wɔheee wɔyeee akɛ abaatee gbohii ashi lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsɛ wɔhe anɔkwa Kristofoi. (1 Kor. 15:​12-14) Shi kɛ́ wɔmiitao wɔtsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, jeee shishijee tsɔɔmɔi nɛɛ pɛ esa akɛ wɔle.

13. Kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔŋ niyenii ni tsii ni awie he yɛ Hebribii 5:14 lɛ he sɛɛ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

13 Shishijee tsɔɔmɔi lɛ kɔɔ Yehowa mlai lɛ ahe titri, shi mumɔŋ niyenii ni tsii lɛ kɔɔ Yehowa mlai lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, eshishitoo mlai lɛ ahe. Shishitoo mlai nɛɛ ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔleɔ Yehowa susumɔ yɛ saji ahe. Kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔŋ niyenii ni tsii lɛ he sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔjwɛŋ nɔ, ni wɔmia wɔhiɛ ni wɔkɛtsu nii. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni woɔ Yehowa hiɛ nyam. bKanemɔ Hebribii 5:14.

Kɛ́ wɔye mumɔŋ niyenii ni tsii lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai ni baasa Yehowa hiɛ (Kwɛmɔ kuku 13) c


14. Mɛni Paulo fee kɛye ebua Korintobii lɛ koni amɛtsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ?

14 Bei pii lɛ, ewaa kɛhãa Kristofoi ni darako yɛ mumɔŋ lɛ akɛ amɛbaakpɛ yiŋ ni ja yɛ saji ni Biblia lɛ woko mla pɔtɛɛ ko yɛ he lɛ ahe. Mɛi komɛi nuɔ he akɛ kɛ́ Biblia lɛ woko mla pɔtɛɛ ko yɛ sane ko he lɛ, belɛ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ. Mɛi komɛi hu yɛ ni kɛ́ sane lɛ biii ni awo mla po lɛ, amɛmiisumɔ ni awo mla yɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etamɔ nɔ ni Kristofoi ni yɔɔ Korinto lɛ bi Paulo ni etsɔɔ amɛ kɛji amɛbaanyɛ amɛye niyenii ni akɛhã amagai aloo amɛnyɛŋ amɛye. Nɔ najiaŋ ni Paulo baawo amɛ mla lɛ, ehã amɛle akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ adamɔ ehenilee nɔ ekpɛ eyiŋ yɛ nɔ ni ebaafee he. Agbɛnɛ hu, etsɔɔ amɛ Biblia mli shishitoo mlai ni baanyɛ aye abua amɛ ni amɛkpɛ yiŋ ni hãŋ amɛhenilee abu amɛ fɔ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, etɔtɔŋ mɔ ko nane. (1 Kor. 8:​4, 7-9) Paulo tsu sane lɛ he nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ koni ekɛye ebua Korintobii lɛ ni amɛtsɔse amɛjwɛŋmɔ bɔ ni afee ni amɛ diɛŋtsɛ amɛnyɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ saji ahe, moŋ fe ni amɛbaahã mɛi atsɔɔ amɛ nɔ ni amɛfee loo amɛbaabi ni awo amɛ mla. Kɛ́ amɛfee enɛ lɛ, no baahã amɛdara yɛ mumɔŋ.

15. Mɛni Paulo fee kɛye ebua Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ ni amɛya amɛhiɛ yɛ mumɔŋ?

15 Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ kroko ni he hiaa waa yɛ wolo ni Paulo ŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ mli. Paulo yɔse akɛ, amɛteŋ mɛi komɛi eyaaa amɛhiɛ yɛ mumɔŋ, moŋ lɛ ‘amɛsaa amɛtsɔmɔ mɛi ni mliki he miihia amɛ, shi jeee niyenii ni tsii.’ (Heb. 5:12) Nyɛmimɛi nɛɛ ekaseee nibii hei ni Yehowa tsɔɔ asafo lɛ nɔ etsɔɔ amɛ lɛ, ni amɛkɛtsuuu nii hu. (Abɛi 4:18) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ kɛjɛ be ni Kristo gbo kɛfo Mla lɛ sɛɛ kɛyashi be ni Paulo ŋma nyɛmimɛi nɛɛ, afii 30 eho moŋ, shi loloolo lɛ, Yudafoi ni ebatsɔmɔ Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo miima nɔ mi veveeve akɛ esa akɛ Kristofoi aye Mose Mla lɛ nɔ. (Rom. 10:4; Tito 1:10) Kulɛ obaakpa gbɛ akɛ, akɛni afii 30 sɔŋŋ eho hewɔ lɛ, esa akɛ Kristofoi nɛɛ anyɛ anu shishi akɛ ehe ehiaaa ni amɛyeɔ Mose Mla lɛ nɔ dɔŋŋ, shi eyabaaa lɛ nakai. Mɔ fɛɛ mɔ ni ekane wolo ni Paulo ŋma eyahã Kristofoi nɛɛ, ni ji Hebribii awolo lɛ, baaye odase akɛ emli saji lɛ ji mumɔŋ niyenii ni tsii diɛŋtsɛ. Wolo nɛɛ ye ebua nyɛmimɛi nɛɛ ni amɛna akɛ, Kristofoi ajamɔ lɛ hi kwraa fe Yudafoi ajamɔ lɛ, ni ehã amɛná ekãa kɛshiɛ yɛ bɔ ni Yudafoi lɛ te shi amɛwo amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ.—Heb. 10:​19-23.

MƐNI HEWƆ ESAAA AKƐ WƆNUƆ HE AKƐ KƐ́ WƆBATSƆMƆ KRISTOFOI NI EDARA YƐ MUMƆŊ LƐ, BELƐ WƆGBE NAA?

16. Kɛ́ wɔtee wɔhiɛ ni wɔbatsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, mɛni ekoŋŋ esa akɛ wɔfee?

16 Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ wɔbatsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ wɔbaanyɛ wɔkpa nibii ni wɔfee ni hã wɔbashɛ jɛmɛ lɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔfee nibii nɛɛ koni wɔkaba sɛɛsɛɛ. (1 Kor. 10:12) Esa akɛ ‘wɔya nɔ wɔka bɔ ni wɔji lɛ wɔkwɛ’ akɛ, wɔmiiya nɔ wɔmiihi shi akɛ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lo.—2 Kor. 13:5.

17. Mɛni wɔnaa yɛ wolo ni Paulo ŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia ni wɔya nɔ wɔfee nibii ni baahã wɔhi shi akɛ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ?

17 Yɛ wolo ni Paulo ŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ mli lɛ, esaa ewie nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ ehe miihia ni wɔya nɔ wɔfee nibii ni baahã wɔhi shi akɛ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ. Eyɛ mli akɛ Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ etsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ moŋ, shi Paulo bɔ amɛkɔkɔ ni amɛkwɛ jogbaŋŋ ni amɛkasusu nii ahe tamɔ mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ. (Kol. 2:​6-10) Agbɛnɛ hu, ewie yɛ nakai wolo lɛ mli akɛ, Epafra, ni eeenyɛ efee akɛ ele mɛi ni yɔɔ asafo nɛɛ mli lɛ jogbaŋŋ lɛ, sɔleɔ daa ni ‘amɛdamɔ shi shiŋŋ akɛ mɛi ni edara.’ (Kol. 4:12) Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ? Etsɔɔ wɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko miitao eya nɔ ehi shi akɛ mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ, esa akɛ ebɔ mɔdɛŋ efee nibii ni baahã ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ mli awa be fɛɛ be, ni agbɛnɛ hu, ehã Nyɔŋmɔ aye abua lɛ. Ni nakai pɛpɛɛpɛ Paulo kɛ Epafra shwe ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Kolose lɛ afee yɛ naagbai ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ.

18. Mɛni baanyɛ aba Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ nɔ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

18 Paulo bɔ Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ kɔkɔ akɛ, kɛ́ Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ kwɛɛɛ jogbaŋŋ lɛ, ebaanyɛ efee nɔ ko ni baahã Nyɔŋmɔ mli afu lɛ kɛya naanɔ. Kɛ́ Kristofonyo ko kpiliŋ etsui ni ebooo Yehowa toi lɛ, wekukpaa ni kã ekɛ Yehowa teŋ lɛ baanyɛ afite kwraa, ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɔ lɛ nyɛɛɛ etsake etsui ni Yehowa kɛ ehe ake lɛ. Shi miishɛɛ sane ji, no mli lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Yudea lɛ bɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli. (Heb. 6:​4-9) Ni ŋmɛnɛ hu? Ani nɔ ni Paulo wie lɛ kɔɔ nyɛmimɛi ni ekpa asafoŋ kpeeibaa loo mɛi ni ashwie amɛ shi amɛtsake amɛtsui lɛ ahe? Mɛi nɛɛ eba amɛhe shi ni amɛtsake amɛtsui, no hewɔ lɛ, ekɔɔɔ amɛhe. Fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ amɛku amɛsɛɛ amɛba lɛ, Yehowa yelikɛbuamɔ he baahia amɛ. (Eze. 34:​15, 16) No hewɔ lɛ, ekolɛ, asafoŋ onukpai lɛ baato gbɛjianɔ koni nyɛmi ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ aye abua amɛ ni amɛbadamɔ amɛnaji anɔ ekoŋŋ.

Yehowa yeɔ ebuaa mɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ lɛ koni amɛhe awa ekoŋŋ (Kwɛmɔ kuku 18)


19. Mɛɛ oti esa akɛ wɔkɛma wɔhiɛ?

19 Ani oomia ohiɛ waa ni obatsɔ mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ? Ná nɔmimaa akɛ, obaanyɛ aahu! Yaa nɔ oye mumɔŋ niyenii ni tsii, ni omia ohiɛ ni ohã osusumɔ kɛ Yehowa nɔ lɛ akpã gbee yɛ nibii fɛɛ amli. Ni kɛ́ oji mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ momo lɛ, yaa nɔ ofee nibii ni baahã ohi shi akɛ mɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ ŋmɛnɛ, kɛ agbɛnɛ hu, kɛya naanɔ.

TE OBAAHÃ HETOO OHÃ TƐŊŊ?

  • Mɛni tsɔɔ akɛ Kristofonyo ko eda yɛ mumɔŋ?

  • Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔtsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ?

  • Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnuɔ he akɛ kɛ́ wɔbatsɔmɔ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, belɛ wɔgbe naa lɛ?

LALA 65 Yaa Ohiɛ!

a Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Buu Ohe Kɛje Saji Ni Ejaaa Lɛ Ahe” ni yɔɔ jw.org kɛ JW Library® lɛ nɔ. Eyɛ fã ni ji, “Saji Krokomɛi” lɛ shishi.

b Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Nibii Ni Abaanyɛ Akase” ni yɔɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ mli lɛ.

c NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi nuu ko kɛ shishitoo mlai ni ekase yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ miitsu nii koni ena nɔ ni ebaanyɛ ekwɛ yɛ TV lɛ nɔ.