Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 34

Ohe Yɛ Sɛɛnamɔ Yɛ Yehowa Asafo Lɛ Mli!

Ohe Yɛ Sɛɛnamɔ Yɛ Yehowa Asafo Lɛ Mli!

“Tamɔ bɔ ni gbɔmɔtso lɛ ekome ni, shi eyɛ henii pii, ni nakai gbɔmɔtso lɛ henii lɛ fɛɛ lɛ, eyɛ mli akɛ pii ni moŋ, shi gbɔmɔtso kome ni lɛ, nakai nɔŋŋ hu Kristo lɛ ji.”​—1 KOR. 12:12.

LALA 101 Nyɛhãa Wɔfea Ekome Kɛtsua Nii

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛɛ hegbɛ wɔ fɛɛ wɔná?

EŊƆƆ wɔnaa waa akɛ wɔyɛ Yehowa asafo lɛ mli, ni enɛ ji hegbɛ kpele! Wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa, toiŋjɔlɛ yɛ wɔteŋ, ni wɔyɛ miishɛɛ. Agbɛnɛ hu, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ ni etsuɔ kɛyeɔ ebuaa asafo lɛ. Ani ole nɔ ni otsuɔ?

2. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ bɔfo Paulo kɛtsu nii yɛ woji ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋmala lɛ ekomɛi amli?

2 Nɔkwɛmɔnɔ ko ni bɔfo Paulo kɛtsu nii yɛ woji ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋmala lɛ ekomɛi amli lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔná sanebimɔ nɛɛ hetoo. Yɛ woji nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko mli lɛ, ekɛ asafo lɛ to adesa gbɔmɔtso lɛ he, ni ekɛ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ to gbɔmɔtso lɛ henii loo efãi srɔtoi lɛ ahe.​—Rom. 12:4-8; 1 Kor. 12:12-27; Efe. 4:16.

3. Mɛɛ nibii etɛ ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii etɛ ni he hiaa waa ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, wɔbaana akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he yɛ sɛɛnamɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli. * Nɔ ni ji enyɔ lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛ́ wɔnuɔ he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ ko yɛ asafo lɛ mli. Ni nɔ ni ji etɛ lɛ, wɔbaakwɛ nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔkɛ hiɛdɔɔ atsu nɔ ni wɔbaanyɛ yɛ Yehowa asafo lɛ mli.

WƆTEŊ MƆ FƐƐ MƆ TSUƆ NƆ KO YƐ YEHOWA ASAFO LƐ MLI

4. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Romabii 12:4, 5 lɛ mli?

4 Nɔ klɛŋklɛŋ ni wɔkaseɔ yɛ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli ji akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ ko ni he hiaa waa ni etsuɔ yɛ Yehowa weku lɛ mli. Paulo je enɔkwɛmɔnɔ lɛ shishi akɛ: “Tamɔ bɔ ni gbɔmɔtso kome yɔɔ henii pii, shi henii lɛ fɛɛ tsuuu nitsumɔ kome lɛ, nakai nɔŋŋ wɔ hu, eyɛ mli akɛ wɔyi fa moŋ, shi wɔji gbɔmɔtso kome ni kɛ Kristo efee ekome, ni wɔji gbɔmɔtso kome henii ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yeɔ ebuaa mɔ kroko lɛ.” (Rom. 12:4, 5) Mɛni no mli lɛ, Paulo tsɔɔ lɛ? Eyɛ mli akɛ esoro nɔ ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsuɔ yɛ asafo lɛ mli moŋ, shi wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he yɛ sɛɛnamɔ.

Wɔtsuɔ nibii srɔtoi yɛ asafo lɛ mli, shi wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he yɛ sɛɛnamɔ (Kwɛmɔ kuku 5-12) *

5. Mɛɛ “nikeenii” Yehowa ehã asafo lɛ?

5 Kɛ́ aawie mɛi ni tsuɔ nɔ ko yɛ asafo lɛ mli lɛ ahe lɛ, ekolɛ ojwɛŋmɔ baaya nyɛmimɛi hii ni nyiɛɔ hiɛ lɛ anɔ oya nɔŋŋ. (1 Tes. 5:12; Heb. 13:17) Yehowa etsɔ Kristo nɔ ‘ekɛ hii ehã esafo lɛ akɛ nikeenii.’ (Efe. 4:8) Hii nɛɛ ateŋ mɛi komɛi sɔmɔɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli bii, yelikɛbualɔi kɛhã Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ, Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu mli bii, kpokpaa nɔkwɛlɔi, asafo skul tsɔɔlɔi, asafoŋ onukpai, kɛ asafoŋ sɔɔlɔi. Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni hole nyɛmimɛi hii nɛɛ fɛɛ koni amɛkwɛ Yehowa toi ni jara wa lɛ anɔ, ni amɛtsu nibii krokomɛi ni baatswa asafo lɛ ema shi.​—1 Pet. 5:2, 3.

6. Yɛ nɔ ni awie yɛ 1 Tesalonikabii 2:6-8 lɛ naa lɛ, mɛni nyɛmimɛi hii ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ehole amɛ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaafee?

6 Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ holeɔ nyɛmimɛi hii koni amɛtsu nitsumɔi srɔtoi ahe nii yɛ asafo lɛ mli. Bɔ ni niji, naji, kɛ gbɔmɔtso lɛ henii krokomɛi lɛ ahe baa sɛɛnamɔ kɛhã gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ lɛ, nakai nɔŋŋ nyɛmimɛi hii ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ehole lɛ tsuɔ nii waa koni asafo muu lɛ fɛɛ aná he sɛɛ. Hii nɛɛ taooo hiɛnyam amɛhãaa amɛhe. Moŋ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛtswa amɛnyɛmimɛi lɛ amɛma shi, ni amɛwo amɛ hewalɛ. (Kanemɔ 1 Tesalonikabii 2:6-8.) Nyɛmimɛi hii nɛɛ bɔɔ mɔdɛŋ waa, amɛdara yɛ mumɔŋ, ni amɛfooo amɛ pɛ amɛnɔ mli. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa kɛ amɛ edro wɔ!

7. Mɛɛ jɔɔmɔi be fɛɛ sɔɔlɔi pii ená?

7 Nyɛmimɛi pii ni yɔɔ je lɛŋ hei srɔtoi kɛ amɛbe fɛɛ tsuɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi sɔmɔɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi, gbɛgbalɔi krɛdɛi, loo daa gbɛgbalɔi, ni amɛnyɛ amɛye amɛbua mɛi babaoo ni amɛbatsɔmɔ Kristo Yesu kaselɔi. Eyɛ mli akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi nɛɛ ateŋ mɛi pii bɛ nɔ ko tsɔ moŋ, shi Yehowa ejɔɔ amɛ waa. (Mar. 10:29, 30) Wɔhiɛ sɔɔ nyɛmimɛi nɛɛ waa ni wɔsumɔɔ amɛ, ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔ kɛ amɛ fɛɛ miisɔmɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli.

8. Mɛni hewɔ mɔ fɛɛ mɔ ni shiɛɔ sane kpakpa lɛ jara wa hã Yehowa lɛ?

8 Ani nyɛmimɛi hii ni yɔɔ sɔɔmɔ hegbɛi kɛ mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ pɛ ji mɛi ni tsuɔ nɔ ko yɛ asafo lɛ mli? Dabi kwraa! Mɔ fɛɛ mɔ ni shiɛɔ sane kpakpa lɛ jara wa hã Nyɔŋmɔ, ni ehe yɛ sɛɛnamɔ yɛ asafo lɛ mli. (Rom. 10:15; 1 Kor. 3:6-9) Anɔkwa, nibii ni he hiaa waa ni asafo lɛ tsuɔ lɛ ekome ji, ni eye ebua mɛi ni amɛbatsɔmɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo kaselɔi. (Mat. 28:19, 20; 1 Tim. 2:4) Mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli, mɛi ni abaptisi amɛ jio, mɛi ni abaptisiko amɛ jio, bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛhã nitsumɔ nɛɛ he ahia amɛ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ amɛshihilɛ mli.​—Mat. 24:14.

9. Mɛni hewɔ wɔhiɛ sɔɔ wɔnyɛmimɛi yei lɛ?

9 Kristofoi yei tsuɔ nibii ni he hiaa yɛ asafo lɛ mli, ni enɛ hãa wɔnaa akɛ Yehowa buɔ amɛ waa. Yehowa shwɛɛɛ ŋamɛi, nyɛmɛi, yei okulafoi, kɛ yei oshijafoi ni yeɔ lɛ anɔkwa ni amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ ahe kwraa. Biblia lɛ tsĩɔ yei pii ni fee nɔ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ atã. Ewieɔ yei ni sa kadimɔ nɛɛ ahe ekpakpa, ni ewoɔ wɔ hewalɛ ni wɔkase amɛ, ejaakɛ amɛfee nibii ni tsɔɔ akɛ amɛhiɛ kã shi, amɛyɛ hemɔkɛyeli, ni amɛyɛ ekãa. Agbɛnɛ hu, amɛkɛ hiɛdɔɔ sɔmɔ Nyɔŋmɔ, amɛfee mɛi ejurɔ, ni amɛtsu nitsumɔi kpakpai. (Luka 8:2, 3; Bɔf. 16:14, 15; Rom. 16:3, 6; Fip. 4:3; Heb. 11:11, 31, 35) Nyɛmimɛi yei ni yɔɔ wɔsafoi lɛ amli ŋmɛnɛ lɛ hu jieɔ sui kpakpai nɛɛ nɔŋŋ kpo, ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa kɛ amɛ edro wɔ!

10. Mɛni hewɔ wɔshwɛɛɛ wɔnyɛmimɛi hiimeji kɛ yeimeji lɛ ahe kwraa lɛ?

10 Nyɛmimɛi pii ni edara yɛ afii amli yɛ wɔteŋ, ni wɔhiɛ sɔɔ amɛ waa. Yɛ asafoi komɛi amli lɛ, ayɛ hiimeji kɛ yeimeji ni eye Yehowa anɔkwa, ni amɛsɔmɔ lɛ amɛwala gbii abɔ fɛɛ. Hiimeji kɛ yeimeji lɛ ekomɛi hu yɛ ni amɛgbɔlɛ beiaŋ dani amɛbale anɔkwale lɛ. Nyɛmimɛi nɛɛ fɛɛ kɛ helai kɛ naagbai miikpe, akɛni amɛgbɔlɔ lɛ hewɔ. Ekolɛ naagbai nɛɛ ahewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛtsu babaoo yɛ asafo lɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛfeɔ nɔ ni amɛbaanyɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛkɛ hewalɛ fɛɛ ni amɛyɔɔ lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛkɛtsɔseɔ amɛ. Wɔnáa amɛniiashikpamɔ lɛ hu he sɛɛ. Anɔkwa, amɛjara wa hã Yehowa, ni wɔshwɛɛɛ amɛhe kwraa.​—Abɛi 16:31.

11-12. Mɛni nyɛmimɛi bibii ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ feɔ ni woɔ bo hewalɛ waa?

11 Ni wɔnyɛmimɛi bibii lɛ hu? Kɛjɛ bianɛ aahu kɛyashi amɛbaadara lɛ, amɛkɛ naagbai pii baakpe, ejaakɛ je lɛ kã Satan Abonsam dɛŋ, ni susumɔi fɔji pii ehe shi yɛ mli. (1 Yoh. 5:19) Shi ani wɔnáaa miishɛɛ kɛ́ wɔna bɔ ni amɛhãa saji ahetoo yɛ asafoŋ kpeei ashishi, amɛyaa shiɛmɔ, ni amɛkɛ ekãa gbalaa nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ amli amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ? Wɔnyɛmimɛi bibii, nyɛhe yɛ sɛɛnamɔ waa yɛ Yehowa asafo lɛ mli!​—Lala 8:2.

12 Kɛ̃lɛ, wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ekomɛi yɛ ni amɛnuuu he akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ asafo lɛ mli. Mɛni baanyɛ aye abua wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ni ena akɛ eyɛ nɔ ko tsumɔ yɛ asafo lɛ mli? Nyɛhãa wɔkwɛa.

NƆ NI BAAYE ABUA BO NI ONA AKƐ OHE YƐ SƐƐNAMƆ YƐ ASAFO LƐ MLI

13-14. Mɛni hewɔ ekolɛ mɛi komɛi baanu he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ ko yɛ asafo lɛ mli lɛ?

13 Naa nɔ ni ji enyɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ, ewie naagba ko ni mɛi pii yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ he, no ji, ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaahe amɛye akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ asafo lɛ mli. Paulo wie akɛ: “Kɛ́ nanetokota kɛɛ akɛ, ‘Akɛni jeee nine ji mi hewɔ lɛ, mifataaa gbɔmɔtso lɛ he’ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ efataaa gbɔmɔtso lɛ he. Ni kɛ́ toi kɛɛ akɛ, ‘Akɛni jeee hiŋmɛi ji mi hewɔ lɛ, mifataaa gbɔmɔtso lɛ he’ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ efataaa gbɔmɔtso lɛ he.” (1 Kor. 12:15, 16) No mli lɛ, mɛni Paulo tsɔɔ lɛ?

14 Kɛ́ okɛ ohe to mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ ohe bɛ sɛɛnamɔ. Ekolɛ ole nyɛmimɛi komɛi ni le nitsɔɔmɔ waa, loo amɛle bɔ ni atoɔ nibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, loo amɛhe esa kɛ nyɛmimɛi lɛ amiishɛjemɔ kɛ amɛ hewalɛwoo. Shi ekolɛ bo lɛ, onuɔ he akɛ obɔɔɔ mɔdɛŋ yɛ nibii nɛɛ amli tamɔ amɛ. Kɛ́ onuɔ he nakai lɛ, etsɔɔ akɛ obaa ohe shi, ni okpɛlɛɔ nɔ akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ ole feemɔ. (Fip. 2:3) Shi esa akɛ okwɛ jogbaŋŋ, ejaakɛ kɛ́ be fɛɛ be lɛ, okɛ ohe miito mɛi krokomɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ waa lɛ ahe lɛ, onijiaŋ baaje wui. Ekolɛ obaanu he po akɛ ohe bɛ sɛɛnamɔ ko kwraa yɛ asafo lɛ mli, tamɔ bɔ ni Paulo wie yɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ mli akɛ mɛi komɛi baanu he lɛ. Kɛ́ onuɔ he nakai lɛ, mɛni baanyɛ aye abua bo?

15. Mɛɛ gbɛ nɔ 1 Korintobii 12:4-11 lɛ hãa wɔnaa akɛ, eyɛ mli akɛ esoro nyɛmɔi ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ moŋ, shi wɔ fɛɛ wɔjara wa hã Yehowa?

15 Susumɔ enɛ he okwɛ: Yehowa tsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehã blema Kristofoi lɛ nikeenii, shi jeee nikeenii kome too lɛ nɔŋŋ Kristofoi lɛ fɛɛ ná. (Kanemɔ 1 Korintobii 12:4-11.) Yehowa hã amɛ nikeenii srɔtoi kɛ nyɛmɔi srɔtoi, ni kɛ̃lɛ, ebu amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ ehe yɛ sɛɛnamɔ. Eyɛ mli akɛ ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa hãaa wɔ nikeenii ni ekɛdro blema Kristofoi lɛ moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko yɛ amɛsane lɛ mli. No ji, eyɛ mli akɛ esoro nyɛmɔi ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ moŋ, shi wɔ fɛɛ wɔjara wa hã Yehowa.

16. Mɛɛ ŋaa ni bɔfo Paulo wo ehe miihia ni wɔkɛtsu nii?

16 Nɔ najiaŋ ni wɔkɛ wɔhe baato nyɛmimɛi krokomɛi ahe lɛ, ehe miihia ni wɔkɛ ŋaa ni bɔfo Paulo wo nɛɛ atsu nii. Ewie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ apɛi enifeemɔi amli ekwɛ, kɛkɛ lɛ ebaana nɔ ko yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe ni baahã emii ashɛ ehe, shi jeee ni ekɛ ehe baato mɔ kroko he.”​—Gal. 6:4.

17. Kɛ́ wɔkɛ Paulo ŋaawoo lɛ tsu nii lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ?

17 Kɛ́ wɔkɛ Paulo ŋaawoo lɛ tsu nii ni wɔpɛi wɔ diɛŋtsɛ wɔnifeemɔi amli wɔkwɛ lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ wɔyɛ nikeenii kɛ nyɛmɔi komɛi ni nɔ bɛ kwraa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpa ko ebɔɔɔ mɔdɛŋ tsɔ kɛ́ eehã wiemɔ yɛ wiemɔ kpoku lɛ nɔ, shi ekolɛ ebɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ mli. Aloo ekolɛ, asafoŋ onukpai krokomɛi ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ bɔɔ mɔdɛŋ kɛ nibii ahe gbɛjianɔtoo fe lɛ, shi ekolɛ nyɛmimɛi lɛ fɛɛ le lɛ akɛ mɔ ko ni mli hi, ni amɛnyɛɔ amɛbɛŋkɛɔ lɛ koni ejɛ Biblia lɛ mli ewo amɛ ŋaa. Aloo ekolɛ ebɔɔ gbɔfeemɔ he mɔdɛŋ waa. (Heb. 13:2, 16) Kɛ́ wɔnyɛ wɔna hei ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ yɛ, kɛ nyɛmɔi ni wɔyɔɔ lɛ, wɔbaana akɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ asafo lɛ mli, ni enɛ baahã wɔná miishɛɛ. Ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ebaawa akɛ wɔbaaye nyɛmimɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ fe wɔ yɛ nɔ ko mli lɛ ahe awuŋa.

18. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔhe asa waa kɛ nitsumɔi srɔtoi ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ tsumɔ?

18 Ekɔɔɔ he eko nɔ ni wɔtsuɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔná he miishɛɛ akɛ wɔbaaya wɔhiɛ ni wɔhe asa waa kɛ nɔ ni wɔtsuɔ lɛ tsumɔ. Yehowa tsɔɔ esafo lɛ nɔ etsɔseɔ wɔ waa koni wɔhe asa kɛ nitsumɔi srɔtoi ni atu awo wɔdɛŋ lɛ tsumɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi lɛ, atsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔshiɛ jogbaŋŋ. Ani okɛ gbɛtsɔɔmɔi srɔtoi ni akɛhãa wɔ yɛ kpee nɛɛ shishi lɛ miitsu nii jogbaŋŋ kɛmiimɔ shi?

19. Mɛni obaanyɛ ofee koni bo hu onyɛ oya Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ eko?

19 Gbɛjianɔ kroko ni nɔ bɛ ni Yehowa eto koni ekɛtsɔse wɔ ji, Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi lɛ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli, ni eye afii 23 kɛmiimɔ afii 65 lɛ baanyɛ aya skul nɛɛ eko. Ani bei komɛi lɛ, onuɔ he akɛ onyɛŋ oya skul nɛɛ eko kɔkɔɔkɔ? Nɔ najiaŋ ni okɛ saji komɛi baajie onaa akɛ no hewɔ onyɛŋ oya lɛ, mɛni hewɔ okwɛɛɛ nɔ ni obaanyɛ ofee koni oshɛ taomɔ nii lɛ ahe ni bo hu onyɛ oya eko? Kɛ́ omia ohiɛ lɛ, Yehowa baaye abua bo, ni ekolɛ skul lɛ ni osusuɔ akɛ onyɛŋ oya kɔkɔɔkɔ lɛ, obaaná hegbɛ oya eko.

OKƐ NIKEENII NI OYƆƆ LƐ ATSWA ASAFO LƐ OMA SHI

20. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Romabii 12:6-8 lɛ mli?

20 Wɔnaa nɔ ni ji etɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ yɛ Romabii 12:6-8. (Kanemɔ.) Yɛ ŋmalɛ nɛɛ hu mli lɛ, Paulo tsɔɔ akɛ, mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yɛ nikeenii srɔtoi. Shi ehã efee faŋŋ akɛ, ekɔɔɔ he eko nikeenii ni wɔyɔɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛtswa asafo lɛ wɔma shi.

21-22. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Robert kɛ Felice sane lɛ mli?

21 Naa niiashikpamɔ ni nyɛmi nuu ko ni wɔbaatsɛ lɛ Robert lɛ ná. No mli lɛ, eesɔmɔ yɛ maŋsɛɛ, kɛkɛ ni ahã eku esɛɛ eba shĩa koni ebasɔmɔ yɛ Betel yɛ emaŋ lɛ mli. Eyɛ mli akɛ ahã ele faŋŋ akɛ, jeee nɔ ko fɔŋ efee hewɔ akɛ lɛ baa shĩa lɛ moŋ, shi ewie akɛ: “Minu he akɛ mibɔɔɔ mɔdɛŋ ni mishwie mihiɛiaŋ shi, ni enɛ hao mi nyɔji pii. Bei komɛi po lɛ, efee mi akɛ mishi Betel.” Mɛni ye ebua nyɛmi nuu nɛɛ? Enaanyo asafoŋ onukpa ko kai lɛ akɛ, Yehowa etsɔ nitsumɔi fɛɛ ni ekɛwo wɔdɛŋ be ko ni eho lɛ anɔ etsɔse wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu nitsumɔ ni ekɛwo wɔdɛŋ bianɛ lɛ he nii jogbaŋŋ. Robert na akɛ, esaaa akɛ ekɛ ejwɛŋmɔ maa nɔ ni eho lɛ nɔ. Moŋ lɛ, esa akɛ ekɛ ejwɛŋmɔ ama nɔ ni ebaanyɛ etsu amrɔ nɛɛ nɔ.

22 Nyɛminuu Felice Episcopo hu kɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai kpe. Ekɛ eŋa lɛ fɛɛ tee Gilead skul yɛ afi 1956, ni no sɛɛ lɛ, amɛsɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa yɛ Bolivia. Yɛ afi 1964 lɛ, eŋa bahiɛ hɔ. Felice wie akɛ: “Ehe bahia ni wɔkɛ nitsumɔ ni wɔshwɛɛɛ he nɛɛ afɔ̃ shi. Ni kɛ́ makɛɛ lɛ, mikɛ afi muu ye ŋkɔmɔ. Shi Yehowa ye ebua mi ni mikpa nakai ŋkɔmɔ lɛ yeli ni mikɛ mijwɛŋmɔ ma nitsumɔ hee ni miná akɛ fɔlɔ lɛ nɔ.” Ani okɛ shihilɛ ni Robert kɛ Felice kɛkpe lɛ eko miikpe? Ani sɔɔmɔ hegbɛ ko ni oyɔɔ lɛ eje odɛŋ, aloo ehe ebahia ni okɛfɔ̃ shi, ni no ehã omiishɛɛ fɛɛ etã? Kɛ́ nakai lɛ, mɛni obaanyɛ ofee koni oná miishɛɛ ekoŋŋ? Kaajwɛŋ nɔ ni eho lɛ he. Moŋ lɛ, okɛ ojwɛŋmɔ ama nɔ ni obaanyɛ ofee amrɔ nɛɛ kɛsɔmɔ Yehowa kɛ onyɛmimɛi lɛ nɔ. Bɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni obaanyɛ ni okɛ nikeenii kɛ nyɛmɔi ni oyɔɔ lɛ aye abua mɛi krokomɛi. Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaatswa asafo lɛ oma shi, ni obaaná miishɛɛ hu.

23. Mɛni esa akɛ wɔhe be wɔjwɛŋ nɔ? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

23 Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ jara wa hã Yehowa, ni eesumɔ ni wɔhi eweku lɛ mli. Kɛ́ wɔhe be wɔjwɛŋ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtswa wɔnyɛmimɛi lɛ wɔma shi lɛ he, ni wɔmia wɔhiɛ wɔfee lɛ, ebaawa akɛ wɔbaanu he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ ko yɛ asafo lɛ mli! Ni mɛi krokomɛi hu? Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔnaa amɛ akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ asafo lɛ mli? Wɔbaasusu sane ni he hiaa nɛɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

LALA 24 Nyɛbaa Yehowa Gɔŋ Lɛ Nɔ

^ kk. 5 Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ miisumɔ ni Yehowa kɛ lɛ atsu nɔ ko yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Shi bei komɛi lɛ, wɔteŋ mɛi komɛi nuɔ he akɛ Yehowa nyɛŋ ekɛ wɔ atsu nɔ ko. Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ he yɛ sɛɛnamɔ waa yɛ asafo lɛ mli.

^ kk. 3 WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Kɛ́ akɛɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ, etsɔɔ akɛ wɔtsuɔ nɔ ko kɛtswaa asafo lɛ wɔmaa shi. Wɔbaanyɛ wɔtswa asafo lɛ wɔma shi, ekɔɔɔ he eko wɔhewolonɔ su, shika abɔ ni wɔyɔɔ, weku mli ni wɔjɛ, bɔ ni atsɔse wɔ ahã, loo skul abɔ ni wɔtee.

^ kk. 62 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRII LƐ AMLI: Yɛ mfonirii etɛ nɛɛ amli lɛ, wɔmiina nibii komɛi ni yaa nɔ dani abaaje asafoŋ kpee shishi, be ni asafoŋ kpee lɛ yaa nɔ, kɛ be ni akpa. Mfoniri 1: Asafoŋ onukpa ko miiŋa mɔ hee ko ni eba lɛ kɛ miishɛɛ, nyɛmi nuu oblanyo ko yaato tsɔne ni awieɔ awoɔ mli lɛ he gbɛjianɔ, ni nyɛmi yoo ko kɛ nyɛmi yoo onukpa ko miigba sane. Mfoniri 2: Aafee Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ, ni onukpai kɛ gbekɛbii fɛɛ ehole amɛniji anɔ koni amɛhã saji ahetoo. Mfoniri 3: Nyɛmi nuu ko kɛ eŋa miiye amɛmiibua kɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ saamɔ. Mami ko miiye eebua ebi koni ekɛ shika awo oniatsumɔ adeka lɛ mli. Nyɛmi nuu oblanyo ko miikwɛ woji lɛ anɔ, ni nyɛmi nuu ko hu miiwo nyɛmi yoo onukpa ko hewalɛ.