Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ Ni Ooofee Oná Anɔkwa Heyeli

Bɔ Ni Ooofee Oná Anɔkwa Heyeli

“Kɛ́ Bi lɛ hã nyɛye nyɛhe lɛ, nyɛbaaye nyɛhe lɛɛlɛŋ.”—YOH. 8:36.

LALAI: 54, 36

1, 2. (a) Mɛni mɛi feɔ koni amɛná heyeli? (b) Mɛni ejɛ mli kɛba?

ŊMƐNƐ lɛ, he fɛɛ he ni obaaya yɛ je lɛ mli lɛ, mɛi kɛɛ amɛmiitao ni amɛye amɛhe, ni ahã amɛ hegbɛi ni mɛi krokomɛi yɔɔ lɛ nɔŋŋ eko. Mɛi pii nuɔ he akɛ akɛ amɛ yeee jogbaŋŋ loo abuuu amɛ, ni amɛmiisumɔ ni aye amɛsane ahã amɛ. Mɛi babaoo hu miiye ohia, ni amɛmiitao ni amɛshihilɛ atsake. Mɛi komɛi hu kɛɛ esa akɛ ahã amɛ hegbɛ ni amɛwie nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ, amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ, ni amɛhi shi bɔ fɛɛ bɔ ni amɛsumɔɔ. Etamɔ nɔ ni he fɛɛ he ni obaaya lɛ, mɛi miitao heyeli.

2 Heyeli nɛɛ ni mɛi taoɔ amɛná lɛ hewɔ lɛ, amɛteɔ shi amɛwoɔ amralofoi lɛ, amɛbuaa amɛhe naa ni amɛfeɔ hoo kɛkpaa maŋ lɛ mli, ni amɛteŋ mɛi komɛi po kaa akɛ amɛbaabutu nɔyeli lɛ. Shi ani kɛ́ amɛfee nakai lɛ, amɛnáa heyeli ni amɛtaoɔ lɛ? Dabi. Moŋ lɛ, bei pii lɛ, amɛnifeemɔi lɛ hãa amɛpiŋɔ fe tsutsu lɛ po, ni amɛteŋ mɛi komɛi po gboiɔ. Nɔ ni Maŋtsɛ Solomon wie lɛ ji anɔkwale waa, akɛ: “Gbɔmɔ yeɔ gbɔmɔ nɔ kɛyeɔ lɛ awui.”​—Jaj. 8:9.

3. Kɛ́ wɔmiitao wɔmii ashɛ wɔhe jogbaŋŋ ni wɔtsui anyɔ wɔmli lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

3 Biblia lɛ tsɔɔ wɔ nɔ ni esa akɛ wɔfee koni wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ ni wɔná miishɛɛ. Kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Mɔ ni maa eyi shi ekwɛɔ heyeli mla ni eye emuu lɛ mli, ni ekãa he efeɔ lɛ, . . . ebaaná miishɛɛ yɛ nɔ ni etsuɔ lɛ mli.” (Yak. 1:25) Yehowa, ni ji mɔ ni kɛ mla ni eye emuu nɛɛ hã lɛ, le nɔ tuuntu ni he hiaa adesai koni amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli jogbaŋŋ. Be ni ebɔ Adam kɛ Hawa lɛ, ehã amɛ anɔkwa heyeli kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni esa akɛ amɛná koni amɛmii ashɛ amɛhe.

YEHOWA HÃ ADAM KƐ HAWA ANƆKWA HEYELI

4. Mɛɛ heyeli Yehowa dro Adam kɛ Hawa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

4 Kɛ́ wɔkane 1 Mose yitso 1 kɛ 2 lɛ, wɔnaa faŋŋ akɛ, no mli lɛ Adam kɛ Hawa yɛ heyeli ni mɛi pii taoɔ amɛná ŋmɛnɛ shi amɛnáaa lɛ eko. Adam kɛ Hawa ná nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa amɛ, amɛsheee gbeyei akɛ nɔ fɔŋ ko baanina amɛ, ni mɔ ko mɔ ko efeee amɛ niseniianii. Amɛyeee amɛtsui yɛ nɔ ni amɛbaaye loo nɔ ni amɛbaatsu he, ni amɛyeee ŋkɔmɔ akɛ hela baamɔ amɛ loo amɛbaagboi. (1 Mo. 1:27-29; 2:8, 9, 15) Shi ani Yehowa shi amɛ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ? Hã wɔkwɛ.

5. Mɛɛ susumɔ ni ejaaa mɛi pii hiɛ? Shi mɛni esa akɛ afee dani mɛi baanyɛ aná heyeli?

5 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi pii susuɔ akɛ esa akɛ aŋmɛɛ amɛhe ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ ni baajɛ mli kɛba. Amɛnuɔ he akɛ ja afee nakai dani amɛbaanyɛ amɛkɛɛ akɛ amɛyɛ heyeli. Wolo ko (The World Book Encyclopedia lɛ) tsɔɔ mli akɛ, “kɛ́ mɔ ko nyɛɔ ehalaa nɔ ni esumɔɔ ni etsuɔ he nii lɛ,” belɛ eyɛ heyeli. Shi ekɛfata he akɛ: “Yɛ mla naa lɛ, kɛ́ amralofoi lɛ etsĩko maŋbii lɛ anaa bɔ ni esaaa, loo amɛfoko husu ko ni ejaaa gbɛ loo ni he ehiaaa amɛhãko amɛ lɛ, belɛ maŋbii lɛ yɛ heyeli.” Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, ja afo husui komɛi kɛ̃ ahã mɛi dani amɛbaanyɛ amɛkɛɛ akɛ amɛyɛ heyeli. Shi namɔ ji mɔ ni yɔɔ hegbɛ akɛ etsɔɔ kɛji husu ko ni afo lɛ sa, ehe miihia, ni eja?

6. (a) Mɛni hewɔ Yehowa pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ? (b) Ani adesai yɛ hegbɛ ni amɛfeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ? Tsɔɔmɔ mli.

6 Nɔ kome ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be ji akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ ni mɔ ko etsĩii enaa. Ni tsɔɔ akɛ, lɛ pɛ eyɔɔ heyeli ni husu bɛ he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ lɛ ebɔ nibii fɛɛ, ni lɛ ji Ofe lɛ kɛ jeŋ muu fɛɛ Nɔyelɔ. (1 Tim. 1:17; Kpo. 4:11) Maŋtsɛ David kɛ wiemɔi ni yɔɔ nyam tsɔɔ Yehowa gbɛhe ni nɔ kwɔ nɛɛ mli. (Kanemɔ 1 Kronika 29:11, 12.) Shi husui yɛ heyeli ni nibii fɛɛ ni Yehowa ebɔ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yɔɔ lɛ he, ni tsɔɔ akɛ amɛnyɛŋ amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ. Yehowa Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔyɔse akɛ, lɛ pɛ eyɔɔ hegbɛ ni efoɔ husu ni enaa akɛ no sa, ehe miihia, ni eja ehãa ebɔɔ nii fɛɛ. Ni be ni Yehowa Nyɔŋmɔ bɔ adesai lɛ, efo husu ni tamɔ nakai ehã amɛ.

7. Mɛni ji nibii komɛi ni esa akɛ wɔfee ni hãa wɔnáa miishɛɛ?

7 Eyɛ mli akɛ no mli lɛ Adam kɛ Hawa yɛ heyeli moŋ, shi Yehowa fo husui ehã amɛ. Husui nɛɛ ekomɛi yɛ ni amɛnaaa po akɛ amɛji husui, ejaakɛ akɛbɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Adam kɛ Hawa na akɛ kɛ́ amɛmuuu, amɛyeee nii, loo amɛwɔɔɔ lɛ, amɛbaagboi. Shi kɛ́ okwɛ, ani amɛnu he akɛ nibii nɛɛ ni esa akɛ amɛfee lɛ ahewɔ lɛ, amɛbɛ heyeli? Dabi. Anɔkwa, Yehowa to nibii nɛɛ afeemɔ he gbɛjianɔ bɔ ni baahã amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli. (Lala 104:14, 15; Jaj. 3:12, 13) Wɔteŋ namɔ yɔɔ ni kɛ́ eehere kɔɔyɔɔ kpakpa ko, eeye niyenii ko ni esumɔɔ waa, loo ená wɔ kpakpa ko ewɔ ni ete shi lɛ enáaa miishɛɛ? Wɔteŋ mɔ ko kwraa nuuu he akɛ nibii nɛɛ ni esa akɛ wɔfee lɛ ji jatsu ni amɛhãaa wɔhe ajɔ wɔ, aloo jeee nakai? Ekã shi faŋŋ akɛ, Adam kɛ Hawa hu nuuu he nakai.

8. Mɛɛ famɔ Nyɔŋmɔ hã Adam kɛ Hawa? Ni mɛni hewɔ ehã amɛ famɔ nɛɛ?

8 Yehowa fã Adam kɛ Hawa akɛ amɛfɔ ni amɛyi afa ni amɛyi shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ ni amɛkwɛ nɔ. (1 Mo. 1:28) Ani famɔ nɛɛ hã amɛhe fi amɛ? Dabi kwraa! Moŋ lɛ, ehã amɛná hegbɛ ni amɛkɛbaahã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ atsɔ Paradeiso loo abɔɔ fɛfɛo koni amɛ kɛ amɛbii ni eye emuu lɛ ahi nɔ kɛya naanɔ, tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ to eyiŋ lɛ pɛpɛɛpɛ. (Yes. 45:18) Ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ mɔ ko kpɛ eyiŋ akɛ eboteŋ gbalashihilɛ mli loo ekpɛ eyiŋ akɛ ebaabote gbalashihilɛ mli shi efɔŋ lɛ, ejeee tɔmɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Kɛ̃lɛ, yɛ bɔ ni biiakwɛmɔ wa hã lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi babaoo sumɔɔ ni amɛbote gbalashihilɛ mli ni amɛfɔ. (1 Kor. 7:36-38) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛnuɔ he akɛ kɛ́ amɛfee nakai lɛ, amɛmii baashɛ amɛhe ni amɛtsui baanyɔ amɛmli. (Lala 127:3) Eji Adam kɛ Hawa bo Yehowa toi kulɛ, amɛgbãla lɛ baasɔ ni miishɛɛ baahi amɛweku lɛ mli kɛya naanɔ.

BƆ NI FEE NI ANƆKWA HEYELI ŊMƐƐ ADESAI

9. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã yɛ 1 Mose 2:17 lɛ sa, ehe miihia, ni eja lɛ?

9 Yehowa hã Adam kɛ Hawa famɔ kroko, ni etsɔɔ amɛ nɔ tuuntu ni baaba kɛji amɛgbo famɔ nɛɛ nɔ toi. Ekɛɛ Adam akɛ: “Ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ, kaaye enɔ yibii lɛ eko, ejaakɛ gbi nɔ ni obaaye eko lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, obaagbo.” (1 Mo. 2:17) Ani famɔ nɛɛ ni ekɛhã amɛ lɛ esaaa? Ani ehe ehiaaa, ni ejaaa? Ani famɔ nɛɛ hã Adam kɛ Hawa he fi amɛ? Dabi kwraa. Biblia he nilelɔi saŋŋ po ewie akɛ nilee yɛ mli waa, ni asaŋ ehi akɛ ewo amɛ mla nɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛteŋ mɔ kome wie akɛ: “Nɔ ni famɔi ni Nyɔŋmɔ kɛhã yɛ [1 Mose 2:16, 17] lɛ tsɔɔ ji akɛ, Nyɔŋmɔ pɛ le nɔ ni ji ekpakpa . . . , ni agbɛnɛ hu, lɛ pɛ ele nɔ ni ji efɔŋ . . . Kɛ́ amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ ni amɛbo lɛ toi lɛ, amɛbaaná shihilɛ ‘kpakpa.’ Shi kɛ́ amɛgbo enɔ toi lɛ, no baatsɔɔ akɛ esa akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛtsɔɔ nɔ ni ji ekpakpa . . . kɛ nɔ ni ji efɔŋ.” Ni enɛ ji jatsu ko ni adesai nyɛŋ atere kɔkɔɔkɔ.

Yiŋ ni Adam kɛ Hawa kpɛ lɛ kɛ naagbai babaoo ba! (Kwɛmɔ kuku 9-12)

10. Mɛni hewɔ hegbɛ ni wɔyɔɔ akɛ wɔhalaa nɔ ni wɔsumɔɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ wɔyɛ hegbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii?

10 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo nuɔ he akɛ famɔ ni Yehowa kɛhã Adam lɛ hãaa enyɛ efee nɔ ni esumɔɔ. Shi susumɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ ejaaa, ejaakɛ kɛ́ mɔ ko yɛ hegbɛ akɛ ehalaa nɔ ni esumɔɔ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ eyɛ hegbɛ ni etsɔɔ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii. Adam kɛ Hawa baanyɛ ahala kɛji amɛbaabo Nyɔŋmɔ toi loo amɛboŋ lɛ toi, shi Yehowa pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ etsɔɔ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii. Yehowa kɛ “ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ” ma Eden abɔɔ lɛ mli koni ekɛma anɔkwa sane nɛɛ nɔ mi ehã Adam kɛ Hawa. (1 Mo. 2:9) Ani ejeee anɔkwale akɛ, jeee be fɛɛ be wɔnyɛɔ wɔleɔ bɔ ni yiŋ ko ni wɔkpɛɔ lɛ naa baayakpa ahã? No hewɔ lɛ, mɛɛ nɔmimaa wɔyɔɔ akɛ be fɛɛ be lɛ, nɔ ko kpakpa baajɛ yiŋ ni wɔkpɛɔ lɛ amli kɛba? Enɛ hewɔ bei pii lɛ, mɛi jɛɔ tsui krɔŋŋ mli amɛkpɛɔ yiŋ yɛ saji ahe, shi yɛ naagbee lɛ, amɛyiŋkpɛi lɛ yatsɛɔ naagbai kɛ amanei kɛ oshãrai ehãa amɛ lɛ. (Abɛi 14:12) Adesai ji wɔ, ni no hewɔ lɛ, jeee nɔ fɛɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔfee. Famɔ ni Yehowa jɛ suɔmɔ mli ekɛhã Adam kɛ Hawa lɛ hã amɛna akɛ, ja amɛbo Nyɔŋmɔ toi dani amɛbaaná anɔkwa heyeli. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ni ani Adam kɛ Hawa ye famɔ nɛɛ nɔ?

11, 12. Mɛni hewɔ yiŋ ni Adam kɛ Hawa kpɛ lɛ kɛ naagbai ba lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

11 Mɔbɔ sane ji akɛ, Adam kɛ Hawa hala akɛ amɛbaagbo Nyɔŋmɔ nɔ toi. Satan male ekɛɛ Hawa akɛ: “Nyɛhiŋmɛii baagbele, ni nyɛbaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, nyɛbaale ekpakpa kɛ efɔŋ.” Ni Hawa hu he amale nɛɛ eye. (1 Mo. 3:5) Shi te tɛŋŋ, ani yiŋ ni Adam kɛ Hawa kpɛ lɛ hã amɛná heyeli ni Satan kɛɛ amɛbaaná lɛ? Dabi kwraa. Yiŋ ni amɛkpɛ lɛ kɛ naagbai pii ba, ni no hã amɛna faŋŋ akɛ, Nyɔŋmɔ nɔ toigbele kɛ naagbai baa. (1 Mo. 3:16-19) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa hãaa adesai hegbɛ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛtsɔɔ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii.​—Kanemɔ Abɛi 20:24 kɛ eshishigbɛ niŋmaa lɛ; Yeremia 10:23.

12 Wɔbaanyɛ wɔkɛ amɛ ato kɔɔyɔŋ lɛlɛ loo ɛroplen kudɔlɔ he. Dani ɛroplen kudɔlɔ ko baanyɛ akudɔ eplen lɛ kɛya he pɔtɛɛ ni etaoɔ eya lɛ shweshweeshwe lɛ, esa akɛ etsɔ gbɛ ni atsɔ hiɛ atsɔɔ lɛ akɛ etsɔ nɔ lɛ nɔ. Be ni efãa gbɛ lɛ, esa akɛ ekɛ kɔmpase kɛ tsɔji krokomɛi ni tamɔ nakai ni yɔɔ ɛroplen lɛ mli lɛ atsu nii jogbaŋŋ, ni ekɛ mɛi ni tsɔɔ ɛroplen kudɔlɔi gbɛ ni amɛtsuɔ nii yɛ kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe lɛ ashara kɛyashi ebaashɛ he ni eyaa lɛ. Shi kɛ́ ɛroplen kudɔlɔ lɛ booo gbɛtsɔɔmɔi ni akɛhãa lɛ lɛ toi, ni ewo plen lɛ kɛtsɔ he fɛɛ he ni esumɔɔ kɛkɛ lɛ, ebaanyɛ ekɛ oshãra aba. Adam kɛ Hawa fee amɛnii tamɔ ɛroplen kudɔlɔ ko ni miifee nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ kɛkɛ. Amɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni Nyɔŋmɔ hã amɛ lɛ tsuuu nii. Naagbee lɛ mɛni ba? Kɛ́ wɔɔwie lɛ, amɛkɛ amɛplen lɛ yasha shi. Amɛgboi yɛ esha ni amɛfee lɛ hewɔ, ni amɛshi esha kɛ gbele akɛ gboshinii amɛhã adesai. (Rom. 5:12) Adam kɛ Hawa ŋɔ hegbɛ ni jeee amɛnɔ akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbaatsɔɔ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii, bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ. Shi naagbee lɛ, anɔkwa heyeli ni Nyɔŋmɔ kɛdro amɛ lɛ ŋmɛɛ amɛ.

BƆ NI WƆBAAFEE WƆNÁ ANƆKWA HEYELI

13, 14. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ?

13 Mɛi komɛi susuɔ akɛ kɛ́ aŋmɛɛ mɛi ahe ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛsumɔɔ kɛkɛ lɛ, nibii baahi kwraa fe bɔ ni eji amrɔ nɛɛ. Shi ani susumɔ nɛɛ ja? Eji mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ nyɛɔ efeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ kɛkɛ, ni mlai loo gbɛtsɔɔmɔi ko kwraa bɛ je lɛ mli kulɛ, ani wɔhe baajɔ wɔ? Wolo ni wɔtsi tã kɛtsɔ hiɛ lɛ (The World Book Encyclopedia lɛ) wie akɛ: “Mlai ni awoɔ yɛ maŋ fɛɛ maŋ nɔ lɛ yɛ hwanyaŋŋ, ejaakɛ esa akɛ mlai lɛ ahã maŋbii lɛ anyɛ afee nɔ ni amɛsumɔɔ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehã amɛle akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛfee.” Ani ejeee anɔkwale akɛ adesai amlai yɛ “hwanyaŋŋ”? Bo diɛŋtsɛ kwɛmɔ mlai babaoo ni adesai ewo, kɛ lɔyafoi kɛ kojolɔi abɔ ni esa akɛ aná dani anyɛ anu mlai nɛɛ ashishi ni aye nɔ!

14 Yesu Kristo tsɔɔ wɔ gbɛ ko ni waaa kwraa ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔná anɔkwa heyeli. Ewie akɛ: “Kɛji nyɛhi miwiemɔ lɛ mli lɛ, belɛ mikaselɔi ji nyɛ lɛɛlɛŋ, ni nyɛbaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ baahã nyɛye nyɛhe.” (Yoh. 8:31, 32) Yɛ nɔ ni Yesu wie lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔmiitao wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ lɛ, esa akɛ wɔfee nibii enyɔ komɛi: Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔhe anɔkwalei ni etsɔɔ lɛ wɔye, ni nɔ ni ji enyɔ lɛ, wɔtsɔmɔ ekaselɔi. Nibii nɛɛ ni wɔbaafee lɛ ni baahã wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ. Shi mɛni he wɔbaaye wɔhe kɛje? Yesu kɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni feɔ esha lɛ, esha nyɔŋ ji lɛ. . . . Kɛ́ Bi lɛ hã nyɛye nyɛhe lɛ, nyɛbaaye nyɛhe lɛɛlɛŋ.”​—Yoh. 8:34, 36.

15. Mɛni hewɔ heyeli ni Yesu wo shi akɛ wɔbaaná lɛ baahã ‘wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ’?

15 Heyeli ni Yesu wo ekaselɔi lɛ shi akɛ amɛbaaná lɛ hi kwraa fe heyeli ni mɛi pii ni yɔɔ je lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ taoɔ lɛ. Be ni Yesu wie akɛ, “Kɛ́ Bi lɛ hã nyɛye nyɛhe lɛ, nyɛbaaye nyɛhe lɛɛlɛŋ” lɛ, no mli lɛ eewie wɔhe ni wɔbaaye kɛje nyɔŋ ni esha yeɔ wɔ lɛ mli lɛ he. Enɛ ji nyɔŋyeli ni naa wa fe fɛɛ ni adesai yɔɔ mli. Shi mɛɛ gbɛ nɔ esha yeɔ wɔ nyɔŋ? Esha hãa wɔfeɔ nibii gbohii, ni ehãaa wɔfee nibii ni ja ni wɔle faŋŋ akɛ wɔbaanyɛ wɔfee aahu lɛ. Enɛ hãa wɔnijiaŋ jeɔ wui, wɔwerɛ hoɔ wɔhe waa, wɔnaa nɔ, ni naagbee kwraa lɛ, wɔgboiɔ. (Rom. 6:23) Bɔfo Paulo le bɔ ni kɛ́ esha ye mɔ ko nyɔŋ lɛ, mɔ lɛ werɛ hoɔ ehe ni enii feɔ mɔbɔ waa lɛ jogbaŋŋ, ejaakɛ ená mli niiashikpamɔ. (Kanemɔ Romabii 7:21-25.) Ja adesai eye amɛhe kwraa kɛje esha he dani amɛbaanyɛ amɛná anɔkwa heyeli ni Adam kɛ Hawa ná yɛ shishijee lɛ eko.

16. Mɛni esa akɛ wɔfee koni wɔye wɔhe lɛɛlɛŋ?

16 Wiemɔ ni Yesu wie akɛ “kɛji nyɛhi miwiemɔ lɛ mli lɛ” tsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔmiisumɔ ni Yesu ahã wɔye wɔhe lɛ, esa akɛ wɔfee nibii komɛi. Mɛni ji nibii nɛɛ? Akɛni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ akɛ Kristofoi hewɔ lɛ, wɔbatsɔmɔ Kristo kaselɔi, ni wɔhala akɛ wɔfeŋ nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔsumɔɔ, shi moŋ wɔbaahi shi yɛ Kristo tsɔɔmɔi lɛ anaa. (Mat. 16:24) Tamɔ bɔ ni Yesu wo shi lɛ, kɛ́ wɔnine shɛ jɔɔmɔi fɛɛ ni ekpɔmɔ afɔleshaa lɛ baahã wɔná lɛ anɔ lɛ, wɔbaaye wɔhe lɛɛlɛŋ.

17. (a) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, wɔbaaná miishɛɛ diɛŋtsɛ ni wɔtsui baanyɔ wɔmli? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

17 Kɛ́ wɔtsɔmɔ Yesu kaselɔi, ni wɔhi shi yɛ etsɔɔmɔi lɛ anaa lɛ, wɔbaaná miishɛɛ diɛŋtsɛ ni wɔtsui baanyɔ wɔmli hu. Kɛfata he lɛ, wɔsɛɛ lɛ, wɔbaaye wɔhe kwraa, ni esha kɛ gbele yeŋ wɔ nyɔŋ dɔŋŋ. (Kanemɔ Romabii 8:1, 2, 20, 21.) Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakase bɔ ni wɔbaafee wɔkɛ heyeli ni wɔyɔɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ kɛwo Yehowa, Nyɔŋmɔ ni hãa anáa anɔkwa heyeli lɛ, hiɛ nyam kɛya naanɔ.