Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani okane Buu-Mɔɔ srɔtoi ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ jogbaŋŋ? Kwɛmɔ akɛ obaanyɛ ohã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo:

Mɛɛ eshai ahe gbɛtsɔɔmɔ ni Yesu kɛhã yɛ Mateo 18:15-17 lɛ kɔɔ?

Ekɔɔ eshai ni abaanyɛ atsu he nii ni ehe ehiaaa ni agbalaa mɛi krokomɛi awoɔ mli lɛ ahe. Kɛ̃lɛ, eshai nɛɛ yɛ hiɛdɔɔ bɔ ni kɛ́ eshafeelɔ lɛ kwɛɛɛ ni ebaakpɛlɛ etɔmɔ nɔ ni etsake etsui lɛ, abaanyɛ ashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli. Eshai nɛɛ ekomɛi ji, mɔheguɔgbee kɛ shishiumɔ.​—w16.05, bf. 7.

Mɛni baaye abua bo ni oná Biblia lɛ ni okaneɔ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ?

Nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ baaye abua bo: Kanemɔ kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ obaanyɛ okase nɔ ko yɛ mli; bi ohe saji tamɔ, ‘Te mafee tɛŋŋ mikɛ nɔ ni mikaseɔ lɛ aye abua mɛi krokomɛi?’; ni okɛ dɛŋdadei ni oyɔɔ lɛ atsu nii kɛtao nibii amli.​—w16.05, bf. 28-30.

Ani eji tɔmɔ akɛ Kristofonyo ko baaye awerɛho yɛ esuɔlɔ ko gbele he yɛ gbohiiashitee hiɛnɔkamɔ lɛ fɛɛ sɛɛ?

Eyɛ mli akɛ Kristofoi heɔ gbohiiashitee lɛ amɛyeɔ moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ kɛ́ amɛsuɔlɔi gboi lɛ, esaaa akɛ amɛyeɔ awerɛho. Be ni Sara gbo lɛ, Abraham fó lɛ. (1 Mose 23:2) Kɛ́ be shwie mli lɛ, awerɛhoyeli lɛ naa baaba shi.​—wp16.3, bf. 4.

Namɔ ji nuu ni woloŋmaa tɔ ŋmɔ ehɛ ni awie ehe yɛ Ezekiel yitso 9 lɛ, ni namɛi ji hii ekpaa ni hiɛ jwaramɔ dadei yɛ amɛdɛŋ lɛ?

Amɛdamɔ shi kɛhã mɛi ni yɔɔ ŋwɛi ni Yehowa kɛtsu nii kɛkpãtã Yerusalem hiɛ lɛ, ni amɛfata mɛi ni Yehowa kɛbaatsu nii kɛkpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ yɛ Harmagedon lɛ ahe. Yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, nuu ni woloŋmaa tɔ ŋmɔ ehɛ lɛ damɔ shi kɛhã Yesu Kristo. Lɛ ji mɔ ni baakadi mɛi kɛhã yibaamɔ.​—w16.06, bf. 16-17.

Mɛɛ naagbai komɛi kulɛ ebaanyɛ efite Biblia lɛ?

(1) Aŋmala Biblia lɛ mli woji lɛ yɛ adaa, kɛ kooloo hewolo nɔ, ni nibii nɛɛ nyɛɔ efiteɔ; (2) maŋ onukpai kɛ jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi ka akɛ amɛbaakpãtã hiɛ; ni (3) mɛi komɛi ka akɛ amɛbaatsake emli wiemɔi lɛ ahiɛ. Shi Biblia lɛ enyɛ ehi shi kɛbashi ŋmɛnɛ yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ sɛɛ.​—wp16.4, bf. 4-7.

Mɛɛ nibii komɛi obaanyɛ ofee koni oshihilɛ afee mlɛo?

Ŋmalamɔ nibii ni he hiaa bo lɛ oshwie shi, ni kaafite shika yɛ nibii ni he ehiaaa ahe. Kwɛmɔ nibii ni ehe baahia ni ohe yɛ otsi lɛ loo nyɔɔŋ lɛ mli kɛ shika abɔ ni obaafite yɛ amɛhe. Kɛ́ oyɛ nɔ ko ni he ehiaaa bo lɛ, hɔɔmɔ, okɛke, loo shɛ ofɔ̃, ni owo nyɔji fɛɛ ni ohiɛ lɛ. Kwɛmɔ bɔ ni obaafee otse be abɔ ni okɛtsuɔ nii lɛ nɔ, ni osusu nɔ ni obaanyɛ ofee kɛlɛɛ osɔɔmɔ lɛ mli lɛ he.​—w16.07, bf. 10.

Mɛni Biblia lɛ kɛɔ akɛ ejara wa fe shika loo jwiɛtɛi?

Hiob 28:12, 15 lɛ hãa wɔnaa akɛ, Biblia mli nilee jara wa fe shika loo jwiɛtɛi. Be ni okaseɔ Biblia lɛ, yaa nɔ oba ohe shi, ni ofee nibii ni baahã ohemɔkɛyeli lɛ mli awa.​—w16.08, bf. 18-19.

Ani esa akɛ nyɛmimɛi hii ato tsɛŋ?

Yɛ hei komɛi lɛ, kɛ́ nyɛmi nuu ko to tsɛŋ ni esaa he jogbaŋŋ lɛ, bulɛ yɛ he, ni ehaŋ mɔ ko mɔ ko awie Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni eshiɛɔ lɛ he efɔŋ. Shi yɛ hei ni tamɔ nɛkɛ po lɛ, nyɛmimɛi hii komɛi baanyɛ ahala akɛ amɛbaashɛ amɛtsɛŋ fɛɛ. (1 Kor. 8:9) Hei komɛi hu yɛ ni hii etooo amɛtsɛŋ, ni no hewɔ lɛ, kɛ́ nyɛmi nuu ko to etsɛŋ lɛ, mɛi naa lɛ akɛ ehiii.​—w16.09, bf. 21.

Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔhe David kɛ Goliat he sane ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ wɔye?

Kɛ́ akɛ nuu ni kwɔ fe fɛɛ yɛ je lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ to Goliat he lɛ, Goliat kwɔ fe lɛ aaafee sɛntimitai 15 pɛ. Blema niŋmaa ko tsĩɔ David we lɛ tã, ni Yesu hu wie ehe. Enɛ tsɔɔ akɛ eji mɔ ko ni hi shi diɛŋtsɛ. Bɔ ni Biblia lɛ etsɔɔ akɛ he ni David gbe Goliat yɛ lɛ ji lɛ, nakai pɛpɛɛpɛ jɛmɛ shikamɔ yɔɔ hã diɛŋtsɛ.​—wp16.5, bf. 13.

Mɛɛ srɔto yɔɔ nilee, saneshishinumɔ, kɛ hiɛshikamɔ teŋ?

Mɔ ko ni le nii lɛ, ekase nii. Mɔ ko ni nuɔ sane shishi lɛ nyɛɔ ekɛ sane toɔ sane he. Shi mɔ ko ni hiɛ kã shi lɛ nyɛɔ ekɛ nibii ni ele lɛ kɛ bɔ ni enu shishi ehã lɛ tsuɔ nii ni enáa he sɛɛ.​—w16.10, bf. 18.