Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Miyɛ Hiɛnɔkamɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Mli”

“Miyɛ Hiɛnɔkamɔ Yɛ Nyɔŋmɔ Mli”

“Naagbee Adam lɛ tsɔ mumɔ ni hãa wala.”​—1 KOR. 15:45.

LALAI: 151, 147

1-3. (a) Mɛɛ tsɔɔmɔ esa akɛ wɔkɛfata nibii ni he hiaa waa ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ ahe? (b) Mɛni hewɔ gbohiiashitee lɛ he hiaa waa lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

KƐ́ MƆ ko bi bo akɛ, ‘Mɛni ji nibii ni he hiaa waa ni nyɛheɔ nyɛyeɔ?’ lɛ, te obaahã hetoo ohã tɛŋŋ? Ekã shi faŋŋ akɛ, obaahã ele akɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Yehowa ni bɔ nibii fɛɛ, ni lɛ ehã wɔ wala. Ekolɛ, obaakɛɛ lɛ akɛ, wɔheɔ Yesu Kristo, mɔ ni kɛ ewala shã afɔle kɛkpɔ̃ wɔ lɛ hu nɔ wɔyeɔ. Ni okɛ miishɛɛ baakɛɛ lɛ akɛ, etsɛŋ shikpɔŋ lɛ baatsɔ Paradeiso, ni Nyɔŋmɔ webii baahi nɔ kɛya naanɔ. Shi ani obaahã ele akɛ gbohiiashitee lɛ fata nibii ni he hiaa waa ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ ahe?

2 Kɛ́ onuɔ he po akɛ obaafo amanehulu kpeteŋkpele lɛ ni ohi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, oyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni okɛ gbohiiashitee lɛ baafata nibii ni he hiaa waa ni oheɔ oyeɔ lɛ ahe. Bɔfo Paulo tsɔɔ nɔ hewɔ ni gbohiiashitee lɛ fata nibii ni he hiaa waa ni wɔheɔ wɔyeɔ lɛ ahe. Ewie akɛ: “Kɛ́ gbohiiashitee ko bɛ lɛ, belɛ ateko Kristo shi.” Kɛ́ ateko Kristo shi lɛ, belɛ eyeee Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi, ni sɛɛnamɔ bɛ shiɛmɔ ni wɔshiɛɔ lɛ he. (Kanemɔ 1 Korintobii 15:12-19.) Shi wɔle akɛ atee Yesu shi. Gbohiiashitee lɛ mli hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ lɛ hãa esoroɔ wɔ yɛ Yudafoi Sadukifoi lɛ ahe. Sadukifoi lɛ ma nɔ mi veveeve akɛ gbohiiashitee ko bɛ. Kɛ́ mɛi ye wɔhe fɛo po lɛ, wɔbaahiɛ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ gbohiiashitee lɛ mli lɛ mli kpɛŋŋ.​—Mar. 12:18; Bɔf. 4:2, 3; 17:32; 23:6-8.

3 Paulo wie akɛ ‘tsɔɔmɔ ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he’ lɛ fata ‘Kristo lɛ he shishijee tsɔɔmɔi lɛ ahe.’ (Heb. 6:1, 2) Paulo hã efee faŋŋ akɛ, eheɔ gbohiiashitee lɛ eyeɔ. (Bɔf. 24:10, 15, 24, 25) Shi ani wiemɔ ni Paulo wie akɛ gbohiiashitee lɛ fata shishijee tsɔɔmɔi, loo “Nyɔŋmɔ wiemɔi krɔŋkrɔŋi lɛ amli shishijee nibii lɛ” ahe lɛ tsɔɔ akɛ ehe ehiaaa ni wɔfiteɔ be pii yɛ he? Dabi kwraa. (Heb. 5:12) Mɛni hewɔ?

4. Mɛɛ saji mɛi baanyɛ abi yɛ gbohiiashitee lɛ he?

4 Kɛ́ mɛi bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, bei pii lɛ, amɛkaneɔ gbohiiashitee ni tee nɔ yɛ blema, tamɔ Lazaro shi ni atee lɛ he sane. Amɛkaseɔ hu akɛ Abraham, Hiob, kɛ Daniel he amɛye akɛ wɔsɛɛ lɛ, gbohii lɛ baaba wala mli ekoŋŋ. Shi kɛ́ mɔ ko bi bo akɛ, ‘Mɛni tsɔɔ akɛ kɛ́ awo shi akɛ abaatee mɔ ko shi, ni be kplaŋŋ loo afii babaoo ho po lɛ, ebaaba mli?’ lɛ, te obaahã hetoo ohã tɛŋŋ? Ani Biblia lɛ etsɔɔ be ni abaatee gbohii lɛ ashi? Nyɛhãa wɔkwɛa bɔ ni Ŋmalɛ lɛ hãa sanebimɔi nɛɛ ahetoo, ejaakɛ amɛhetoo lɛ baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa.

GBOHIIASHITEE KO NI AGBA AFƆ̃ SHI AFII BABAOO DANI EBA MLI

5. Amrɔ nɛɛ, mɛɛ saji ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he wɔbaasusu he?

5 Ekolɛ ewaaa hãaa wɔ akɛ wɔbaahe wɔye akɛ atee mɔ ko shi be ni egbo nɔŋŋ. (Yoh. 11:11; Bɔf. 20:9, 10) Shi kɛ́ awo shi akɛ gbohiiashitee ko baaba yɛ afii babaoo sɛɛ lɛ, ani obaahe oye? Ni kɛ́ afii babaoo eho kɛjɛ be ni awo shi lɛ hu, ani obaahe oye? Ni kɛ́ mɔ ni awo shi akɛ abaatee lɛ shi lɛ gbo etsɛko hu? Ni kɛ́ egbo etsɛ waa hu, ani loloolo lɛ, obaahe oye? Ani ole akɛ gbohiiashitee ko ni atsɔ hiɛ agba afɔ̃ shi afii babaoo lɛ ba lɛɛlɛŋ? Anɔkwa, oheɔ nakai gbohiiashitee lɛ oyeɔ. Mɛɛ gbohiiashitee he wɔwieɔ lɛ? Ni mɛɛ tsakpãa yɔɔ no kɛ gbohiiashitee ni baaba wɔsɛɛ lɛ teŋ?

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu hã gbalɛ ko ni yɔɔ Lala 118 lɛ ba mli?

6 Gbohiiashitee ko ni agba afɔ̃ shi afii babaoo dani eba mli lɛ he sane yɛ Lala 118 lɛ. Mɛi komɛi kɛɔ akɛ David ni fo lala nɛɛ. Efã ko kɛɔ akɛ: “Yehowa, heremɔ wɔyiwala ko! . . . Ajɔɔ mɔ ni baa yɛ Yehowa gbɛ́i anɔ lɛ.” Kɛ́ obaakai lɛ, mɛi tsɛ gbalɛ nɛɛ ni kɔɔ Mesia lɛ he lɛ mli wiemɔi lɛ asɛɛ be ni Yesu ta teji nɔ kɛbote Yerusalem yɛ Nisan 9 lɛ, be ni eshwɛ gbii fioo ni abaagbe lɛ lɛ. (Lala 118:25, 26; Mat. 21:7-9) Shi mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ Lala 118 lɛ wieɔ gbohiiashitee ko ni ba yɛ afii babaoo sɛɛ lɛ he lɛ? Naa gbalɛ kroko ni yɔɔ lala nɛɛ mli: “Tɛ lɛ ní tsutswalɔi lɛ shɛ fɔ̃ lɛ etsɔ koŋtɛ.”​—Lala 118:22.

“Tsutswalɔi lɛ” kpoo Mesia lɛ (Kwɛmɔ kuku 7)

7. Mɛni Yudafoi lɛ fee ni tsɔɔ akɛ amɛkpoo Yesu?

7 “Tsutswalɔi lɛ,” ni ji Yudafoi lɛ ahiɛnyiɛlɔi lɛ kpoo Mesia lɛ. Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo booo Yesu toi ni amɛheee amɛyeee akɛ lɛ ji Kristo lɛ. Shi amɛkɛwaaa jɛmɛ kɛkɛ. Amɛbi ni agbe lɛ hu. (Luka 23:18-23) Hɛɛ, amɛhe yɛ Yesu gbele lɛ mli.

Atee Yesu shi ni ebatsɔ “koŋtɛ titri lɛ” (Kwɛmɔ kuku 8, 9)

8. Te Yesu fee tɛŋŋ etsɔ “koŋtɛ” lɛ?

8 Kɛ́ akpoo Yesu ni agbe lɛ lɛ, te ebaafee tɛŋŋ etsɔ “koŋtɛ” lɛ? * Ja atee lɛ shi dã. Yesu diɛŋtsɛ wie nɔ ko ni tsɔɔ nakai. Be ko lɛ, egba nɔkwɛmɔnɔ ko ni kɔɔ okwaafoi komɛi ni wa mɛi ni amɛnuŋtsɔ lɛ tsu kɛtee amɛŋɔɔ lɛ ayi lɛ he. Nakai nɔŋŋ Israelbii lɛ wa gbalɔi ni Nyɔŋmɔ tsu kɛtee amɛŋɔɔ lɛ ayi. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ, Yesu wie akɛ naagbee lɛ, okwaafoi lɛ anuŋtsɔ lɛ tsu lɛ diɛŋtsɛ ebinuu kɛtee amɛŋɔɔ. Shi amɛbooo ebinuu lɛ toi ni amɛgbe lɛ. Be ni Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ egbe naa lɛ, etsɛ gbalɛ ni yɔɔ Lala 118:22 lɛ yisɛɛ. (Luka 20:9-17) Bɔfo Petro kɛ ŋmalɛ nɛɛ nɔŋŋ tsu nii be ni ekɛ Yudafoi lɛ ‘anɔyelɔi lɛ, onukpai lɛ, kɛ woloŋmalɔi lɛ ni ebua amɛhe naa yɛ Yerusalem’ lɛ wieɔ lɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ, “Yesu Kristo, Nazarenyo” lɛ, “nyɛgbe lɛ yɛ tso jaŋŋ nɔ, shi Nyɔŋmɔ tee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ.” Kɛkɛ ni ewie akɛ: “Mɔ nɛ ji ‘tɛ ni nyɛ ni nyɛji tsutswalɔi lɛ ebuuu lɛ hãaa nɔ ko, ni ebatsɔ koŋtɛ titri’ lɛ.”​—Bɔf. 3:15; 4:5-11; 1 Pet. 2:5-7.

9. Mɛɛ nifeemɔ ni sa kadimɔ agba afɔ̃ shi yɛ Lala 118:22 lɛ?

9 No hewɔ lɛ eyɛ faŋŋ akɛ, gbalɛ ni yɔɔ Lala 118:22 lɛ kɔɔ gbohiiashitee ko ni ba mli yɛ afii babaoo sɛɛ lɛ he. Abaakpoo Mesia lɛ ni agbe lɛ, shi abaatee lɛ shi ni ebaatsɔ koŋtɛ lɛ. Be ni atee Yesu, ni ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ shi lɛ, ebatsɔ mɔ pɛ ni akɛ egbɛ́i ehã “yɛ gbɔmɛi ateŋ ni esa akɛ atsɔ nɔ ahere wɔyiwala.”​—Bɔf. 4:12; Efe. 1:20.

10. (a) Mɛɛ gbalɛ yɔɔ Lala 16:10 lɛ? (b) Mɛni hãa wɔnaa faŋŋ akɛ Lala 16:10 lɛ kɔɔɔ David he?

10 Nyɛhãa wɔsusua ŋmalɛ kroko ni gba gbohiiashitee ko efɔ̃ shi lɛ he. Agba gbohiiashitee nɛɛ afɔ̃ shi afii 1000 kɛ sɛɛ dani eba mli, ni esa akɛ enɛ ahã wɔhe wɔye akɛ, kɛ́ agba akɛ gbohiiashitee ko baaba, ni afii babaoo ho po lɛ, ebaaba mli. David ni fo Lala 16 lɛ, ni ewie yɛ mli akɛ: “Oshiŋ mi yɛ Gbonyobu lɛ mli. Ohãŋ onɔkwafo lɛ ana bu lɛ.” (Lala 16:10, NWT) David etsɔɔɔ akɛ egboŋ kɔkɔɔkɔ loo eyaŋ Gbonyobu lɛ mli. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, David gbɔ ni egbo ni “David kɛ etsɛmɛi lɛ yawɔ, ni afu lɛ yɛ David maŋ lɛŋ.” (1 Maŋ. 2:1, 10) Kɛ́ nakai ni lɛ, belɛ namɔ he Lala 16:10 lɛ kɔɔ mɔ?

11. Mɛɛ be Petro gbala Lala 16:10 lɛ mli?

11 Be ni David ŋmala wiemɔi nɛɛ sɛɛ nɔ ni fe afii 1000 lɛ, Petro shiɛ etsɔɔ mɛi akpei abɔ ni ji Yudafoi kɛ mɛi ni ebatsɔmɔ Yudafoi, ni etsɔɔ amɛ mɔ ni Lala 16:10 lɛ kɔɔ ehe. No mli lɛ otsii fioo ko eho kɛjɛ be ni Yesu gbo ni atee lɛ shi lɛ. (Kanemɔ Bɔfoi 2:29-32.) Petro wie akɛ David gbo ni afu lɛ. Mɛi ni Petro kɛ wie lɛ le anɔkwa sane nɛɛ, ni Ŋmalɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ amɛteŋ mɔ ko je nɔ ni Petro wie akɛ, David ‘na Kristo lɛ [loo Mesia lɛ] shitee lɛ eto ni ewie he’ lɛ he ŋwane.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Lala 16:10 lɛ ba mli? Mɛni etsɔɔ wɔ yɛ gbohiiashitee ni baaba wɔsɛɛ lɛ he?

12 Petro tsɛ David wiemɔ ni yɔɔ Lala 110:1 lɛ yisɛɛ kɛma nɔ ni ewie lɛ nɔ mi. (Kanemɔ Bɔfoi 2:33-36.) Bɔ ni Petro jɛ Ŋmalɛ lɛ mli ekɛ mɛi lɛ susu nii ahe lɛ kɔne amɛyiŋ ni amɛhe amɛye akɛ Yesu ji “Nuŋtsɔ kɛ Kristo fɛɛ.” Amɛkpɛlɛ nɔ akɛ Lala 16:10 lɛ ba mli be ni atee Yesu shi lɛ. Sɛɛ mli lɛ, be ni bɔfo Paulo kɛ Yudafoi ni yɔɔ Antiokia ni yɔɔ Pisidia lɛ wieɔ lɛ, ekɛ ŋmalɛi nɛɛ nɔŋŋ tsu nii. Amɛná nɔ ni ekɛ amɛ wie lɛ he miishɛɛ, ni amɛshwe ni amɛbo lɛ toi ekoŋŋ. (Kanemɔ Bɔfoi 13:32-37, 42.) Esa akɛ sane nɛɛ akɔne wɔyiŋ ni wɔhe wɔye akɛ, gbalɛi ni agba akɛ abaatee mɔ ko shi lɛ ji anɔkwa gbalɛi, ni amɛba mli yɛ afii babaoo sɛɛ.

MƐƐ BE GBOHIIASHITEE LƐ BAABA?

13. Mɛni ekolɛ mɛi komɛi baabi yɛ gbohiiashitee lɛ he?

13 Esa akɛ anɔkwa sane ni ji akɛ gbohiiashitee ko baanyɛ aba mli be ni agba lɛ sɛɛ afii babaoo lɛ ahã wɔtsɛ wɔtsui wɔŋmɛ wɔmli. Shi mɛi komɛi baanyɛ abi akɛ: ‘Ani enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ mamɛ afii babaoo dani mana mɛi ni misumɔɔ amɛsane lɛ ekoŋŋ? Mɛɛ be gbohiiashitee ni mihiɛ kã nɔ lɛ baaba?’ Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ nibii komɛi yɛ ni amɛleee ni amɛnyɛŋ amɛle hu. “Bei loo gbii lɛ ni Tsɛ lɛ eto yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehewalɛ mli lɛ” ahe saji komɛi yɛ ni wɔnyɛŋ wɔle. (Bɔf. 1:6, 7; Yoh. 16:12) Shi no hu etsɔɔɔ akɛ wɔleee nɔ ko kwraa yɛ be ni abaatee gbohii lɛ ashi lɛ he.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ esoro Yesu shitee lɛ yɛ gbohiiashitee srɔtoi ni tsɔ enɔ lɛ hiɛ lɛ ahe?

14 Gbohiiashitee ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji Yesu nɔ lɛ. Eji ateee Yesu shi kulɛ, wɔbɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa akɛ wɔbaana mɛi ni wɔsumɔɔ amɛsane ni egboi lɛ ekoŋŋ. Mɛi ni atee amɛ shi dani Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ, tamɔ mɛi ni Elia kɛ Elisha tee amɛ shi lɛ ehiii shi kɛyaaa naanɔ. Amɛ fɛɛ amɛgboi ekoŋŋ ni amɛtsɔ sũ yɛ amɛgbohii abui lɛ amli. Shi jeee nakai eji yɛ Yesu gbɛfaŋ. Yesu lɛ, ‘atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ, egboŋ dɔŋŋ; gbele yeŋ enɔ nuŋtsɔ dɔŋŋ.’ Eyɛ ŋwɛi, ebaahi shi kɛya “naanɔi anaanɔ,” ni “enaŋ fitemɔ” kɔkɔɔkɔ.​—Rom. 6:9; Kpo. 1:5, 18; Kol. 1:18; 1 Pet. 3:18.

15. Mɛni hewɔ atsɛ Yesu akɛ “klɛŋklɛŋ yibii” lɛ?

15 Yesu ji klɛŋklɛŋ mɔ ni atee lɛ shi kɛtee ŋwɛi akɛ mumɔŋ gbɔmɔ, ni eshitee lɛ ji gbohiiashitee ni tamɔ nakai lɛ ateŋ nɔ ni he hiaa fe fɛɛ. (Bɔf. 26:23) Shi jeee lɛ pɛ abaatee lɛ shi kɛya ŋwɛi. Yesu wo ebɔfoi anɔkwafoi lɛ shi akɛ amɛbaafata ehe kɛye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi. (Luka 22:28-30) Shi ja amɛgboi dani amɛnine baashɛ shiwoo nɛɛ nɔ. Yɛ amɛgbele sɛɛ lɛ, abaatee amɛ shi akɛ mumɔŋ gbɔmɛi, tamɔ eba lɛ yɛ Kristo gbɛfaŋ lɛ. Paulo ŋma akɛ “atee Kristo shi kɛjɛ gbohii ateŋ akɛ mɛi ni ewɔ yɛ gbele mli lɛ ateŋ klɛŋklɛŋ yibii.” No sɛɛ lɛ, ewie akɛ abaatee mɛi krokomɛi hu shi kɛya ŋwɛi. Ekɛɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛhe ni sa: Kristo ji klɛŋklɛŋ yibii lɛ, no sɛɛ lɛ, mɛi ni ji Kristo lɛ nii lɛ, yɛ be ni eba lɛ mli.”​1 Kor. 15:20, 23.

16. Mɛni hãa wɔleɔ be ni abaatee mɛi ni baaya ŋwɛi lɛ ashi?

16 Paulo wiemɔi lɛ hãa wɔnaa be ni abaatee mɛi ni baaya ŋwɛi lɛ ashi. Abaatee amɛ shi yɛ be ni Kristo eba lɛ mli. Afii babaoo nɛ ni Yehowa Odasefoi ejɛ Biblia lɛ mli amɛtsɔɔ akɛ Kristo bɔi nɔyeli yɛ afi 1914, ni no tsɔɔ akɛ eba. Etsɛŋ kwraa abaakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ.

17, 18. Mɛni baaba mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ yaa nɔ lɛ anɔ?

17 Biblia lɛ hãa wɔleɔ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe saji krokomɛi. Ekɛɔ akɛ: “Wɔmiisumɔ ni nyɛle mɛi ni miiwɔ yɛ gbele mli lɛ ahe sane . . . Ejaakɛ kɛ́ wɔyɛ hemɔkɛyeli akɛ Yesu gbo ni ete shi ekoŋŋ lɛ, belɛ nakai nɔŋŋ Nyɔŋmɔ baaŋɔ mɛi ni etsɔ Yesu nɔ amɛwɔ yɛ gbele mli lɛ hu afata Yesu he kɛba. . . . Wɔ mɛi ni wɔbaahi wala mli be ni Nuŋtsɔ lɛ eba lɛ, wɔtsɔŋ mɛi ni ewɔ yɛ gbele mli lɛ ahiɛ kɔkɔɔkɔ; ejaakɛ Nuŋtsɔ lɛ diɛŋtsɛ baakpeleke shi kɛjɛ ŋwɛi, ni ebaatsɛ kɛ famɔ, . . . ni mɛi ní kɛ Kristo efee ekome ní egboi lɛ klɛŋklɛŋ baate shi. No sɛɛ lɛ, abaashá wɔ mɛi ni wɔbaahi wala mli lɛ yɛ atatui amli kɛyafata amɛhe koni wɔkɛ Nuŋtsɔ lɛ ayakpe yɛ kɔɔyɔɔ lɛ mli; ni wɔkɛ Nuŋtsɔ lɛ baahi shi daa.”​—1 Tes. 4:13-17.

18 Be ni Kristo bɔi nɔyeli lɛ sɛɛ ni mɛi ni baaya ŋwɛi lɛ agbohiiashitee lɛ, ni ji klɛŋklɛŋ gbohiiashitee lɛ je shishi. “Abaashá” mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ yaa nɔ lɛ kɛya “yɛ atatui amli.” Mɛi ni “abaashá” amɛ kɛya lɛ ‘wɔŋ yɛ gbele mli,’ ni tsɔɔ akɛ, kɛ́ amɛgboi lɛ, amɛhiŋ Gbonyobu lɛ mli amɛtsɛŋ. Moŋ lɛ, ‘abaatsake amɛ fɛɛ amrɔ nɔŋŋ, yɛ hiŋmɛitswaa kome mli, be mli ni akpãa naagbee tɛtɛrɛmantɛrɛ lɛ.’​—1 Kor. 15:51, 52; Mat. 24:31.

19. Mɛɛ “gbohiiashitee ni hi” kã wɔhiɛ?

19 Kristofoi anɔkwafoi ni yɔɔ wala mli ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo fataaa mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe, ni ahalako amɛ ni amɛyafata Kristo he kɛye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi yɛ ŋwɛi. Moŋ lɛ, amɛmiimɛ “Yehowa gbi lɛ,” ni ji be ni abaakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ. Mɔ ko mɔ ko nyɛŋ atsɔɔ be tuuntu ni abaakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ, shi odaseyeli yɛ ni tsɔɔ akɛ be nɛɛ ebɛŋkɛ waa diɛŋtsɛ. (1 Tes. 5:1-3) Kɛ́ jeŋ fɔŋ nɛɛ ho etee lɛ, gbohiiashitee kroko baaya nɔ. Abaatee mɛi ashi kɛba wala mli yɛ shikpɔŋ ni etsɔ Paradeiso lɛ nɔ. Mɛi ni abaatee amɛ shi lɛ baaná hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaye emuu ni amɛgboiŋ dɔŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛshitee lɛ baafee “gbohiiashitee ni hi” fe mɛi ni atee amɛ shi yɛ blema, be ni “yei anine shɛ amɛmɛi ni egboi anɔ kɛtsɔ gbohiiashitee nɔ” shi sɛɛ mli lɛ amɛgboi ekoŋŋ lɛ anɔ lɛ.​—Heb. 11:35.

20. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ, abaato gbohiiashitee lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ?

20 Biblia lɛ wie yɛ mɛi ni abaatee amɛ shi kɛya ŋwɛi lɛ ahe akɛ, abaatee amɛteŋ “mɔ fɛɛ mɔ” shi “yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛhe ni sa.” (1 Kor. 15:23) No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ, abaato mɛi ni abaatee amɛ shi kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu agbohiiashitee lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ. Ekolɛ obaabi akɛ: Ani abaatee mɛi ni gboiɔ yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ ashi yɛ Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ shishijee gbɛ koni amɛsuɔlɔi, ni ji mɛi ni le amɛ lɛ ahere amɛ atuu? Ani abaatee Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema ni le mɛi anɔkwɛmɔ lɛ ashi mra koni amɛbaye amɛbua ni ato Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe gbɛjianɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli? Mɛni baaba mɛi ni leee Yehowa dani amɛgboi lɛ anɔ? Mɛɛ be abaatee amɛ shi, ni yɛ nɛgbɛ? Anɔkwa, saji pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔbi. Shi ani ehe miihia po ni wɔgba wɔhe naa yɛ saji nɛɛ ahe bianɛ? Ani ehiii moŋ akɛ wɔbaamɛ ni wɔkwɛ nɔ ni baaba? Wɔle akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa baatsu saji ahe nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ, ni wɔnaa baakpɛ wɔhe.

21. Mɛni ji ohiɛnɔkamɔ?

21 Shi kɛyashi nakai be lɛ baaba lɛ, esa akɛ wɔtswa hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ wɔma shi jogbaŋŋ, ejaakɛ etsɔ Yesu nɔ ewo wɔ shi akɛ ebaatee mɛi fɛɛ ni Nyɔŋmɔ eto eyiŋ akɛ ebaakai amɛ lɛ ashi. (Yoh. 5:28, 29; 11:23) Be ko lɛ, Yesu wie akɛ, yɛ Yehowa hiɛ lɛ, Abraham, Isak, kɛ Yakob ahiɛ kamɔ, ni no tsɔɔ akɛ Yehowa baanyɛ atee gbohii ashi. (Luka 20:37, 38) Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔyɛ yiŋtoi kpakpai babaoo ahewɔ ni wɔbaakɛɛ, tamɔ bɔ ni Paulo kɛɛ lɛ, akɛ: “Miyɛ hiɛnɔkamɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli . . . akɛ abaatee [gbohii ashi].”​—Bɔf. 24:15.

^ kk. 8 Koŋtɛ ji tɛ ko ní atswaa awoɔ tsũ koŋ yɛ he ni gbogboi enyɔ kpeɔ yɛ, ni no yeɔ ebuaa ni gbogboi enyɔ lɛ tsaa ni amɛmamɔɔ shi shiŋŋ. Be ni atee Yesu shi lɛ, ebatsɔ mfonirifeemɔŋ sɔlemɔ shĩa lɛ, loo Kristofoi asafo ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, “koŋtɛ ni he hiaa fe fɛɛ.”