Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Ani Kristofoi baanyɛ amɛkɛ IUD (yɛ Blɔfo mli lɛ, intrauterine device) atsu nii koni amɛkɛtsĩ fɔmɔ naa?

Esa akɛ Kristofoi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛhefatalɔi afee ekome kɛsusu bɔ ni IUD lɛ tsuɔ nii ehãa lɛ he jogbaŋŋ ni amɛkɛto Biblia mli shishitoo mlai ahe. No sɛɛ lɛ, esa akɛ amɛkpɛ yiŋ ni baahã amɛhiɛ henilee kpakpa mli yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ.

Yehowa fã Adam kɛ Hawa, kɛ agbɛnɛ hu, Noa kɛ eweku lɛ akɛ: “Nyɛfɔa ni nyɛyi afaa.” (1 Mo. 1:28; 9:1) Biblia lɛ ekɛɛɛ akɛ esa akɛ Kristofoi aye famɔ nɛɛ nɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi diɛŋtsɛ akpɛ amɛyiŋ kɛji amɛkɛ nibii ni akɛtsĩɔ fɔmɔ naa baatsu nii bɔ ni afee ni amɛkafɔ, loo kɛ́ amɛbaafɔ lɛ, amɛfɔ yɛ be pɔtɛɛ ko mli loo amɛkafɔ babaoo, aloo amɛkɛtsuŋ nii. Mɛɛ nibii komɛi ehe baahia ni amɛsusu he dani amɛkpɛ yiŋ nɛɛ?

Dani Kristofonyo ko baakpɛ eyiŋ yɛ nɔ ko ni akɛtsĩɔ fɔmɔ naa lɛ he lɛ, esa akɛ ekwɛ kɛji eteee shi ewooo Biblia mli shishitoo mla ko. No hewɔ ni Kristofoi kpɔɔɔ hɔ lɛ. Kɛ́ mɔ ko hiɛ hɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ le akɛ be baashɛ ni ebaafɔ ní ekɛ gbɔmɔ adesa kroko aba jeŋ. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko je gbɛ ekpɔ hɔ lɛ, efo gbɔmɔ adesa ko wala sɛɛ, ni enɛ teɔ shi ewoɔ Biblia lɛ. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ esa akɛ wɔna wala akɛ nɔ ko ni jara wa. (2 Mo. 20:13; 21:22, 23; Lala 139:16; Yer. 1:5) Ni IUD hu, ani Kristofoi baanyɛ amɛkɛtsu nii?

May 15, 1979, Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 30-31 lɛ wie IUD he. Nakai beiaŋ lɛ, IUD ni yɔɔ lɛ ateŋ babaoo ji rɔba bibioo ko ni akɛwoɔ yei afɔmɔ kotoku mli koni amɛkaŋɔ hɔ. Buu-Mɔɔ nɛɛ tsɔɔ mli akɛ aleee bɔ ni IUD lɛ tsuɔ nii ehãa lɛ jogbaŋŋ. Shi mɛi pii ni ekase he nii lɛ kɛɔ akɛ IUD lɛ feɔ nɔ ko yɛ fɔmɔ kotoku lɛ mli ni no hãaa nuu mai lɛ ayanina yoo lɛ fɔmɔ wɔji lɛ koni eŋɔ hɔ. Kɛ́ yoo lɛ eŋɔɔɔ hɔ lɛ, belɛ enyɛŋ ekɛ gbɔmɔ adesa kroko aba jeŋ.

Shi awie yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ, odaseyeli yɛ ni tsɔɔ akɛ, bei komɛi lɛ, yoo lɛ baanyɛ aŋɔ hɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ekolɛ hɔ lɛ kpelekeŋ shi kɛyaŋ fɔmɔ kotoku lɛ mli, ni enɛ ji nɔ ni atsɛɔ lɛ ɛktɔpik lɛ (yɛ Blɔfo mli lɛ ectopic pregnancy). Shi kɛ́ hɔ lɛ nyɛ ekpeleke shi kɛtee fɔmɔ kotoku lɛ mli po lɛ, ekolɛ IUD lɛ hãŋ ekpɛtɛ fɔmɔ kotoku lɛ, ni no baahã hɔ lɛ afite. Kɛ́ hɔ lɛ fite lɛ, etamɔ nɔ ni akpɔ hɔ nɔŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ: “Yɛ saji ni awie nɛɛ ahewɔ lɛ, esa akɛ Kristofonyo anɔkwafo ni miisusu kɛji ebaanyɛ ekɛ IUD atsu nii lɛ, ajwɛŋ nɔ ni Biblia lɛ wieɔ yɛ bɔ ni wala jara wa hã lɛ he lɛ nɔ jogbaŋŋ dani ekpɛ eyiŋ.”​—Lala 36:9.

Kɛjɛ afi 1979 be ni sane nɛɛ je kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, jeŋ shikpalɔi ená nilee babaoo, ni no ehã aná IUD henɔi krokomɛi.

Amrɔ nɛɛ, yɛ rɔba IUD lɛ sɛɛ lɛ, ayɛ IUD henɔi krokomɛi enyɔ. Ekome ji IUD ni akɛ akɔɔble (copper) fee lɛ, ni akɛbɔi nitsumɔ waa yɛ United States yɛ afi 1988. Nɔ ni ji enyɔ lɛ ji IUD ni jieɔ tsofa ko (hormone) ewoɔ gbɔmɔtso lɛ mli lɛ, ni abɔi hɔɔmɔ yɛ afi 2001. Te IUD henɔi enyɔ nɛɛ tsuɔ nii amɛhãa tɛŋŋ?

Akɔɔble nɔ lɛ: Tamɔ bɔ ni awie kɛtsɔ hiɛ lɛ, etamɔ nɔ ni IUD lɛ hãaa nuu mai lɛ ayanina yoo fɔmɔ wɔji lɛ koni eŋɔ hɔ. Shi yɛ enɛ sɛɛ lɛ, nɔ kroko hu yɛ ni akɔɔble IUD lɛ feɔ. No ji akɛ, etamɔ nɔ ni egbeɔ nuu mai lɛ. * Akɔɔble IUD lɛ tsakeɔ fɔmɔ kotoku lɛ tilɛ hu.

Nɔ ni jieɔ tsofa ewoɔ gbɔmɔtso lɛ mli lɛ: Ayɛ IUD komɛi ni jieɔ tsofai ni baanyɛ atsĩ fɔmɔ naa amɛwoɔ gbɔmɔtso lɛ mli, tamɔ bɔ ni tsofai ni akɔlɔɔ kɛtsĩɔ fɔmɔ naa lɛ feɔ lɛ nɔŋŋ. Kɛ́ yei afɔmɔ wɔji dara kɛshɛ he ko lɛ, amɛshiɔ he ni amɛyɔɔ lɛ ni amɛyajeɔ gbɔmɔtso lɛ mli he ko ni amɛbaanyɛ amɛkɛ nuu mai akpe yɛ. Etamɔ nɔ ni IUD henɔi nɛɛ hãaa yei komɛi awɔji lɛ ashi kɛya he nɛɛ, ni kɛ́ wɔji lɛ shiii kɛyaaa lɛ, yoo lɛ nyɛŋ aŋɔ hɔ. Yɛ enɛ sɛɛ lɛ, datrɛfoi komɛi kɛɔ akɛ IUD henɔi nɛɛ hãa fɔmɔ kotoku lɛ tilɛ lɛ nɔ gbɔɔ. * Kɛfata he lɛ, amɛhãa nɔ ko ni tamɔ ahɔle ni yɔɔ fɔmɔ kotoku lɛ naabu lɛ tiɔ waa, ni no hewɔ lɛ, nuu mai lɛ nyɛɛɛ abote fɔmɔ kotoku lɛ mli.

Tamɔ bɔ ni awie kɛtsɔ hiɛ lɛ, etamɔ nɔ ni IUD henɔi srɔtoi enyɔ nɛɛ fɛɛ tsakeɔ fɔmɔ kotoku lɛ tilɛ. Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, kɛ́ nuu lɛ mai lɛ nyɛ eyanina yoo lɛ fɔmɔ wɔji lɛ ni yoo lɛ ŋɔ hɔ lɛ, hɔ lɛ baakpeleke shi kɛya fɔmɔ kotoku lɛ mli, shi akɛni fɔmɔ kotoku lɛ tilɛ etsake hewɔ lɛ, hɔ lɛ nyɛŋ akpɛtɛ fɔmɔ kotoku mli, tamɔ bɔ ni ebaa lɛ bei komɛi yɛ tsofai ni akɔlɔɔ kɛtsĩɔ fɔmɔ naa lɛ hu agbɛfaŋ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, hɔ lɛ shɛŋ he ko kwraa ni ebaafite. Shi jeŋ shikpalɔi heɔ amɛyeɔ akɛ enɛ efɔɔɔ kaa kwraa yɛ IUD henɔi srɔtoi enyɔ nɛɛ agbɛfaŋ.

No hewɔ lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛŋ awie kɛ nɔmimaa akɛ akɔɔble IUD lɛ loo nɔ ni jieɔ tsofa ewoɔ gbɔmɔtso lɛ mli lɛ hãaa yei aŋɔ hɔ. Shi niiamlitaomɔ ehã efee faŋŋ akɛ, bɔ ni IUD henɔi nɛɛ tsuɔ nii amɛhãa lɛ hewɔ lɛ, efɔɔɔ kaa kwraa akɛ yei ni kɛtsuɔ nii lɛ baaŋɔ hɔ.

Kɛ́ Kristofoi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ miitao amɛkɛ IUD atsu nii lɛ, amɛbaanyɛ amɛkɛ datrɛfonyo ko ni le IUD he saji lɛ asusu he. Datrɛfonyo nɛɛ baanyɛ atsɔɔ amɛ IUD henɔi ni amɛbaanyɛ amɛná yɛ he ni amɛyɔɔ lɛ, sɛɛnamɔi ni yɔɔ amɛhe, kɛ naagbai ni yoo lɛ baanyɛ aná kɛ́ ekɛtsu nii. Esaaa akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ kpaa gbɛ, ni esaaa akɛ amɛŋmɛɔ gbɛ hu ni datrɛfonyo lɛ loo mɔ kroko tsɔɔ amɛ yiŋ ni amɛkpɛ yɛ sane nɛɛ he. (Rom. 14:12; Gal. 6:4, 5) Eji yiŋ ni esa akɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi lɛ pɛ akpɛ. Esa akɛ amɛkpɛ yiŋ nɛɛ bɔ ni baahã amɛsa Nyɔŋmɔ hiɛ ni amɛná henilee ni he tse.​—Okɛto 1 Timoteo 1:18, 19; 2 Timoteo 1:3 lɛ he.

^ kk. 4 Aŋma yɛ wolo ko ni England National Health Service lɛ fee lɛ mli akɛ: “Kɛ́ akɔɔble lɛ fa yɛ IUD lɛ mli lɛ, kɛ́ yei 100 kɛtsu nii lɛ, yɛ afi mli lɛ, ebaawa akɛ amɛteŋ mɔ kome po baaŋɔ hɔ. Kɛ́ akɔɔble lɛ faaa yɛ IUD lɛ mli lɛ, IUD lɛ tsuŋ nii jogbaŋŋ nakai.”

^ kk. 5 Akɛni IUD ni jieɔ tsofa ewoɔ gbɔmɔtso lɛ mli lɛ hãa fɔmɔ kotoku lɛ tilɛ lɛ nɔ gbɔɔ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, ahãa yei ni ebote gbalashihilɛ mli kɛ mɛi ni boteko mli ni lá hoɔ amɛ waa kɛ́ amɛmiifee yei anii lɛ kɛtsuɔ nii koni amɛkaho lá pii.