Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

‘Yehowa Kɛ Wɔ Eye Jogbaŋŋ’

‘Yehowa Kɛ Wɔ Eye Jogbaŋŋ’

BE KO yɛ aaafee afi 1976 lɛ, mi kɛ miŋa Danièle fã gbɛ kɛtee maŋ ko ni yɔɔ Afrika Anaigbɛ ni atsɛɔ lɛ Gabon lɛ nɔ. Be ni wɔyashɛ gbɔiatoohe lɛ nɔŋŋ lɛ, mɔ ni hereɔ gbɔi yɛ gbɔiatoohe lɛ kɛɛ mi akɛ, “Onukpa, ofainɛ ni otswa polisifoi lɛ.” No mli lɛ, atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ nakai maŋ lɛ nɔ.

Danièle hiɛ kã shi waa, ni ekɔɔ sane sɛɛ oya. Be ni mɔ ni hereɔ gbɔi lɛ kɛ mi wieɔ lɛ, asomoaŋ ena polisifoi lɛ momo. Amɛta tsɔne ko ni ebama gbɔiatoohe lɛ hiɛ lɛ mli. Danièle wo mitoiŋ akɛ, “Kaagba ohe naa otswa polisifoi lɛ, amɛshɛ biɛ momo!” Mikɛ woji komɛi ni mihiɛ lɛ hã nyɛmi nuu kroko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Migbe naa kɛ migbeee naa nɔŋŋ ni polisifoi lɛ bamɔ mi kɛ Danièle. Eji Danièle wooo mitoi nɔ mra akɛ polisifoi lɛ ebashɛ momo kulɛ, mikpaaa shi akɛ maná gbɛ mikɛ woji lɛ ahã nyɛmi nuu lɛ.

Be ni wɔta tsɔne lɛ mli ni akɛ wɔ yaa polisteshɛŋ lɛ, mida Yehowa shi waa akɛ edro mi ŋa ni yɔɔ ekãa ni susuɔ Yehowa kɛ esafo lɛ he. Anɔkwa, jeee shi kome nɛɛ pɛ Danièle ye ebua mi koni manyɛ matsu nitsumɔ ko ni atuu awo midɛŋ lɛ. Hã magba bo bɔ ni fee ni ahã wɔbɔi nyɛmimɛi ni yɔɔ maji ni atsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ lɛ anɔ lɛ saramɔ.

YEHOWA HÃ MIBALE ANƆKWALE LƐ

Afɔ mi yɛ maŋ bibioo ko ni yɔɔ France kooyigbɛ ni atsɛɔ lɛ Croix lɛ mli yɛ afi 1930. No mli lɛ, Katolikbii ji wɔ, ni wɔyaa sɔlemɔ daa otsi. Mipapa kɛ ehe wo sɔlemɔ lɛ mli vii diɛŋtsɛ. Shi be ni eshwɛ fioo ni maye afii 14 lɛ, nɔ ko ba ni hã mina akɛ ayeee anɔkwa yɛ sɔlemɔ lɛ mli.

Be ni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ, France maŋ lɛ fãi komɛi yaje German asraafoi lɛ adɛŋ. German nɔyeli lɛ tsɔ nɔyeli ko ni yɔɔ Vichy yɛ France lɛ nɔ amɛkwɛ France maŋ lɛ fãi ni ebaje amɛdɛŋ lɛ anɔ, ni wɔsɔfo lɛ wo wɔ hewalɛ daa ni wɔfi nɔyeli nɛɛ sɛɛ. Saji ni ewie lɛ hã wɔnaa kpɛ wɔhe waa. Nakai beiaŋ lɛ, ajieɔ maji ni kɛ German nɔyeli lɛ wuɔ lɛ ayi yɛ BBC lɛ nɔ, ni wɔjuɔ shi wɔboɔ no hu toi, tamɔ bɔ ni mɛi pii ni yɔɔ France lɛ fee lɛ. Yɛ September 1944 lɛ, aye German asraafoi ni yɔɔ France lɛ anɔ kunim. Oya nɔŋŋ ni osɔfo lɛ bɔi mɛi ni wuɔ amɛshiɔ German nɔyeli lɛ asɛɛfimɔ. Eto gbɛjianɔ po ni afee sɔlemɔ kɛda Nyɔŋmɔ shi akɛ aye German asraafoi lɛ anɔ kunim. Nɔ ni efee nɛɛ hã minaa kpɛ mihe waa. Ehãaa mahe osɔfoi maye dɔŋŋ.

Ta lɛ ba naagbee etsɛɛɛ ni mipapa gbo. No mli lɛ, minyɛmi yoo onukpa lɛ ebote gbalashihilɛ mli ni eyahi Belgium. No hewɔ lɛ, minu he akɛ mi esa akɛ makwɛ mimami. Miná nitsumɔ yɛ he ko ni afeɔ mama yɛ. Minitsumɔtsɛ lɛ kɛ ebihii lɛ fɛɛ lɛ, Katolikbii ji amɛ, ni amɛkɛ amɛjamɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa. Mibɔ mɔdɛŋ waa yɛ nitsumɔ lɛ mli, shi etsɛɛɛ ni ehe bahia ni makpɛ yiŋ ko ni he hiaa waa.

Minyɛmi yoo onukpa Simone bale anɔkwale lɛ, ni yɛ afi 1953 lɛ, ebasara wɔ. Ekane ŋmalɛi yɛ e-Biblia lɛ mli kɛtsɔɔ wɔ faŋŋ akɛ, nibii ni atsɔɔ wɔ yɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ mli, akɛ abaashã mɛi yɛ hɛl, Nyɔŋmɔ lɛ, lɛ nɔŋŋ ji Yesu, ni susuma lɛ gbooo lɛ jeee anɔkwale. Shi mikɛɛ lɛ akɛ akɛni ekaneee ŋmalɛi lɛ kɛjɛɛɛ Katolikbii a-Biblia mli hewɔ lɛ, nɔ ni ewieɔ lɛ bɛ mli. Kɛ̃lɛ, eyeee be ko ni mina akɛ nɔ ni ewieɔ lɛ ji anɔkwale. Sɛɛ mli lɛ, ebahã mi Buu-Mɔɔ memeji, ni gbɛkɛ kɛ́ mitee mitsũ lɛ mli lɛ, mikaneɔ. Mina oya nɔŋŋ akɛ anɔkwale lɛ nɔŋŋ nɛ, shi mishe gbeyei akɛ kɛ́ mitsɔ Odasefonyo lɛ, abaashwie mi kɛje minitsumɔ lɛ mli.

Mikase Biblia lɛ kɛ Buu-Mɔɔ lɛ mi diɛŋtsɛ. Shi nyɔji fioo komɛi asɛɛ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ maya Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Suɔmɔ ni nyɛmimɛi lɛ jie lɛ kpo lɛ ta mitsuiŋ waa. Nyɛmi nuu ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ kɛ mi kase nii, ni nyɔji ekpaa sɛɛ yɛ September 1954 lɛ, abaptisi mi. Etsɛɛɛ ni mimami kɛ minyɛmi yoo fioo lɛ hu batsɔmɔ Odasefoi, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa.

WƆKƐ WƆHIƐ FƆ̃ YEHOWA NƆ BE NI WƆTSUƆ BE FƐƐ SƆƆMƆ NITSUMƆ LƐ

Miná hegbɛ mitee majimaji ateŋ kpee ni afee yɛ New York yɛ afi 1958 lɛ eko. Shi dɔlɛ sane ji akɛ, be ni eshwɛ otsii fioo ni abaaya lɛ, mimami gbo. Akɛni mɔ ko bɛ ni makwɛ dɔŋŋ hewɔ lɛ, be ni mijɛ kpee lɛ miba lɛ, mikpa minitsumɔ lɛ ni mibatsɔ gbɛgbalɔ. Nakai beiaŋ nɔŋŋ ni miwo nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ ekãa ni atsɛɔ lɛ Danièle Delie lɛ shi akɛ mikɛ lɛ baabote gbalashihilɛ mli. Mikɛ lɛ bote gbalashihilɛ mli yɛ May 1959.

Be ni Danièle je gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ shishi lɛ, he klɛŋklɛŋ ni eyasɔmɔ yɛ ji Brittany kpokpaa lɛ nɔ. Jɛmɛ kɛ amɛshĩa lɛ teŋ jekɛ waa. Danièle taa baisiko kɛyashiɛɔ yɛ akrowai ni yɔɔ kpokpaa nɛɛ nɔ lɛ amli, ni akɛni Katolikbii titri ni yɔɔ jɛmɛ hewɔ lɛ, ehe bahia ni efee ekãa waa. Eyɛ mli akɛ eleee be ni naagbee lɛ baaba moŋ, shi enu he akɛ be ni eshwɛ lɛ faaa kwraa, ni nakai nɔŋŋ mi hu minu he. Enɛ ji nɔ ni tsirɛ lɛ ni eshiɛ kɛ ekãa lɛ. (Mat. 25:13) Esuɔmɔ mli ni ejɛ ekɛ ehe shã afɔle lɛ ye ebua wɔ fɛɛ ni wɔtee nɔ wɔtsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.

Be ni wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ sɛɛ gbii fioo komɛi lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Wɔnáaa nibii mlɛo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, shiɛlɔi 14 pɛ ni yɔɔ klɛŋklɛŋ asafo ni wɔyasara lɛ mli, ni bɔ ni shihilɛ lɛ yɔɔ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ nyɛɛɛ amɛhã wɔbato amɛŋɔɔ. No hewɔ lɛ, wɔwɔ wiemɔ kpoku lɛ nɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Jɛmɛ kamɔ eŋɔɔɔ, shi wɔnyɛ wɔwɔ wɔte shi ni wɔsɛɛ waaa wɔhe!

Wɔkɛ wɔtsɔne bibioo lɛ fã gbɛ kɛyasara asafoi lɛ

Kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ hãaa wɔná dekã kwraa, shi Danièle bɔ mɔdɛŋ waa. Bei pii lɛ, ehe bahiaa ni mikɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ asafo ko mli lɛ akpe, eyɛ mli akɛ wɔtsɔko hiɛ wɔtoko gbɛjianɔ nakai. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, Danièle mɛɔ mi yɛ wɔtsɔne lɛ mli, ni emli fuuu shi kome po. Wɔhi kpokpaa nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ mli afii enyɔ pɛ. Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, wɔna akɛ ehe miihia waa ni gbalashihilɛ mli bii kɛ amɛhefatalɔi agba sane ni amɛhã amɛle bɔ ni amɛnuɔ he amɛhãa, ni agbɛnɛ hu amɛfee ekome.​—Jaj. 4:9.

NIBII KROKOMƐI NI WƆTSU YƐ YEHOWA SƆƆMƆ LƐ MLI

Yɛ afi 1962 lɛ, afɔ̃ wɔ nine kɛtee Gilead Skul lɛ klas ni ji 37 nɔ lɛ ni afee yɛ Brooklyn, yɛ New York lɛ, ni ehe nyɔji nyɔŋma. Miná miishɛɛ waa akɛ afɔ̃ mi kɛ Danièle fɛɛ nine kɛtee skul lɛ, ejaakɛ yɛ skulbii 100 lɛ ateŋ lɛ, mɛi 13 pɛ ná hegbɛ akɛ amɛkɛ amɛhefatalɔi baaba. Wɔná hegbɛ wɔkɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ ekãa waa, tamɔ Frederick Franz, Ulysses Glass, kɛ Alexander H. Macmillan shara.

Wɔfee ekome kɛtee Gilead Skul lɛ ni enɛ hã wɔná miishɛɛ waa!

Be ni wɔyaa skul lɛ, akɛɛ wɔ akɛ he fɛɛ he ni wɔbaaya lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ shi ni wɔkadi nibii ni bɔle wɔ lɛ. No hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, Hɔɔ shwane kɛ́ wɔkpa skul lɛ, ahãa Betelbii lɛ eko kɛ wɔ yasharaa shi yɛ New York maŋ lɛ mli, kɛkɛ lɛ, Ju kɛ́ wɔba skul lɛ wɔbaŋma kaa yɛ nibii ni wɔna lɛ ahe. Bei pii lɛ, be ni wɔbaashɛ shĩa lɛ, je ena ni etɔ wɔ bliboo. Shi nyɛmi ni kɛ wɔ yashara shi lɛ biɔ wɔ saji koni Ju kɛ́ abi wɔ nɔ ni wɔna lɛ, wɔnyɛ wɔkai. Be ko nakai be ni wɔtee lɛ, wɔtee he ko ni shwɛde yɔɔ ni akɛkwɛɔ ŋwɛiniiaŋ. Be ni wɔtee jɛmɛ lɛ, atsɔɔ wɔ ŋulamii ni tseɔ ahe nii. Agbɛnɛ hu, wɔtee he ko ni akaseɔ tsei, kooloi, kɛ adebɔɔ nibii krokomɛi ahe nii yɛ. Be ni wɔtee jɛmɛ lɛ, atsɔɔ wɔ baa srɔtoi ahe nii, ni ahã wɔle akɛ baa lɛ eko yɛ ni nyanyɔji kɛlɛ. Nakai gbi lɛ be ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee Betel lɛ, nyɛmi lɛ ni kɛ wɔ yashara shi lɛ bi wɔ sane ko ni kɔɔ ŋulamii ni tseɔ lɛ ahe. Shi tɔ ni etɔ Danièle sɔŋŋ hewɔ lɛ, ehã hetoo akɛ, “Ŋulamii lɛ ekomɛi anyanyɔji kɛlɛ!”

Wɔná hegbɛ wɔyasara wɔnyɛmimɛi anɔkwafoi ni yɔɔ Afrika lɛ

Be ni wɔgbe skul lɛ naa lɛ, wɔnaa kpɛ wɔhe waa akɛ ahã wɔku wɔsɛɛ kɛtee France koni wɔyasɔmɔ yɛ nitsumɔhe nine lɛ. Wɔkɛ nɔ ni fe afii 53 sɔmɔ yɛ jɛmɛ akɛ wu kɛ ŋa. Yɛ afi 1976 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ, ni kɛfata he lɛ, ahã miyasara maji srɔtoi yɛ Afrika kɛ Mediterenia Ŋshɔ lɛ bokã ni atsĩ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ lɛ. Saramɔ nɛɛ eko nɔ wɔnyiɛ yɛ Gabon ni amɔmɔ wɔ, tamɔ bɔ ni miwie yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ. Anɔkwa, mikpaaa gbɛ kwraa akɛ abaatu sɔ̃i nɛɛ awo midɛŋ, ni bei komɛi lɛ, minu he akɛ amɛtsii fe mi. Shi Danièle ye ebua mi waa. Eyelikɛbuamɔ lɛ hewɔ lɛ, minyɛ mitsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni akɛwo midɛŋ lɛ.

Jean-Marie Bockaert miitsɔɔ wiemɔ ko ni Nyɛminuu Theodore Jaracz hã yɛ kpee wulu ko ni afee yɛ Paris yɛ afi 1988 lɛ shishi lɛ shishi

WƆKƐ SHIHILƐ KO NI MLI WA WAA KPE

Kɛjɛ klɛŋklɛŋ gbi ni wɔbɔi sɔɔmɔ yɛ Betel lɛ, wɔnya jɛmɛ shihilɛ lɛ he waa. Danièle tsu nii akɛ wiemɔ shishitsɔɔlɔ, ni ebɔ mɔdɛŋ waa. Ekase Blɔfo be ni eshwɛ nyɔji enumɔ ni wɔbaaya Gilead Skul lɛ. Eyɛ mli akɛ nitsumɔ ni wɔtsu yɛ Betel lɛ hã wɔná miishɛɛ moŋ, shi shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ nibii krokomɛi ni wɔtsu yɛ wɔsafo lɛ mli lɛ hã wɔmiishɛɛ lɛ teke nɔ. Mikaiɔ akɛ gbi ko lɛ, mi kɛ Danièle kwɔ oketeke kɛtee maŋ lɛ mli ni wɔkɛ mɛi yakase nii. Be ni wɔgbe naa lɛ, je ena ni etɔ wɔ, shi wɔná miishɛɛ waa. Dɔlɛ sane ji akɛ, hela bamɔ Danièle trukaa ni no hãaa enyɛ efee nibii pii ni eshwe akɛ efee lɛ.

Yɛ afi 1993 lɛ, Danièle ná kansa yɛ efufɔ mli. Afee lɛ opireshɛŋ ni ahã lɛ tsofai ni naa wala kɛtsɔ efaji amli dani ehe wa lɛ. Shi afii 15 sɛɛ lɛ, esaa ená kansa ekoŋŋ, ni enɛ naa wa fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ. Kɛ̃lɛ, akɛni esumɔɔ enitsumɔ akɛ wiemɔ shishitsɔɔlɔ lɛ waa hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni ebaanu he akɛ eyɛ hewalɛ fioo lɛ, eyaa nitsumɔ.

Hela lɛ piŋ Danièle waa, shi ebaaa wɔjwɛŋmɔ mli shi kome po akɛ wɔshi Betel. Kɛ́ oyɛ Betel ni obɛ hewalɛ lɛ, no hu kɛ ehe naagbai, titri lɛ kɛ́ mɛi leee akɛ hela lɛ naa wa waa. (Abɛi 14:13) Be ni Danièle eye afii 75 kɛ sɛɛ po lɛ, onaaa yɛ ehiɛ loo enifeemɔ mli akɛ ebɛ hewalɛ kwraa. Ehãaa ehela lɛ agba enaa. Moŋ lɛ, ená dekã ehã mɛi ni ebo amɛ toi, ejaakɛ ele akɛ nakai ni ebaafee lɛ baaye abua amɛ waa. (Abɛi 17:17) Danièle kɛ nibii ni ekase yɛ ehela lɛ he lɛ ye ebua nyɛmimɛi yei pii koni amɛkashe kansa gbeyei.

Ebashɛ he ko ni jeee be fɛɛ be Danièle nyɛɔ eyaa nitsumɔ. No hewɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaafee nibii pii kɛye ebua mi fe tsutsu lɛ po. Ewa mi waa, ni enɛ hã minyɛ mitee nɔ misɔmɔ akɛ Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ afii 37 sɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, daa gbi lɛ, etoɔ nibii ahe gbɛjianɔ koni wɔnyɛ wɔye wɔshwane niyenii lɛ yɛ wɔtsũ lɛ mli, bɔ ni afee ni manyɛ majɔɔ mihe ni wɔgba sane fioo.​—Abɛi 18:22.

BƆ NI WƆFEE WƆKPEE NAAGBAI NI WƆKƐKPEƆ DAA GBI LƐ ANAA

Yɛ naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, Danièle hãaa jeŋ shihilɛ aje etsine kwraa. Kɛkɛ ni ená kansa ekoŋŋ, nɔ ni ji shii etɛ nɔ. Agbɛnɛ lɛ, wɔnu he akɛ nɔ ko bɛ dɔŋŋ ni wɔbaanyɛ wɔfee. Tsofai ni ahã lɛ kɛ nibii krokomɛi ni afee koni ehe awa lɛ lɛ gbala emli waa, aahu akɛ bei komɛi po lɛ, enyɛɛɛ enyiɛ. Ebashɛ he ko ni wiemɔ po bawa kɛhã wiemɔ shishitsɔɔlɔ ni he esa waa nɛɛ. Be ni mina bɔ ni miŋa ni misumɔɔ lɛ waa lɛ shihilɛ efee lɛ, edɔ mi waa kɛbote mitsuiŋ tɔ̃ɔ.

Yɛ bɔ ni wɔnu he akɛ wɔfee shwɛm lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔtee nɔ wɔsɔle, ejaakɛ wɔle akɛ Yehowa eŋmɛŋ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni wɔpiŋ fe bɔ ni wɔbaanyɛ naa wɔdamɔ. (1 Kor. 10:13) Wɔhiɛ sɔ bɔ ni Yehowa tsɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ eye ebua wɔ, kɛ bɔ ni nyɛmimɛi ni kwɛɔ helatsɛmɛi yɛ Betel lɛ bɔ wɔhe mɔdɛŋ lɛ waa. Nyɛmimɛi pii hu wo wɔ hewalɛ, ni wɔhiɛ sɔ enɛ hu waa.

Wɔkpa Yehowa fai shii abɔ ni eye ebua wɔ ni wɔna gbɛi srɔtoi ni atsɔɔ nɔ atsaa Danièle hela lɛ ateŋ nɔ ni wɔhala. Be ko bashɛ ni be fɛɛ be ni akɛ tsofai baatsɔ Danièle faji amli ahã lɛ lɛ, nɔ nyɔɔ enɔ, no hewɔ lɛ, akpa fioo. Datrɛfonyo ni ekwɛ lɛ afii 23 sɔŋŋ lɛ enaaa nɔ hewɔ ni ebaa lɛ nakai loo nɔ ni abaanyɛ afee yɛ he. No hewɔ lɛ, ebafee tamɔ nɔ ni wɔbɛ tsɔmɔhe ko kwraa. Kɛkɛ ni datrɛfonyo kroko ni tsaa kansa lɛ kpɛlɛ akɛ ebaakwɛ Danièle. Wɔnu he akɛ Yehowa etsɔ datrɛfonyo nɛɛ nɔ eje gbɛ ehã wɔ koni wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛ ni wa nɛɛ naa.

Yesu wie akɛ, “gbi fɛɛ gbi kɛ emli naagbai.” (Mat. 6:34) Wɔhã sane nɛɛ hi wɔjwɛŋmɔ mli, ni no hewɔ lɛ, naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ gbi lɛ mli lɛ ahe nii wɔtsuɔ; wɔyeee wɔtsui yɛ wɔ́ he. Agbɛnɛ hu, wɔkɛ nibii komɛi fee ŋmɔlɔ ni no hu ye ebua wɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, nyɔji enyɔ baho ni ahãaa Danièle tsofa. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni ebaaye etsui lɛ, eŋmɔ fioo ni ekɛɛ mi akɛ, “Ole nɔ ko, kpaako minuɔ he akɛ mihe ewa mi!” (Abɛi 17:22) Yɛ bɔ ni ehela lɛ hãa epiŋɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekɛ miishɛɛ kɛ gbee ni wa kase Maŋtsɛyeli lalai hei lɛ.

Be ni Danièle hela lɛ mli bawa lɛ, enyɛɛɛ efee nibii pii ni no mli lɛ efeɔ kɛwaa mi yɛ afii 57 ni wɔkɛhi shi lɛ amli lɛ dɔŋŋ. Enɛ bafee naagba fioo kɛhã mi, ejaakɛ etsɔɔɔ mi bɔ ni ashĩɔ wuɔ wɔlɔ tete. Shi akɛni eyeee etsui tuutu yɛ ehela lɛ he hewɔ lɛ, no ye ebua mi koni mi hu mikaye mitsui tuutu yɛ minaagbai lɛ ahe. Mikase bɔ ni ashaa nii amli, bɔ ni afɔɔ nii ahe, kɛ niyenii komɛi ni hoomɔ waaa lɛ ahoomɔ. Kɛ́ mifee nibii nɛɛ lɛ, enáa miishɛɛ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mijwara wɔglasei lɛ enyɔoo ko moŋ, shi mihãaa no agba minaa. *

MIDAA YEHOWA SHI AKƐ EJIE SUƆMƆ NI TSAKEEE KPO ETSƆƆ MI

Mikase nii waa yɛ naagbai ni wɔkɛkpe yɛ wɔgbɔlɛ beiaŋ lɛ kɛ bɔ ni helai sũ wɔtsui lɛ mli. Klɛŋklɛŋ lɛ, ehã mina akɛ, esa akɛ wɔná dekã wɔhã wɔhefatalɔi ni wɔsumɔ amɛ, koni wɔkashwa wɔhe be ni wɔgbɔlɔ ni wɔbɛ hewalɛ ni wɔkɛbaakwɛ amɛ jogbaŋŋ lɛ. (Jaj. 9:9) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, ehã mina akɛ esaaa akɛ wɔyeɔ wɔtsui yɛ nibii komɛi ni he ehiaaa tsɔ lɛ ahe, kɛjeee nakai lɛ, wɔnaŋ jɔɔmɔi pii ni wɔnine shɛɔ nɔ daa gbi lɛ.​—Abɛi 15:15.

Manyɛ mawie kɛ nɔmimaa akɛ, akɛni wɔkɛ wɔwala gbii fɛɛ tsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, Yehowa jɔɔ wɔ waa fe bɔ ni wɔkpa gbɛ po. Tamɔ bɔ ni lalatsɛ lɛ wie lɛ, mi hu manyɛ makɛɛ akɛ: “Yehowa kɛ mi eye jogbaŋŋ.”​—Lala 116:7.

^ par. 32 Nyɛmiyoo Danièle Bockaert gbo be ni atoɔ sane nɛɛ he gbɛjianɔ lɛ. No mli lɛ, eye afii 78.