Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kasemɔ Yehowa Nanemɛi Lɛ

Kasemɔ Yehowa Nanemɛi Lɛ

“Mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ, amɛ ekɛbɔɔ naanyo.”​—LALA 25:14, Ga Biblia hee.

LALAI: 106, 118

1-3. (a) Mɛni hewɔ wɔyɔɔ nɔmimaa akɛ wɔbaanyɛ wɔbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi lɛ? (b) Namɛi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

BIBLIA lɛ tsɛ Abraham akɛ Nyɔŋmɔ shieŋtsɛ loo enaanyo shii etɛ sɔŋŋ. (2 Kronika 20:7; Yesaia 41:8; Yakobo 2:23) Lɛ pɛ ji adesa ni Biblia lɛ wieɔ tɛ̃ɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ naanyo. Ani enɛ tsɔɔ akɛ Abraham kome too pɛ ji adesa ni enyɛ ekɛ Yehowa ebɔ naanyo? Dabi. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, adesai fɛɛ baanyɛ abatsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi.

2 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli eyi obɔ kɛ hii kɛ yei anɔkwafoi ahe saji. Anɔkwafoi nɛɛ she Yehowa gbeyei, ni amɛhe enɔ amɛye. Paulo wie amɛteŋ mɛi komɛi ahe akɛ, amɛji “odasefoi babaoo tamɔ atatu.” (Hebribii 12:1) Ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, “odasefoi” nɛɛ, kɛ anɔkwafoi krokomɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ hu batsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa.​—Kanemɔ Lala 25:14, Ga Biblia hee.

3 Nyɛhãa wɔsusua Yehowa nanemɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ mɛi etɛ komɛi ahe wɔkwɛa. Amɛji: (1) Rut, oblayoo okulafo anɔkwafo ni jɛ Moab lɛ, (2) Hezekia, Yuda maŋtsɛ anɔkwafo lɛ, kɛ (3) Yesu nyɛ Maria, ni ba ehe shi lɛ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ nɔ ni mɛi etɛ nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ fee, ni hã ebatsɔ Nyɔŋmɔ naanyo lɛ mli?

RUT JIE SUƆMƆ NI TSAKEEE KPO

4, 5. Mɛni ehe bahia ni Rut akpɛ eyiŋ yɛ he? Ni mɛni hewɔ enáaa lɛ mlɛo kwraa akɛ ebaafee nakai lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

4 Naomi kɛ eshaayeimɛi Rut kɛ Orpa miifã gbɛ kakadaŋŋ kɛjɛ Moab kɛmiiya Israel. Yɛ gbɛ lɛ nɔ lɛ, Orpa kpɛ eyiŋ akɛ ebaaku esɛɛ eya Moab. Shi Naomi tsa gbɛfãa nɔ, ejaakɛ etswa efai shi akɛ ebaaya emaŋ Israel. Mɛni Rut baafee? Ani ebaaku esɛɛ eya Moab, he ni afɔ lɛ yɛ lɛ, aloo ekɛ Naomi baatsa gbɛfãa lɛ nɔ kɛya Betlehem? Rut náaa lɛ mlɛo akɛ ebaakpɛ eyiŋ yɛ sane nɛɛ he. Shi yɛ naagbee lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ Naomi baaya.​—Rut 1:1-8, 14.

5 Rut wekumɛi yɛ Moab. No hewɔ lɛ, kulɛ ebaanyɛ eku esɛɛ eya amɛŋɔɔ, ni eji efee nakai kulɛ, ekolɛ amɛbaakwɛ lɛ. Kɛfata he lɛ, ele Moabbii lɛ jogbaŋŋ, ele amɛwiemɔ lɛ, ni ele bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa. Ya ni ekɛ Naomi yaa Betlehem lɛ tsɔɔ akɛ, eeshi nibii nɛɛ fɛɛ yɛ sɛɛ. Naomi ehã ele hu akɛ, enyɛŋ ema nɔ mi ehã lɛ akɛ ebaaná wu loo weku yɛ he ni eyaa lɛ. Anɔkwa, ekɛɛ lɛ po akɛ eku esɛɛ eya Moab. Taakɛ wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Orpa ku esɛɛ etee “emaŋ kɛ enyɔŋmɔ lɛ ŋɔɔ.” (Rut 1:9-15) Shi Rut kpɛ eyiŋ akɛ, ekuŋ esɛɛ eyaŋ emaŋbii lɛ kɛ amale nyɔŋmɔi ni amɛjáa lɛ aŋɔɔ.

6. (a) Mɛɛ yiŋ ni ja Rut kpɛ? (b) Mɛni hewɔ Boaz wie akɛ Rut eyaba abo yɛ Yehowa fiji ashishi lɛ?

6 Etamɔ nɔ ni Rut kase Yehowa he nii kɛjɛ ewu lɛ loo Naomi ŋɔɔ. Ebana akɛ, Yehowa tamɔɔɔ Moabbii lɛ anyɔŋmɔi lɛ. Ebasumɔ Yehowa, ni eyɔse akɛ, lɛ ji Nyɔŋmɔ ni esa akɛ ejá. Enɛ hewɔ lɛ, Rut kpɛ yiŋ ni ja. Ekɛɛ Naomi akɛ: “Omaŋ ji mimaŋ, ni o-Nyɔŋmɔ ji mi hu mi-Nyɔŋmɔ.” (Rut 1:16) Kɛ́ wɔkane Rut sane lɛ, ni wɔna bɔ ni esumɔɔ Naomi lɛ, ani etaaa wɔtsuiŋ? Shi suɔmɔ ni Rut yɔɔ kɛhã Yehowa lɛ sa kadimɔ fe suɔmɔ ni ejie lɛ kpo etsɔɔ Naomi lɛ kwraa. Boaz yɔse enɛ, ni efee lɛ fɛo waa. Sɛɛ mli lɛ, ejie Rut yi akɛ ‘ebaba abo yɛ Yehowa fiji ashishi.’ (Kanemɔ Rut 2:12.) Wiemɔi ni Boaz kɛtsu nii lɛ kaiɔ wɔ bɔ ni loofɔlɔ bi ko yahɔɔ enyɛ fiji ashishi koni ená hebuu yɛ jɛmɛ lɛ. (Lala 36:8; 91:1-4) Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, Rut he Yehowa nɔ eye, ni Yehowa hu bu ehe, ni ejɔɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Rut shwaaa ehe kɔkɔɔkɔ akɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaasɔmɔ Yehowa.

7. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔshashaoɔ shi akɛ wɔbaajɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Yehowa lɛ?

7 Mɛi pii kaseɔ Yehowa he nii, shi amɛshashaoɔ shi akɛ amɛkɛ lɛ baafee amɛbobaahe. Amɛsheɔ gbeyei akɛ amɛbaajɔɔ amɛhe nɔ amɛhã lɛ ni abaptisi amɛ. Ani onuɔ he nakai? Kɛ́ hetoo lɛ ji hɛɛ lɛ, belɛ susumɔ nɔ hewɔ ni osheɔ gbeyei lɛ he. Mɔ fɛɛ mɔ sɔmɔɔ nyɔŋmɔ ko. (Yoshua 24:15) No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ obaahala akɛ obaasɔmɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ. Kɛ́ ojɔɔ ohe nɔ ohã Yehowa lɛ, etsɔɔ akɛ oheɔ oyeɔ akɛ ebaanyɛ ebu ohe. Yehowa baaye abua bo ni oya nɔ osɔmɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko naagbai ni okɛbaakpe. Nakai efee ehã Rut.

“EŊƆ EHE EKPƐTƐ YEHOWA HE”

8. Gbaa wɔ Hezekia he sane fioo.

8 Esoro Hezekia shihilɛ lɛ kwraa yɛ Rut nɔ lɛ he, ejaakɛ lɛ lɛ, afɔ lɛ yɛ Israel. No mli lɛ, Israel ji maŋ ko ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa, shi jeee Israelbii lɛ fɛɛ ye Yehowa anɔkwa. Hezekia tsɛ ji Maŋtsɛ Ahaz yitsoŋwalɔ lɛ. Ahaz bule Nyɔŋmɔ sɔlemɔwe lɛ, ni ekɔne maŋbii lɛ ayiŋ ni amɛje Yehowa sɛɛ, ni amɛyajá nyɔŋmɔi krokomɛi. Ahaz shã Hezekia nyɛmimɛi hii lɛ ekomɛi po akɛ afɔle ehã amale nyɔŋmɔ ko. Nibii ni Hezekia na yɛ egbekɛbiiashi lɛ ehiii kwraa!​—2 Maŋtsɛmɛi 16:2-4, 10-17; 2 Kronika 28:1-3.

9, 10. (a) Mɛni hewɔ kulɛ ewaaa akɛ Hezekia mli baafu Yehowa lɛ? (b) Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔmli fuɔ Nyɔŋmɔ lɛ? (d) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, jeee nɔkwɛmɔnɔ ni fɔlɔ ko feɔ ehãa ebi lɛ ni baatsɔɔ nɔ gbɔmɔ ni bi lɛ baatsɔ?

9 Kulɛ, nibii gbohii ni Ahaz fee lɛ baanyɛ ahã ebinuu Hezekia mli afu Yehowa loo emli awo lɛ la. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi komɛi amli efu Yehowa kɛ esafo lɛ yɛ naagbai komɛi ni amɛkɛkpeɔ lɛ hewɔ. Shi kɛ́ okɛ nɔ ni amɛkɛkpeɔ lɛ to nɔ ni Hezekia kɛkpe lɛ he lɛ, ejeee nɔ ko kwraa. (Abɛi 19:3) Mɛi komɛi hu susuɔ akɛ, nibii gbohii ni amɛfɔlɔi fee lɛ hewɔ amɛ hu amɛfeɔ nibii gbohii lɛ. Ni bei komɛi lɛ, nibii gbohii ni amɛfɔlɔi lɛ fee lɛ, no pɛpɛɛpɛ amɛ hu amɛfeɔ. (Ezekiel 18:2, 3) Shi ani esa akɛ wɔmli afu Yehowa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ ahewɔ? Ani esa akɛ wɔkɛ nibii gbohii ni wɔfɔlɔi efee lɛ ajie wɔnaa?

10 Hezekia nɔkwɛmɔnɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, sanebimɔi enyɔ nɛɛ fɛɛ ahetoo ji dabi! Nɔ ko nɔ ko bɛ ni wɔbaanyɛ wɔdamɔ nɔ wɔmli afu Yehowa, ejaakɛ jeee lɛ ehɔ nibii fɔji ni baa wɔnɔ lɛ asɛɛ. (Hiob 34:10) Fɔlɔi baanyɛ afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa loo nɔkwɛmɔnɔ gbonyo amɛhã amɛbii. (Abɛi 22:6; Kolosebii 3:21) Shi bii lɛ diɛŋtsɛ ni baakpɛ amɛyiŋ kɛji amɛbaanyiɛ amɛfɔlɔi lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ loo amɛnyiɛŋ sɛɛ. Ejaakɛ Yehowa ehã wɔ fɛɛ heyeli ni wɔkɛhala nɔ ni wɔbaafee yɛ shihilɛ mli; ekpakpa jio, efɔŋ jio. (5 Mose 30:19) Te Hezekia kɛ heyeli nɛɛ ni Yehowa eduro wɔ lɛ tsu nii ehã tɛŋŋ?

Oblahii kɛ oblayei babaoo emɔ anɔkwale lɛ mli yɛ nɔkwɛmɔnɔ gbonyo ni amɛfɔlɔi lɛ efee lɛ fɛɛ sɛɛ (Kwɛmɔ kuku 9, 10)

11. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Hezekia fata Yuda maŋtsɛmɛi ni fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ ahe?

11 Eyɛ mli akɛ Hezekia tsɛ Ahaz ji Yuda maŋtsɛmɛi ni fee nibii gbohii waa lɛ ateŋ mɔ kome moŋ, shi Hezekia kɔɔɔ enane. (Kanemɔ 2 Maŋtsɛmɛi 18:5, 6.) Hezekia hala akɛ ebaafee nibii kpakpai. Ebo nibii fɛɛ ni Yehowa gbalɔi, tamɔ Yesaia, Mika, kɛ Hoshea wie lɛ toi jogbaŋŋ. Ekpɛlɛ ŋaawoi kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni amɛkɛhã lɛ fɛɛ nɔ, ni ekɛtsu nii. Enɛ hewɔ lɛ, enyɛ etsu naagbai ni epapa kɛba lɛ pii ahe nii. Etsuu sɔlemɔwe lɛ he, ni ekpa Nyɔŋmɔ fai ni ekɛ emaŋbii lɛ ahe eshai lɛ ake amɛ. Agbɛnɛ hu, ehã akumɔ amagai fɛɛ ni yɔɔ Israel kɛ Yuda shikpɔji lɛ anɔ. (2 Kronika 29:1-11, 18-24; 31:1) Ni sɛɛ mli, be ni Asiria maŋtsɛ Sanherib to eyiŋ akɛ ebaatutua Yerusalem lɛ, Hezekia fee ekãa waa. Ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ kɛhã hebuu, ni ewo maŋbii lɛ fɛɛ hewalɛ ni amɛ hu amɛná ekãa. (2 Kronika 32:7, 8) Be ko lɛ, Hezekia wó ehe nɔ, shi be ni Yehowa wie etsɔɔ lɛ lɛ, ebo toi ni eba ehe shi. (2 Kronika 32:24-26) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa po Hezekia fee ehã wɔ nɛkɛ! Ehãaa nibii gbohii ni epapa fee lɛ aná enɔ ehewalɛ. Moŋ lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ, Yehowa naanyo ji lɛ.

12. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ mɛi komɛi ekase Hezekia ni amɛtsɔɔ akɛ Yehowa nanemɛi ji amɛ?

12 Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii ayitseiaŋ wala ni amɛbɛ suɔmɔ. Fɔlɔi pii bɛ amɛbii ahe dekã, ni amɛjieee suɔmɔ kpo amɛtsɔɔɔ amɛ. (2 Timoteo 3:1-5) Nyɛmimɛi pii yɛ ni nakai eba lɛ yɛ amɛgbɛfaŋ. Shi amɛhala akɛ amɛkɛ Yehowa baabɔ naanyo. Taakɛ Hezekia fee lɛ, amɛ hu amɛkɛ amɛnifeemɔ etsɔɔ akɛ, amɛhãaa nɔkwɛmɔnɔ gbonyo ni amɛfɔlɔi fee lɛ aná amɛnɔ hewalɛ. Nyɔŋmɔ ehã wɔ fɛɛ heyeli. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔjɛa wɔtsui mli wɔsɔmɔa lɛ, taakɛ Hezekia fee lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔkɛ nikeenii nɛɛ miiwo ehiɛ nyam.

“NAA! YEHOWA NYƆŊ YOO JI MI!”

13, 14. Mɛɛ naagbai eeenyɛ efee akɛ Maria susu he be ni Gabriel ba eŋɔɔ lɛ? Shi mɛɛ hetoo ehã lɛ?

13 Hezekia gbele sɛɛ afii babaoo lɛ, oblayoo ko ni baa ehe shi ni atsɛɔ lɛ Maria lɛ batsɔ Yehowa naanyo yɛ gbɛ krɛdɛɛ ko nɔ. Yehowa hã lɛ nitsumɔ ko ni yɔɔ nyam waa. Ekɛɛ lɛ akɛ, ebaahiɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ musu, efɔ lɛ, ni etsɔse lɛ! Yehowa sumɔɔ Maria sane waa ni eheɔ lɛ eyeɔ, ni enɛ hewɔ ehã lɛ hegbɛ kpele nɛɛ. Shi be ni Maria ná ele nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ, te efee enii ehã tɛŋŋ?

“Naa! Yehowa nyɔŋ yoo ji mi!” (Kwɛmɔ kuku 13, 14)

14 Bei pii lɛ, wɔjwɛŋmɔ yaa hegbɛ kpele ni Nyɔŋmɔ kɛhã Maria lɛ nɔ. Shi, mɛɛ naagbai komɛi eeenyɛ efee akɛ Maria susu he? Be ni bɔfo Gabriel ba eŋɔɔ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ ebaahiɛ hɔ be ni ekɛ nuu ko náko bɔlɛ. Shi Gabriel ekɛɛɛ Maria akɛ, ebaaya ewekumɛi kɛ ekutsoŋbii lɛ aŋɔɔ ni eyagbala sane nɛɛ mli etsɔɔ amɛ hu. No hewɔ lɛ, kɛ́ amɛna akɛ Maria hiɛ hɔ lɛ, mɛni amɛbaasusu yɛ ehe? Te ebaafee tɛŋŋ ekɔne Yosef yiŋ akɛ ejeko esɛɛ? Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ Bi lɛ tsɔsemɔ jeee nitsumɔ bibioo kwraa! Wɔleee nibii fɛɛ ni tee nɔ yɛ Maria yitsoŋ be ni Gabriel ba eŋɔɔ lɛ. Nɔ pɛ ni wɔle ji hetoo ni ehã lɛ lɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Naa! Yehowa nyɔŋ yoo ji mi! Bɔ ni owie lɛ, aba mli nakai ahã mi.”​—Luka 1:26-38.

15. Mɛni tsɔɔ akɛ Maria yɛ hemɔkɛyeli waa?

15 Maria hemɔkɛyeli lɛ sa kadimɔ waa! Esaa ejwɛŋmɔ akɛ ebaatsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni Yehowa kɛbaawo edɛŋ. Ni no hewɔ etsɛ ehe akɛ Yehowa nyɔŋ yoo lɛ. Ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaakwɛ lɛ ni ebaabu ehe. Shi, mɛni hã Maria ná hemɔkɛyeli ni mli wa nɛkɛ? Akɛ hemɔkɛyeli fɔɔɔ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko. Ebiɔ mɔdɛŋbɔɔ kɛ sɔlemɔ dani wɔbaanyɛ wɔná hemɔkɛyeli. (Galatiabii 5:22; Efesobii 2:8) No hewɔ lɛ, Maria hemɔkɛyeli lɛ baaa kɛkɛ. Etsu he nii. Nyɛhãa wɔsusua nibii enyɔ komɛi ni tsɔɔ nakai lɛ ahe. Nomɛi ji, bɔ ni ebo sane toi jogbaŋŋ, kɛ nibii ni ewie he lɛ.

16. Mɛni tsɔɔ akɛ Maria bo sane toi jogbaŋŋ?

16 Maria bo sane toi jogbaŋŋ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, esa akɛ ‘wɔhe afee oya kɛ sane toiboo’ ni ‘wɔkaye wɔhe oyai kɛwie.’ (Yakobo 1:19) Maria bo sane toi jogbaŋŋ. Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, ebo nɔ fɛɛ nɔ ni mɛi kɛɛ lɛ lɛ toi jogbaŋŋ ni ehe be kɛjwɛŋ nɔ, titri lɛ kɛ́ ekɔɔ Yehowa he. Wɔnaa enɛ he nɔkwɛmɔnɔ be ni afɔ Yesu kɛ be ni eye afii 12 lɛ. Be ni afɔ Yesu lɛ, tookwɛlɔi komɛi bakɛɛ Maria nibii ni ŋwɛibɔfo ko ekɛɛ amɛ. Ni be ni Yesu ye afii 12 lɛ, ewie nɔ ko ni hã Maria he jɔ̃ ehe. Yɛ shihilɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ amli lɛ, Maria bo nɔ ni akɛɛ lɛ lɛ toi jogbaŋŋ, ekɛto ejwɛŋmɔ mli, ni esusu he waa.​—Kanemɔ Luka 2:16-19, 49, 51.

17. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nibii ni Maria wie he lɛ amli?

17 Nibii ni Maria wie he. Nibii ni Maria wie lɛ fioo pɛ yɔɔ Biblia lɛ mli. Enaa wiemɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ nɔ ni kɛ fe fɛɛ ji nɔ ni yɔɔ Luka 1:46-55 lɛ. Kɛ́ okane ŋmalɛ nɛɛ, obaana akɛ Maria le Hebri Ŋmalɛi lɛ amli waa diɛŋtsɛ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Wiemɔi ni Maria wie yɛ jɛmɛ lɛ tamɔ wiemɔi ni Samuel mami Hana kɛtsu nii be ni esɔleɔ ehãa Yehowa lɛ. (1 Samuel 2:1-10) Etamɔ nɔ ni Maria tsɛ ŋmalɛi srɔtoi 20 sɔŋŋ yisɛɛ yɛ ewiemɔ lɛ mli. Eyɛ faŋŋ akɛ, Maria shashaooo shi kwraa akɛ ebaawie nibii ni Yehowa, ni ji e-Naanyo ni fe fɛɛ lɛ, etsɔɔ lɛ lɛ ahe.

18. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Maria hemɔkɛyeli lɛ?

18 Taakɛ eba lɛ yɛ Maria gbɛfaŋ lɛ, ekolɛ wɔ hu Yehowa baahã wɔ nitsumɔ ko ni wɔsusuɔ akɛ etsumɔ wa waa. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, nyɛhãa wɔkasea Maria. Nyɛhãa wɔbaa wɔhe shi, wɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaaye ebua wɔ. Agbɛnɛ hu, nyɛhãa wɔboa nibii fɛɛ ni Yehowa kɛɔ wɔ lɛ toi, ni wɔjwɛŋ nibii ni wɔkase yɛ Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoi ahe lɛ nɔ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Maria hemɔkɛyeli lɛ, ni no baahã wɔkɛ miishɛɛ agba mɛi krokomɛi nibii ni wɔkase lɛ.​—Lala 77:12, 13; Luka 8:18; Romabii 10:15.

19. Kɛ́ wɔkase anɔkwafoi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahemɔkɛyeli lɛ, mɛni he nɔmimaa wɔbaanyɛ wɔná?

19 Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, Rut, Hezekia, kɛ Maria fɛɛ kɛ Yehowa bɔ naanyo, taakɛ Abraham fee lɛ pɛpɛɛpɛ. Yɛ hii kɛ yei anɔkwafoi nɛɛ asɛɛ lɛ, ayɛ anɔkwafoi krokomɛi, ni amɛ hu amɛfata mɛi ni feɔ “odasefoi babaoo tamɔ atatu” lɛ ahe. Mɛi nɛɛ fɛɛ batsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔkasea amɛ. (Hebribii 6:11, 12) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, Yehowa baaya nɔ ekɛ wɔ abɔ naanyo kɛya naanɔ!