Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yaa Nɔ Ohã Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Atsɔɔ Bo Gbɛ!

Yaa Nɔ Ohã Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Atsɔɔ Bo Gbɛ!

“Nyɛyaa nɔ nyɛnyiɛa yɛ mumɔ lɛ naa.”​—GAL. 5:16.

LALAI: 22, 75

1, 2. Mɛni nyɛmi nuu ko yɔse yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe? Ni mɛni efee yɛ he?

ABAPTISI Robert be ni eji oblanyo fioo, shi ekɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ yeee klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ eshihilɛ mli. Ewie akɛ: “Eyɛ mli akɛ mifeee nɔ ko gbonyo moŋ, shi mikɛ mitsui fɛɛ wooo Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Miyaa asafoŋ kpeei daa, ni daa afi lɛ, mitsuɔ gbɛgbalɔi awamɔ nitsumɔ lɛ nɔ ni fe shi kome, no hewɔ lɛ, mɛi na mi akɛ mumɔŋ gbɔmɔ. Kɛ̃lɛ, minu he akɛ eshwɛ mi nɔ ko.”

2 Robert diɛŋtsɛ nyɛɛɛ ayɔse nɔ ni shwɛɔ lɛ lɛ kɛyashi ebote gbalashihilɛ mli. Ekɛ eŋa lɛ shwɛɔ shwɛmɔ ko; amɛbibiɔ amɛhe Biblia mli saji. Kɛ́ Robert bi eŋa lɛ sane lɛ, etɔɔɔ yoo lɛ kwraa kɛ hetoohamɔ, ejaakɛ ele Biblia lɛ mli jogbaŋŋ. Shi kɛ́ eŋa lɛ bi lɛ sane lɛ, bei pii lɛ, enyɛɛɛ ehã hetoo ni no hãa ehiɛ gboɔ. Ewie akɛ: “Efee tamɔ nɔ ni mileee nɔ ko nɔ ko kwraa. Mikɛɛ mihe akɛ, ‘Kɛji mi ji mɔ ni esa akɛ matsɔɔ miŋa lɛ Nyɔŋmɔ he sane lɛ, no lɛ, esa akɛ mafee nɔ ko yɛ shihilɛ lɛ he.’” Ni Robert fee nɔ ko yɛ he hu. Ewie akɛ: “Mikase Biblia lɛ, no ji mitse mihe mikase Biblia lɛ jogbaŋŋ, kɛkɛ ni mina akɛ tsakemɔi miiba. Minu nibii ashishi, ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, mi kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli bawa.”

3. (a) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Robert sane lɛ mli? (b) Mɛɛ saji ni he hiaa ahe wɔbaasusu agbɛnɛ?

3 Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko ni he hiaa waa yɛ Robert sane lɛ mli. Ekolɛ wɔle Biblia lɛ mli saji komɛi ni wɔyaa shiɛmɔ kɛ asafoŋ kpeei daa, shi nomɛi kɛkɛ etsɔɔɔ akɛ mumɔŋ gbɔmɛi ji wɔ. Kɛ́ wɔfeɔ nibii ni tsɔɔ akɛ wɔhãa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔɔ wɔ po lɛ, ekolɛ kɛ́ wɔpɛi wɔmli lɛ, wɔbaana akɛ, wɔbaanyɛ wɔfee tsakemɔi lolo koni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ wɔ jogbaŋŋ. (Fip. 3:16) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi etɛ ni he hiaa nɛɛ ahetoo: (1) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔna kɛji wɔmiihã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miikudɔ wɔ yɛ nibii fɛɛ mli? (2) Mɛɛ nibii krokomɛi wɔbaanyɛ wɔfee koni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ wɔ yɛ nibii fɛɛ mli? (3) Kɛ́ wɔhi shi akɛ mumɔŋ gbɔmɛi lɛ, te ebaaná wɔshihilɛ nɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ? Sanebimɔi nɛɛ ahetoo baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ wɔ.

BƆ NI WƆƆFEE WƆNA KƐJI MUMƆŊ GBƆMƐI JI WƆ

4. Namɛi esa akɛ amɛbo ŋaawoo ni yɔɔ Efesobii 4:23, 24 lɛ toi?

4 Be ni wɔbɔi Yehowa sɔɔmɔ lɛ, wɔfee tsakemɔi yɛ bɔ ni wɔsusuɔ nii ahe wɔhãa, bɔ ni wɔnuɔ nii ahe wɔhãa, kɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa lɛ mli. Tsakemɔi nɛɛ baaa naagbee be ni abaptisi wɔ lɛ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ, esa akɛ ‘wɔya nɔ wɔtsake wɔjwɛŋmɔ koni etsɔ ehee be fɛɛ be.’ (Efe. 4:23, 24) Wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ ehe miihia ni wɔ fɛɛ wɔya nɔ wɔfee tsakemɔi yɛ wɔshihilɛ mli. Ehe miihia ni mɛi ni kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa lɛ po aya nɔ ahã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ amɛ yɛ nibii fɛɛ mli.​—Fip. 3:12, 13.

5. Mɛɛ sanebimɔi baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna kɛji wɔdara yɛ mumɔŋ?

5 Kɛji gbekɛbii ji wɔ jio, onukpai ji wɔ jio lɛ, esa akɛ wɔpɛi wɔmli jogbaŋŋ, koni wɔna kɛji wɔmiihi shi akɛ mumɔŋ gbɔmɛi. Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miina tsakemɔi yɛ mihe ni tsɔɔ akɛ mikɛ mijwɛŋmɔ miima mumɔŋ nibii anɔ waa fe tsutsu lɛ? Ani miiná Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko? Ani bɔ ni mifeɔ minii kɛ bɔ ni mibaa mijeŋ mihãa kɛ́ mitee asafoŋ kpeei lɛ tsɔɔ akɛ mumɔŋ gbɔmɔ ji mi? Mɛɛ saji mikɛ mɛi gbaa, ni mɛni no tsɔɔ yɛ mihe? Mɛni bɔ ni mikaseɔ nii mihãa, mihesaamɔ, kɛ bɔ ni mifeɔ minii mihãa kɛ́ awo mi ŋaa lɛ tsɔɔ yɛ mihe? Kɛ́ mikɛ efɔŋfeemɔ he kaa ko kpe lɛ, te mifeɔ minii mihãa tɛŋŋ? Ani mida kɛshɛ Kristo dalɛ lɛ he?’ (Efe. 4:13) Bɔ ni wɔbaahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo lɛ baahã wɔna kɛji wɔdara yɛ mumɔŋ.

6. Mɛɛ nɔ kroko baaye abua wɔ ni wɔna kɛji wɔda yɛ mumɔŋ?

6 Bei komɛi lɛ, ja mɛi krokomɛi eye amɛbua wɔ dani wɔbaana kɛji mumɔŋ gbɔmɛi ji wɔ. Bɔfo Paulo wie akɛ heloŋ gbɔmɛi enaaa akɛ bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa lɛ esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ. Shi mumɔŋ gbɔmɛi nuɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ naa nibii ehãa lɛ shishi, ni agbɛnɛ hu, amɛnaa akɛ nibii ni heloŋ gbɔmɛi feɔ lɛ esaaa Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Kor. 2:14-16; 3:1-3) Bei pii lɛ, kɛ́ mɔ ko bɔi nibii ni heloo lɛ shweɔ lɛ asɛɛtiumɔ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ nyɛɔ amɛnaa ejaakɛ amɛyɛ Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko. Kɛ́ amɛtsɛ wɔtoi yisɛɛ yɛ nɔ ko ni amɛna lɛ he lɛ, ani wɔboɔ toi ni wɔkɛ amɛŋaawoo lɛ tsuɔ nii? Kɛ́ wɔfeɔ nakai lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni wɔda yɛ mumɔŋ.​—Jaj. 7:5, 9.

BƆ NI OOOFEE OHÃ NYƆŊMƆ MUMƆ LƐ AKUDƆ BO

7. Mɛni hewɔ Biblia mli nilee ni wɔbaaná lɛ kɛkɛ hãŋ wɔtsɔmɔ mumɔŋ gbɔmɛi?

7 Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, jeee Biblia mli nilee ni obaaná lɛ kɛkɛ ni baahã otsɔ mumɔŋ gbɔmɔ. Maŋtsɛ Solomon ná Yehowa he nilee babaoo. Eŋma Biblia lɛ mli woji lɛ ekomɛi po. Shi sɛɛ mli lɛ, ehã nibii fite ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ, ni eyanyɛɛɛ eye Yehowa anɔkwa kɛyashi naagbee. (1 Maŋ. 4:29, 30; 11:4-6) No hewɔ lɛ, yɛ Biblia mli nilee ni wɔbaaná lɛ sɛɛ lɛ, mɛni ekoŋŋ esa akɛ wɔfee? Esa akɛ wɔya nɔ wɔfee nibii ni baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa. (Kol. 2:6, 7) Shi te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee nakai?

8, 9. (a) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa waa? (b) Mɛni hewɔ wɔkaseɔ nii ni wɔjwɛŋɔ nɔ lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

8 Paulo wo Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ hewalɛ ni ‘amɛya amɛhiɛ kɛshɛ dalɛ he.’ (Heb. 6:1) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkɛ Paulo ŋaawoo nɛɛ atsu nii ŋmɛnɛ? Nɔ kome ni he hiaa ni wɔbaanyɛ wɔfee ji ni wɔbaakase Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mliwolo lɛ. Kɛ́ okase wolo nɛɛ, ebaahã ona bɔ ni ooofee okɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii yɛ oshihilɛ mli. Shi kɛ́ okase wolo nɛɛ ogbe naa momo lɛ, obaanyɛ okase woji krokomɛi ni baaye abua bo koni ohemɔkɛyeli lɛ mli awa. (Kol. 1:23) Ani kɛ́ okase nii lɛ, ojwɛŋɔ nɔ ni okase lɛ nɔ ni obiɔ Yehowa ni eye ebua bo ni ole bɔ ni obaafee okɛtsu nii yɛ oshihilɛ mli?

9 Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, yiŋtoo hewɔ ni wɔkaseɔ nii ni wɔjwɛŋɔ nɔ ji, koni wɔná shwelɛ ni mli wa waa akɛ wɔbaafee nɔ ni sa Yehowa hiɛ ni wɔye emlai lɛ anɔ. (Lala 40:8; 119:97) Wɔfeɔ nakai hu koni wɔnyɛ wɔkpoo nɔ fɛɛ nɔ ni hãŋ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ aya nɔ akudɔ wɔ.​—Tito 2:11, 12.

10. Mɛni oblahii kɛ oblayei baanyɛ afee koni amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa?

10 Kɛ́ oblanyo loo oblayoo ji bo lɛ, ani okɛ otii emamɔ ohiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Naa nɔ ni nyɛmi nuu ko ni sɔmɔɔ yɛ Betel lɛ fɔɔ feemɔ kɛ́ etee kpokpaa nɔ kpee. Dani abaaje kpee lɛ shishi lɛ, ekɛ mɛi ni ayaabaptisi amɛ lɛ, titri lɛ oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ mli lɛ, gbaa sane ni ebiɔ amɛ otii ni amɛkɛmamɔ amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Hetoi ni amɛteŋ mɛi babaoo hãa lɛ hãa enaa akɛ, amɛsusu nɔ ni amɛbaasumɔ ni amɛtsu yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ he jogbaŋŋ. Amɛteŋ mɛi komɛi kɛɔ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛkɛ amɛhe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli loo amɛfã kɛya he ko ni hiamɔ lɛ yɔɔ ni amɛyaye amɛbua yɛ jɛmɛ. Shi amɛteŋ mɛi komɛi hu yɛ ni kɛ́ ebi amɛ oti ni amɛkɛma amɛhiɛ lɛ, amɛnaaa nɔ ni amɛwieɔ. Ani eeenyɛ efee akɛ mɛi nɛɛ nuuu he akɛ esa akɛ amɛkɛ oti pɔtɛɛ ko ama amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? Kɛ́ oji oblanyo loo oblayoo lɛ, bi ohe akɛ: ‘Ani miyaa asafoŋ kpeei kɛ shiɛmɔ akɛni mifɔlɔi miisumɔ ni mafee nakai lɛ pɛ hewɔ? Ani miifee nibii ni baahã wekukpaa ni yɔɔ mi kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli awa waa?’ Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, jeee oblahii kɛ oblayei pɛ esa akɛ amɛkɛ otii amamɔ amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Kɛ́ wɔ fɛɛ wɔkɛ otii mamɔ wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, no baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa.​—Jaj. 12:1, 13.

11. (a) Kɛ́ wɔmiitao wɔdara yɛ mumɔŋ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (b) Mɛɛ Biblia mli gbɔmɔ wɔbaanyɛ wɔkase?

11 Kɛ́ wɔna tsakemɔi ni esa akɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔya wɔhiɛ lɛ, esa akɛ wɔbɔi nakai tsakemɔi lɛ feemɔ oya nɔŋŋ. Ehe miihia waa ni wɔtsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ. Anɔkwa, eji wala kɛ gbele sane. (Rom. 8:6-8) Yehowa le akɛ wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, ekɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa wɔ. Loloolo lɛ, esa akɛ wɔ hu wɔbɔ wɔhe mɔdɛŋ waa. Be ko be ni Nyɛminuu John Barr ni sɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo lɛ gbalaa Luka 13:24 lɛ mli lɛ, ewie akɛ, “Mɛi pii nyɛɛɛ atsɔ [shinaa bibioo lɛ] mli ejaakɛ amɛnyɛɛɛ amɛmia amɛhiɛ ni amɛfee ekãa.” Esa akɛ wɔkase Yakob, mɔ ni kɛ ŋwɛibɔfo ko shi mple kɛyashi ajɔɔ lɛ lɛ. (1 Mo. 32:26-28) Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ Biblia lɛ kanemɔ ŋɔɔ waa moŋ, shi esaaa akɛ wɔkaneɔ Biblia lɛ tamɔ wɔmiikane adesã ko kɛmiijie wɔhiɛtserɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔkase lɛ jogbaŋŋ koni wɔná emli jwetrii ni baaye abua wɔ lɛ.

12, 13. (a) Mɛni baaye abua wɔ ni ‘wɔná jwɛŋmɔ ni Kristo Yesu ná lɛ nɔŋŋ eko’? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ bɔfo Petro nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ ŋaa ni ewo lɛ baanyɛ aye abua wɔ? (d) Mɛni obaanyɛ ofee koni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ bo yɛ nibii fɛɛ mli? (Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Bɔ Ni Ooofee Ohã Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Akudɔ Bo.”)

12 Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ wɔfee nibii ni baahã wɔdara yɛ mumɔŋ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔtsake wɔjwɛŋmɔ koni fiofio lɛ, wɔná Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko. (Rom. 15:5) Agbɛnɛ hu, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔfã akɔnɔi fɔji kɛje wɔtsui mli ni wɔná sui ni baahã wɔsa Nyɔŋmɔ hiɛ. (Gal. 5:16, 22, 23) Kɛ́ wɔna akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ maa heloonaa nibii loo heloo lɛ akɔnɔi lɛ anɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔbi Yehowa ni ehã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ koni no aye abua wɔ ni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nibii kpakpai anɔ. (Luka 11:13) Wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko kɛjɛ bɔfo Petro shihilɛ mli. Jeee be fɛɛ be enyɛ esusu nii ahe tamɔ Kristo. (Mat. 16:22, 23; Luka 22:34, 54-62; Gal. 2:11-14) Shi enijiaŋ ejeee wui. Yehowa mumɔ lɛ ye ebua lɛ ni fiofio lɛ, ená Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko. Yehowa mumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ hu nakai nɔŋŋ.

13 Sɛɛ mli lɛ, Petro tsɔɔ sui pɔtɛi komɛi ni esa akɛ wɔná. (Kanemɔ 2 Petro 1:5-8.) Kɛ́ ‘wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ’ koni wɔná henɔyeli, shifimɔ, nyɛmimɛi ateŋ suɔmɔ, kɛ sui krokomɛi ni tamɔ nakai lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ wɔ yɛ nibii fɛɛ mli. Gbi fɛɛ gbi lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ, ‘Mɛɛ su manyɛ mikɛ mijwɛŋmɔ ama nɔ ŋmɛnɛ koni no aye abua mi ni maya nɔ mahã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔ mi?’

OKƐ BIBLIA MLI SHISHITOO MLAI ATSU NII YƐ OSHIHILƐ MLI DAA GBI

14. Kɛ́ wɔhã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔ wɔ lɛ, te ebaaná wɔshihilɛ nɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ?

14 Kɛ́ wɔná Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko lɛ, ebaaná bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa yɛ wɔnitsumɔhe loo skul lɛ nɔ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, ebaaná wɔwiemɔ kɛ yiŋ srɔtoi ni wɔkpɛɔ daa gbi lɛ anɔ hewalɛ. Yiŋ srɔtoi ni wɔkpɛɔ lɛ ni baatsɔɔ kɛji wɔmiibɔ mɔdɛŋ ni wɔkase Kristo. Akɛni wɔhãa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔɔ wɔ hewɔ lɛ, wɔkwɛɔ jogbaŋŋ koni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ akafite. Ni kɛ́ wɔkɛ efɔŋfeemɔ he kaa kpe lɛ, nɔ klɛŋklɛŋ ni baaba wɔjwɛŋmɔ mli ji, ni wɔye kaa lɛ nɔ, tamɔ bɔ ni Kristo fee lɛ. Agbɛnɛ hu, dani wɔbaakpɛ wɔyiŋ yɛ sane ko he lɛ, wɔbaabi wɔhe akɛ: ‘Mɛɛ Biblia mli shishitoo mlai baanyɛ aye abua mi ni makpɛ yiŋ ni ja? Eji Kristo yɛ shihilɛ nɛɛ mli kulɛ, mɛni ebaafee? Mɛni kɛ́ mifee lɛ ebaasa Yehowa hiɛ?’ Esa akɛ wɔtsɔse wɔhe koni wɔsusu nii ahe yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ. No hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ wɔbaasusu saji komɛi ahe ni wɔkwɛ Biblia mli shishitoo mlai ni baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja yɛ eko fɛɛ eko he.

15, 16. Kɛ́ wɔná Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ ni ja kɛ́ (a) wɔmiihala mɔ ni wɔkɛbaabote gbalashihilɛ mli? (b) wɔmiihala mɛi ni wɔkɛbaabɔ?

15 Namɔ esa akɛ mikɛbote gbalashihilɛ mli? Biblia mli shishitoo mla ni yɔɔ 2 Korintobii 6:14, 15 lɛ baanyɛ aye abua wɔ. (Kanemɔ.) Paulo wiemɔi lɛ feɔ lɛ faŋŋ akɛ, esoro bɔ ni mumɔŋ gbɔmɔ feɔ enii ehãa lɛ kwraa yɛ bɔ ni heloŋ gbɔmɔ feɔ enii ehãa lɛ he. Te obaafee tɛŋŋ okɛ shishitoo mla nɛɛ atsu nii kɛ́ oohala mɔ ni okɛbaabote gbalashihilɛ mli?

16 Namɛi esa akɛ mikɛbɔ? Kadimɔ Biblia mli shishitoo mla ni yɔɔ 1 Korintobii 15:33 lɛ. (Kanemɔ.) Mumɔŋ gbɔmɔ kɛ mɛi ni baanyɛ ahã wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ afite lɛ ebɔɔɔ. Mɛɛ sanebimɔi baanyɛ aye abua bo ni okɛ shishitoo mla nɛɛ atsu nii? Ekomɛi ji, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ shishitoo mla nɛɛ baanyɛ aye abua mi ni mana mɛi ni manyɛ mikɛbɔ yɛ Intanɛt lɛ nɔ? Mɛɛ gbɛ nɔ shishitoo mla nɛɛ baanyɛ aye abua mi kɛ́ mɔ ko ni mileee lɛ lɛ bi ni mikɛ lɛ atswa gemi ko yɛ Intanɛt lɛ nɔ?’

Ani yiŋ ni mikpɛɔ lɛ baahã mada yɛ mumɔŋ? (Kwɛmɔ kuku 17)

17-19. Kɛ́ wɔhi shi akɛ mumɔŋ gbɔmɛi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baaye abua wɔ ni (a) wɔtsi wɔhe kɛje nifeemɔi ni he bɛ sɛɛnamɔ ahe? (b) wɔkɛ otii kpakpai amamɔ wɔhiɛ? (d) wɔtsu saji ni baa wɔ kɛ mɛi ateŋ lɛ ahe nii?

17 Mɛɛ nifeemɔi baanyɛ afite mihemɔkɛyeli? Esa akɛ wɔsusu kɔkɔbɔɔ ni yɔɔ Hebribii 6:1 lɛ he jogbaŋŋ. (Kanemɔ.) Mɛni ji “nitsumɔi ni egboi” ni esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛje amɛhe lɛ? Nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ ni hãŋ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa lɛ ji ‘nitsumɔ ni egbo.’ Shishitoo mla nɛɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ ahetoo: ‘Ani sɛɛnamɔ yɛ nifeemɔ nɛɛ he lo? Ani esa akɛ mikɛ mishika awo nitsumɔ nɛɛ mli? Mɛni hewɔ esaaa akɛ mikɛ mihe dɔmɔɔ kuu ko ni miitao nibii ahi yɛ je nɛɛ mli lɛ he?’

Ani yiŋ ni mikpɛɔ lɛ baahã mikɛ otii kpakpai amamɔ mihiɛ? (Kwɛmɔ kuku 18)

18 Mɛɛ otii esa akɛ mikɛmamɔ mihiɛ? Yɛ Yesu Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, ewo wɔ ŋaa kpakpa yɛ otii ni esa akɛ wɔkɛmamɔ wɔhiɛ lɛ ahe. (Mat. 6:33) Mumɔŋ gbɔmɛi kɛ otii ni baahã amɛkɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ mamɔɔ amɛhiɛ. Shishitoo mla nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔi tamɔ nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: ‘Kɛ́ migbe sɛkɛndre skul naa lɛ, ani esa akɛ maya yunivɛsiti? Ani esa akɛ mamɔ nitsumɔ nɛɛ mli?’

Ani yiŋ ni mikpɛɔ lɛ baahã mabaa toiŋjɔlɛ yi? (Kwɛmɔ kuku 19)

19 Kɛ́ sane ba mi kɛ mɔ ko teŋ lɛ, mɛni esa akɛ mafee? Kɛ́ sane ba wɔ kɛ mɛi ateŋ lɛ, ŋaa ni Paulo wo nyɛmimɛi ni yɔɔ Roma lɛ baanyɛ aye abua wɔ. (Rom. 12:18) Wɔmiisumɔ ni wɔkase Kristo, ni no hewɔ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ koni wɔhã ‘toiŋjɔlɛ ahi wɔ kɛ mɛi fɛɛ ateŋ.’ Kɛ́ sane ba wɔ kɛ mɔ ko teŋ lɛ, te wɔfeɔ wɔnii wɔhãa tɛŋŋ? Ani ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛlɛ mɛi krokomɛi asusumɔi anɔ? Aloo ale wɔ akɛ “mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ”?​—Yak. 3:18.

20. Mɛni hewɔ oosumɔ ni oya nɔ ohi shi akɛ mumɔŋ gbɔmɔ?

20 Saji fioo ni wɔsusu he nɛɛ ehã wɔna akɛ, kɛ́ wɔjwɛŋ Biblia mli shishitoo mlai anɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ akɛ mumɔŋ gbɔmɛi. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaná miishɛɛ ni wɔtsui baanyɔ wɔmli jogbaŋŋ. Robert ni wɔwie ehe yɛ nikasemɔ nɛɛ shishijee lɛ wie akɛ: “Be ni wekukpaa ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli bawa lɛ, no hã mifee wu kɛ tsɛ kpakpa. Miná miishɛɛ ni mitsui nyɔ mimli.” Kɛ́ wɔ hu wɔmia wɔhiɛ waa akɛ wɔbaahi shi akɛ mumɔŋ gbɔmɛi lɛ, wɔbaaná jɔɔmɔi babaoo. Wɔmii baashɛ wɔhe ni wɔtsui baanyɔ wɔmli bianɛ, ni wɔsɛɛ hu lɛ, wɔbaaná “wala diɛŋtsɛ lɛ.”​—1 Tim. 6:19.