Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Okaiɔ?

Ani Okaiɔ?

Ani okane Buu-Mɔɔ srɔtoi ni ba nyɛsɛɛ nɛɛ jogbaŋŋ? Kwɛmɔ akɛ obaanyɛ ohã sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo:

Mɛni hewɔ Yehowa hã blema Israelbii lɛ wu amɛshi maji krokomɛi?

Yehowa lɛ, suɔmɔ ji lɛ. Kɛ̃lɛ, bei komɛi lɛ, efãa Israelbii lɛ, ni ji ewebii lɛ ni amɛwu amɛshi mɛi ni gbaa amɛnaa lɛ. Nyɔŋmɔ pɛ tsɔɔ mɔ ni esa akɛ ekɛ ehe awo ta lɛ mli kɛ be ni esa akɛ awu ta lɛ.​—w15 11/1, bf. 4-5.

Mɛɛ nibii komɛi ni he hiaa waa fɔlɔi baanyɛ afee kɛye amɛbua amɛbii ni eye kɛjɛ afii 13 kɛmiimɔ 19 lɛ koni amɛbasɔmɔ Yehowa?

Esa akɛ fɔlɔi lɛ atsɔ amɛwiemɔ kɛ amɛnifeemɔ nɔ amɛhã amɛbii lɛ ana akɛ amɛsumɔɔ amɛ ni amɛbaa amɛhe shi. Kɛfata he lɛ, esa akɛ fɔlɔi lɛ ayoo nii sɛɛ, ni amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaanu amɛbii lɛ shishi.​—w15 11/15, bf. 9-11.

Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ paapa lɛ jeee Petro sɛɛyelɔ?

Nɔ ni Yesu wie yɛ Mateo 16:17, 18 lɛ etsɔɔɔ akɛ bɔfo Petro baatsɔ Kristofoi asafo lɛ yitso. Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu ji asafo lɛ koŋtɛ, jeee Petro. (1 Pet. 2:4-8)​—w15 12/1, bf. 12-14.

Mɛni ji nibii komɛi ni esa akɛ wɔsusu he dani wɔwie?

Bɔ ni afee ni wɔnyɛ wɔwie wiemɔi ni hi ni be fɛɛ be lɛ, esa akɛ wɔle (1) be ni esa akɛ wɔwie (Jaj. 3:7), (2) nɔ ni esa akɛ wɔwie (Abɛi 12:18), kɛ (3) bɔ ni esa akɛ wɔwie lɛ wɔhã (Abɛi 25:15).​—w15 12/15, bf. 18-22.

Mɛni ji nibii komɛi ni Kristofoi efeee yɛ anɔkwa ni amɛtaoɔ amɛye lɛ hewɔ?

Anɔkwa Kristofoi maleee, ni amɛgbeee mɛi ahe guɔ. Amɛmaleee amɛwieee mɛi ahe efɔŋ koni amɛkɛfite amɛ. Amɛjuuu, ni asaŋ amɛshishiuuu mɛi.​—wp16.1, bf. 5.

Namɛi ji mɛi ni Biblia lɛ tsɛɔ amɛ “osɔfoi tsiifoi” lɛ?

Eeenyɛ efee akɛ, “osɔfoi tsiifoi” nɛɛ ji osɔfoi lɛ ateŋ hiɛnaanɔbii. Amɛteŋ mɛi komɛi ji osɔfonukpai ní akpa amɛ osɔfonukpayeli.​—wp16.1, bf. 10.

Te esa akɛ wɔkɛ nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ aye ahã tɛŋŋ?

Esaaa akɛ wɔkɛ woo srɔto ko hãa amɛ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛɛlɛŋ lɛ baa amɛhe shi. Kɛ́ mɔ ko ni afɔ lɛ mu lɛ miijie ehe shi eetsɔɔ mɔ ko lɛ, ehe ehiaaa ni etsĩɔ tã etsɔɔ mɔ lɛ akɛ afɔ lɛ mu. (Mat. 23:8-12)​—w16.01, bf. 21-23.

Mɛɛ gbɛ nɔ Abraham nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi?

Eeenyɛ efee akɛ, Abraham kase Nyɔŋmɔ he nii kɛjɛ Shem ŋɔɔ. Kɛfata he lɛ, Abraham kase nii kɛjɛ bɔ ni Yehowa kɛ lɛ kɛ eweku lɛ ye ehã lɛ mli. Enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ.​—w16.02, bf. 4-5.

Te fee tɛŋŋ ajara Biblia lɛ mli awo yitsei kɛ kukuji amli?

Osɔfo Stephen Langton, ni hi shi yɛ afi 1400 afii lɛ amli lɛ ji mɔ ni jara Biblia lɛ mli ewo yitsei amli. Yudafoi woloŋmalɔi ji mɛi ni jara Hebri Biblia lɛ mli amɛwo kukuji amli. Sɛɛ mli yɛ afi 1700 afii lɛ amli lɛ, woloŋlelɔ kpanaa ko ni atsɛɔ lɛ Robert Estienne lɛ jara Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ hu mli ewo kukuji amli.​—wp16.2, bf. 14-15.

Be ni Satan kaa Yesu lɛ, ani ekɛ lɛ tee sɔlemɔwe lɛ diɛŋtsɛ?

Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Mateo 4:5 kɛ Luka 4:9 lɛ naa lɛ, eeenyɛ efee akɛ, ekɛ lɛ tee sɔlemɔwe lɛ yɛ ninaa mli, aloo ekolɛ ekɛ lɛ yadamɔ he ko ni kwɔ waa yɛ sɔlemɔwe lɛ kpoteŋ.​—w16.03, bf. 31-32.

Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ ato bɔ́ he?

Bɔ́ enɛɛɛ gidigidi, ehãa nibii feɔ frɔ̃frɔ̃, ehãa mɛi náa miishɛɛ, ni ehãaa tsei kɛ fɔfɔi agboi yɛ latsa beiaŋ. Bɔ́ ji jɔɔmɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. (5 Mose 33:13) Wɔbaanyɛ wɔkɛ enɛ ato nɔ ni Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ nyɛɔ amɛtsuɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ he.​—w16.04, bf. 32.