Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Obaahã Gbɛshɔ̃lɔ Kpeteŋkpele lɛ Ashɔ̃ Bo?

Ani Obaahã Gbɛshɔ̃lɔ Kpeteŋkpele lɛ Ashɔ̃ Bo?

“Naa, bɔ ni sũ lɛ yɔɔ yɛ gbɛshɔ̃lɔ lɛ dɛŋ lɛ, nakai nyɛ hu nyɛyɔɔ yɛ midɛŋ.”​—YER. 18:6.

LALAI: 60, 22

1, 2. Mɛni hã Nyɔŋmɔ basumɔ Daniel sane waa lɛ? Ni mɛni baaye abua wɔ ni wɔbo Nyɔŋmɔ toi taakɛ Daniel fee lɛ?

MƐI ni hi blema Babilon maŋ lɛ mli lɛ já amagai ni amɛkɛ mumɔ fɔji shara. No hewɔ lɛ, be ni aŋɔ Yudafoi lɛ nom kɛtee jɛmɛ lɛ, ebaafee kaa kɛhã amɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yudafoi anɔkwafoi, tamɔ Daniel kɛ enanemɛi etɛ lɛ nyɛ amɛfi shi, ni amɛhãaa nibii gbohii ni afeɔ yɛ Babilon lɛ aná amɛnɔ hewalɛ. (Dan. 1:6, 8, 12; 3:16-18) Daniel kɛ enanemɛi lɛ tswa amɛfai shi akɛ, amɛbaahã Yehowa aya nɔ ashɔ̃ amɛ, ni lɛ pɛ amɛbaajá. Ni nakai pɛpɛɛpɛ amɛfee! Eeenyɛ efee akɛ, Daniel hi Babilon kɛjɛ eblahiaŋ aahu kɛyashi egbo, shi akɛni ehãaa nibii gbohii ni yaa nɔ yɛ jɛmɛ lɛ aná enɔ hewalɛ hewɔ lɛ, ŋwɛibɔfo ko wie yɛ ehe akɛ, Nyɔŋmɔ ‘sumɔɔ esane naakpa.’​—Dan. 10:11, 19.

2 Yɛ blema lɛ, nɔ ni gbɛshɔ̃lɔi komɛi feɔ ji, amɛkɛ sũ ni amɛtaoɔ amɛshɔ̃ lɛ woɔ nɔ ko ni hiɛ pataŋ ni amɛtaoɔ lɛ mli, kɛkɛ lɛ, amɛmia. No hewɔ lɛ, be ni amɛbaajie sũ lɛ, sũ lɛ ekɔ pataŋ lɛ. Yehowa tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ lɛ ji Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ, ni no hewɔ lɛ, eyɛ hegbɛ ni enyɛɔ majimaji anɔ koni amɛfee esuɔmɔnaa nii. (Kanemɔ Yeremia 18:6.) Amɛle hu akɛ, eyɛ hegbɛ ni enyɛɔ aŋkroaŋkroi anɔ koni amɛfee esuɔmɔnaa nii. Shi akɛni eduro wɔ heyeli hewɔ lɛ, eesumɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔjɛ wɔtsui mli wɔba wɔhe shi wɔhã lɛ. Nyɛhãa wɔkwɛa sanebimɔi etɛ komɛi ni baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔfee tswãa yɛ Yehowa dɛŋ koni enyɛ eya nɔ eshɔ̃ wɔ. Nomɛi ji: (1) Mɛɛ sui baanyɛ ahã wɔkpiliŋ wɔtsui ni wɔkpoo ŋaa fɛɛ ŋaa ni Yehowa woɔ wɔ lɛ, ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkwa sui nɛɛ? (2) Mɛɛ sui baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔba wɔhe shi wɔhã Nyɔŋmɔ ni wɔbo lɛ toi, ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná sui nɛɛ? (3) Mɛni fɔlɔi baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ, amɛmiisumɔ ni Yehowa awa amɛ be ni amɛtsɔseɔ amɛbii lɛ?

KWA SUI NI BAAHÃ OKPILIŊ OTSUI

3. Mɛni ji sui komɛi ni baanyɛ ahã wɔkpiliŋ wɔtsui? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

3 Abɛi 4:23 lɛ kɛɔ akɛ: “Ohiɛ akã otsui he fe nii fɛɛ; ejaakɛ no mli wala jɛɔ.” Kɛ́ mɔ ko woɔ ehe nɔ, eyaa nɔ efeɔ esha, loo ebɛ hemɔkɛyeli lɛ, no baanyɛ ahã ekpiliŋ etsui. Sui nɛɛ hãa mɛi tsɔmɔɔ toigbolɔi kɛ atuatselɔi. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhã wɔhiɛ akã wɔtsui he jogbaŋŋ, koni amɛkaná wɔnɔ hewalɛ. (Dan. 5:1, 20; Heb. 3:13, 18, 19) Henɔwomɔ ji nɔ ni gbee Yuda Maŋtsɛ Uzia shi. (Kanemɔ 2 Kronika 26:3-5, 16-21.) Be ni awó Uzia maŋtsɛ lɛ, “efee nɔ ni ja yɛ Yehowa hiɛ,” ni etee nɔ etao Nyɔŋmɔ sɛɛgbɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa hã lɛ hewalɛ. Shi “be ni ená hewalɛ lɛ” nɔŋŋ lɛ, “etsui wó ehe nɔ.” Anɔkwa, etsui wó ehe nɔ aahu akɛ, etee sɔlemɔwe lɛ koni eyashã tsofa-kɛ-ŋma, eyɛ mli akɛ osɔfoi lɛ pɛ ji mɛi ni yɔɔ hegbɛ akɛ amɛfeɔ nakai. Be ni osɔfoi lɛ kɛɛ lɛ akɛ nɔ ni eyaafee lɛ ejaaa lɛ, emli fũ amɛ waa! No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ gbala etoi. Ehã eye kpiti kɛyashi egbo.​—Abɛi 16:18.

4, 5. Kɛ́ wɔwo wɔhe nɔ lɛ, mɛni baanyɛ aba? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

4 Wɔ hu kɛ́ wɔwo wɔhe nɔ lɛ, wɔbaabu wɔhe tuutu ‘fe bɔ ni sa akɛ wɔbuɔ wɔhe,’ ni no baanyɛ ahã wɔkpoo ŋaa fɛɛ ŋaa ni abaajɛ Biblia lɛ mli awo wɔ lɛ. (Rom. 12:3; Abɛi 29:1) Susumɔ nɔ ni ba asafoŋ onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Jim lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Ekɛ asafoŋ onukpai krokomɛi ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ eyakpãaa gbee yɛ sane ko ni amɛsusuɔ he lɛ he. Jim wie akɛ: “Mikɛɛ nyɛmimɛi lɛ akɛ amɛbɛ suɔmɔ, kɛkɛ ni mite shi mishi amɛ mitee.” Aaafee nyɔji ekpaa sɛɛ lɛ, efã kɛtee asafo kroko mli, shi be ni etee lɛ, ahãaa esɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa. Jim wie akɛ: “Minijiaŋ je wui. Minu he akɛ aaye mi sane ni ejaaa, no hewɔ lɛ, mikpa Yehowa sɔɔmɔ.” Afii nyɔŋma baho ni Jim eyaaa asafoŋ kpeei. Ewie akɛ: “Minu he akɛ misane ja, ni mishwa Yehowa yɛ nɔ ni eba lɛ hewɔ.” Nyɛmimɛi srɔtoi yasara Jim afii abɔ, ni amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaye amɛbua lɛ, shi ebooo amɛ toi.

5 Jim niiashikpamɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔwo wɔhe nɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaakpɛlɛ wɔtɔmɔi anɔ lɛ, wɔkɛ nibii baajiejie wɔnaa, ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, wɔboŋ ŋaawoo toi. (Yer. 17:9) Jim wie akɛ: “Misusu akɛ mɛi ni eshwɛ lɛ asane ejaaa, ni no he mijwɛŋmɔ fɛɛ.” Ani nyɛmi ko efee bo nɔ ko ni edɔ bo waa? Ani omli efũ yɛ sɔɔmɔ hegbɛ ko ni eŋmɛɛ bo lɛ hewɔ? Ani ohiɛ nakai dɔlɛ lɛ loo mlifũ lɛ mli lolo? Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔkɛ wɔnyɛmi lɛ baakpãtã, ni wɔbaaya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa.​—Kanemɔ Lala 119:165; Kolosebii 3:13.

6. Kɛ́ wɔfee esha aahu ni ebatsɔ wɔsu lɛ, mɛni baanyɛ aba?

6 Kɛ́ wɔtee nɔ wɔfee esha, ni wɔbɔi dujiashi nibii feemɔ lɛ, ebaanyɛ ehã wɔkpoo ŋaa fɛɛ ŋaa ni Yehowa baawo wɔ lɛ. Kɛkɛ lɛ agbɛnɛ lɛ, kɛ́ wɔfee esha lɛ, wɔnaŋ lɛ nɔ ko dɔŋŋ. Nyɛmi nuu ko ni kɛ ehe wo jeŋba sha mli shii abɔ lɛ wie akɛ, “Ebashɛ he ko ni agbɛnɛ lɛ, minuuu fɔyeli he dɔŋŋ.” (Jaj. 8:11) Nyɛmi nuu ko hu ni ju shi ekwɛ ponografi aahu lɛ, wie akɛ: “Mibɔi asafoŋ onukpai lɛ ahe wiemɔ nyanyaanya.” Esubaŋ gbonyo lɛ fite wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, ekɔɔpoo lɛ yi, ni asafoŋ onukpai lɛ ye amɛbua lɛ. Wɔ fɛɛ wɔyeee emuu. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔfee esha lɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ wɔtɔmɔ lɛ nɔ ni wɔkpa Yehowa fai ni ekɛ wɔhe esha lɛ ake wɔ. Shi kɛ́ wɔkɛ saji jiejie wɔnaa, ni wɔbɔi mɛi ahe wiemɔ nyanyaanya lɛ, belɛ eeenyɛ efee akɛ wɔtsui ebɔi fitemɔ.

7, 8. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ hemɔkɛyeli ni Israelbii lɛ bɛ lɛ hã amɛkpiliŋ amɛtsui? (b) Mɛni wɔkaseɔ yɛ amɛsane lɛ mli?

7 Israelbii ni Yehowa kpɔ̃ kɛjɛ Ejipt lɛ na naakpɛɛ nii srɔtoi ni yɔɔ gbeyei ni Yehowa fee ehã amɛ lɛ fɛɛ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛkpiliŋ amɛtsui. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ amɛbɛ hemɔkɛyeli. Be ni eshwɛ fioo ni amɛbaashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛtsui fã, ejaakɛ amɛkɛ amɛhiɛ efɔ̃ɔɔ Yehowa nɔ. Amɛwie huhuuhu amɛshi Mose, ni amɛshwe po akɛ amɛkũ amɛsɛɛ kɛya nyɔŋyeli mli yɛ Ejipt! Nɔ ni amɛfee lɛ dɔ Yehowa waa diɛŋtsɛ. Ewie yɛ amɛhe akɛ: “Mɛɛ beyinɔ nɛkɛ maŋ nɛɛ aaafɔ̃ɔ mihe guɔ gbee?” (4 Mose 14:1-4, 11; Lala 78:40, 41) Amɛtsuiŋwalɛ, kɛ hemɔkɛyeli ni amɛbɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛhiɛ kpãtã yɛ ŋa lɛ nɔ.

8 Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔbɛŋkɛ jeŋ hee lɛ kpaakpa, ni wɔkɛ nibii ni kaa wɔhemɔkɛyeli lɛ kpeɔ daa. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ kɛji wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔjwɛŋ Yesu wiemɔi ni yɔɔ Mateo 6:33 lɛ he jogbaŋŋ, ni wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani nibii ni mikɛyeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ shihilɛ mli, kɛ yiŋ srɔtoi ni mikpɛɔ lɛ tsɔɔ akɛ, miheɔ nɔ ni Yesu wie lɛ miyeɔ lɛɛlɛŋ? Ani mikɛ asafoŋ kpeeiyaa loo shiɛmɔyaa baashã afɔle yɛ shika babaoo ni mitaoɔ maná lɛ hewɔ? Kɛ́ eba lɛ akɛ minitsumɔ lɛ hãaa maná be kɛ hewalɛ ni mikɛtsu nibii krokomɛi ni he hiaa lɛ ahe nii lɛ, mɛni mafee? Ani mahã jeŋ fɔŋ nɛɛ aná minɔ hewalɛ, ni ekolɛ makpa Yehowa sɔɔmɔ po?’

9. Mɛni hewɔ esa akɛ ‘wɔya nɔ wɔpɛi wɔmli’ wɔkwɛ kɛji wɔyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee nakai?

9 Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Biblia lɛ kɛhã yɛ nibii tamɔ naanyobɔɔ, hiɛtserɛjiemɔ, kɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ aye ahã lɛ tsuuu nii be fɛɛ be lɛ, ebaanyɛ eye wɔtsui lɛ awui. No hewɔ lɛ, te tɛŋŋ? Ani okɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ miitsu nii be fɛɛ be? Kɛ́ oyɔse akɛ oyɛ naagba yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, belɛ ohemɔkɛyeli lɛ he eba sane! Esa akɛ ohe afee oya ni otao he ni naagba lɛ jɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛpɛia nyɛmli nyɛkwɛa akɛ nyɛyɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lo; nyɛyaa nɔ nyɛkaa bɔ ni nyɛji diɛŋtsɛ lɛ nyɛkwɛa.” (2 Kor. 13:5) Esa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ apɛi wɔmli be fɛɛ be, koni kɛ́ wɔmiiná jwɛŋmɔ fɔŋ ko lɛ, wɔnyɛ wɔyɔse ni wɔtsake.

NƆ NI BAAYE ABUA WƆ NI WƆYA NƆ WƆFEE TSWÃA

10. Mɛɛ nibii baaye abua wɔ ni wɔkatsɔmɔ sũ ni wa keketee yɛ Yehowa dɛŋ?

10 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, Kristofoi asafo lɛ, kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkatsɔmɔ sũ ni wa keketee yɛ Yehowa dɛŋ. Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ daa ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔya nɔ wɔfee tswãa, koni Yehowa aya nɔ ashɔ̃ wɔ. Yehowa fã Israel maŋtsɛmɛi lɛ akɛ amɛŋma Mla wolo lɛ eko amɛhã amɛhe, ni amɛkane daa. (5 Mose 17:18, 19) Bɔfoi lɛ hu yɔse akɛ, ehe miihia ni amɛkane Ŋmalɛi lɛ ni amɛjwɛŋ nɔ, bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Amɛkɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ tsu nii shii abɔ yɛ woji srɔtoi ni amɛŋmala lɛ amli, ni amɛwo mɛi ni amɛshiɛ amɛhã lɛ hewalɛ ni amɛ hu amɛfee nakai. (Bɔf. 17:11) Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔle akɛ, ehe miihia ni wɔkane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa, ni wɔjwɛŋ nɔ. (1 Tim. 4:15) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaaya nɔ wɔba wɔhe shi, ni Yehowa baaya nɔ eshɔ̃ wɔ.

Okɛ nibii ni Nyɔŋmɔ kɛduro wɔ lɛ atsu nii, bɔ ni afee ni oya nɔ ofee tswãa yɛ edɛŋ (Kwɛmɔ kuku 10-13)

11, 12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ Kristofoi asafo lɛ nɔ eshɔ̃ɔ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

11 Yehowa tsɔɔ Kristofoi asafo lɛ eshɔ̃ɔ wɔ akɛ aŋkroaŋkroi, ejaakɛ ele wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ ehiamɔ nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni ye ebua nyɛmi nuu Jim, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ he okwɛ. Asafoŋ onukpa ko kɛ lɛ bɔ naanyo, ni eye ebua lɛ. Jim wie akɛ: “Ewieee mihiɛ, ni eshwaaa mi shi kome po yɛ nɔ ni eba lɛ he. Moŋ lɛ, ewo mi hewalɛ, ni ehã mile akɛ, eesumɔ ni eye ebua mi.” Aaafee nyɔji etɛ sɛɛ lɛ, asafoŋ onukpa lɛ fɔ̃ Jim nine ni eba asafoŋ kpee. Jim kɛɛ akɛ: “Asafoŋbii lɛ here mi hiɛmɛɛ, ni suɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ mi lɛ ji nɔ ni ye ebua mi ni mitsake mijwɛŋmɔ. Miyɔse akɛ, esaaa akɛ mikɛ mijwɛŋmɔ maa bɔ ni minuɔ he mihãa lɛ nɔ tuutu.” Asafoŋ onukpai lɛ kɛ Jim ŋa ye amɛbua lɛ ni fiofio lɛ enyɛ ebɔi Yehowa sɔɔmɔ ekoŋŋ. Saji enyɔ komɛi ni je kpo yɛ November 15, 1992 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ hu ye ebua lɛ waa. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ yitso ji, “Esaaa Akɛ Ashwaa Yehowa,” ni nɔ ni ji enyɔ lɛ yitso ji, “Sɔɔmɔ Yehowa yɛ Anɔkwayeli Mli.”

12 Sɛɛ mli lɛ, Jim batsɔ asafoŋ onukpa ekoŋŋ. Ni enyɛ eye ebua nyɛmimɛi hii babaoo ni kɛ shihilɛ ni tamɔ enɔ lɛ miikpe lɛ koni amɛhã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Ewie akɛ: “Misusu akɛ wekukpaa kpakpa yɛ mi kɛ Yehowa teŋ, shi no mli lɛ, jeee nakai kwraa eji! Edɔ mi waa akɛ, miwó mihe nɔ ni mikɛ mijwɛŋmɔ ma mɛi atɔmɔi anɔ, moŋ fe nibii ni he hiaa waa lɛ.”​—1 Kor. 10:12.

13. Mɛɛ sui shiɛmɔ nitsumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjie lɛ kpo? Ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, mɛɛ nibii kpakpai baanyɛ ajɛ mli aba?

13 Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hu baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjie sui kpakpai akpo. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛ́ wɔyashiɛ sane kpakpa lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔkase heshibaa, ni wɔwo Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yibii lɛ. (Gal. 5:22, 23) Ekolɛ, bo diɛŋtsɛ oyɔse akɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ eye ebua bo ni oná sui kpakpai komɛi. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, kɛ́ wɔkase Kristo, ni wɔjie sui kpakpai akpo lɛ, ehãa mɛi nyaa wɔsane lɛ he, ni ebaanyɛ ehã amɛtsake jwɛŋmɔ ni amɛhiɛ yɛ wɔhe lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Odasefoi enyɔ komɛi ni yɔɔ Australia lɛ tee yoo ko ŋɔɔ. Shi yoo lɛ mli fu amɛ waa, ni ekɛ amɛ wie bɔ ni esaaa. Nyɛmimɛi lɛ damɔ shi kpoo amɛbo lɛ toi. Sɛɛ mli lɛ, yoo lɛ shwa ehe yɛ nɔ ni efee lɛ hewɔ, ni eŋma nitsumɔhe nine lɛ wolo. Ekpa nyɛmimɛi lɛ fai yɛ bɔ ni efee enii ehã lɛ hewɔ, ni ewie akɛ: “Mifee buulu waa, akɛ midamɔ mɛi enyɔ ni eba miŋɔɔ ni amɛbashiɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ amɛhã mi lɛ ahiɛ miwie nibii ni tamɔ nakai.” Eji nyɛmimɛi lɛ amli fu yoo lɛ kulɛ, ani ebaawie nɔ ni ewie lɛ? No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, mɛi ni wɔshiɛɔ wɔhãa lɛ hu náa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he sɛɛ.

HÃ NYƆŊMƆ AYE ABUA BO BE NI OTSƆSEƆ OBII LƐ

14. Dani fɔlɔi baanyɛ aye omanye yɛ amɛbii atsɔsemɔ mli lɛ, mɛni esa akɛ amɛfee?

14 Gbekɛbii bibii sumɔɔ nikasemɔ, ni bei pii lɛ, amɛbaa amɛhe shi. (Mat. 18:1-4) No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ fɔlɔi baatsɔɔ amɛbii lɛ anɔkwale lɛ kɛjɛ amɛgbekɛbiiashi, ni amɛye amɛbua amɛ ni amɛsumɔ nibii ni amɛkaseɔ lɛ. (2 Tim. 3:14, 15) Shi dani fɔlɔi baanyɛ aye omanye yɛ enɛ feemɔ mli lɛ, esa akɛ amɛdũ anɔkwale lɛ amɛwo amɛ diɛŋtsɛ amɛtsui mli klɛŋklɛŋ, ni amɛhi shi yɛ nibii ni amɛkaseɔ lɛ anaa. Kɛ́ fɔlɔi nyɛ amɛfee nakai lɛ, ewaaa akɛ amɛbii lɛ baanyiɛ amɛnɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ sɛɛ. Kɛfata he lɛ, ebaahã bii lɛ ana akɛ, amɛfɔlɔi lɛ kɛ Yehowa fɛɛ sumɔɔ amɛsane, ni no hewɔ atsɔseɔ amɛ lɛ.

15, 16. Kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, mɛni efɔlɔi baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ, amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ?

15 Kristofoi komɛi yɛ ni yɛ tsɔsemɔ ni amɛfɔlɔi etsɔse amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛkpaa Yehowa jamɔ, loo ashwieɔ amɛ kɛjeɔ asafo lɛ mli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, egbaa weku lɛ mli bii ni eshwɛ lɛ anaa waa. Naa nɔ ni nyɛmi yoo ko ni yɔɔ South Africa lɛ wie. Ewie akɛ: “Be ni ashwie minyɛmi nuu lɛ, efee tamɔ nɔ ni egbo. Wɔtsui kumɔ!” Shi no hãaa nyɛmi yoo nɛɛ kɛ efɔlɔi lɛ aku amɛhiɛ amɛshwie gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ anɔ. (Kanemɔ 1 Korintobii 5:11, 13.) Efɔlɔi lɛ wie akɛ: “Wɔtswa wɔfai shi akɛ, wɔkɛ nɔ ni Biblia lɛ ewie lɛ baatsu nii. Wɔyɔse akɛ, kɛji wɔkɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ ewie lɛ tsu nii lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaaná he sɛɛ waa. Wɔna shwiemɔ lɛ akɛ gbɛ ni Yehowa miitsɔ nɔ eetsɔse lɛ, ni akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaajɛ suɔmɔ mli etsɔse lɛ bɔ ni sa kɛkɛ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ lɛ ebɔɔɔ, ja wɔyɛ weku sane ko ni he hiaa waa ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, esa akɛ wɔkɛ lɛ asusu he.”

16 Sɛɛ mli lɛ, ahe amɛbinuu lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ, ni amɛmii shɛ amɛhe pam! Te oblanyo nɛɛ nu he ehã tɛŋŋ? Ewie yɛ bɔ ni eweku lɛ kɛ lɛ ye ehã be ni ashwie lɛ lɛ he akɛ: “Mile akɛ, miweku lɛ enyɛɛɛ mi. Moŋ lɛ, amɛmiibo Yehowa kɛ esafo lɛ toi.” Ekɛfata he akɛ: “Kɛ́ oyɔse akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni obaanyɛ ofee, akɛ ja okpa Yehowa fai ní eye ebua bo, ní ekɛ ohe eshai ake bo lɛ, ehãa onaa akɛ, ehe miihia bo.” Kɛ́ wɔbo Nyɔŋmɔ toi yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, wɔmii baashɛ wɔhe, ni wɔtsui baanyɔ wɔmli.​—Abɛi 3:5, 6; 28:26.

17. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔba wɔhe shi ni wɔbo Yehowa toi be fɛɛ be lɛ? Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ?

17 Yesaia gba akɛ, Yudafoi ni aŋɔ amɛ nom kɛtee Babilon lɛ baatsake amɛtsui, ni amɛbaakɛɛ Yehowa akɛ: “Yehowa, bo ji wɔtsɛ: wɔ lɛ, sũ ji wɔ, ni bo ji wɔshɔ̃lɔ, ni oninenaa nitsumɔ ji wɔ fɛɛ.” Amɛbaakpa lɛ fai yɛ nibii ni amɛfee lɛ hewɔ, akɛ: “Kaakai nɔsha kɛmiiya naanɔ! Naa, kwɛmɔ! wɔ fɛɛ omaŋ ji wɔ!” (Yes. 64:7, 8) Kɛ́ wɔ hu wɔba wɔhe shi, ni wɔbo Yehowa toi be fɛɛ be lɛ, ebaasumɔ wɔsane waa, tamɔ bɔ ni esumɔ Daniel sane lɛ. Ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ebaaya nɔ etsɔ e-Wiemɔ lɛ, emumɔ lɛ, kɛ egbɛjianɔtoo lɛ nɔ eshɔ̃ wɔ, koni wɔsɛɛ lɛ wɔye emuu, ni wɔbatsɔmɔ ‘ebii.’​—Rom. 8:21.