Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Obaanyɛ Ofee Kɛbaa Ekomefeemɔ ni Yɔɔ Wɔteŋ lɛ Yi?

Mɛni Obaanyɛ Ofee Kɛbaa Ekomefeemɔ ni Yɔɔ Wɔteŋ lɛ Yi?

“Lɛ emli gbɔmɔtso lɛ henii lɛ fɛɛ tsɔɔ . . . amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ nii.”​—EFESOBII 4:16.

LALAI: 53, 107

1. Kɛjɛ jeŋbɔɔ beebe lɛ, mɛɛ su anaa yɛ nibii fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛ ewebii lɛ feɔ lɛ amli?

EKOMEFEEMƆ ni yɔɔ Yehowa kɛ Yesu teŋ lɛ ehi shi kɛjɛ jeŋbɔɔ beebe. Yehowa bɔ Yesu dani ebɔ nibii krokomɛi fɛɛ, ni ehã Yesu fata ehe kɛtsu nii akɛ “ŋaalɔ.” (Abɛi 8:30) Yehowa tsuji ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hu efee ekome kɛtsu nibii srɔtoi ahe nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Noa kɛ eweku lɛ fee ekome kɛkpɛ adeka lɛ. Israelbii lɛ hu fee ekome kɛfee kpeebuu lɛ, ni kɛ́ amɛbaafamɔ kpeebuu lɛ ni amɛwo kɛya he kroko lɛ, amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ he nii. Agbɛnɛ hu, amɛfee ekome ni amɛkɛ saŋkui srɔtoi kɛ amɛgbee la lalai ni ŋɔɔŋɔi kɛjie Yehowa yi yɛ sɔlemɔwe lɛ. Eji Yehowa webii lɛ efeee ekome kulɛ, ani amɛbaanyɛ amɛtsu nibii srɔtoi nɛɛ fɛɛ he nii?​—1 Mose 6:14-16, 22; 4 Mose 4:4-32; 1 Kronika 25:1-8.

2. (a) Mɛni ji nɔ ko ni sa kadimɔ waa yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi asafo lɛ he? (b) Mɛɛ sanebimɔ he wɔbaasusu?

2 Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli hu fee ekome kɛtsu nii. Bɔfo Paulo wie akɛ, eyɛ mli akɛ esoro nɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsuɔ kɛ “nikeenii” ni eyɔɔ moŋ, shi amɛfee ekome. Amɛ fɛɛ amɛnyiɛ Yesu Kristo, ni ji amɛ-Hiɛnyiɛlɔ lɛ sɛɛ. Paulo kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ to bɔ ni gbɔmɔtso lɛ henii srɔtoi pii lɛ fɛɛ feɔ ekome kɛtsuɔ nii lɛ he. (Kanemɔ 1 Korintobii 12:4-6, 12.) Ni wɔ hu? Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔfee ekome yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, asafo lɛ, kɛ weku lɛ mli?

ESA AKƐ WƆKƐ WƆNYƐMIMƐI LƐ AFEE EKOME YƐ SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ MLI

3. Mɛɛ ninaa Nyɔŋmɔ jie ehã Yohane?

3 Yɛ aaafee afi 98 mli lɛ, Nyɔŋmɔ jie ninaa ko etsɔɔ bɔfo Yohane. Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, Yohane na ŋwɛibɔfoi kpawo ni hiɛ tɛtɛrɛmantɛrɛi. Be ni ŋwɛibɔfo ni ji enumɔ lɛ kpã etɛtɛrɛmantɛrɛ lɛ, Yohane na “ŋulami ko ní ejɛ ŋwɛi ebagbee shikpɔŋ lɛ nɔ.” “Ŋulami” nɛɛ hiɛ samfee ko, ni ekɛ nakai samfee lɛ gbele bu kwɔŋkwɔŋ ko naa. Be ni egbele naa lɛ, lasu kpɔŋŋ ko te shi kɛjɛ bu lɛ mli, ni baalabii jɛ lasu lɛ mli kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi yɛ nɔ najiaŋ ni baalabii lɛ baaha tsei kɛ kwɛ̃ɛnii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛye “mɛi ni bɛ Nyɔŋmɔ naasɔomɔ nɔ lɛ okadi lɛ yɛ amɛhiɛŋtsei anɔ lɛ” awui. (Kpojiemɔ 9:1-4) Yohane le waa akɛ, baalabii baanyɛ akpãtã nii ahiɛ waa. Ekã shi faŋŋ akɛ, ekaiɔ bɔ ni baalabii kpãtã nii ahiɛ yɛ Ejipt yɛ Mose beiaŋ lɛ. (2 Mose 10:12-15) Baalabii lɛ ni Yohane na lɛ, damɔ shi kɛhã Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ. Kristofoi nɛɛ kɛ ekãa eshiɛ akɛ, Nyɔŋmɔ baakpãtã amale jamɔi fɛɛ hiɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ebafata amɛhe kɛmiitsu nitsumɔ nɛɛ. Kui enyɔ lɛ fɛɛ efee ekome kɛmiishiɛ, ni sane ni amɛshiɛɔ lɛ ehã mɛi pii ekpoo amale jamɔ ni amɛye amɛhe kɛjɛ Satan dɛŋ.

Akɛni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ efee ekome hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔshiɛɔ yɛ jeŋ fɛɛ

4. Mɛɛ nitsumɔ esa akɛ Yehowa webii atsu ŋmɛnɛ? Ni mɛni esa akɛ amɛfee koni amɛye omanye yɛ mli?

4 Esa akɛ wɔshiɛ “sane kpakpa” lɛ yɛ je lɛŋ fɛɛ, dani naagbee lɛ aba. Enɛ jeee nitsumɔ bibioo! (Mateo 24:14; 28:19, 20) Nitsumɔ nɛɛ biɔ ni wɔfɔ̃ mɛi fɛɛ ni “kumai” yeɔ amɛ lɛ nine ni amɛbanu “wala nu lɛ,” ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ wɔkɛ amɛ akase Biblia lɛ. (Kpojiemɔ 22:17) Shi, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ efeee ekome lɛ, wɔyeŋ omanye kɔkɔɔkɔ yɛ nitsumɔ nɛɛ mli.​—Efesobii 4:16.

5, 6. Mɛɛ gbɛ nɔ sane kpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ hãa wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ feɔ ekome?

5 Shi mɛɛ gbɛ nɔ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ feɔ ekome yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Wɔ fɛɛ wɔnine shɛɔ gbɛtsɔɔmɔi anɔ kɛtsɔ wɔsafoi lɛ anɔ, tamɔ kɛ́ wɔtee kpee kɛhã shiɛmɔ nɛkɛ. Gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ hãa wɔnyɛɔ wɔtoɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, koni wɔnyɛ wɔshiɛ wɔhã mɛi babaoo. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, wɔgbaa mɛi Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ, ni wɔhãa amɛ woji ni wieɔ Biblia lɛ he hu. Anɔkwa, wɔjara woji akpekpei abɔ wɔhã mɛi yɛ je lɛŋ fɛɛ. Bei komɛi lɛ, atoɔ shiɛmɔyaa he tafãi krɛdɛi ahe gbɛjianɔ. Ani okɛ ohe woɔ tafãi nɛɛ amli? Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo tafãi nɛɛ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fãi krokomɛi ni eshwɛ lɛ amli lɛ, belɛ, wɔkɛ wɔnyɛmimɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ miifee ekome, ejaakɛ sane kome too lɛ nɔŋŋ wɔ fɛɛ wɔshiɛɔ. Kɛfata he lɛ, wɔkɛ ŋwɛibɔfoi lɛ hu feɔ ekome, ejaakɛ amɛji mɛi ni yeɔ amɛbuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔshiɛ.​—Kpojiemɔ 14:6.

6 Kɛ́ wɔkane bɔ ni shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yaa nɔ ehãa yɛ jeŋ fɛɛ lɛ he sane yɛ Yearbook lɛ mli lɛ, wɔmii shɛɔ wɔhe pam! Agbɛnɛ hu, susumɔ nɔ ni wɔfeɔ kɛ́ wɔbaaya kpokpaa wulu nɔ kpee lɛ he okwɛ. Kɛ́ eshwɛ fioo ni wɔbaaya kpee lɛ, wɔfeɔ ekome kɛfɔ̃ɔ mɛi nine. Yɛ kpeei lɛ ashishi lɛ, wɔ fɛɛ wɔnáa tsɔsemɔ kome too lɛ nɔŋŋ he sɛɛ, ekɔɔɔ he eko je lɛ mli he ni wɔyɔɔ. Ahãa wiemɔi, afeɔ dramai, ni afeɔ nɔkwɛmɔnii srɔtoi hu, ni enɛɛmɛi fɛɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ asɔmɔ Yehowa. Kaimɔ lɛ hu ji nɔ kroko ni hãa wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ feɔ ekome. (1 Korintobii 11:23-26) Mɛni hewɔ? Ejaakɛ daa afi lɛ, wɔ fɛɛ wɔfeɔ Kaimɔ lɛ gbi kome too lɛ nɔŋŋ, ni ji Nisan 14 nɔ, ni wɔ fɛɛ wɔkpeɔ be ni hulu enyɔ shi. Kaimɔ lɛ shishi ni wɔyaa lɛ tsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa efee ehã wɔ lɛ, ni wɔboɔ Yesu toi. Ni be ni eshwɛ otsii fioo ni abaaye Kaimɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔfeɔ ekome kɛfɔ̃ɔ mɛi babaoo nine koni amɛbafata wɔhe kɛhã nifeemɔ ni he hiaa waa nɛɛ.

7. Akɛni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ efee ekome hewɔ lɛ, mɛni wɔnyɛ wɔtsu?

7 Tamɔ bɔ ni baalabi kome pɛ nyɛŋ afite nii tsɔ lɛ, nakai nɔŋŋ wɔ kome pɛ wɔnyɛŋ wɔshiɛ wɔhã adesai fɛɛ. Shi, akɛni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ efee ekome kɛmiitsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔgba mɛi akpekpei abɔ Yehowa he sane, ni amɛteŋ mɛi komɛi po ebafata wɔhe kɛmiisɔmɔ Yehowa ni amɛmiijie eyi.

ESA AKƐ WƆKƐ WƆNYƐMIMƐI LƐ AFEE EKOME YƐ ASAFO LƐ MLI

8, 9. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Paulo kɛtsu nii be ni ewoɔ Kristofoi hewalɛ ni amɛfee ekome lɛ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli?

8 Paulo gbala bɔ ni ato Kristofoi asafo lɛ he gbɛjianɔ ahã lɛ mli etsɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ Efeso lɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ, esa akɛ asafo lɛ mli bii lɛ fɛɛ ‘adara yɛ nibii fɛɛ mli.’ (Kanemɔ Efesobii 4:15, 16.) Paulo kɛ asafo lɛ to gbɔmɔtso lɛ he, ni etsɔɔ nɔ ni aŋkroaŋkroi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ afee koni asafo lɛ afee ekome ni amɛya nɔ amɛnyiɛ Yesu, ni ji asafo lɛ Hiɛnyiɛlɔ lɛ sɛɛ. Ewie akɛ, gbɔmɔtso lɛ henii lɛ fɛɛ tsɔɔ “talɔ fɛɛ talɔ ní ŋɔɔ nɔ ni he hiaa ehãa” lɛ nɔ amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ nii. No hewɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ afee, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔye loo shihilɛ mli ni wɔyɔɔ?

Mɛni obaanyɛ ofee kɛbaa ekomefeemɔ ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ yi?

9 Yesu ehala asafoŋ onukpai lɛ koni amɛnyiɛ hiɛ yɛ asafo lɛ mli, ni eesumɔ ni wɔbu amɛ, ni wɔnyiɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni amɛbaahã wɔ lɛ sɛɛ. (Hebribii 13:7, 17) Anɔkwa, jeee be fɛɛ be enɛ feemɔ yɔɔ mlɛo. Shi, kɛ́ wɔbi Yehowa dɛŋ yelikɛbuamɔ lɛ, ekɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔbo gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni asafoŋ onukpai lɛ kɛbaahã wɔ lɛ toi ni wɔkɛtsu nii. Kɛ́ wɔba wɔhe shi wɔhã asafoŋ onukpai lɛ, ni wɔbo amɛ toi lɛ, asafo muu lɛ fɛɛ baaná he sɛɛ waa. Ekomefeemɔ baahi asafo lɛ mli, ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã wɔnyɛmimɛi lɛ mli baaya nɔ awa, ni amɛ hu amɛbaasumɔ wɔ waa.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ sɔɔlɔi yeɔ amɛbuaa ni ekomefeemɔ hiɔ asafo lɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

10 Asafoŋ sɔɔlɔi lɛ hu yeɔ amɛbuaa ni ekomefeemɔ hiɔ asafo lɛ mli. Amɛyeɔ amɛbuaa asafoŋ onukpai lɛ waa, ni esa akɛ wɔhiɛ asɔ amɛ waa yɛ nibii fɛɛ ni amɛtsuɔ lɛ hewɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, asafoŋ sɔɔlɔi lɛ kwɛɔ koni woji ni wɔkɛyaa shiɛmɔ lɛ akatã yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ, ni amɛhereɔ gbɔi ni baa asafoŋ kpeei lɛ hiɛmɛɛ. Kɛfata he lɛ, amɛgboɔ deŋme kɛsaa nibii ni efite yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, ni amɛhiɛɔ jɛmɛ falefale. Kɛ́ wɔfĩ nyɛmimɛi nɛɛ asɛɛ yɛ amɛnitsumɔi lɛ amli lɛ, ehãa nɔ fɛɛ nɔ yaa nɔ pɛpɛɛpɛ, ni ekomefeemɔ hiɔ asafo lɛ mli.​—Okɛto Bɔfoi 6:3-6 lɛ he.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ oblahii baanyɛ aye abua ni ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli?

11 Asafoŋ onukpai komɛi kɛ afii babaoo etsu nii waa yɛ asafo lɛ mli. Amrɔ nɛɛ, amɛteŋ mɛi komɛi egbɔlɔ, ni ekolɛ amɛnyɛɛɛ amɛtsu babaoo, tamɔ bɔ ni amɛfeɔ be ko ni eho lɛ. Nyɛmimɛi oblahii ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua amɛ. Kɛ́ atsɔse nyɛmimɛi hii nɛɛ, amɛbaanyɛ amɛtsu nibii pii ahe nii yɛ asafo lɛ mli. Ni kɛ́ asafoŋ sɔɔlɔi ji amɛ, ni amɛkɛ amɛnitsumɔ shwɛɛɛ lɛ, amɛbaanyɛ amɛbatsɔmɔ asafoŋ onukpai wɔsɛɛ. (1 Timoteo 3:1, 10) Nyɛmimɛi oblahii komɛi ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai lɛ etee amɛhiɛ waa. Amrɔ nɛɛ, amɛmiisɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi, ni amɛmiiye amɛmiibua nyɛmimɛi yɛ asafoi pii amli. Wɔhiɛ sɔɔ nyɛmimɛi oblahii ni jɛɔ amɛtsuiŋ amɛsɔmɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa diɛŋtsɛ.​—Kanemɔ Lala 110:3; Jajelɔ 12:1.

ESA AKƐ WƆHÃ EKOMEFEEMƆ AHI WEKU LƐ MLI

12, 13. Mɛni ji nibii komɛi ni baaye abua weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ ni amɛhã ekomefeemɔ ahi weku lɛ mli?

12 Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee ekome yɛ weku lɛ mli? Weku jamɔ ni wɔbaafee daa otsi lɛ ji nɔ kome ni baanyɛ aye abua. Kɛ́ fɔlɔi kɛ amɛbii fee ekome kɛkase Yehowa he nii lɛ, suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛhã amɛhe lɛ mli baawa. Yɛ weku jamɔ lɛ shishi lɛ, amɛbaanyɛ amɛkase shiɛmɔ wiemɔi, koni no aye abua amɛ fɛɛ ni amɛnyɛ amɛshiɛ jogbaŋŋ. Kɛfata he lɛ, yɛ weku jamɔ lɛ shishi lɛ, weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ náa hegbɛ amɛwieɔ nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe. Enɛ hãa ekomefeemɔ hiɔ weku lɛ mli, ejaakɛ ehãa weku lɛ mli bii lɛ naa akɛ, amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ Yehowa, ni akɛ amɛ fɛɛ amɛmiisumɔ ni amɛfee esuɔmɔnaa nii.

Kɛ́ nuu ko kɛ eŋa fɛɛ sumɔ Yehowa, ni amɛfee ekome kɛsɔmɔ lɛ lɛ, amɛmii baashɛ amɛhe, ni amɛbaafee ekome

13 Mɛni wumɛi kɛ ŋamɛi baanyɛ afee koni ekomefeemɔ ahi amɛteŋ? (Mateo 19:6) Kɛ́ wu lɛ kɛ ŋa lɛ fɛɛ sumɔɔ Yehowa, ni amɛfee ekome kɛsɔmɔ lɛ lɛ, amɛmii baashɛ amɛhe, ni amɛbaafee ekome. Agbɛnɛ hu, esa akɛ gbalashihilɛ mli bii atsɔ amɛwiemɔ kɛ amɛnifeemɔ nɔ amɛhã amɛhefatalɔi ana akɛ, amɛsumɔɔ amɛ. Nakai Abraham kɛ Sara, Isak kɛ Rebeka, kɛ Elkana kɛ Hana fɛɛ fee. (1 Mose 26:8; 1 Samuel 1:5, 8; 1 Petro 3:5, 6) Kɛ́ wumɛi kɛ ŋamɛi bo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, ekomefeemɔ baahi amɛteŋ, ni wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli baawa.​—Kanemɔ Jajelɔ 4:12.

Weku jamɔ baanyɛ ahã onukpai kɛ gbekɛbii ni yɔɔ weku lɛ mli lɛ afee ekome (Kwɛmɔ kuku 12, 15)

14. Kɛ́ ohefatalɔ sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ oya nɔ ohã ekomefeemɔ ahi weku lɛ mli?

14 Biblia lɛ ewie faŋŋ akɛ, esaaa akɛ wɔkɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ Yehowa boteɔ gbalashihilɛ mli. (2 Korintobii 6:14) Kɛ̃lɛ, nyɛmimɛi komɛi yɛ ni amɛhefatalɔi jeee Yehowa Odasefoi. Eeenyɛ efee akɛ, amɛbote gbalashihilɛ mli dani amɛkase anɔkwale lɛ ni amɛbatsɔmɔ Odasefoi, shi amɛhefatalɔi lɛ mɔɔɔ anɔkwale lɛ mli. Mɛi komɛi hu yɛ ni no mli lɛ, amɛkɛ amɛhefatalɔi lɛ fɛɛ yɛ anɔkwale lɛ mli, shi sɛɛ mli lɛ, amɛhefatalɔi lɛ kpa Yehowa sɔɔmɔ. Esa akɛ Kristofoi ni eyaje shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ abɔ mɔdɛŋ waa ni amɛbo ŋaawoi srɔtoi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ toi, bɔ ni afee ni amɛgbãla lɛ akafite. Jeee be fɛɛ be enɛ feemɔ baafee mlɛo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, no mli lɛ, Mary kɛ ewu David fɛɛ miisɔmɔ Yehowa. Kɛkɛ ni David kpa asafoŋ kpeei yaa. Shi Mary tee nɔ efee ehe ŋa kpakpa, ni etee nɔ eba ejeŋ jogbaŋŋ akɛ Kristofonyo. Kɛfata he lɛ, etsɔɔ amɛbii ekpaa lɛ fɛɛ Yehowa he nii, ni ekɛ amɛ tee kpeei bibii kɛ kpeei wuji fɛɛ shishi. Be ni gbekɛbii lɛ dara, ni amɛshi shĩa lɛ, Mary nu he akɛ eshwɛ ekome pɛ. Shi no hãaa ekpa Yehowa sɔɔmɔ. Nakai beiaŋ nɔŋŋ David hu bɔi magazin srɔtoi ni Mary kɛfɔ̃ɔ shi koni ekane lɛ kanemɔ. Sɛɛ mli lɛ, ebɔi asafoŋ kpeei lɛ ekomɛi yaa ekoŋŋ. Be fɛɛ be ni abaaya asafoŋ kpee lɛ, enabi fioo ni eye afii ekpaa lɛ, mɔɔ sɛi ehãa lɛ, ni kɛ́ ebaaa lɛ, gbekɛ lɛ kɛɔ lɛ akɛ, “Papa Nii, ŋmɛnɛ lɛ, minaaa bo yɛ asafoŋ kpee.” Afii 25 sɔŋŋ ho dani David ku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ, ni amrɔ nɛɛ, ekɛ Mary efee ekome ekoŋŋ kɛmiisɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ.

15. Mɛni mɛi ni bote gbalashihilɛ mli etsɛ lɛ baanyɛ afee kɛye amɛbua mɛi ni bote mli etsɛko lɛ?

15 Ŋmɛnɛ lɛ, Satan hiɛ edɔ eefite mɛi agbãla. Enɛ ji yiŋtoo kome hewɔ ni esa akɛ gbalashihilɛ mli bii ni sɔmɔɔ Yehowa lɛ afee ekome lɛ. Kɛ́ obote gbalashihilɛ mli etsɛko jio, obote mli etsɛ jio lɛ, susumɔ nɔ ni obaanyɛ owie loo ofee koni nyɛgbãla lɛ asɔ lɛ he. Kɛ́ obote gbalashihilɛ mli etsɛ lɛ, okɛ ohefatalɔ lɛ baanyɛ afee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa nyɛhã mɛi ni bote mli etsɛko lɛ. Ekolɛ nyɛbaanyɛ nyɛfɔ̃ amɛteŋ mɛi komɛi nine ni amɛbafata nyɛhe kɛhã weku jamɔ. Enɛ baahã amɛna bɔ ni nyɛsumɔɔ nyɛhe nyɛhãa, ni no baatsɔɔ amɛ akɛ, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni mɔ kɛhi gbãla mli lɛ, ebaanyɛ eya nɔ esumɔ ehefatalɔ lɛ, ni ekɛ lɛ afee ekome.​—Tito 2:3-7.

“NYƐBAA NI WƆYAKWƆA YEHOWA GƆŊ LƐ”

16, 17. Wɔsɛɛ lɛ, mɛni baahã mɛi fɛɛ ni feɔ ekome kɛjáa Yehowa lɛ aná miishɛɛ?

16 Yɛ blema Israel lɛ, kɛ́ be shɛ ni abaaye gbi jurɔ ko yɛ Yerusalem lɛ, maŋbii lɛ fɛɛ feɔ ekome. Amɛfeɔ ekome kɛtoɔ nibii fɛɛ ni he baahia amɛ kɛhã gbɛfãa lɛ he gbɛjianɔ. Kɛkɛ lɛ, amɛfee ekome kɛfã gbɛ lɛ. Amɛyeɔ amɛbuaa amɛhe yɛ gbɛ lɛ nɔ aahu kɛyashi amɛbaayashɛ Yerusalem. Kɛ́ amɛtee sɔlemɔwe lɛ, amɛfeɔ ekome kɛjáa Yehowa, ni amɛjieɔ eyi. (Luka 2:41-44) Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔmiisaa wɔhe kɛhã jeŋ hee lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ afee ekome, ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ kɛye wɔbua amɛ. Oobɔ enɛ he mɔdɛŋ momo, shi ani obaanyɛ ofee nakai ni eteke nɔ fe tsutsu lɛ po?

17 Mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ kɛ amɛhe béɔ, ni amɛkɛ amɛhe nɔɔ yɛ nibii babaoo ahe. Shi jeee nakai kwraa eji yɛ wɔteŋ! Yehowa duromɔ naa lɛ, wɔbale anɔkwale lɛ, ni toiŋjɔlɛ yɛ wɔteŋ! Yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, Yehowa webii efee ekome kɛmiijá lɛ yɛ gbɛ ni ekpɛlɛɔ nɔ lɛ nɔ. Ni wɔmiina enɛ jogbaŋŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli. Taakɛ gbalɔ Yesaia kɛ gbalɔ Mika fɛɛ gba lɛ, wɔfee ekome ‘kɛmiikwɔ Yehowa gɔŋ lɛ.’ (Yesaia 2:2-4; kanemɔ Mika 4:2-4.) Wɔsɛɛ lɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ‘baafee ekome kɛtsu nii,’ ni amɛbaafee ekome kɛsɔmɔ Yehowa hu. Kwɛ bɔ ni wɔmii baashɛ wɔhe ahã!