Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Mɛɛ be Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Nyɔŋmɔ webii nom, ni mɛɛ be amɛye amɛhe?

Amɛŋɔ amɛ nom yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ, ni nomŋɔɔ nɛɛ ba naagbee yɛ afi 1919. Esoro enɛ yɛ nɔ ni wɔwie yɛ wɔwoji lɛ amli be ko ni eho lɛ he. Mɛni hewɔ?

Dani afi 1919 baashɛ lɛ, no mli lɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ eŋɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nom. Shi, nɔ fɛɛ nɔ tsɔɔ akɛ, yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kpɔ̃ amɛ kɛje nomŋɔɔ nɛɛ mli. Susumɔ saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe okwɛ: Yɛ afi 1914 lɛ, Nyɔŋmɔ wó Yesu maŋtsɛ yɛ ŋwɛi. No sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Yesu ŋmɛ gbɛ ni aka Nyɔŋmɔ webii lɛ, bɔ ni afee ni ekɛ no atsuu amɛhe fiofio, koni amɛtsi amɛhe kwraa kɛje amale jamɔ he. * (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.) (Maleaki 3:1-4) Kɛkɛ ni yɛ afi 1919 lɛ, Yesu bua Nyɔŋmɔ webii ni etsuu amɛhe lɛ anaa akɛ asafo, ni ehala “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” koni ehã amɛ “amɛniyenii yɛ be ni sa mli.” (Mateo 24:45-47) Nakai afi lɛ nɔŋŋ mli Nyɔŋmɔ hã ewebii ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ eŋɔ amɛ nom lɛ ye amɛhe. (Kpojiemɔ 18:4) Shi mɛɛ be aŋɔ amɛ nom?

Be ko ni eho lɛ, wɔtsɔɔ mli akɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Nyɔŋmɔ webii nom yɛ afi 1918 mli, ni akɛ, nomŋɔɔ nɛɛ sɛɛ etsɛɛɛ. March 15, 1992, Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ, taakɛ bɔ ni Babilon ŋɔ Israelbii lɛ nom lɛ, nakai nɔŋŋ Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Yehowa webii nom yɛ afi 1918 mli. Shi wɔsaa wɔtao nii amli fitsofitso, ni wɔna akɛ, aŋɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ nom afii babaoo dani afi 1918.

Gbalɛ ni yɔɔ Ezekiel 37:1-14 lɛ tsɔɔ akɛ, abaaŋɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ nom, shi sɛɛ mli lɛ, amɛbaaye amɛhe. Yehowa jie ninaa ko etsɔɔ Ezekiel. Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, Ezekiel na jɔɔ ko ni wui sɔŋŋ eyi mli tɔ. Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Nɛkɛ wui nɛɛ, Israel we muu lɛ fɛɛ ni.” (Kuku 11) Ni tsɔɔ akɛ, wui lɛ damɔ shi kɛhã blema Israel maŋ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, “Nyɔŋmɔ Israel lɛ,” ni ato sɛɛ mli lɛ. Nyɔŋmɔ Israel nɛɛ ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ. (Galatiabii 6:16; Bɔfoi 3:21) Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, wui lɛ ba wala mli ekoŋŋ, ni amɛbatsɔ ta babaoo diɛŋtsɛ. Ninaa lɛ fã nɛɛ tsɔɔ wɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ fee ehã ewebii ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ eŋɔ amɛ nom lɛ ye amɛhe yɛ afi 1919. Shi mɛni awie yɛ gbalɛ nɛɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ aŋɔ amɛ nom be kplaŋŋ?

Klɛŋklɛŋ lɛ, Ezekiel wie akɛ, wui ni ena lɛ ahe “ekwakwao naakpa.” (Ezekiel 37:2, 11) Ni tsɔɔ akɛ, mɛi lɛ gbo etsɛ waa diɛŋtsɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, yɛ ninaa lɛ mli lɛ, wui lɛ baaa wala mli yɛ hiŋmɛitswaa mli. Ehe be, ni bɔ ni eba lɛ nɛ: “gbɛɛmɔ” kɛ “hetsirɛmɔ ko ba, ni wui lɛ bakpe, wu bakpɛtɛ ewu he.” No sɛɛ lɛ, “fãi ba amɛnɔ, ni loo kwɛ̃ ha amɛhe.” Kɛkɛ ni “hewolo baha amɛhe.” Sɛɛ mli lɛ, “mumɔ ba amɛmli ni amɛyi ná wala.” Ni naagbee kwraa lɛ, Yehowa hã amɛku amɛsɛɛ kɛtee amɛshikpɔŋ lɛ nɔ, koni amɛyahi jɛmɛ. No hewɔ lɛ, wɔnaa faŋŋ akɛ, wui lɛ baaa wala mli yɛ hiŋmɛitswaa mli, ehe be.​—Ezekiel 37:7-10, 14.

Israelbii lɛ hi nomŋɔɔ mli afii babaoo, taakɛ Ezekiel gba lɛ pɛpɛɛpɛ. Nomŋɔɔ lɛ je shishi be ni aŋɔ kooyigbɛ Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji Israel akutsei nyɔŋma lɛ nom lɛ. Enɛ ba yɛ afi 740 dani afɔ Kristo. Sɛɛ mli lɛ, Babilonbii lɛ kpãtã Yerusalem hiɛ, ni amɛŋɔ wuoyigbɛ Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji akutsei enyɔ ni eshwɛ lɛ, ní afɔɔ amɛ tsɛmɔ akɛ Yuda lɛ nom. Enɛ ba yɛ afi 607 dani afɔ Kristo. Yɛ afi 537 dani afɔ Kristo lɛ, Yudafoi fioo komɛi ku amɛsɛɛ amɛba Yerusalem koni amɛsaa amɛma sɔlemɔwe lɛ ni amɛbɔi Yehowa jamɔ ekoŋŋ. Enɛ kɛ nomŋɔɔ lɛ ba naagbee.

Yɛ nibii ni wɔsusu he nɛɛ anaa lɛ, etamɔ nɔ ni Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ nom dani afi 1918 kwraa, ni akɛ, amɛhi nomŋɔɔ mli be kplaŋŋ. Yesu hu wie nɔ ko ni kɔɔ be kplaŋŋ nɛɛ he yɛ abɛbua ni kɔɔ ŋmaa lɛ kɛ jwɛii lɛ he lɛ mli. Ewie akɛ, yɛ be kplaŋŋ nɛɛ mli lɛ, jwɛii lɛ, ni ji amale Kristofoi lɛ, kɛ ŋmaa lɛ, ni ji “Maŋtsɛyeli lɛ bii lɛ,” fɛɛ baadara. (Mateo 13:36-43) Anɔkwa Kristofoi fioo komɛi pɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ be nɛɛ mli, ni mɛi pii ni kɛɛ Kristofoi ji amɛ lɛ, kwa anɔkwa jamɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Kristofoi asafo lɛ nom. Enɛ ba yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ, ni asafo lɛ hi nomŋɔɔ mli aahu kɛyashi Nyɔŋmɔ tsuu mfonirifeemɔŋ sɔlemɔwe lɛ he yɛ naagbee be nɛɛ mli.​—Bɔfoi 20:29, 30; 2 Tesalonikabii 2:3, 6; 1 Yohane 2:18, 19.

Yɛ nomŋɔɔ be kplaŋŋ nɛɛ mli lɛ, osɔfoi lɛ kɛ maŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ ná mɛi pii anɔ hewalɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛŋmɛɛɛ gbɛ ni mɛi aná Biblia lɛ eko loo amɛkane yɛ wiemɔ ni amɛbaanu shishi mli. Afĩ mɛi ni ju shi amɛkane lɛ ateŋ mɛi komɛi akpɛtɛ tsei ahe ni ashã amɛ. Kɛfata he lɛ, akɛ mɛi ni wie amɛshi nibii ni osɔfoi lɛ tsɔɔ lɛ ye dɛŋdɛŋ. Anɔkwa, amɛhãaa mɛi ni miitao akase anɔkwale lɛ loo mɛi ni miitao amɛtsɔɔ mɛi anɔkwale lɛ mumɔ he bibioo po.

Nɔ kroko ni wɔkaseɔ yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli ji akɛ, ehe be dani Nyɔŋmɔ webii lɛ ba wala mli loo amɛye amɛhe kɛje amale jamɔ he. Mɛɛ be amɛbɔi amɛhe yeli, ni te eba lɛ tɛŋŋ? Yɛ ninaa lɛ mli lɛ, Ezekiel wie akɛ, enu “hetsirɛmɔ ko” he. Hetsirɛmɔ nɛɛ feɔ nɔ ni tee nɔ be ni eshwɛ afii ohai fioo komɛi ni naagbee lɛ baaje shishi lɛ he mfoniri. Yɛ afii nɛɛ amli lɛ, eyɛ mli akɛ amale tsɔɔmɔi babaoo ehe shi moŋ, shi mɛi komɛi ni hiɛ tsui krɔŋŋ lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaatao anɔkwale lɛ, ní amɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ. Amɛkase Biblia lɛ, ni amɛfee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛhã mɛi krokomɛi ale nibii ni amɛkase lɛ. Mɛi komɛi hu mia amɛhiɛ amɛtsɔɔ Biblia lɛ shishi kɛtee wiemɔi ni mɛi pii nuɔ shishi lɛ amli.

Kɛkɛ ni yɛ aaafee afi 1870 mli lɛ, efee tamɔ nɔ ni akɛ loo kɛ hewolo miiha wui lɛ ahe. Charles Taze Russell kɛ mɛi ni fata ehe lɛ kɛ hiɛdɔɔ pɛi Biblia lɛ mli koni amɛle anɔkwale lɛ ni amɛsɔmɔ Yehowa. Kɛtsɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ woji krokomɛi anɔ lɛ, amɛye amɛbua mɛi krokomɛi ni amɛ hu amɛbale anɔkwale lɛ. Sɛɛ mli lɛ, “Photo-Drama of Creation” lɛ ni afee yɛ afi 1914 lɛ, kɛ wolo ni ji The Finished Mystery, ni afee yɛ afi 1917 lɛ ye ebua Yehowa webii lɛ ni ehã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli wa. Naagbee lɛ, yɛ afi 1919 lɛ, Yehowa kɛ ewebii lɛ ba wala mli, kɛ́ wɔɔwie, ni ekɛ amɛ wo shikpɔŋ hee ko nɔ. No sɛɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛ amɛhe bɔi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ dɔɔmɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, kui enyɔ lɛ fɛɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa, ni amɛbatsɔ “ta babaoo diɛŋtsɛ!”​—Ezekiel 37:10; Zakaria 8:20-23. *​—Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.

No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ nom yɛ Yesu bɔfoi lɛ agbele sɛɛ, be ni mɛi pii kwa anɔkwa jamɔ lɛ. Taakɛ eba lɛ be ni aŋɔ Israelbii lɛ nom lɛ, afii pii baho ni mɛi náaa heyeli ni amɛkɛsɔmɔ Yehowa. Shi ŋmɛnɛ lɛ, aashiɛ anɔkwale lɛ aahã mɛi fɛɛ. Kwɛ bɔ ni wɔmii shɛɔ wɔhe akɛ, be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ji be ni “mɛi ni le nii lɛ aaakpɛ tamɔ atatu kpɛmɔ”! Amrɔ nɛɛ, mɛi pii ená hegbɛ lɛ akɛ amɛaatsuu amɛhe ni amɛhe atse, koni amɛbasɔmɔ Yehowa!​—Daniel 12:3, 10, Ga Biblia hee.

Be ni Satan kaa Yesu lɛ, ani ekɛ lɛ tee sɔlemɔwe lɛ diɛŋtsɛ, aloo ejie ehã lɛ yɛ ninaa mli?

Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ.

Mateo kɛ Luka fɛɛ bɔ nɛkɛ kaa nɛɛ he amaniɛ. Naa bɔ ni Mateo wie lɛ ehã. Ekɛɛ “Abonsam ŋɔ” Yesu kɛtee Yerusalem, “ni ekɛ lɛ yadamɔ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ afabaŋ lɛ” loo eyiteŋ “he ni kwɔ fe fɛɛ” lɛ nɔ. (Mateo 4:5; shishigbɛ niŋmaa) Ni naa bɔ ni Luka hu wie lɛ ehã. Ekɛɛ Abonsam ‘kpala’ Yesu “kɛtee Yerusalem, ni ekɛ lɛ yadamɔ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ afabaŋ lɛ nɔ.”​—Luka 4:9.

Be ko ni eho lɛ, awie yɛ wɔwoji lɛ amli akɛ, eeenyɛ efee akɛ, be ni Satan kaa Yesu lɛ, ekɛ lɛ eyaaa sɔlemɔwe lɛ diɛŋtsɛ diɛŋtsɛ. Be ni March 1, 1961 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, wieɔ kaa nɛɛ he lɛ, ekɛto be ni Satan kɛ Yesu tee gɔŋ ko ni kwɔ somromoo nɔ, ní ekɛ jeŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ tsɔɔ lɛ lɛ he. Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ, gɔŋ ko gɔŋ ko bɛ ni kwɔ bɔ ni kɛ́ mɔ ko damɔ nɔ lɛ ebaanyɛ ena jeŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ. Kɛkɛ ni etsa nɔ akɛ, nakai nɔŋŋ eeenyɛ efee akɛ, Satan kɛ Yesu eyaaa sɔlemɔwe lɛ diɛŋtsɛ. Shi, sɛɛ mli lɛ, awie yɛ Buu-Mɔɔ krokomɛi amli akɛ, eji Yesu tu kɛjɛ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ kɛba shikpɔŋ kulɛ, ekolɛ, ebaagbo.

Mɛi komɛi kɛɔ akɛ, akɛni Yesu jeee Levinyo hewɔ lɛ, ebɛ hegbɛ akɛ edamɔɔ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛheɔ amɛyeɔ akɛ, Satan jie sɔlemɔwe lɛ he ninaa etsɔɔ Yesu, ni no mli eka lɛ yɛ. Afii ohai abɔ dani nɛkɛ sane nɛɛ baaba lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hu ŋɔ Ezekiel kɛtee sɔlemɔwe ko yɛ ninaa ko ni ejie ehã lɛ lɛ mli.​—Ezekiel 8:3, 7-10; 11:1, 24; 37:1, 2.

Shi, kɛ́ eji anɔkwale akɛ aka Yesu yɛ ninaa mli lɛ, ekolɛ obaabi akɛ:

  • Kɛjeee sɔlemɔwe lɛ yiteŋ diɛŋtsɛ Yesu damɔ lɛ, ani ebaanu he akɛ etu?

  • Be ni Satan kɛɛ Yesu akɛ ehã tɛi atsɔmɔ aboloo lɛ, no mli lɛ, tɛi diɛŋtsɛ kɛ aboloi diɛŋtsɛ etsɔɔ. Ni be ni ekɛɛ lɛ akɛ eja lɛ lɛ, jeee ninaa mli ekɛɛ lɛ akɛ efee nakai yɛ. No hewɔ lɛ, ani enyɛŋ efee akɛ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ diɛŋtsɛ Satan ka Yesu akɛ etu kɛjɛ lɛ?

Shi, kɛ́ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ diɛŋtsɛ Satan kɛ lɛ tee lɛ, ekolɛ no hu obaabi akɛ:

  • Ani sɔlemɔwe lɛ yiteŋ ní Yesu yadamɔ lɛ tsɔɔ akɛ eku Mla lɛ mli?

  • Ŋa lɛ nɔ Abonsam ka Yesu yɛ. No hewɔ lɛ, te fee tɛŋŋ Yesu yashɛ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ yɛ Yerusalem?

Nyɛhãa wɔsusua saji krokomɛi ni kɔɔ kaa nɛɛ he lɛ ahe, koni no aye abua wɔ ni wɔhã naagbee sanebimɔi enyɔ nɛɛ ahetoo.

Woloŋlelɔ D. A. Carson ŋma akɛ, eeenyɛ efee akɛ, Hela wiemɔ ni Mateo kɛ Luka kɛtsu nii ní atsɔɔ shishi akɛ “sɔlemɔwe” lɛ, kɔɔɔ sɔlemɔtsu lɛ pɛ he, shi moŋ ekɔɔ tsũi krokomɛi ni yɔɔ sɔlemɔwe lɛ kpoteŋ lɛ hu ahe. Levibii lɛ pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ amɛbɛŋkɛɔ sɔlemɔtsu lɛ, shi jeee nakai eji yɛ tsũi krokomɛi lɛ agbɛfaŋ. Tsũ ko ni yɔɔ sɔlemɔwe lɛ wuoyi-bokãgbɛ lɛ yiteŋ yɛ tɛtrɛɛ, ni nɛkɛ he nɛɛ ji he ni kwɔ fe fɛɛ yɛ sɔlemɔwe lɛ. Eeenyɛ efee akɛ, jɛmɛ Yesu damɔ be ni Satan kɛɛ lɛ akɛ etu lɛ. Kɛjɛ tsũ nɛɛ yiteŋ kɛmiiya Kidron Jɔɔ lɛ mli lɛ baashɛ ninetalɔi 450 (loo mitai 140). Anɔkwa, emli jekɛ aahu akɛ, yinɔsaneŋmalɔ Josephus wie akɛ, kɛ́ mɔ ko damɔ tsũ lɛ yiteŋ ni ekwɛ Jɔɔ lɛ mli lɛ, “ehiɛ baadi lɛ.” No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Yesu jeee Levinyo moŋ, shi kɛ́ tsũ ni wɔwieɔ he nɛɛ yiteŋ eyadamɔ lɛ, egbaŋ mɔ ko mɔ ko naa.

Shi te fee tɛŋŋ Yesu yashɛ Yerusalem? Wɔleee. Nɔ pɛ ni Biblia lɛ kɛɔ wɔ ji akɛ, Satan ŋɔ Yesu kɛtee Yerusalem. Shi, etsɔɔɔ wɔ he pɔtɛɛ ni Yesu yɔɔ yɛ ŋa lɛ nɔ, loo jɛmɛ kɛ Yerusalem teŋ jekɛmɔ. Ni asaŋ, etsɔɔɔ wɔ be abɔ ni Satan kɛka lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ he ni no mli lɛ Yesu yɔɔ yɛ ŋa lɛ nɔ lɛ kɛ Yerusalem teŋ jekɛ po lɛ, eeenyɛ efee akɛ, nyiɛmɔ enyiɛ kɛjɛ jɛmɛ kɛtee Yerusalem.

Be ni Satan kɛ “jeŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ” tsɔɔ Yesu lɛ, eeenyɛ efee akɛ, ejie ehã lɛ yɛ ninaa mli, tamɔ bɔ ni ajieɔ nibii ni miiya nɔ yɛ maji krokomɛi anɔ ahãa wɔ yɛ TV nɔ lɛ. Ejaakɛ, gɔŋ ko gɔŋ ko bɛ ni kɛ́ mɔ ko yadamɔ nɔ lɛ, ebaana jeŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ. Kɛ̃lɛ, be ni ekɛɛ lɛ akɛ ekula shi ni ejá lɛ lɛ, no mli lɛ, jeee ninaa lɛ mli etaoɔ ni efee nakai yɛ. (Mateo 4:8, 9) No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, be ni eŋɔ Yesu kɛtee sɔlemɔwe lɛ yiteŋ, ní ekɛɛ lɛ akɛ etu kɛba shikpɔŋ lɛ, kulɛ eetao Yesu atu diɛŋtsɛ ni ekɛ ewala awo oshara mli. Shi Yesu kpoo akɛ eeefee nakai. Bo lɛ, susumɔ he okwɛ: Eji ninaa mli Satan kɛ Yesu yadamɔ tsũ lɛ yiteŋ yɛ kulɛ, ani wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ eetao ni Yesu kɛ ewala awo oshara mli?

No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, Yesu tee Yerusalem diɛŋtsɛ ni eyadamɔ sɔlemɔwe lɛ yiteŋ he ni kwɔ fe fɛɛ lɛ. Shi taakɛ wɔwie kɛjɛ sane nɛɛ shishijee lɛ, wɔnyɛŋ wɔma nɔ mi doo akɛ nakai eji. Kɛ̃lɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ ni tee nɔ lɛ, wɔle akɛ Satan ka Yesu shii abɔ, ni Yesu nyɛ edamɔ fɛɛ naa.

^ kk. 2 Ezekiel 37:1-14 kɛ Kpojiemɔ 11:7-12 lɛ fɛɛ wieɔ nibii ni tee nɔ yɛ afi 1919 lɛ ahe. Gbalɛ ni yɔɔ Ezekiel 37:1-14 lɛ hãa wɔnaa akɛ, aŋɔ Nyɔŋmɔ webii fɛɛ nom be kplaŋŋ, ni amɛye amɛhe kɛjɛ nomŋɔɔ nɛɛ mli yɛ afi 1919, koni amɛbato anɔkwa jamɔ shishi ekoŋŋ. Ni Kpojiemɔ 11:7-12 lɛ hãa wɔnaa akɛ, yɛ afi 1919 lɛ, hii fioo komɛi ni afɔ amɛ mu, ni no mli lɛ atsĩ amɛnaa lɛ, ye amɛhe. Ni kɛjɛ nakai afi lɛ nɔ kɛbaa lɛ, amɛnyiɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiɛ.