Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kwɛmɔ nɔ ni obaanyɛ ofee kɛye obua onyɛmimɛi Kristofoi lɛ; kɛ́ shika loo heloonaa nɔ ko obaahã amɛ jio, amɛmii obaashɛje jio, obaajɛ Biblia lɛ mli owo amɛ ŋaa jio

Ani Obaanyɛ Oye Obua Osafo Lɛ?

Ani Obaanyɛ Oye Obua Osafo Lɛ?

DANI Yesu baaku esɛɛ eya ŋwɛi lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: ‘Nyɛbaatsɔmɔ midasefoi kɛyashi shikpɔŋ lɛ nɔ hei ni yɔɔ shɔŋŋshɔŋŋ lɛ.’ (Bɔfoi 1:8) Shi te kaselɔi lɛ baafee tɛŋŋ amɛfee nakai?

Woloŋlelɔ ko ni tsuɔ nii yɛ Oxford University, ni atsɛɔ lɛ Martin Goodman lɛ wie akɛ, “nɔ ni hã esoro Kristofoi lɛ yɛ Yudafoi lɛ kɛ jamɔi krokomɛi ni yɔɔ blema Roma nɔyeli lɛ shishi lɛ ahe ji akɛ, amɛle akɛ oti ko ma amɛhiɛ ni amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaashɛ he.” Yesu tee hei srɔtoi eyashiɛ. Ni ehe bahia ni anɔkwa Kristofoi akase lɛ, ni amɛ hu amɛshiɛ “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ” yɛ he fɛɛ he. Ehe bahia ni amɛtao mɛi ni miisumɔ ni amɛle anɔkwale lɛ. (Luka 4:43) Enɛ hewɔ atsɛ Kristofoi komɛi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ “bɔfoi” lɛ, ejaakɛ atsu amɛ koni amɛyashiɛ. (Marko 3:14) Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛyaa nyɛyafea mɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ mli lɛ kaselɔi.”​—Mateo 28:18-20.

Yesu bɔfoi 12 lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko bɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ŋmɛnɛ. Kɛ̃lɛ, Yehowa tsuji babaoo miikase hiɛdɔɔ ni amɛkɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Kɛ́ awo amɛ hewalɛ ni amɛyasɔmɔ yɛ hei ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ, amɛkɛɔ akɛ: “Naa mi, tsũ mi!” (Yesaia 6:8) Amɛteŋ mɛi komɛi, tamɔ mɛi akpei abɔ ni etee Gilead Skul lɛ, efã amɛyahi maji ni kɛ amɛjakumaŋ teŋ jekɛ. Mɛi komɛi hu efã kɛtee hei krokomɛi yɛ amɛjakumaŋ lɛ nɔŋŋ mli. Mɛi pii hu ekase wiemɔi hei, bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛye amɛbua asafo ko loo kuu ko. Jeee be fɛɛ be nyɛmimɛi ni kɛ amɛhe shãa afɔle yɛ gbɛi srɔtoi nɛɛ anɔ lɛ náa nibii mlɛo, shi akɛni amɛsumɔɔ Yehowa kɛ amɛnanemɛi gbɔmɛi hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe shãa afɔle kɛ̃. Amɛtoɔ amɛnibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni amɛkɛ amɛbe, amɛhewalɛ, kɛ amɛshika shãa afɔle, koni amɛyaye amɛbua yɛ hei ni shiɛlɔi ahe ehia yɛ lɛ. (Luka 14:28-30) Nyɛmimɛi nɛɛ ahe eba sɛɛnamɔ waa yɛ hei ni amɛtee lɛ.

Jeee wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfã kɛya hei ni hiamɔ lɛ da yɛ, loo wɔkase wiemɔ hee. Kɛ̃lɛ, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔsɔmɔ akɛ “maŋsɛɛ sɔɔlɔi” yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsafoi lɛ amli.

OBAANYƐ OSƆMƆ AKƐ MAŊSƐƐ SƆƆLƆ YƐ OSAFO LƐ MLI

Ye obua osafo

Eyɛ mli akɛ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ateŋ mɛi babaoo sɔmɔɔɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi, ni amɛfãaa kɛyaaa maji krokomɛi anɔ moŋ, shi amɛ fɛɛ amɛkɛ ekãa shiɛ sane kpakpa lɛ. Paulo wo Timoteo ŋaa ko, ni Kristofoi fɛɛ baanyɛ amɛkɛ ŋaawoo nɛɛ atsu nii, ekɔɔɔ he eko he ni amɛyɔɔ. Ewo lɛ ŋaa akɛ: “Tsu sane kpakpa shiɛlɔ nitsumɔ lɛ, tsu osɔɔmɔ lɛ he nii kɛmɔ shi kwraa.” (2 Timoteo 4:5) Esa akɛ Kristofoi fɛɛ aye Yesu famɔ akɛ ayashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ni afee mɛi kaselɔi lɛ nɔ. Mɛni ji nibii komɛi ni maŋsɛɛ sɔɔlɔi feɔ, ní wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee yɛ wɔsafoi lɛ amli?

Kɛ́ maŋsɛɛ sɔɔlɔi fã kɛtee maŋ kroko nɔ lɛ, esa akɛ amɛtsake amɛhe amɛwo shihilɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ mli. Kɛ́ wɔnyɛɛɛ wɔfã kɛya he ni hiamɔ lɛ da yɛ po lɛ, ani wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee nɔ ko ni tamɔ nakai? Hɛɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔshiɛɔ lɛ, ni wɔka gbɛi krokomɛi wɔkwɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 1940 lɛ, awo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni amɛhala gbi kome yɛ otsi lɛ mli, ni amɛkɛshiɛ yɛ gbɛjegbɛi ahe. Enɛ bafee nɔ ko hee kɛhã nyɛmimɛi lɛ. Ani oka gbɛjegbɛi ahe odaseyeli okwɛ pɛŋ? Ani okɛ shwiili ni akɛtsuɔ maŋ odaseyeli lɛ etsu nii pɛŋ? Yɛ kukufoo mli lɛ, kɛ́ wɔhiɛ jwɛŋmɔ ni ja yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he, ni wɔná he miishɛɛ akɛ wɔbaaka gbɛi srɔtoi ni atsɔɔ nɔ ashiɛɔ ni wɔkɛtsuko nii pɛŋ lɛ wɔkwɛ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ kɛ ekãa baatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.

Wo mɛi krokomɛi hewalɛ ni amɛtsu “sane kpakpa shiɛlɔ nitsumɔ lɛ”

Bei pii lɛ, mɛi ni fãa kɛyaa hei ni hiamɔ lɛ da yɛ loo amɛkaseɔ wiemɔ kroko lɛ ji shiɛlɔi ni bɔɔ mɔdɛŋ waa, ni amɛnyɛɔ amɛyeɔ amɛbuaa asafoi ni amɛkɛyasɔmɔɔ lɛ jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛnyiɛɔ hiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Bei pii lɛ, maŋsɛɛ sɔɔlɔi tsuɔ sɔ̃i komɛi ni he hiaa waa ahe nii yɛ asafoi ni amɛkɛsɔmɔɔ lɛ amli, ni amɛfeɔ nakai kɛyashi nyɛmimɛi hii ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe baasa bɔ ni abaanyɛ atuu sɔ̃i nɛɛ awo amɛdɛŋ. Kɛ́ nyɛmi nuu ji bo, ni abaptisi bo lɛ, ani oobɔ mɔdɛŋ ni oya ohiɛ yɛ asafo lɛ mli? Ani oosumɔ ni otsɔ asafoŋ sɔɔlɔ loo asafoŋ onukpa bɔ ni afee ni onyɛ osɔmɔ onyɛmimɛi lɛ?​—1 Timoteo 3:1.

YE OBUA ONYƐMIMƐI LƐ NI OWAJE AMƐ

Kpeemɔ mɛi krokomɛi kɛ amɛjatsui

Wɔbaanyɛ wɔye wɔbua nyɛmimɛi ni yɔɔ wɔsafo lɛ mli lɛ yɛ gbɛi krokomɛi hu anɔ. Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔwaje wɔnyɛmimɛi ni ehia amɛ lɛ, ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔye.​—Kolosebii 4:11, shishigbɛ niŋmaa.

Ja wɔle wɔnyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ dani wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ. Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ, ‘wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusu enyɛmi he.’ Enɛ tsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ aya wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ, ni wɔkwɛ nibii ni he baanyɛ ahia amɛ. (Hebribii 10:24) Shi no etsɔɔɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔkoli amɛteemɔŋ saji amli. Nɔ pɛ ni etsɔɔ ji akɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔle wɔnyɛmimɛi lɛ jogbaŋŋ, ni wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua amɛ; kɛ́ shika loo heloonaa nɔ ko wɔbaahã amɛ jio, amɛmii wɔbaashɛje jio, wɔbaajɛ Biblia lɛ mli wɔwo amɛ ŋaa jio. Naagbai komɛi yɛ ni kɛ́ enina wɔnyɛmimɛi lɛ, asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi pɛ baanyɛ aye abua amɛ. (Galatiabii 6:1) Shi ekomɛi yɛ ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee he eko. Wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi ni egbɔlɔ lɛ, loo wekui ni kɛ naagbai komɛi miikpe lɛ.

Shɛjemɔ mɛi ni kɛ naagbai kpeɔ yɛ amɛshihilɛ mli lɛ amii, ni owo amɛ hewalɛ

Be ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Salvatore lɛ he bafi lɛ waa lɛ, ená yelikɛbuamɔ ni wɔwieɔ he nɛɛ mli niiashikpamɔ. Anɔkwa, ehe fi lɛ aahu akɛ, enitsumɔ lɛ, eshĩa lɛ, kɛ nibii pii ni lɛ kɛ eweku lɛ yɔɔ lɛ ŋmɛɛ amɛ. Salvatore ye etsui waa yɛ bɔ ni ebaafee ekwɛ eweku lɛ he. Shi, weku kroko ni yɔɔ amɛsafo lɛ mli lɛ na akɛ yelikɛbuamɔ he miihia amɛ. No hewɔ lɛ, amɛhã Salvatore shika fioo, ni amɛye amɛbua lɛ kɛ eŋa lɛ ni amɛná nitsumɔ. Kɛfata he lɛ, amɛyasara Salvatore kɛ eweku lɛ gbɛkɛgbɛkɛ. Amɛbo amɛ toi, ni amɛwo amɛ hewalɛ. Anɔkwa, amɛfee nakai shii abɔ, ni wekui enyɔ lɛ batsɔmɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ amɛhe waa. Ŋmɛnɛ lɛ, nibii amli ehi ehã Salvatore kɛ eweku lɛ, ni wekui enyɔ lɛ fɛɛ náa miishɛɛ kɛ́ amɛsusu bɔ ni nibii tee lɛ ehã lɛ he.

Anɔkwa Kristofoi shashaooo shi kwraa akɛ amɛbaagba mɛi krokomɛi nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Esa akɛ wɔkase Yesu, ni wɔhã mɔ fɛɛ mɔ ale nibii kpakpai ni Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ebaafee ehã adesai lɛ. Kɛ́ wɔbaanyɛ wɔfã kɛya he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ jio, wɔnyɛŋ wɔfee nakai jio lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsafo lɛ mli. (Galatiabii 6:10) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔmii baashɛ wɔhe, ni wɔbaaya nɔ wɔwo yibii yɛ “nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa mli.”​—Kolosebii 1:10; Bɔfoi 20:35.