Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Bɔ ni Kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Kpãa Gbee

Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Bɔ ni Kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Kpãa Gbee

“Ŋaa Yehowa kɛto shikpɔŋ lɛ shishi, eŋɔ ŋwɛi ema shi yɛ jwɛŋmɔ naa.”​—ABƐI 3:19.

LALAI: 105, 107

1, 2. (a) Mɛɛ susumɔ mɛi komɛi hiɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

ANI Nyɔŋmɔ yɛ gbɛjianɔtoo ko ni esa akɛ wɔkɛ wɔhe adɔmɔ? Mɛi komɛi susuɔ akɛ enɛ he ehiaaa. Amɛkɛɔ akɛ: “Kɛ́ wekukpaa kpakpa yɛ okɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, no pɛ kɛkɛ fa.” Shi ani susumɔ nɛɛ ja?

2 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana nibii ni tsɔɔ akɛ Yehowa toɔ enɔ fɛɛ nɔ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni efeee enii basabasa. Kɛfata he lɛ, wɔbaana bɔ ni esa akɛ wɔfee wɔnii wɔhã kɛji Yehowa asafo lɛ hã wɔ gbɛtsɔɔmɔ. (1 Kor. 14:33, 40) Yehowa webii ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ tsu nii, ni no hã amɛnyɛ amɛshiɛ sane kpakpa lɛ yɛ hei pii. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Biblia lɛ mli kɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛhãa wɔ lɛ tsuɔ nii. Enɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔshiɛɔ sane kpakpa lɛ yɛ jeŋ fɛɛ, wɔhãa asafo lɛ he tseɔ, ni wɔbaa toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yi.

MƆ KO BƐ NI TOƆ NIBII AHE GBƐJIANƆ JOGBAŊŊ FE YEHOWA

3. Mɛni hãa onaa faŋŋ akɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni toɔ nibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ fe Yehowa?

3 Nibii ni Yehowa ebɔ lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, mɔ ko bɛ ni toɔ nibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ fe lɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ŋaa Yehowa kɛto shikpɔŋ lɛ shishi, eŋɔ ŋwɛi ema shi yɛ jwɛŋmɔ naa.” (Abɛi 3:19) Nibii ni Yehowa ebɔ lɛ “anaabunaabui” kɛ ‘amɛhe ablɛbi fioo’ kɛkɛ wɔle. (Hiob 26:14) Kɛ̃lɛ, saji fioo ni wɔle yɛ ŋulamii, shibɔlemɔ ŋulamii, kɛ ŋulamii kushai ahe lɛ po hãa wɔnaa akɛ, ato amɛhe gbɛjianɔ jogbaŋŋ. (Lala 8:4, 5) Ŋulamii akpekpei abɔ yɔɔ ŋulamii kushai lɛ ateŋ eko fɛɛ eko mli, shi Yehowa ehã amɛteŋ eko fɛɛ eko he pɔtɛɛ ni esa akɛ enyiɛ. Nakai nɔŋŋ eji yɛ shikpɔŋ lɛ kɛ shibɔlemɔ ŋulamii krokomɛi ni bɔleɔ hulu lɛ agbɛfaŋ. Kɛ́ wɔkwɛ bɔ ni Yehowa eto jeŋ muu lɛ fɛɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ, wɔnaa akɛ efee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ ‘yɛ nilee naa,’ ni no hewɔ lɛ, esa akɛ wɔjie eyi, wɔjá lɛ, ni wɔye lɛ anɔkwa.​—Lala 136:1, 5-9.

4. Mɛni hewɔ nibii pii yɛ ni jeŋ shikpalɔi nyɛko amɛtsɔɔ wɔ lɛ?

4 Jeŋ shikpalɔi ehã wɔle shikpɔŋ lɛ kɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ he nibii babaoo, ni wɔná enɛ he sɛɛ yɛ gbɛi srɔtoi anɔ. Shi nibii pii yɛ ni amɛnyɛko amɛtsɔɔ wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛnyɛko amɛtsɔɔ wɔ bɔ tuuntu ni fee ni je lɛ ba, loo nɔ hewɔ ni gbɔmɛi, kooloi, kɛ tsei yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Mɛi pii leee nɔ hewɔ ni adesai sumɔɔɔ ni amɛgboiɔ shi moŋ amɛmiisumɔ ni amɛhi shi kɛya naanɔ lɛ. (Jaj. 3:11) Mɛni hewɔ jeŋ shikpalɔi kɛ mɛi krokomɛi nyɛko amɛgbala saji ni he hiaa nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ amli amɛhã wɔ lɛ? Nɔ kome ji akɛ, amɛteŋ mɛi babaoo heee Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeee, ni amɛkɛɔ akɛ sutsakemɔ nɔ tsɔ ni je lɛ ba. Shi Yehowa ehã sanebimɔi nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni haoɔ mɛi yɛ he fɛɛ he lɛ ahetoo yɛ e-Wolo ni ji Biblia lɛ mli.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ mlai ni Yehowa ewo ni kudɔɔ nibii ni yɔɔ je lɛ mli lɛ yeɔ amɛbuaa wɔ?

5 Mlai ni Yehowa ewo ni kudɔɔ nibii ni yɔɔ je lɛ mli lɛ tsakeee. Eji mlai nɛɛ tsakeɔ loo amɛbɛ kwraa kulɛ, ŋaalɔi, mɛi ni kudɔɔ kɔɔyɔŋ lɛji, datrɛfoi, kɛ nitsulɔi krokomɛi naŋ amɛnitsumɔ lɛ mlɛo kwraa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eji esoro he ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsui, eflufla, kɛ egbɔmɔtso lɛ henii krokomɛi lɛ yɔɔ kulɛ, datrɛfoi anitsumɔ baawa fe bɔ ni eji bianɛ lɛ po! Wɔ fɛɛ wɔhiɔ shi yɛ mlai nɛɛ ni Yehowa ewo lɛ anaa, ni no hewɔ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko eyadamɔŋ ŋwɛi tsũ yiteŋ akɛ eetu kɛyi shi lɛ, ejaakɛ wɔle akɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaagbo!

NIBII SRƆTOI NI NYƆŊMƆ ETO HE GBƐJIANƆ

6. Mɛni hewɔ esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ Yehowa yɛ gbɛjianɔtoo ko ni esa akɛ wɔkɛ wɔhe adɔmɔ lɛ?

6 Wɔna akɛ, Yehowa eto je lɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ akɛ eyɛ gbɛjianɔtoo ko ni eekpa gbɛ akɛ mɛi fɛɛ ni jáa lɛ lɛ kɛ amɛhe baadɔmɔ. Anɔkwa, no tuuntu hewɔ ehã aŋma Biblia lɛ, koni no akudɔ mɛi fɛɛ ni jáa lɛ lɛ. Kɛ́ wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔkɛ wɔhe dɔmɔŋ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ ni wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛhã yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsuŋ nii lɛ, wɔwerɛ baaho wɔhe ni wɔnii baafee mɔbɔ.

7. Mɛni tsɔɔ akɛ Biblia lɛ jeee wolo ko kɛkɛ?

7 Biblia lɛ jeee Yudafoi kɛ Kristofoi awoji komɛi kɛkɛ ni abua naa afee lɛ wolo kome. Eji wolo ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ. Lɛ ehala mɛi ni ŋmala emli woji lɛ, ni lɛ nɔŋŋ etsɔɔ amɛ nɔ ni amɛŋma, kɛ be ni esa akɛ amɛŋma. Biblia lɛ wieɔ “seshi” lɛ, ni ji Kristo, mɔ ni Yehowa ehala akɛ E-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ he. Ehãa wɔleɔ akɛ, kɛtsɔ Maŋtsɛyeli nɛɛ nɔ lɛ, Yehowa baahã yiŋtoo hewɔ ni ebɔ shikpɔŋ lɛ aba mli, ni ehã mɛi fɛɛ ana akɛ, lɛ pɛ eyɔɔ hegbɛ akɛ eyeɔ je lɛ nɔ. Biblia lɛ mli woji lɛ eko fɛɛ eko, kɛjɛ Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ nɔ aahu kɛyashi Kpojiemɔ wolo lɛ nɔ lɛ, wieɔ sane oti nɛɛ he yɛ gbɛ ko nɔ.​—Kanemɔ 1 Mose 3:15; Mateo 6:10; Kpojiemɔ 11:15.

8. Mɛni tsɔɔ akɛ Israelbii lɛ to amɛnibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ?

8 Israelbii lɛ to amɛnibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni Yehowa hã amɛ Mla lɛ koni ekudɔ amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, 2 Mose 38:8 lɛ hãa wɔnaa akɛ, no mli lɛ, yei komɛi “sɔmɔɔ yɛ kpeebuu lɛ shinaa lɛ naa.” Maŋtsɛ David hu to Levibii lɛ kɛ osɔfoi lɛ anaa ewo kui amli. (1 Kron. 23:1-6; 24:1-3) Bei abɔ ni Israelbii lɛ bo Yehowa toi lɛ, amɛhi shi yɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ mli, ni nɔ fɛɛ nɔ tee nɔ jogbaŋŋ yɛ gbɛjianɔtoo naa.​—5 Mose 11:26, 27; 28:1-14.

9. Mɛni hãa wɔnaa akɛ ato klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi lɛ ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ?

9 Yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, ato Kristofoi asafo lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ. Nyɛmimɛi ni hi shi yɛ nakai beiaŋ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni bɔfoi lɛ kɛhã amɛ lɛ tsu nii. (Bɔf. 6:1-6) No mli lɛ, bɔfoi lɛ ni sɔmɔɔ akɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu, shi sɛɛ mli lɛ akɛ asafoŋ onukpai krokomɛi fata amɛhe. (Bɔf. 15:6) Kɛfata he lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ aŋkroaŋkroi ni sɔmɔɔ yɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ mli lɛ kɛ mɛi ni kɛ gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ tsuɔ nii lɛ ateŋ mɛi komɛi ní amɛwo nyɛmimɛi lɛ ŋaa ni amɛhã amɛ gbɛtsɔɔmɔi. (1 Tim. 3:1-13; Tito 1:5-9) Mɛɛ gbɛ nɔ asafoi lɛ ná gbɛtsɔɔmɔi ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ kɛhã amɛ lɛ he sɛɛ?

10. Be ni asafoi lɛ ye akpɔi ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ ewo lɛ anɔ lɛ, mɛni jɛ mli kɛba? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

10 Kanemɔ Bɔfoi 16:4, 5. Gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ hala nyɛmimɛi hii komɛi koni amɛyasara asafoi lɛ ni ‘amɛkɛ akpɔi ni bɔfoi lɛ kɛ onukpai ni yɔɔ Yerusalem lɛ ewo lɛ ahã amɛ koni amɛye nɔ.’ Asafoi lɛ ye akpɔi nɛɛ anɔ, ni enɛ hewɔ lɛ, amɛtee nɔ “amɛhe wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ni amɛyibɔ lɛ tee nɔ efa daa gbi.” Mɛni wɔkaseɔ yɛ sane nɛɛ mli ni wɔbaanyɛ wɔkɛtsu nii yɛ asafo lɛ mli?

ANI OKƐ GBƐTSƆƆMƆI TSUƆ NII?

11. Kɛ́ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko hã nyɛmimɛi ni nyiɛɔ hiɛ lɛ, mɛni esa akɛ amɛfee?

11 Kɛ́ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi hã Nitsumɔhe Nine Ajinafoi Akui, Maŋ Ajinafoi Akui, kpokpaa nɔkwɛlɔi, kɛ asafoŋ onukpai lɛ, mɛni esa akɛ amɛfee? Biblia lɛ kɛɛ esa akɛ wɔ fɛɛ wɔba wɔhe shi ni wɔbo gbɛtsɔɔmɔ toi. (5 Mose 30:16; Heb. 13:7, 17) Atuatselɔi kɛ mɛi ni wieɔ nibii ahe nyanyaanya nyɛŋ ahi Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ mli, ejaakɛ subaŋi gbohii nɛɛ hãaa suɔmɔ, toiŋjɔlɛ, kɛ ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli. Kristofoi ni yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ buɔ nyɛmimɛi ni nyiɛɔ hiɛ lɛ; amɛfeee amɛnii tamɔ Diotrefe. (Kanemɔ 3 Yohane 9, 10.) No hewɔ lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ: ‘Ani miwoɔ minyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa? Kɛ́ nyɛmimɛi ni nyiɛɔ hiɛ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko hã lɛ, ani miboɔ toi ni mikɛtsuɔ nii amrɔ nɔŋŋ?’

12. Mɛɛ tsakemɔ afee yɛ bɔ ni afeɔ aholeɔ asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ mli?

12 Susumɔ gbɛtsɔɔmɔ ko ni Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ kɛhã nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ he okwɛ. “Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni je kpo yɛ November 15, 2014, Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, tsɔɔ tsakemɔ ko ni afee yɛ bɔ ni afeɔ aholeɔ asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ mli. Atsɔɔ mli akɛ, yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ, gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ hã nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi hegbɛ ni amɛhole asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi yɛ asafoi lɛ amli. No hewɔ lɛ, kɛjɛ September 1, 2014 lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔi ji mɛi ni holeɔ asafoŋ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi. Kɛ́ ajie nyɛmi nuu ko yi ahã kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaale lɛ jogbaŋŋ, ní kɛ́ ebaahi lɛ, ekɛ lɛ aya shiɛmɔ. Kɛfata he lɛ, ekwɛɔ kɛji nyɛmi nuu lɛ weku lɛ hu miibɔ mɔdɛŋ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. (1 Tim. 3:4, 5) No sɛɛ lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛ onukpai akuu lɛ kpeɔ kɛsusuɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii kɛhã asafoŋ sɔɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai lɛ he jogbaŋŋ.​—1 Tim. 3:1-10, 12, 13; 1 Pet. 5:1-3.

13. Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ hã wɔ gbɛtsɔɔmɔi lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔfiɔ amɛ sɛɛ?

13 Ehe miihia ni wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi fɛɛ ni asafoŋ onukpai lɛ jɛɔ Biblia lɛ mli amɛhãa wɔ lɛ atsu nii. Gbɛtsɔɔmɔi ni nɔkwɛlɔi anɔkwafoi nɛɛ kɛhãa wɔ lɛ ‘ahe yɛ sɛɛnamɔ.’ (1 Tim. 6:3, sh. niŋ.) Susumɔ ŋaa ko ni Paulo wo lɛ he okwɛ. No mli lɛ, nyɛmimɛi komɛi ‘enyiɛɛɛ yɛ gbɛjianɔtoo naa.’ “Amɛtsuuu nii kwraa, shi moŋ, amɛkɛ amɛhe woɔ saji ni kɔɔɔ amɛhe eko lɛ amli.” Asafoŋ onukpai lɛ wo amɛ ŋaa, shi amɛbooo toi. No hewɔ lɛ, Paulo wo asafo lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛkadia mɔ nɛɛ, ní nyɛkɛ lɛ akpaa bɔɔ.” Shi ewie kɛfata he akɛ: “Nyɛkabua lɛ akɛ henyɛlɔ.” (2 Tes. 3:11-15) Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi komɛi kɛ mɛi ni jeee Odasefoi miinyiɛ kɛhã gbalashihilɛ, loo amɛmiifee nibii krokomɛi kɛmiiwo asafo lɛ he muji. (1 Kor. 7:39) Ekolɛ, asafoŋ onukpai lɛ kɛ amɛ ewie shii abɔ yɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ he, shi amɛbooo toi. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpai lɛ baahã wiemɔ kɛbɔ asafo lɛ kɔkɔ yɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ he. Kɛ́ ahã wiemɔ ni tamɔ nakai yɛ osafo lɛ mli lɛ, te obaafee onii ohã tɛŋŋ? Kɛ́ ole mɛi ni kɛ amɛhe miiwo nifeemɔ gbonyo ni awieɔ he lɛ mli lɛ, ani obaaya nɔ okɛ amɛ abɔ gbagbalii? Kɛ́ oosumɔ amɛsane lɛ, ofeŋ nakai, ni ekolɛ no baahã amɛhiɛ aba amɛhe nɔ ni amɛkwa amɛgbɛ fɔŋ lɛ. [1]

FEEMƆ NIBII NI BAAHÃ ASAFO LƐ HE AYA NƆ ATSE, NI TOIŊJƆLƐ KƐ EKOMEFEEMƆ AHI MLI

14. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaatsɔɔ akɛ wɔmiisumɔ ni asafo lɛ he aya nɔ atse?

14 Kɛji wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ tsu nii lɛ, ebaahã asafo lɛ he aya nɔ atse. Susumɔ nɔ ko ni ba yɛ Korinto asafo lɛ mli lɛ he okwɛ. Paulo nu akɛ nyɛmi nuu ko ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ kɛ ehe miiwo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli, shi nyɛmimɛi lɛ efeee nɔ ko nɔ ko yɛ he. Sane lɛ dɔ Paulo waa, ejaakɛ esumɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ asane naakpa. Anɔkwa, lɛ eye ebua amɛteŋ mɛi babaoo ni amɛbale anɔkwale lɛ. (1 Kor. 1:1, 2) Paulo kɛɛ asafoŋ onukpai lɛ akɛ amɛŋɔ mɔ lɛ amɛwo Satan dɛŋ, aloo yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, amɛshwie lɛ kɛje asafo lɛ mli. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛjie “masha” lɛ kɛje amɛteŋ koni asafo lɛ he atse. (1 Kor. 5:1, 5-7, 12) Ŋmɛnɛ hu lɛ, kɛ́ mɔ ko yafee esha ni etsakeee etsui lɛ, abaashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔfi asafoŋ onukpai lɛ asɛɛ ni wɔkɛ mɔ lɛ akpa bɔɔ, koni asafo lɛ he atse. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ekolɛ no baatsirɛ mɔ lɛ ni etsake etsui, ni ebi Yehowa dɛŋ eshaifaa.

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛbaa toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ yi?

15 Naagba kroko ni Paulo nu akɛ eeya nɔ yɛ Korinto asafo lɛ mli ji akɛ, nyɛmimɛi lɛ kɛ amɛhe yaa saneyelihei. Paulo bi amɛ akɛ: “Mɛni hewɔ nyɛhãaa ashishiu nyɛ moŋ?” (1 Kor. 6:1-8) Ŋmɛnɛ hu lɛ, nyɛmimɛi komɛi kɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi etee saneyelihei yɛ nitsumɔ ko ni amɛhã amɛkɛ amɛshika wo mli shi eyajaaa, loo shika ko ni amɛnuɔ he akɛ amɛtsɔ ŋaa gbɛ nɔ amɛye lɛ hewɔ. Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, ehi akɛ wɔbaahã wɔshika loo wɔ nɔ ko aŋmɛɛ wɔ, moŋ fe ni wɔbaahã agbe Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he guɔ, loo wɔfite toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. [2] Kɛ́ béi loo naagbai ni yɔɔ hiɛdɔɔ ba wɔ kɛ nyɛmi ko teŋ lɛ, esa akɛ wɔkɛ Yesu ŋaawoo lɛ atsu nii. (Kanemɔ Mateo 5:23, 24; 18:15-17.) Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahã ekomefeemɔ aya nɔ ahi asafo lɛ mli.

16. Mɛni hãa wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baafee ekome?

16 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔleɔ akɛ Yehowa webii lɛ baafee ekome. Ekɛɔ akɛ: “Kwɛ bɔ ni ehi, bɔ ni eyɔɔ fɛo, kɛ́ nyɛmimɛi fee ekome kɛhi shi lɛ!” (Lala 133:1) Bei abɔ ni Israelbii lɛ bo Yehowa toi lɛ, ekomefeemɔ hi amɛteŋ ni amɛfee amɛnibii fɛɛ yɛ gbɛjianɔtoo naa. Nyɔŋmɔ gba yɛ ewebii lɛ ahe akɛ: “Maŋɔ amɛ mato he kome tamɔ toi ní yɔɔ tsũ mli.” (Mika 2:12) Esaa ewie kɛtsɔ gbalɔ Zefania nɔ akɛ: “Maŋɔ naabu krɔŋŋ mahã majimaji [ni tsɔɔ akɛ, ebaatsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ], koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛ́i lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.” (Zef. 3:9) Wɔmii shɛɔ wɔhe waa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ Yehowa!

Asafoŋ onukpai lɛ sumɔɔ wɔ, ni no hewɔ amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaye amɛbua mɛi ni efee esha lɛ (Kwɛmɔ kuku 17)

17. Kɛ́ mɔ ko fee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, te esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ atsu he nii amɛhã tɛŋŋ koni asafo lɛ he atse ni ekomefeemɔ ahi mli?

17 Kɛ́ mɔ ko yafee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akwɛ ni amɛjɛ suɔmɔ mli amɛtsu he nii oya, kɛjeee nakai lɛ, ebaabule asafo lɛ, ni ebaafite ekomefeemɔ ni yɔɔ nyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ. Yehowa sumɔɔ ewebii lɛ, ni enɛ hewɔ lɛ, ekuuu ehiɛ efɔ̃ɔɔ eshai anɔ. (Abɛi 15:3) Paulo le enɛ. No hewɔ lɛ, be ni enu akɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto lɛ miifee eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, eŋma amɛ wolo kɛjaje amɛ. No sɛɛ nyɔji fioo komɛi lɛ, esaa eŋma amɛ ekoŋŋ. Sɛɛkpee wolo nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, asafoŋ onukpai ni yɔɔ Korinto lɛ bo eŋaawoo lɛ toi ni amɛkɛtsu nii. “Kɛji mɔ ko kɔ gbɛ ko ni ejaaa ní eleee po lɛ,” esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ajɛ mlijɔlɛ mli amɛjaje lɛ.​—Gal. 6:1.

18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli asafoi lɛ ná gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ he sɛɛ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Wɔna faŋŋ akɛ, gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ ye ebua Korinto asafo lɛ kɛ asafoi krokomɛi ni yɔɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ koni amɛhe atse ni amɛya nɔ amɛhi shi yɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ mli. (1 Kor. 1:10; Efe. 4:11-13; 1 Pet. 3:8) Enɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛ amɛshiɛ sane kpakpa lɛ amɛtsɔɔ “bɔɔ nii fɛɛ ní yɔɔ ŋwɛi shishi.” (Kol. 1:23) Ŋmɛnɛ hu lɛ, ato Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni amɛfee ekome kɛmiishiɛ nibii kpakpai ni eto eyiŋ akɛ ebaafee lɛ amɛmiihã mɛi yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ. Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baahã wɔna nibii krokomɛi ni tsɔɔ akɛ amɛbuɔ Biblia lɛ waa, ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaawo Nuŋtsɔ Ofe Yehowa hiɛ nyam.​—Lala 71:15, 16.

^ [1] (kuku 13) Kwɛmɔ Ato Wɔhe Gbɛjianɔ Koni Wɔfee Yehowa Suɔmɔnaa Nii wolo lɛ, bf. 134-136.

^ [2] (kuku 15) Kɛ́ ootao ole shihilɛi amli ni ejeee tɔmɔ akɛ nyɛmi ko kɛ nyɛmi kroko baaya saneyelihe lɛ, kwɛmɔ Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli’ wolo lɛ bf. 223, sh. niŋ.