Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Nyɛyaa nɔ Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ Gbi Fɛɛ Gbi”

“Nyɛyaa nɔ Nyɛwowoa Nyɛhe Hewalɛ Gbi Fɛɛ Gbi”

“Kɛ́ nyɛyɛ hewalɛwoo wiemɔ ko kɛhã mɛi lɛ, nyɛwiea.”—BƆF. 13:15.

LALAI: 121, 45

1, 2. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔwo mɛi krokomɛi hewalɛ?

OBLAYOO ko ni eye afii 18 ni atsɛɔ lɛ Cristina lɛ wie akɛ: “Ewaaa hãaa mifɔlɔi kwraa akɛ amɛbaawie mihiɛ, shi ewa hã amɛ waa akɛ amɛbaawie nɔ ko kɛwo mi hewalɛ. Bei komɛi lɛ, nibii ni amɛwieɔ lɛ jeɔ minijiaŋ wui waa. Amɛkɛɛ mijwɛŋmɔ esako, mifeɔ minii tamɔ gbekɛ, ni mihe bɛ fɛo. Enɛ hewɔ lɛ, daa nɛɛ miifo, ni miná kulɛ, mikɛ amɛ ewieee po. Minuɔ he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ.” [1] Anɔkwa, jeŋ shihilɛ po baanyɛ aje wɔtsine kɛji mɛi wooo wɔ hewalɛ!

2 Shi kɛ́ mɛi wo wɔ hewalɛ lɛ, ewaa wɔ waa. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Rubén lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Ewie akɛ: “No mli lɛ, minuɔ he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ, ni enɛ tee nɔ afii abɔ. Shi be ko lɛ, mikɛ asafoŋ onukpa ko nyiɛ shiɛmɔ nɔ ni eyɔse akɛ mibɛ miishɛɛ. Be ni migbaa lɛ bɔ ni minuɔ he mihãa lɛ, ebo mi toi, ni ehã mina akɛ enuɔ mi shishi. Kɛkɛ ni ekai mi nibii kpakpai komɛi ni mifeɔ. Agbɛnɛ hu, ekai mi akɛ, Yesu kɛɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ jara wa fe afilimatai babaoo. Mikaiɔ nakai ŋmalɛ lɛ yɛ be kɛ beiaŋ, ni kɛ́ mikai lɛ, etaa mitsuiŋ. Asafoŋ onukpa nɛɛ wo mi hewalɛ waa.”​—Mat. 10:31.

3. (a) Mɛni bɔfo Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ yɛ hewalɛwoo he? (b) Mɛɛ sanebimɔi ahe wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ Biblia lɛ kɛɔ wɔ ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ be fɛɛ be. Bɔfo Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ akɛ: “Nyɛkwɛa jogbaŋŋ koni nyɛteŋ mɔ ko akaná tsui fɔŋ ni bɛ hemɔkɛyeli akɛni ekpale kɛje Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ he lɛ hewɔ; shi moŋ nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ gbi fɛɛ gbi, . . . koni esha lakamɔ lɛ akahã nyɛteŋ mɔ ko kpiliŋ etsui.” (Heb. 3:12, 13) Ani okaiɔ be ni mɔ ko wo bo hewalɛ? Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ waje bo waa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe: Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔwo mɛi krokomɛi hewalɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa, Yesu, kɛ Paulo wo mɛi krokomɛi hewalɛ, ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase amɛ? Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwo mɛi krokomɛi hewalɛ?

HEWALƐWOO HE MIIHIA WƆ FƐƐ

4. Namɛi esa akɛ awo amɛ hewalɛ? Mɛni hewɔ mɛi pii wooo mɛi krokomɛi hewalɛ lɛ?

4 Hewalɛwoo he miihia wɔ fɛɛ. Fɔlɔi, ehe miihia waa ni nyɛwo nyɛbii lɛ hewalɛ. Tsɔɔlɔ ko ni atsɛɔ lɛ Timothy Evans lɛ wie akɛ, hewalɛwoo he miihia gbekɛbii “tamɔ bɔ ni nu he miihia tsei lɛ.” Ekɛfata he akɛ: “Kɛ́ awo gbekɛ ko hewalɛ lɛ, enuɔ he akɛ ehe yɛ sɛɛnamɔ ni asumɔɔ esane.” Shi akɛni wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli hewɔ lɛ, mɛi pii foɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli, amɛdɔɔɔ mɛi krokomɛi ahe, ni amɛwooo mɛi krokomɛi hewalɛ. (2 Tim. 3:1-5) Fɔlɔi komɛi ejieee amɛbii ayi, ejaakɛ be ni amɛji gbekɛbii lɛ, ajieee amɛyi. Nitsumɔtsɛmɛi babaoo hu ejieee amɛnitsulɔi ayi.

5. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwo mɛi hewalɛ?

5 Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔwo mɛi hewalɛ ji, ni wɔbaajie amɛyi yɛ nɔ kpakpa ko ni amɛfee lɛ hewɔ. Gbɛ kroko hu ji, ni wɔbaagbala amɛjwɛŋmɔ kɛya sui kpakpai ni amɛyɔɔ lɛ anɔ, loo wɔshɛje amɛmii kɛ́ amɛnijiaŋ je wui loo amɛhao. (1 Tes. 5:14, sh. niŋ.) Hela wiemɔ ni afɔɔ shishitsɔɔmɔ akɛ “hewalɛwoo” lɛ shishitsɔɔmɔ ŋmiiŋmi ji, “ni mɔ ko baatsɛ mɔ ko kɛba emasɛi.” Akɛni bei pii lɛ, wɔyɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ amasɛi hewɔ lɛ, wɔnáa hegbɛi pii ni wɔbaanyɛ wɔwie nɔ ko kɛwo amɛ hewalɛ. (Kanemɔ Jajelɔ 4:9, 10.) No hewɔ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Ani eyɛ mli aahu shi kome dani mihãa mɛi leɔ nɔ hewɔ ni mihiɛ sɔɔ amɛ waa ni misumɔɔ amɛ lɛ?’ Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔsusu nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ lɛ he, ekɛɔ akɛ: “Wiemɔ ni awie yɛ be ni sa mli lɛ ehi pam!”​—Abɛi 15:23.

6. Mɛni hewɔ Abonsam miisumɔ ni eje wɔnijiaŋ wui lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

6 Satan Abonsam le akɛ, kɛ́ eje wɔnijiaŋ wui lɛ, ebaanyɛ efite wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ, ni eye wɔ awui yɛ gbɛi krokomɛi hu anɔ. Abɛi 24:10 lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛ́ otɔ biti yɛ haomɔ gbi nɔ lɛ, belɛ ohewalɛ faaa.” Satan kɛ haomɔi kpelei ba anɔkwafo Hiob nɔ, ni ehã mɛi folɔ enaa koni enijiaŋ aje wui. Shi ŋaa fɔŋ ni etsɔ lɛ yeee omanye, ejaakɛ Hiob kpaaa yɛ Yehowa sɛɛ. (Hiob 2:3; 22:3; 27:5) Ŋmɛnɛ lɛ, Satan miibɔ mɔdɛŋ ni eje wɔweku lɛ kɛ wɔsafo lɛ mli bii lɛ hu anijiaŋ wui. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔwo amɛ hewalɛ ni wɔhã amɛmii ashɛ amɛhe koni amɛya nɔ amɛhi Yehowa masɛi. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, belɛ, wɔmiiwu wɔmiishi Abonsam.

MƐI KOMƐI NI WƆBAANYƐ WƆKASE

7, 8. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ Yehowa le akɛ ehe miihia ni awo mɛi hewalɛ? (b) Fɔlɔi, mɛɛ gbɛ nɔ nyɛbaanyɛ nyɛkase Yehowa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

7 Yehowa. Lalatsɛ lɛ wie akɛ: “Yehowa bɛŋkɛɔ mɛi ni tsuii ekumɔ lɛ, ni ehereɔ mɛi ni mumɔ tswiaa shi kɛ dɔlɛ lɛ.” (Lala 34:19) Be ko be ni ŋmiŋmi mɔ gbalɔ anɔkwafo Yeremia ni enijiaŋ je wui lɛ, Yehowa wo lɛ hewalɛ; ekɛɛ lɛ akɛ ebaaye ebua lɛ. (Yer. 1:6-10) Nakai nɔŋŋ efee ehã gbalɔ Daniel be ni egbɔ lɛ. Etsu ŋwɛibɔfo ko ni eyawo lɛ hewalɛ. Ŋwɛibɔfo lɛ kɛɛ Daniel akɛ, “asumɔɔ osane naakpa.” (Dan. 10:8, 11, 18, 19) Ani bo hu obaanyɛ owie nibii ni tamɔ nakai kɛwo shiɛlɔi, gbɛgbalɔi, kɛ nyɛmimɛi ni egbɔlɔ ni nyɛɛɛ atsu babaoo tamɔ be ko eho lɛ hewalɛ?

8 Akɛni Yehowa kɛ e-Bi Yesu etsu nii afii pii hewɔ lɛ, kulɛ ebaanyɛ ekɛɛ akɛ hewalɛwoo he ehiaaa Yesu. Shi be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, Yehowa jɛ ŋwɛi ewie shii enyɔ sɔŋŋ kɛwo lɛ hewalɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ewie be ni Yesu baaje eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ shishi lɛ, ni esaa ewie ekoŋŋ be ni eshwɛ afi loo nɔ ni abaagbe lɛ lɛ. Shii enyɔ lɛ fɛɛ lɛ, ewie akɛ: “Mɔ nɛ ji mi-Bi ni misumɔɔ lɛ lɛ, mɔ ni mikpɛlɛ enɔ lɛ.” (Mat. 3:17; 17:5) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wiemɔi nɛɛ wo Yesu hewalɛ waa. Ehã ena akɛ eebɔ mɔdɛŋ ni e-Tsɛ lɛ sumɔɔ lɛ. Gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe lɛ lɛ, ehe jara lɛ waa. Nakai gbɛkɛ lɛ hu, Yehowa tsu ŋwɛibɔfo ko kɛtee eŋɔɔ koni eyawo lɛ hewalɛ. (Luka 22:43) Fɔlɔi, ani nyɛbaanyɛ nyɛkase Yehowa ni nyɛ hu nyɛwo nyɛbii lɛ hewalɛ be fɛɛ be? Kɛ́ amɛbɔ mɔdɛŋ lɛ, nyɛjiea amɛyi. Kɛ́ amɛkɛ kai kpe yɛ skul lɛ, nyɛwajea amɛ koni amɛya nɔ amɛfi shi.

9. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ bɔ ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ ye ehã lɛ mli?

9 Yesu. Gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe Yesu lɛ, efɔ ebɔfoi lɛ anaji ahe kɛtsɔɔ amɛ akɛ ehe miihia ni amɛba amɛhe shi. Shi nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, ŋwanejee shɛii ko te shi yɛ amɛteŋ yɛ mɔ ni asusuɔ akɛ eji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he. Petro hu fee fuu akɛ ekwaŋ lɛ kɔkɔɔkɔ. (Luka 22:24, 33, 34) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu jie amɛyi. Ekɛɛ amɛ akɛ amɛji mɛi ni ekpɛtɛ lɛ yɛ ejaramɔ shihilɛi lɛ amli. Ewie hu akɛ, wɔsɛɛ lɛ, amɛbaatsu nitsumɔi ni fe enɔ lɛ po, ni ema nɔ mi ehã amɛ akɛ, Nyɔŋmɔ dɔɔ amɛhe. (Luka 22:28; Yoh. 14:12; 16:27) Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Yɛ nɔ najiaŋ ni mawie mɛi ahiɛ yɛ nibii ni amɛbɔɔɔ mɔdɛŋ yɛ mli lɛ ahewɔ lɛ, ani esaaa akɛ mijieɔ amɛyi moŋ yɛ nibii ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ yɛ mli lɛ ahe, taakɛ Yesu fee lɛ?’

10, 11. Mɛni hãa wɔnaa akɛ Paulo ebuuu hewalɛwoo akɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ?

10 Bɔfo Paulo. Paulo jie enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayi waa yɛ woji ni eŋmala lɛ amli. Nyɛmimɛi nɛɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ ni Paulo kɛ amɛ ehi shi afii abɔ, ejaakɛ ekɛ amɛ fɛɛ fãa gbɛ kɛyaa hei srɔtoi ni eyaa lɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Paulo baale nyɛmimɛi nɛɛ afatɔi. Fɛɛ sɛɛ lɛ, ewie amɛhe ekpakpa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etsɛ Timoteo ‘ebi ni esumɔɔ kɛ anɔkwafo yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli,’ ni ewie akɛ Timoteo “baajɛ tsui krɔŋŋ mli” eye ebua enyɛmimɛi Kristofoi lɛ. (1 Kor. 4:17; Fil. 2:19, 20) Paulo jie Tito yi ehã nyɛmimɛi ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ. Ewie yɛ ehe akɛ: “Eji mihefatalɔ kɛ minaanyo nitsulɔ yɛ nyɛhilɛkɛhamɔ hewɔ.” (2 Kor. 8:23) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, nɔ ni Paulo wie yɛ Timoteo kɛ Tito he lɛ wo amɛ hewalɛ waa!

11 Paulo kɛ Barnaba kɛ amɛwala wo oshara mli yɛ amɛnyɛmimɛi lɛ ahewɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be klɛŋklɛŋ ni amɛtee Listra lɛ, mɛi ka akɛ amɛbaagbe amɛ. Kɛ̃lɛ, amɛku amɛsɛɛ amɛtee nakai maŋ lɛ mli ni amɛyawo kaselɔi hei ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛhi hemɔkɛyeli lɛ mli. (Bɔf. 14:19-22) Nakai nɔŋŋ be ni Paulo tee Efeso lɛ, asafoku ko te shi amɛwo lɛ. Shi “be ni basabasafeemɔ lɛ sɛɛ fo lɛ, Paulo tsu ni ayatsɛ kaselɔi lɛ kɛba, ni be ni ewo amɛ hewalɛ sɛɛ lɛ, ekɛ amɛ ye shɛɛ, ni eje egbɛfãa kɛmiiya Makedonia lɛ shishi.” Paulo yatsɔ nakai kpokpai lɛ anɔ ni “ekɛ wiemɔi babaoo wo mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hewalɛ.” (Bɔf. 20:1, 2) Enɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, Paulo ebuuu hewalɛwoo akɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ.

ESA AKƐ WƆWOWOO WƆHE HEWALƐ

12. Mɛni hewɔ ehi akɛ wɔbaaya asafoŋ kpeei?

12 Yiŋtoo kome hewɔ ni Yehowa to asafoŋ kpeei ahe gbɛjianɔ ehã wɔ ji akɛ, kɛ́ wɔbua wɔhe naa lɛ, wɔnyɛɔ wɔwowoɔ wɔhe hewalɛ. (Kanemɔ Hebribii 10:24, 25.) Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ kase Yehowa he nii ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ yɛ amɛkpeei srɔtoi lɛ ashishi. (1 Kor. 14:31) Nyɛmiyoo Cristina, ni wɔtsĩ etã yɛ nikasemɔ nɛɛ shishijee lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mitee asafoŋ kpeei lɛ, nɔ kome ni hãa mináa miishɛɛ waa ji, suɔmɔ ni nyɛmimɛi lɛ jieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ mi kɛ bɔ ni amɛwoɔ mi hewalɛ lɛ. Bei komɛi lɛ, be ni mashɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, mibɛ miishɛɛ kwraa. Shi kɛ́ miyashɛ lɛ, nyɛmimɛi yei lɛ baa miŋɔɔ, amɛfuaa mi, ni amɛkɛɔ mi akɛ mihe efee fɛo. Amɛkɛɔ mi akɛ amɛsumɔɔ misane, ni eŋɔɔ amɛnaa akɛ miiya mihiɛ yɛ asafo lɛ mli. Kɛ́ amɛwo mi hewalɛ nɛkɛ lɛ, mimii shɛɔ mihe waa!” Kwɛ bɔ ni ehi akɛ ‘wɔɔwowoo wɔhe hewalɛ’!​—Rom. 1:11, 12.

13. Mɛni hewɔ ehe miihia ni awo mɛi ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ hewalɛ?

13 Ehe miihia ni wɔwo mɛi ni kɛ afii babaoo esɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ po hewalɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Yehowa hala Yoshua akɛ mɔ ni baanyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ ni amɛŋɔ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ, no mli lɛ, Yoshua esɔmɔ Nyɔŋmɔ afii babaoo. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Yehowa kɛɛ Mose akɛ ewo lɛ hewalɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Owo Yoshua kitã, ni owo lɛ ekãa kɛ hewalɛ, ejaakɛ lɛ ebaanyiɛ maŋ nɛɛ hiɛ kɛfoŋ, ni lɛ nɔŋŋ eeeja shikpɔŋ ni ooona lɛ mli ehã amɛ.” (5 Mose 3:27, 28) Yoshua kɛ Israelbii lɛ wu tai babaoo, ni kɛ́ hooo kwraa lɛ, aye amɛnɔ kunim shi kome. (Yosh. 7:1-9) No hewɔ lɛ, ehi waa akɛ Yehowa hã Mose wo lɛ hewalɛ ni ewaje lɛ! Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔwo asafoŋ onukpai kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔi ni gboɔ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe deŋme lɛ hewalɛ. (Kanemɔ 1 Tesalonikabii 5:12, 13.) Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko wie akɛ: “Bei komɛi lɛ, nyɛmimɛi lɛ ŋmalaa wɔ woji kɛdaa wɔ shi, ni amɛkɛɔ wɔ akɛ, amɛnya wɔsaramɔ lɛ he waa. Wɔkɛ woji nɛɛ toɔ ni wɔkaneɔ kɛ́ wɔnijiaŋ je wui. Amɛwoɔ wɔ hewalɛ waa.”

Kɛ́ wɔjie wɔbii lɛ ayi lɛ, no baawo amɛ hewalɛ ni amɛfee nibii ni baahã amɛ kɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ lɛ mli awa (Kwɛmɔ kuku 14)

14. Mɛni hãa wɔnaa akɛ kɛ́ ajie mɛi ayi ni awo amɛ hewalɛ lɛ, ehãa amɛboɔ ŋaawoo toi?

14 Kɛ́ wɔjie mɛi ayi ni wɔwo amɛ hewalɛ lɛ, ewaaa akɛ amɛbaabo ŋaa ni wɔjɛɔ Biblia lɛ mli wɔwoɔ amɛ lɛ toi ni amɛkɛtsu nii. No hewɔ lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai kɛ fɔlɔi abɔ enɛ he mɔdɛŋ waa. Paulo jie Korinto asafo lɛ yi yɛ ŋaa ko ni ewo amɛ ni amɛkɛtsu nii lɛ hewɔ, ni ekã shi faŋŋ akɛ enɛ wo amɛ hewalɛ ni amɛya nɔ amɛfee nɔ ni ja. (2 Kor. 7:8-11) Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Andreas lɛ yɛ bii enyɔ, ni nɔ ni ewie nɛ: “Kɛ́ owo gbekɛbii hewalɛ lɛ, ehãa amɛyaa amɛhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, ni amɛhiɛ kãa shi. Hewalɛwoo hãa mɛi boɔ ŋaawoo toi ni amɛkɛtsuɔ nii. Kɛ́ wɔwo wɔbii lɛ hewalɛ be fɛɛ be lɛ, no baahã amɛkɛ nibii kpakpai ni amɛkase lɛ atsu nii daa yɛ amɛshihilɛ mli.”

NIBII NI BAAYE ABUA WƆ NI WƆNYƐ WƆWO MƐI KROKOMƐI HEWALƐ

15. Mɛni ji nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ?

15 Hã onyɛmimɛi Kristofoi lɛ ale akɛ, ohiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ kɛ sui kpakpai ni amɛjieɔ lɛ kpo lɛ. (2 Kron. 16:9; Hiob 1:8) Yehowa kɛ Yesu hiɛ sɔɔ oniai kɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni wɔfeɔ kɛfiɔ Maŋtsɛyeli lɛ sɛɛ lɛ waa. Pii wɔtsu jio, fioo wɔtsu jio lɛ, kɛji no wɔshihilɛ baaŋmɛ wɔ gbɛ lɛ, amɛhiɛ sɔɔ. (Kanemɔ Luka 21:1-4; 2 Korintobii 8:12.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, etɔɔ wɔnyɛmimɛi ni egbɔlɔ lɛ waa dani amɛnyɛɔ amɛyaa asafoŋ kpeei kɛ shiɛmɔ daa. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔwo amɛ hewalɛ ni wɔjie amɛyi, aloo jeee nakai?

16. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔbaaná lɛ kɛwo mɛi hewalɛ?

16 Ŋɔɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni okɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ. Kɛ́ nyɛmi ko fee nɔ ko ni sa yijiemɔ lɛ, jiemɔ eyi. Be ko be ni Paulo kɛ Barnaba tee kpeehe ko yɛ Antiokia yɛ Pisidia lɛ, onukpai ni kwɛɔ kpeehe lɛ nɔ lɛ kɛɛ amɛ akɛ: “Ataamɛi, nyɛmimɛi, kɛ́ nyɛyɛ hewalɛwoo wiemɔ ko kɛhã mɛi lɛ, nyɛwiea.” Paulo ŋɔ hegbɛ lɛ ni ekɛwo amɛ hewalɛ. (Bɔf. 13:13-16, 42-44) Nyɛhãa wɔŋɔa hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni wɔbaaná lɛ kɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, mɛi krokomɛi hu baawo wɔ hewalɛ.​—Luka 6:38.

17. Mɛni baahã mɛi ana akɛ amɛyi ni wɔjieɔ lɛ jɛ wɔtsuiŋ?

17 Tsɔɔmɔ mɛi nɔ tuuntu hewɔ ni ojieɔ amɛyi lɛ. Be ni Yesu jieɔ asafo ni yɔɔ Tiatira lɛ yi lɛ, etsɔɔ amɛ nibii pɔtɛi ni amɛfee ni sa yijiemɔ. (Kanemɔ Kpojiemɔ 2:18, 19.) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase lɛ? Ani ole nyɛmi yoo ko ni ekome eetsɔse ebii lɛ yɛ naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ? Mɛni hewɔ ojieee eyi yɛ enɛ hewɔ? Fɔlɔi, nyɛbaanyɛ nyɛjie nyɛbii lɛ ayi yɛ amɛhiɛ ni amɛyaa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ, ni nyɛtsɔɔ amɛ nibii pɔtɛi ni nyɛna ni tsɔɔ akɛ amɛmiiya amɛhiɛ. Kɛ́ wɔwo mɛi hewalɛ ni wɔjie amɛyi yɛ nibii pɔtɛi ahe lɛ, amɛbaana akɛ nɔ ni wɔwieɔ lɛ jɛ wɔtsuiŋ.

18, 19. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtswatswaa wɔhe wɔma shi?

18 Yehowa faŋ wɔ ni wɔyawo mɔ ko hewalɛ, taakɛ eje gbɛ efã Mose ni ewo Yoshua hewalɛ ni ewaje lɛ lɛ. Kɛ̃lɛ, kɛji wɔwo wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ mɛi krokomɛi hewalɛ lɛ, Nyɔŋmɔ náa miishɛɛ. (Abɛi 19:17; Heb. 12:12) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko hã wiemɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔda lɛ shi ni wɔhã ele bɔ ni ŋaa ko ni ewo yɛ mli lɛ baaye abua wɔ loo bɔ ni ehã wɔnu ŋmalɛ ko shishi jogbaŋŋ ehã. Nyɛmi yoo ko ŋma wolo eyahã nyɛmi nuu ko ni bahã wiemɔ yɛ amɛsafo lɛ mli lɛ, ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Eyɛ mli akɛ wɔwie minitii fioo pɛ moŋ, shi onyɛ ona bɔ ni mitsui ekumɔ lɛ, ni oshɛje mimii, ni owo mi hewalɛ. Miitao ole akɛ, wiemɔi ni owie be ni wɔgbaa sane lɛ kɛ be ni ohãa wiemɔ lɛ ta mitsuiŋ waa, ni minu he akɛ eji nikeenii ni jɛ Yehowa ŋɔɔ.”

19 Paulo wo Kristofoi hewalɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ, ní nyɛtswatswaa nyɛhe nyɛmaa shi, tamɔ bɔ ni yɛ anɔkwale mli lɛ nyɛfeɔ lɛ.” (1 Tes. 5:11) Kɛ́ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaabo ŋaawoo nɛɛ toi ni wɔkɛtsu nii lɛ, wɔbaana gbɛi srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔtswa mɛi krokomɛi wɔma shi. No hewɔ lɛ, nyɛhãa ‘wɔyaa nɔ wɔwowoa wɔhe hewalɛ gbi fɛɛ gbi,’ ni Yehowa tsui baanyɔ emli waa!

^ [1] (kuku 1) Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.