Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Wɔfãa Sane Kpakpa lɛ he yɛ Maŋ Onukpai Ahiɛ

Wɔfãa Sane Kpakpa lɛ he yɛ Maŋ Onukpai Ahiɛ

NUŊTSƆ YESU wie yɛ Yudafonyo ko ni tsake ebatsɔ Kristofonyo etsɛko lɛ he akɛ: “Mɔ nɛ ji dɛŋdade ko ni ahala ahã mi koni ehiɛ migbɛ́i lɛ kɛya jeŋmaji lɛ kɛ maŋtsɛmɛi . . . ahiɛ.” (Bɔf. 9:15) Nɛkɛ mɔ nɛɛ ji bɔfo Paulo.

“Maŋtsɛmɛi” ni Paulo fã ehemɔkɛyeli lɛ he yɛ amɛhiɛ lɛ ateŋ mɔ kome ji Roma Nɔyelɔ Nero. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔ hu wɔnyɛ wɔfã wɔhemɔkɛyeli lɛ he yɛ nɔyelɔi ahiɛ? Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔkase Paulo. (1 Kor. 11:1) Paulo kɛ mlai ni yɔɔ yɛ ebeiaŋ lɛ tsu nii jogbaŋŋ. Hã wɔkwɛ bɔ ni efee lɛ ehã kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ.

Mose Mla lɛ ji nɔ ni akɛtsu nii yɛ Israel, ni no nɔŋŋ Yudafoi anɔkwafoi kɛtsu nii ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni amɛyɔɔ. Shi kɛjɛ afi 33 Pentekoste gbi lɛ nɔ kɛbaa lɛ, Nyɔŋmɔ biii ni anɔkwa jálɔi aye Mose Mla lɛ nɔ dɔŋŋ. (Bɔf. 15:28, 29; Gal. 4:9-11) Fɛɛ sɛɛ lɛ, Paulo kɛ Kristofoi krokomɛi ewieee Mla lɛ he efɔŋ, ni enɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛ amɛshiɛ yɛ hei ni Yudafoi yɔɔ ní mɔ ko mɔ ko gbaaa amɛnaa. (1 Kor. 9:20) Anɔkwa, bei babaoo lɛ, Paulo yaa Yudafoi lɛ akpeehei lɛ eyashiɛɔ, ejaakɛ ele akɛ mɛi ni baa jɛmɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo le Abraham Nyɔŋmɔ lɛ, ni amɛheɔ Hebri Ŋmalɛi lɛ nɔ amɛyeɔ.​—Bɔf. 9:19, 20; 13:5, 14-16; 14:1; 17:1, 2.

Bɔfoi lɛ hala Yerusalem akɛ he klɛŋklɛŋ ni abaajɛ ato shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ, ni amɛtsɔɔ nii yɛ sɔlemɔwe lɛ daa gbi. (Bɔf. 1:4; 2:46; 5:20) Paulo fãa gbɛ kɛyaa Yerusalem yɛ be kɛ beiaŋ. Shi be ko be ni etee lɛ, amɔ lɛ, ni naagbee lɛ, akɛ lɛ tee Roma koni ayaye esane.

PAULO KƐ ROMA MLA LƐ TSU NII

Te Roma Nɔyeli lɛ na Paulo kɛ sane ni eshiɛɔ lɛ tɛŋŋ? Kɛ́ wɔɔwie lɛ, Roma Nɔyeli lɛ eteee shi ewooo jamɔ ko jamɔ ko. Amɛnyɛɛɛ maji srɔtoi ni yɔɔ amɛshishi lɛ anɔ ni amɛkwa amɛjamɔi lɛ, ja ekolɛ jamɔ lɛ woɔ mɛi hewalɛ ni amɛte shi amɛwo Roma Nɔyeli lɛ loo amɛba amɛjeŋ bɔ ni esaaa.

Yuda jamɔ lɛ mli bii lɛ ná heyeli babaoo yɛ Roma Nɔyeli lɛ shishi fe jamɔi krokomɛi amli bii. Wolo ni ji Backgrounds of Early Christianity lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Roma Nɔyeli lɛ bu Yuda jamɔ lɛ waa. . . . Yudafoi lɛ nyɛ amɛjá amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ ni mɔ ko mɔ ko gbaaa amɛnaa, ni anyɛɛɛ amɛnɔ ni amɛjá nyɔŋmɔi ni Romabii lɛ jáa lɛ. Yɛ hei ni Yudafoi sɔŋŋ yɔɔ lɛ, aŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛkɛ amɛmla lɛ atsu nii.” Kɛfata he lɛ, anyɛɛɛ amɛnɔ ni amɛkɛ amɛhe awo asraafoi anitsumɔ lɛ mli. * Paulo kɛ heyeli nɛɛ ni Roma Nɔyeli lɛ duro Yuda jamɔ lɛ mli bii lɛ tsu nii kɛfã Kristofoi lɛ ahe.

Paulo henyɛlɔi lɛ ka akɛ amɛbaatsɔ gbɛi srɔtoi anɔ amɛwo maŋbii lɛ kɛ maŋ onukpai lɛ ayiŋ koni amɛte shi amɛwo lɛ. (Bɔf. 13:50; 14:2, 19; 18:12, 13) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛkɛɛkɛɛ mɛi akɛ Paulo miiwo mɛi ayiŋ ni “amɛkwa Mose Mla lɛ.” Naagbai komɛi ni naafolɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ baanyɛ ekɛba ji akɛ, ebaanyɛ ehã mɛi ni batsɔmɔ Kristofoi etsɛko lɛ asusu akɛ Paulo ebuuu Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ. Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ ehã Sanhedrin lɛ awie akɛ Kristofoi ekwa Yuda jamɔ lɛ, ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, abaagbala Yudafoi fɛɛ ni batsɔmɔɔ Kristofoi lɛ atoi. Toigbalamɔi lɛ eko ji akɛ, ahaŋ maŋbii lɛ kɛ amɛ abɔ, ni ahaŋ amɛshiɛ yɛ sɔlemɔwe lɛ loo kpeehei lɛ dɔŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, be ni asafoŋ onukpai ni yɔɔ Yerusalem asafo lɛ mli lɛ nu sane nɛɛ, amɛwo Paulo ŋaa ni eya sɔlemɔwe lɛ ni eyafee kusum ko ni baahã mɛi ana akɛ saji ni awieɔ yɛ ehe lɛ bɛ mli. Eyɛ mli akɛ kusum ni amɛkɛɛ eyafee lɛ fataaa Nyɔŋmɔ taomɔ nii kɛhã Kristofoi lɛ ahe moŋ, shi eteee shi ewooo Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ.​—Bɔf. 21:18-27.

Paulo tee sɔlemɔwe lɛ ni eyafee kusum lɛ. Shi be ni Yudafoi lɛ na lɛ lɛ, amɛwo sɔlemɔwe lɛ mli hirihiri ni amɛka akɛ amɛbaagbe lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Roma asraafoi akuu lɛ nɔ tatsɛ lɛ hã amɔ lɛ koni ayagwao lɛ. Shi be ni be shɛ ni abaagwao lɛ lɛ, Paulo wie akɛ Romanyo ji lɛ. Nɔ ni ewie nɛɛ hewɔ lɛ, naagbee lɛ, akɛ lɛ tee Kaisarea, ni ji he ni Roma onukpai ni kwɛɔ Yudea nɔ lɛ yɔɔ lɛ. Be ni akɛ lɛ tee lɛ, ená hegbɛ ekɛ ekãa ye amralofoi kɛ maŋ onukpai odase. Eeenyɛ efee akɛ, enɛ hã mɛi babaoo bale mɛi ni Kristofoi ji. No hewɔ lɛ, sɔlemɔwe lɛ ni Paulo tee koni eyafee kusum lɛ hã ená hegbɛ ‘kɛfã sane kpakpa lɛ he ni ekɛma nɔ mi yɛ mla naa.’​—Fil. 1:7.

Bɔfoi yitso 24 lɛ gbaa wɔ bɔ ni nibii tee lɛ ehã be ni akɛ Paulo yadamɔ Felike, ni ji Roma amralo ni kwɛɔ Yudea nɔ lɛ hiɛ lɛ. No mli lɛ, Felike le nibii ni Kristofoi heɔ amɛyeɔ lɛ he nɔ ko fioo momo. Yudafoi lɛ folɔ Paulo naa akɛ, efee kɛ́ hooo kwraa lɛ, nibii etɛ ni teɔ shi woɔ Roma mla. Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛkɛɛ eewo Yudafoi ni yɔɔ nɔyeli lɛ mli lɛ fɛɛ ayiŋ ni amɛte shi amɛwo nɔyeli lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, eji mɔ otu yɛ jamɔ kuu ko ni he yɔɔ oshara lɛ mli. Kɛ nɔ ni ji etɛ lɛ, eka akɛ ebaabule sɔlemɔwe lɛ. No mli lɛ, Romabii lɛ ni kwɛɔ sɔlemɔwe lɛ nɔ. (Bɔf. 24:5, 6) Kulɛ, abaanyɛ adamɔ naafolɔmɔi nɛɛ anɔ abu Paulo gbele fɔ.

Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase nɔ ko yɛ bɔ ni Paulo tsu naafolɔmɔi nɛɛ ahe nii ehã lɛ mli. Paulo to etsui shi ni ejie bulɛ kpo. Etsĩ Mla lɛ kɛ Gbalɔi lɛ, kɛ hegbɛ ko ni Yudafoi lɛ yɔɔ yɛ Roma mla lɛ shishi lɛ tã. Hegbɛ nɛɛ ji hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛsɔmɔɔ ‘amɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ.’ (Bɔf. 24:14) Sɛɛ mli lɛ, Paulo ná hegbɛ eshiɛ ni efã ehemɔkɛyeli lɛ he yɛ Porkio Festo, ni ji amralo ni baye Felike sɛɛ lɛ, kɛ agbɛnɛ hu, Maŋtsɛ Herode Agripa hiɛ.

Naagbee kwraa lɛ, Paulo kɛ esane lɛ hã Kaisare, ni ji nɔyelɔ ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ yɛ nakai beiaŋ lɛ yeli, bɔ ni afee ni akatsɔ esane lɛ hiɛ abu shi.​—Bɔf. 25:11.

AKƐ PAULO TEE KAISARE HIƐ

Ŋwɛibɔfo ko kɛɛ Paulo akɛ: “Esa akɛ oyadamɔ Kaisare hiɛ.” (Bɔf. 27:24) Be ni Roma Nɔyelɔ Nero bata sɛi lɛ nɔ lɛ, ewie akɛ jeee saji fɛɛ ni akɛbaaba ehiɛ lɛ lɛ diɛŋtsɛ ebaaye. No hewɔ lɛ, yɛ klɛŋklɛŋ afii kpaanyɔ ni ekɛye nɔ lɛ amli lɛ, bei pii lɛ eshiɔ saji lɛ ehãa mɛi krokomɛi ni amɛye. Wolo ni ji The Life and Epistles of Saint Paul lɛ wie akɛ, kɛ́ akɛ mɔ ko sane tee Nero hiɛ koni eye lɛ, ehãa akɛ mɔ lɛ baa maŋtsɛwe lɛ koni ekɛ eŋaawolɔi lɛ abo sane lɛ toi ni amɛye. Ŋaawolɔi nɛɛ yɛ niiashikpamɔ waa ni abuɔ amɛ.

Biblia lɛ etsɔɔɔ kɛji Nero diɛŋtsɛ ni bo Paulo toi ni eye esane lɛ, aloo ekɛhã mɔ ko koni mɔ lɛ atsu he nii ni ebabɔ lɛ amaniɛ. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, eeenyɛ efee akɛ Paulo hã ale akɛ Yudafoi a-Nyɔŋmɔ lɛ ejáa, ni ewoɔ mɛi fɛɛ hewalɛ ni amɛbu nɔyeli lɛ. (Rom. 13:1-7; Tito 3:1, 2) Etamɔ nɔ ni Paulo ye kunim yɛ saneyeli lɛ mli, ni no hewɔ lɛ, Kaisare hã aŋmɛɛ ehe.​—Fil. 2:24; File. 22.

EJI WƆSƆ̃ AKƐ WƆFÃ SANE KPAKPA LƐ HE

Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Akɛ nyɛ baaya amralofoi kɛ maŋtsɛmɛi ahiɛ yɛ mihewɔ, koni akɛye amɛ kɛ jeŋmaji lɛ odase.” (Mat. 10:18) Eji hegbɛ ni wɔná akɛ wɔbaafã Yesu he. Jeee be fɛɛ be wɔbaaye kunim yɛ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni wɔfã sane kpakpa lɛ he lɛ mli. Shi, wɔye kunim jio, wɔyeee kunim jio lɛ, Yehowa ehã wɔ hegbɛ akɛ wɔshiɛ sane kpakpa lɛ. Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baahã nɔnyɛɛ kɛ jalɛsane ni ayeee fɛɛ sɛɛ afo.​—Jaj. 8:9; Yer. 10:23.

Fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ wɔfã wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ, ebaanyɛ ehã mɛi awo Yehowa gbɛ́i lɛ hiɛ nyam. No hewɔ lɛ, kɛ́ akɛ wɔ tee maŋ onukpai ahiɛ lɛ, nyɛhãa wɔtoa wɔtsui shi, taakɛ Paulo fee lɛ, ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔwie kɛ nɔmimaa. Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ, ‘amɛkatsɔ hiɛ amɛsusu nɔ ni amɛbaawie kɛfã amɛhe lɛ he, ejaakɛ ebaaŋɔ wiemɔi kɛ hiɛshikamɔ ehã amɛ, ni amɛshiteekɛwolɔi lɛ fɛɛ kwa nyɛŋ atsĩ naa loo aku naa.’​—Luka 21:14, 15; 2 Tim. 3:12; 1 Pet. 3:15.

Kɛ́ Kristofoi fã amɛhemɔkɛyeli lɛ he yɛ maŋtsɛmɛi, amralofoi, kɛ onukpai krokomɛi ahiɛ lɛ, amɛnáa hegbɛ amɛyeɔ mɛi nɛɛ kɛ mɛi krokomɛi ni ekolɛ amɛnaŋ hegbɛ amɛye amɛ odase lɛ odase. Saji ni wɔkɛyaa saneyelihei lɛ ateŋ ekomɛi hãa atsakeɔ maŋ mlai komɛi loo awoɔ ehee, ni enɛ hãa wɔnáa heyeli kɛsɔmɔɔ Yehowa. Kɛ̃lɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni saji anaa baayakpa ahã lɛ, kɛ́ wɔfee ekãa ni wɔfi shi lɛ, Nyɔŋmɔ tsui baanyɔ emli.

Kɛ́ wɔfã wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ, wɔwoɔ Yehowa gbɛ́i lɛ nɔ gojoo

^ kk. 8 Nuu ko ni atsɛɔ lɛ James Parkes lɛ wie yɛ wolo ko ni eŋma lɛ mli akɛ, Romabii lɛ ŋmɛ Yudafoi lɛ gbɛ ni amɛhi shi yɛ amɛmlai kɛ amɛkusumii anaa. Ekɛfata he akɛ: “Ebɛ naakpɛɛ akɛ Romabii lɛ fee nakai, ejaakɛ amɛŋmɛɔ maji srɔtoi ni yɔɔ amɛnɔyeli lɛ shishi lɛ gbɛ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ bɔ ni amɛbaahi shi amɛhã lɛ he.”