Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yaa nɔ Ofi Shi Koni Yehowa Ajɔɔ Bo

Yaa nɔ Ofi Shi Koni Yehowa Ajɔɔ Bo

“Okɛ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi eshi mple ni oye kunim.”—1 MOSE 32:28.

LALAI: 60, 38

1, 2. Mɛɛ nibii esa akɛ Yehowa tsuji awu ashi?

KƐJƐ Abel yinɔ aahu kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi náko esɔɔmɔ mlɛo. Bɔfo Paulo kai Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ bɔ ni amɛfi shi yɛ “nɔmɔ kpele kɛ amanehului amli lɛ.” Nyɛmimɛi nɛɛ fi shi koni amɛhã Yehowa tsui anyɔ emli ni ejɔɔ amɛ. (Heb. 10:32-34) Shwɛmɔi komɛi ni blema Helabii lɛ shwɛɔ lɛ biɔ hiɛmiamɔ waa. Ekomɛi ji foidamɔ, abɔtirifɔ̃ɔ, kɛ atswɛrɛnɔmɔ. Paulo kɛ Kristofoi to mɛi ni shwɛɔ shwɛmɔi nɛɛ ahe. (Heb. 12:1, 4) Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔmiida wala he foi. Shi wɔyɛ henyɛlɔi ni baanyɛ agbala wɔjwɛŋmɔ kɛje foi ni wɔdaa lɛ nɔ, amɛtɔ̃tɔ wɔnane, amɛwo wɔ amɛtswia shi, loo amɛfee nibii krokomɛi ni baanyɛ afite wɔmiishɛɛ ni ehã juromɔnɔ lɛ abɔ wɔ.

2 Henyɛlɔi nɛɛ ateŋ mɛi ni he wa fe fɛɛ ji Satan kɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ ni kã ehewalɛ mli lɛ. (Efe. 6:12) Ehe miihia waa ni wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ koni hemɔkɛyelii gbohii, amale tsɔɔmɔi, jeŋba sha, tawashɛremɔ, daanumɔ babaoo, tsofai fɔji kɛnitsumɔ, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai ni ehe shi waa yɛ je lɛ mli lɛ akaná wɔnɔ hewalɛ. Yɛ nibii nɛɛ asɛɛ lɛ, esa akɛ wɔwu wɔshi emuu ni wɔyeee lɛ kɛ nibii ni baanyɛ aje wɔnijiaŋ wui lɛ hu.​—2 Kor. 10:3-6; Kol. 3:5-9.

3. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔseɔ wɔ koni wɔwu wɔshi wɔhenyɛlɔi lɛ?

3 Ani wɔbaanyɛ wɔye henyɛlɔi ni he wala nɛɛ anɔ kunim? Hɛɛ, wɔbaanyɛ! Shi ekãaa shi akɔɔɔ. Paulo kɛ ehe to mɔ ko ni nɔɔ atswɛrɛ he, ni ewie akɛ: “Bɔ ni mifɔ̃ɔ mitswɛrɛi lɛ, mifɔ̃ɔɔ lɛ bɔ ni baahã mamamɔ kɔɔyɔɔ atswɛrɛ.” (1 Kor. 9:26) Taakɛ bɔ ni mɔ ko ni nɔɔ atswɛrɛ lɛ mamɔɔ mɔ ni ekɛshiɔ akaŋ lɛ atswɛrɛ lɛ, nakai esa akɛ wɔ hu wɔwu wɔshi wɔhenyɛlɔi lɛ. Yehowa tsɔseɔ wɔ ni eyeɔ ebuaa wɔ yɛ ta ni wɔwuɔ lɛ mli, ni efeɔ nakai kɛtsɔ Biblia lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, etsɔɔ asafo lɛ woji lɛ, kɛ nibii ni atsɔɔ wɔ yɛ asafoŋ kpeei, kpeei bibii, kɛ kpeei wuji ashishi lɛ hu anɔ ewaa wɔ. Ani okɛ nibii ni etsɔɔ bo lɛ fɛɛ miitsu nii? Kɛ́ ekomɛi yɛ ni okɛtsuuu nii lɛ, belɛ, jeee ohewalɛ fɛɛ okɛwuɔ oshiɔ ohenyɛlɔi lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, ‘oomamɔ kɔɔyɔɔ atswɛrɛ.’

4. Kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni efɔŋ yeɔ wɔnɔ kunim lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

4 Esa akɛ wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ be fɛɛ be, ejaakɛ wɔhenyɛlɔi lɛ baanyɛ atutua wɔ be ni wɔkpaaa gbɛ loo be ni wɔgbɔjɔ. Biblia lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Kaahã efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ yaa nɔ okɛ ekpakpa aye efɔŋ nɔ kunim.” (Rom. 12:21) Kɔkɔbɔɔ nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ. Ehãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔwu wɔshi efɔŋ lɛ, wɔbaaye kunim. Shi kɛ́ wɔŋmɛɛ wɔhiɛ ahe ni wɔkpa ta lɛ wu lɛ, Satan, jeŋ fɔŋ nɛɛ, kɛ emuu ni wɔyeee lɛ baaye wɔnɔ kunim. No hewɔ lɛ, kaahã Satan wo ohe gbeyei ni ehã onijiaŋ je wui. Yaa nɔ owu ta lɛ!​—1 Pet. 5:9.

5. (a) Mɛni ji nɔ kome ni baaye abua wɔ koni wɔye kunim yɛ ta ni wɔwuɔ lɛ mli? (b) Namɛi ahe wɔbaasusu?

5 Nɔ kome ni baaye abua wɔ ni wɔye kunim yɛ ta ni wɔwuɔ lɛ mli ji, ni wɔbaahã wɔhiɛ ahi nɔ hewɔ ni etɔɔ wɔ lɛ nɔ. No ji akɛ, wɔmiitao ni wɔhã Nyɔŋmɔ tsui anyɔ emli ni ejɔɔ wɔ. Hebribii 11:6 lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni bɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ lɛ, esa akɛ ehe eye akɛ eyɛ ni eji mɛi ni kɛ hiɛdɔɔ taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ ajurolɔ.” Wiemɔ ni ji “kɛ hiɛdɔɔ taoɔ” lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔmiitao wɔhã Nyɔŋmɔ tsui anyɔ emli lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa. (Bɔf. 15:17) Biblia lɛ wieɔ mɛi komɛi ni mia amɛhiɛ waa koni Yehowa ajɔɔ amɛ lɛ ahe. Amɛteŋ mɛi komɛi ji, Yakob, Rahel, Yosef, kɛ Paulo. Shihilɛi ni anɔkwafoi nɛɛ kɛkpe lɛ hã etɔ amɛ ni amɛhao. Kɛ̃lɛ, amɛfi shi, ni Yehowa jɔɔ amɛ, ni tsɔɔ akɛ, wɔ hu kɛ́ wɔmia wɔhiɛ waa yɛ ta ni wɔwuɔ lɛ mli lɛ, wɔbaaye omanye. Hã wɔsusu anɔkwafoi nɛɛ ahe fioo wɔkwɛ.

YEHOWA JƆƆ MƐI NI FIƆ SHI SHIŊŊ LƐ

6. Mɛni ye ebua Yakob ni efi shi lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jɔɔ lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

6 Yakob mia ehiɛ waa ni efi shi shiŋŋ, ejaakɛ esumɔɔ Yehowa. Ebu wekukpaa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa waa, ni ehe eye kɛ etsui fɛɛ akɛ, nɔ ni Yehowa ewo shi yɛ eseshi lɛ he lɛ baaba mli. (1 Mose 28:3, 4) Enɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni be ni eshwɛ fioo ni ebaaye afii 100 lɛ ekɛ ŋwɛibɔfo ko shi mple lɛ; efee nakai koni Nyɔŋmɔ ajɔɔ lɛ. (Kanemɔ 1 Mose 32:25-29.) Ani Yakob diɛŋtsɛ hewalɛ naa ekɛ ŋwɛibɔfo lɛ shi mple lɛ? Dabi kwraa! Ŋwɛibɔfoi ahe wa waa, shi akɛni Yakob etswa efai shi akɛ ebaafee nɔ fɛɛ nɔ ni esa akɛ efee koni Nyɔŋmɔ ajɔɔ lɛ hewɔ lɛ, ehãaa no awo ehe gbeyei. Yakob shifimɔ lɛ hewɔ lɛ, Yehowa jɔɔ lɛ, ni ewo lɛ gbɛ́i Israel. Gbɛ́i Israel lɛ shishi ji, “Mɔ ni kɛ Nyɔŋmɔ Shiɔ Mple,” loo “Mɔ ni Miaa Ehiɛ yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ.” Yakob nine shɛ juromɔnɔ ni wɔ hu wɔgboɔ he deŋme lɛ nɔ, no ji akɛ, ehã Yehowa tsui nyɔ emli ni Yehowa jɔɔ lɛ.

7. (a) Mɛɛ shihilɛ ni haoɔ mɔ waa Rahel kɛkpe? (b) Mɛni efee kɛtsɔɔ akɛ ehãaa shihilɛ lɛ aje enijiaŋ wui? Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jɔɔ lɛ?

7 Rahel, ni ji Yakob ŋa ni esumɔɔ waa lɛ hu shwe ni ena gbɛ ni Yehowa baatsɔ nɔ ehã nɔ ni ewo shi akɛ ebaafee ehã ewu lɛ aba mli. Shi nɔ ko yɛ ni bafee tamɔ gbɛtsiinii kpele kɛhã lɛ. No ji, enyɛɛɛ efɔ. Yɛ mɛi ni hi shi yɛ no beiaŋ lɛ ateŋ lɛ, kɛ́ yoo ko nyɛɛɛ efɔ lɛ, ehaoɔ waa. No hewɔ lɛ, mɛni ye ebua Rahel koni enijiaŋ akaje wui? Mɛni ye ebua lɛ koni eya nɔ emia ehiɛ yɛ shihilɛ ni jaraa ni etamɔ nɔ ni enyɛŋ he nɔ ko efee nɛɛ mli? Etee nɔ ejɛ etsuiŋ esɔle waa ehã Yehowa, ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ enɔ. Yehowa bo Rahel sɔlemɔi lɛ atoi, ni eduro lɛ bii. Enɛ hewɔ lɛ, Rahel nyɛ ewie akɛ, eye kunim yɛ ‘mple ni eshĩɔ’ lɛ mli!​—1 Mose 30:8, 20-24.

8. Mɛɛ naagbai Yosef kɛkpe yɛ shihilɛ mli? Ni mɛni wɔkaseɔ yɛ bɔ ni efee enii ehã lɛ mli?

8 Ekã shi faŋŋ akɛ, nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Yakob kɛ Rahel fee lɛ ná amɛbinuu Yosef nɔ hewalɛ ni eye ebua lɛ ni enyɛ ekpee kai srɔtoi ni ekɛkpe lɛ anaa. Nɔ ko ni ba Yosef nɔ be ni eye afii 17 lɛ, tsake eshihilɛ kwraa. Enyɛmimɛi lɛ ye ehe awuŋa ni amɛhɔ̃ɔ lɛ akɛ nyɔŋ. Sɛɛ mli lɛ, awo lɛ tsuŋ yɛ Ejipt afii pii, eyɛ mli akɛ efeko nɔ fɔŋ ko. (1 Mose 37:23-28; 39:7-9, 20, 21) Shi Yosef nijiaŋ ejeee wui, ebɛɛɛ enyɛmimɛi lɛ ewooo emli, ni asaŋ etaooo gbɛ ko ni ebaatsɔ nɔ efee amɛ nɔ ko kɛtse. Moŋ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ kɛ etsui ma wekukpaa kpakpa ni yɔɔ ekɛ Yehowa teŋ lɛ nɔ. (3 Mose 19:18; Rom. 12:17-21) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Yosef nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli? Kɛ́ wɔnáaa shihilɛ mlɛo yɛ wɔgbekɛbiiashi, loo ekolɛ amrɔ nɛɛ po lɛ, etamɔ nɔ ni wɔshihilɛ efee basaa lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Esa akɛ wɔya nɔ wɔmia wɔhiɛ ni wɔfi shi shiŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ashi abele, ashi akwɛ̃ lɛ, Yehowa baajɔɔ wɔ.​—Kanemɔ 1 Mose 39:21-23.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yakob, Rahel, kɛ Yosef?

9 Ekolɛ okɛ shihilɛ ko ni jaraa miikpe. Ekolɛ aaye bo sane fɔŋ ko, mɛi kɛ bo yeee jogbaŋŋ yɛ mɔ ni oji, ohewolonɔ su, loo nɔ kroko ni tamɔ nakai lɛ hewɔ, aloo mɛi miiye ohe fɛo. Eeenyɛ efee po akɛ, mɔ ko miiye ohe awuŋa, ni no hewɔ lɛ, efolɔ onaa. Yɛ nɔ najiaŋ ni obaahã naagbai nɛɛ aje onijiaŋ wui lɛ, kaimɔ nɔ ni ye ebua Yakob, Rahel, kɛ Yosef. Anɔkwafoi nɛɛ bu wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa waa, ni enɛ hewɔ lɛ, ewaje amɛ ni ejɔɔ amɛ ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ lɛ kɛ miishɛɛ. Amɛtee nɔ amɛmia amɛhiɛ waa. Amɛjɛ amɛtsuiŋ amɛsɔle amɛhã Yehowa ni amɛfee nibii ni kɛ amɛsɔlemɔi lɛ kpãa gbee. Etsɛŋ kwraa, jeŋ fɔŋ nɛɛ baaba naagbee; no hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni wɔmɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ mli ni awa! Ani obaamia ohiɛ waa ni okɛ onaagbai lɛ ashi mple koni Yehowa ajɔɔ bo?

FEEMƆ NƆ FƐƐ NƆ NI OBAANYƐ KONI NYƆŊMƆ AJƆƆ BO

10, 11. (a) Dani Nyɔŋmɔ baajɔɔ wɔ lɛ, mɛɛ naagbai ekolɛ ehe baahia ni wɔkɛshi mple? (b) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔfee nɔ ni ja koni wɔye kunim yɛ ta ni wɔwuɔ lɛ mli?

10 Dani Nyɔŋmɔ baajɔɔ wɔ lɛ, ekolɛ ehe baahia ni wɔkɛ naagbai komɛi ashi mple. Mɛni ji naagbai nɛɛ ekomɛi? Ekome ko ni mɛi pii kɛshiɔ mple ji, akɔnɔi fɔji ni amɛnáa yɛ emuu ni amɛyeee lɛ hewɔ lɛ. Mɛi komɛi hu anɔ ji akɛ, amɛsumɔɔɔ shiɛmɔyaa. Yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ekolɛ amɛbɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ loo amɛhe efee shoo. Nɔ kroko hu ni wɔteŋ mɛi komɛi kɛshiɔ mple ji akɛ, ewa hã wɔ akɛ wɔkɛ mɔ ko ni etɔ̃ wɔnɔ lɛ he baake lɛ. Ekɔɔɔ he eko afii abɔ ni wɔkɛsɔmɔ Yehowa lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ naagbai ni esa akɛ wɔkɛshi mple koni wɔnyɛ wɔya nɔ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ, mɔ ni juroɔ mɛi fɛɛ ni yeɔ lɛ anɔkwa lɛ.

Ani oofee bɔ fɛɛ bɔ ni obaanyɛ koni Nyɔŋmɔ ajɔɔ bo? (Kwɛmɔ kuku 10, 11)

11 Yɛ anɔkwale faŋŋ mli lɛ, bei komɛi lɛ, ewa waa akɛ wɔbaafee nɔ ni ja ni wɔhi shi akɛ Kristofoi, titri lɛ, kɛ́ wɔtsui miigbala wɔ ni wɔyafee nɔ ko ni wɔle akɛ ejaaa. (Yer. 17:9) Ani nakai ji bɔ ni onuɔ he ohãa bei komɛi? Kɛ́ nakai ni lɛ, sɔlemɔ obi Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Sɔlemɔ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ awaje wɔ ni wɔya nɔ wɔfee nɔ ni ja koni Yehowa ajɔɔ wɔ. Kɛ́ osɔle lɛ, feemɔ nibii ni kɛ osɔlemɔ lɛ kpãa gbee. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okane Biblia lɛ daa gbi, ni oto be kɛhã aŋkro nikasemɔ kɛ Weku Jamɔ.​—Kanemɔ Lala 119:32.

12, 13. Mɛni ye ebua nyɛmimɛi enyɔ komɛi ni amɛnyɛ amɛye akɔnɔi fɔji anɔ?

12 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, emumɔ lɛ, kɛ asafo lɛ woji lɛ eye ebua nyɛmimɛi pii ni amɛnyɛ amɛye akɔnɔi fɔji anɔ. Naa nɔ ni nyɛmi nuu ko ni eye afii 17 lɛ wie be ni ekane sane ko ni je kpo yɛ December 8, 2003 Awake! lɛ mli ni yitso ji, “How Can You Resist Wrong Desires?” (Mɛni Baaye Abua Bo ni Oye Akɔnɔi Fɔji Anɔ?) lɛ. Ewie akɛ: “Ewa hã mi waa akɛ maye susumɔi gbohii komɛi ni mináa lɛ anɔ. Be ni mikane Awake! lɛ, mina akɛ nyɛmimɛi babaoo hu yɛ ni ewa waa kɛhã amɛ akɛ amɛbaaye akɔnɔi fɔji anɔ. Enɛ hã mina akɛ jeee mi kome miyɔɔ naagba nɛɛ yɛ asafo lɛ mli.” Nyɛmi nuu nɛɛ ná sane ko ni je kpo yɛ October 8, 2003 Awake! lɛ mli ni yitso ji, “Alternative Life-Styles​—Does God Approve?” (Bɔlɛnamɔ Henumɔi ni kɛ Adebɔɔ Gbɛjianɔtoo Kpãaa Gbee​—Mɛni Biblia lɛ Kɛɔ Yɛ He?) lɛ hu he sɛɛ. Nɔ kome ni ekadi yɛ Awake! nɛɛ mli ji akɛ, awie akɛ, mɛi komɛi yɛ ni akɔnɔi fɔji ni amɛmiiwu amɛmiishi lɛ tamɔ “ŋmei ko” yɛ amɛheloo mli. (2 Kor. 12:7) Shi kɛ́ amɛtee nɔ amɛwu amɛshi akɔnɔi fɔji nɛɛ bɔ ni afee ni amɛfee nɔ ni ja lɛ, wɔsɛɛ lɛ amɛbaaná naanɔ wala. Enɛ hewɔ lɛ, nyɛmi nuu nɛɛ wie akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ, daa gbi lɛ, manyɛ maye Yehowa anɔkwa. Miida Yehowa kɛ esafo lɛ shi waa akɛ amɛyeɔ amɛbuaa wɔ koni daa gbi lɛ wɔnyɛ wɔye anɔkwa yɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli.”

13 Susumɔ nɔ ni nyɛmi yoo ko ni yɔɔ United States lɛ hu wie lɛ he okwɛ. Ewie akɛ: “Miida nyɛ shi akɛ be fɛɛ be lɛ, nyɛlɛɔ wɔ kɛ mumɔ niyenii ni he hiaa wɔ lɛ yɛ be ni sa mli. Bei pii lɛ, minuɔ he akɛ mi tuuntu mihewɔ aŋmalaa saji nɛɛ. Miyɛ akɔnɔ fɔŋ ko ni mikɛshi mple afii abɔ. Bei komɛi lɛ, efeɔ mi akɛ miŋmɛɛ mihe mihã akɔnɔ nɛɛ, ejaakɛ etɔ mi kɛ mpleshii. Mile akɛ Yehowa naa mɔbɔ ni ekɛ eshai faa, shi akɛni yɛ mitsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, minyaa nɔ fɔŋ nɛɛ he hewɔ lɛ, minuɔ he akɛ misaaa mɔ ni Yehowa yeɔ ebuaa. Ta ni miwuɔ nɛɛ esa nɔ fɛɛ nɔ ni mifeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ he. . . . Be ni mikane sane ni yitso ji, ‘Ani Oyɛ “Tsui ni Okɛaale” Yehowa?’ ni je kpo yɛ March 15, 2013 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, mina faŋŋ akɛ, Yehowa miisumɔ ni eye ebua mi.”

14. (a) Mɛni Paulo wie yɛ ta ni ewuɔ lɛ he? Shi mɛɛ nɔmimaa ená? (b) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔye wɔgbɔjɔmɔi anɔ ni wɔwu wɔshi akɔnɔi fɔji?

14 Kanemɔ Romabii 7:21-25. Paulo náaa lɛ mlɛo akɛ ebaawu eshi akɔnɔi fɔji kɛ gbɔjɔmɔi ni eyɔɔ lɛ. Kɛ̃lɛ, ená nɔmimaa akɛ, kɛ́ esɔle ehã Yehowa, ekɛ ehiɛ fɔ̃ enɔ, ni ehe Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ nɔ eye lɛ, ebaanyɛ eye kunim. Ni wɔ hu? Ani wɔbaanyɛ wɔye wɔgbɔjɔmɔi lɛ anɔ ni wɔwu wɔshi akɔnɔi fɔji? Hɛɛ, wɔbaanyɛ! Kɛ́ wɔkase Paulo, wɔná hemɔkɛyeli yɛ kpɔmɔnɔ lɛ mli, ni wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, shi jeee wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nɔ lɛ, wɔbaaye omanye.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ sɔlemɔ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfi shi shiŋŋ ni wɔya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa?

15 Bei komɛi lɛ, Nyɔŋmɔ baanyɛ aŋmɛ gbɛ ni wɔya nɔ wɔkɛ naagba ko ashi mple koni ekɛkwɛ kɛji wɔmiisumɔ ni etsu he nii ehã wɔ lɛɛlɛŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ wɔ loo wɔwekunyo ko bɛ hewalɛ, loo aaye wɔ sane fɔŋ ko lɛ, te wɔbaafee wɔnii wɔhã tɛŋŋ? Ani wɔbaaya nɔ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kwraa, ni wɔsɔle wɔkpa lɛ fai ni ewaje wɔ koni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa, wɔsɔmɔ lɛ kɛ miishɛɛ, ni wekukpaa ni yɔɔ wɔ kɛ lɛ teŋ lɛ akafite? (Fil. 4:13) Sɔlemɔ baanyɛ awaje wɔ ní ehã wɔná ekãa koni wɔya nɔ wɔfi shi. Kristofoi ni hi shi yɛ blema kɛ mɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi babaoo ená enɛ mli niiashikpamɔ.

YAA NƆ OFI SHI KONI YEHOWA AJƆƆ BO

16, 17. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

16 Kɛ́ ohã onijiaŋ je wui ni okpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ, Abonsam mii baashɛ ehe pam. No hewɔ lɛ, tswaa ofai shi akɛ ‘obaamɔ nɔ ni hi lɛ mli kpɛŋŋ.’ (1 Tes. 5:21) Ná nɔmimaa akɛ, kɛ́ okɛ ohiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ kɛ otsui fɛɛ lɛ, ebaawaje bo koni onyɛ oye Satan, jeŋ fɔŋ nɛɛ, kɛ akɔnɔi fɔji fɛɛ nɔ kunim.​—2 Kor. 4:7-9; Gal. 6:9.

17 No hewɔ lɛ, yaa nɔ ofi shi, ni owu oshi nibii fɛɛ ni baanyɛ ahã okpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ. Kɛ́ ofee nakai lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa ‘baafɔse ejɔɔmɔ lɛ’ eshwie onɔ ni ateke nɔ.​—Mal. 3:10.