Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kasemɔ Yehowa Musuŋtsɔlɛ Lɛ

Kasemɔ Yehowa Musuŋtsɔlɛ Lɛ

“Yehowa, Yehowa, Nyɔŋmɔ musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ.”—2 MOSE 34:6.

LALAI: 57, 147

1. Be ko be ni Yehowa jieɔ ehe shi etsɔɔ Mose lɛ, mɛni ewie? Mɛni hewɔ enɛ sa kadimɔ lɛ?

BE KO be ni Nyɔŋmɔ jieɔ ehe shi etsɔɔ Mose lɛ, etsɛ egbɛ́i Yehowa lɛ, kɛkɛ ni etsĩ esui komɛi atã. Sui ni etsĩ tã lɛ ekomɛi ji mɔbɔnalɛ kɛ musuŋtsɔlɛ. (Kanemɔ 2 Mose 34:5-7.) Be ni Yehowa kɛ Mose gba sane nɛɛ, no mli lɛ, Mose miitao ele kɛji Yehowa baawa lɛ. (2 Mose 33:13) Kɛ́ nakai lɛ, mɛni hewɔ Yehowa ewieee ehiɛshikamɔ loo ehewalɛ lɛ he, shi moŋ ewie emɔbɔnalɛ kɛ emusuŋtsɔlɛ lɛ he lɛ? Ejaakɛ sui nɛɛ baahã Mose aná nɔmimaa akɛ, Yehowa susuɔ etsuji ahe waa, ni eyɛ he miishɛɛ akɛ ebaaye ebua amɛ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, sane ni Yehowa kɛ Mose gba nɛɛ hãa wɔ hu wɔtsui nyɔɔ wɔmli waa diɛŋtsɛ. Shi mɛni ji musuŋtsɔlɛ? Kɛ́ mɔ ko nu he ehã mɔ ko ni miipiŋ loo mɔ ko ni miina nɔ ni no hã eshwe waa akɛ eye ebua mɔ lɛ, akɛɔ akɛ eyɛ musuŋtsɔlɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu su nɛɛ he.

2, 3. (a) Mɛni hewɔ ebɛ naakpɛɛ akɛ adesai amusuŋ tsɔɔ amɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnii ahã. (b) Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔkase musuŋtsɔlɛ he nii lɛ?

2 Nyɔŋmɔ bɔ adesai yɛ esubaŋ lɛ nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, adesai fɛɛ yɛ musuŋtsɔlɛ. Bei pii lɛ, mɛi ni jáaa Yehowa lɛ po amusuŋ tsɔɔ amɛ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ. (1 Mose 1:27) Wɔnaa enɛ yɛ saji ni wɔkaneɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ babaoo amli. Ani okaiɔ nɔ ni ba be ni ashawoi enyɔ ni miipele abifao kome he lɛ kɛ amɛsane lɛ ba Solomon hiɛ lɛ? Be ni Solomon fã akɛ aja abifao lɛ mli enyɔ lɛ, yei lɛ ateŋ mɔ kome musuŋ tsɔ lɛ waa yɛ abifao lɛ hewɔ, ni ewie po akɛ akɛ gbekɛ lɛ ahã yoo kroko lɛ. Enɛ hã ana amɛteŋ mɔ ni ji abifao lɛ nyɛ. (1 Maŋ. 3:23-27) Be ni Farao biyoo lɛ yana Mose be ni eji abifao lɛ, “emusuŋ tsɔ lɛ yɛ ehewɔ” ni ehere eyiwala. Kulɛ ebaanyɛ ehã agbe Mose, ejaakɛ ena akɛ Hebrinyo ni. Shi efeee nakai, moŋ lɛ, eŋɔ lɛ akɛ lɛ diɛŋtsɛ ebi ni ekwɛ lɛ.​—2 Mose 2:5, 6.

3 Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔkase musuŋtsɔlɛ he nii lɛ? Ejaakɛ Biblia lɛ kɛɛ wɔkase Yehowa. (Efe. 5:1) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ bɔ wɔ yɛ esubaŋ lɛ nɔ koni wɔnyɛ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo moŋ, shi emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ lɛ, bei pii lɛ wɔfoɔ wɔ pɛ wɔnɔ mli. Yɛ wɔteŋ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔbaana kɛji esa akɛ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi loo wɔye wɔbua wɔ diɛŋtsɛ wɔhe. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔmusuŋ atsɔ wɔ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛsusu bɔ ni Yehowa kɛ mɛi krokomɛi ejie musuŋtsɔlɛ kpo lɛ he. Kɛkɛ lɛ, no sɛɛ lɛ, wɔkwɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase Nyɔŋmɔ kɛ bɔ ni wɔbaaná he sɛɛ wɔhã.

MƆ KO BƐ NI MUSUŊ TSƆƆ LƐ FE YEHOWA

4. (a) Mɛni hewɔ Yehowa tsu ŋwɛibɔfoi kɛtee Sodom? (b) Mɛni wɔkaseɔ yɛ Lot kɛ ebiyei lɛ asane lɛ mli?

4 Saji pii yɛ Biblia lɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ adesai ahewɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ bɔ ni ekɛ Lot ye ehã lɛ he okwɛ. Lot fee nɔ ni ja, shi ‘ehao babaoo’ yɛ jeŋba sha ni ehe shi yɛ Sodom kɛ Gomora lɛ hewɔ. Anɔkwa, mɛi lɛ ajeŋba ekpɔtɔ aahu akɛ, Nyɔŋmɔ tswa efai shi akɛ ebaakpãtã amɛhiɛ. (2 Pet. 2:7, 8) No hewɔ lɛ, etsu ŋwɛibɔfoi ni amɛyakɛɛ Lot akɛ ekɛ eweku lɛ ajo foi kɛje maji nɛɛ amli. Be ni amɛyabɔ Lot kɔkɔ lɛ, Lot shashao shi. Shi Biblia lɛ kɛɛ, “akɛni Yehowa musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ ehe hewɔ lɛ,” bɔfoi lɛ “mɔ enineshi kɛ eŋa nineshi kɛ ebiyei enyɔ lɛ anijiashi, ni amɛkɛ lɛ je kpo kɛje maŋ lɛ mli.” (1 Mose 19:16, NWT) Yehowa na naagbai ni Lot kɛkpeɔ lɛ, ni wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, enaa naagbai fɛɛ ni etsuji anɔkwafoi kɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ hu.​—Yes. 63:7-9; Yak. 5:11, sh. niŋ.; 2 Pet. 2:9.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ 1 Yohane 3:17 lɛ kɛ ŋmalɛi krokomɛi yeɔ amɛbuaa wɔ ni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo?

5 Yehowa yɛ musuŋtsɔlɛ, ni etsɔseɔ ewebii lɛ koni amɛ hu amɛjie su nɛɛ kpo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ mla ko ni ekɛhã Israelbii lɛ he okwɛ. Ekɛɛ amɛ akɛ kɛji mɔ ko hiɛ amɛ nyɔmɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛyahe mɔ lɛ hebo loo mama akɛ awaba. Shi esa akɛ amɛkɛ mama lɛ aku sɛɛ dani je ana, ejaakɛ no nɔŋŋ mɔ lɛ baaha kɛwɔ. (Kanemɔ 2 Mose 22:26, 27.) Ekolɛ shikafalɔi ni bɛ musuŋtsɔlɛ lɛ sumɔŋ ni amɛkɛ hebo lɛ ayahã nɔtsɛ. Shi Yehowa tsɔɔ ewebii lɛ akɛ amɛjie musuŋtsɔlɛ kpo. Ani oona shishitoo mla ni yɔɔ mla nɛɛ sɛɛ? No ji, kɛ́ wɔna akɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe efi amɛ, ni wɔbaanyɛ he nɔ ko wɔfee lɛ, esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ nɔ.​—Kol. 3:12; Yak. 2:15, 16; kanemɔ 1 Yohane 3:17.

6. Mɛni wɔkaseɔ yɛ bɔ ni Yehowa tee nɔ eye ebua Israelbii lɛ koni amɛtsake lɛ mli?

6 Be ni Israelbii lɛ fee esha amɛshi Yehowa po lɛ, etee nɔ ejie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ amɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa, amɛtsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ lɛ, tsuɔ ebɔfoi kɛbaa amɛŋɔɔ, eteɔ shi leebi maŋkpa etsuɔ amɛ, ejaakɛ emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ emaŋ lɛ kɛ eshihilɛhe lɛ hewɔ.” (2 Kron. 36:15) Wɔ hu esa akɛ wɔmusuŋ atsɔ wɔ yɛ mɛi ni ebaleko Yehowa lɛ ahewɔ. Namɔ aaale akɛ wɔsɛɛ ko lɛ, amɛbaatsake ni amɛbatsɔmɔ Yehowa nanemɛi? Yehowa sumɔɔɔ ni mɔ ko mɔ ko hiɛ kpãtãa. (2 Pet. 3:9) No hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ ni be ni abaakpãtã mɛi fɔji lɛ ahiɛ lɛ shɛko nɛɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔbɔa mɛi fɛɛ kɔkɔ ni wɔye wɔbua amɛ koni amɛná Nyɔŋmɔ musuŋtsɔlɛ lɛ he sɛɛ.

7, 8. Mɛni hewɔ weku ko heɔ amɛyeɔ akɛ Yehowa jie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ amɛ lɛ?

7 Yehowa ejie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ etsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni ba oblanyo fioo ko ni eye afii 12 ni atsɛɔ lɛ Milan lɛ kɛ eweku lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Be ni awuɔ ta yɛ Bosnia yɛ aaafee afi 1990 lɛ, Milan, enyɛmi nuu fioo lɛ, efɔlɔi, kɛ nyɛmimɛi krokomɛi ta bɔs mli kɛmiifã gbɛ kɛjɛ Bosnia kɛmiiya Serbia. No mli lɛ, amɛmiiya kpee wulu ko, ni yɛ nakai kpee wulu lɛ shishi lɛ, abaabaptisi efɔlɔi. Be ni amɛshɛ maŋ lɛ husu lɛ naa lɛ, asraafoi komɛi yɔse akɛ esoro he ni Milan kɛ eweku lɛ jɛ. No hewɔ lɛ, amɛyi amɛ shi kɛjɛ bɔs lɛ mli ni amɛhã nyɛmimɛi krokomɛi lɛ tee. Asraafoi lɛ tsĩ amɛnaa gbii enyɔ, kɛkɛ ni asraafonyo onukpa lɛ tswa amɛ onukpa ni fe fɛɛ lɛ ni ebi lɛ nɔ ni efee amɛ. Onukpa ni fe fɛɛ lɛ kɛɛ lɛ akɛ, “Nyɛkɛ amɛ ayaa ni nyɛyatswiaa amɛ tu!” No mli lɛ, Milan kɛ eweku lɛ damɔ jɛmɛ, ni amɛnu nɔ ni akɛɛ afee amɛ lɛ.

8 Asraafonyo onukpa lɛ kɛ ewebii lɛ bɔi wiemɔ. Amɛhiɛ wiemɔ ni hii enyɔ komɛi ba Milan kɛ eweku lɛ ŋɔɔ. Hii lɛ hã amɛle akɛ Odasefoi ji amɛ, ni akɛ nyɛmimɛi lɛ ni yɔɔ bɔs lɛ mli lɛ egba amɛ nɔ ni eba lɛ. Amɛkɛɛ Milan kɛ enyɛmi nuu lɛ akɛ amɛbata amɛtsɔne lɛ mli koni amɛkɛ amɛ afo husu lɛ, ejaakɛ ahãa gbekɛbii tsɔɔ husu lɛ mli ni abiii amɛ nɔ ko. Kɛkɛ ni amɛkɛɛ efɔlɔi lɛ akɛ, amɛnyiɛ kɛtsɔ husu lɛ sɛɛ koni amɛkɛ amɛ akpe yɛ jɛmɛ. Milan naa kpɛ ehe aahu akɛ enaaa kɛji eŋmɔ aloo efo. Efɔlɔi lɛ bi hii lɛ akɛ: “Kɛ́ nyɛkwɛ lɛ, ani amɛbaakwɛ wɔ ni wɔya kɛkɛ?” Shi asraafoi lɛ enaaa amɛ aahu ni amɛkɛ Milan kɛ enyɛmi nuu lɛ yakpe yɛ husu lɛ sɛɛ, ni amɛtsa amɛgbɛfãa lɛ nɔ. Amɛna akɛ, Yehowa ehã amɛsɔlemɔi lɛ ahetoo. Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, jeee be fɛɛ be Yehowa tsɔɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ebuɔ etsuji ahe. (Bɔf. 7:58-60) Shi Milan wie bɔ ni enu he ehã yɛ nɔ ni tee nɔ lɛ he akɛ: “Efeɔ mi akɛ ŋwɛibɔfoi lɛ bashwila asraafoi lɛ ahiŋmɛii, ni Yehowa here wɔ.”​—Lala 97:10.

9. Be ni Yesu na asafoku ko ni nii efee mɔbɔ lɛ, te efee enii ehã tɛŋŋ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

9 Mɔ kroko ni fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni wɔbaanyɛ wɔkase ji Yesu. Be ni ena asafoku ko ni “afee amɛ niseniianii, ni akpoo amɛ tamɔ gwantɛŋi ni bɛ kwɛlɔ” lɛ, mɛni efee? Emusuŋ tsɔ lɛ yɛ amɛ hewɔ, “ni ebɔi amɛ nibii pii tsɔɔmɔ.” (Mat. 9:36; kanemɔ Marko 6:34.) Esoro lɛ kwraa yɛ Farisifoi lɛ ahe. Amɛ lɛ, amɛsumɔɔɔ ni amɛyeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi. (Mat. 12:9-14; 23:4; Yoh. 7:49) Ani bo hu oyɛ shwelɛ akɛ obaaye obua mɛi krokomɛi ni otsɔɔ amɛ Yehowa he nii, tamɔ Yesu fee lɛ?

10, 11. Ani be fɛɛ be esa akɛ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo? Tsɔɔmɔ mli.

10 Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ esa akɛ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo be fɛɛ be. Yɛ Biblia mli nɔkwɛmɔnii ni wɔsusu he kɛtsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, eja gbɛ akɛ Yehowa jie musuŋtsɔlɛ kpo. Shi susumɔ shihilɛ kroko hu he okwɛ. Be ko lɛ, Yehowa kɛɛ Maŋtsɛ Saul akɛ eyagbe Amalekbii lɛ fɛɛ ni ekpãtã amɛkooloi lɛ ahiɛ. Shi Saul nu he akɛ esa akɛ ejie musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ Amalek maŋtsɛ Agag, ni ji Nyɔŋmɔ webii lɛ ahenyɛlɔ lɛ. No hewɔ lɛ, ebaa lɛ kɛ Amalekbii lɛ akooloi lɛ ateŋ nɔ ni hi fe fɛɛ lɛ ayi. Saul toigbele lɛ hewɔ lɛ, Yehowa kwa lɛ maŋtsɛ lɛ yeli. (1 Sam. 15:3, 9, 15) Yehowa kojoɔ yɛ jalɛ naa. Enyɛɔ enaa adesai atsuii amli, ni no hewɔ lɛ, ele be ni esa akɛ ejie musuŋtsɔlɛ kpo kɛ be ni esaaa akɛ efeɔ nakai. (Yaafo 2:17; Ezek. 5:11) Etsɛŋ ebaakpãtã mɛi fɛɛ ni booo lɛ toi lɛ ahiɛ. (2 Tes. 1:6-10) Kɛ́ nakai be lɛ shɛ lɛ, ejieŋ musuŋtsɔlɛ kpo etsɔŋ mɛi fɔji. Moŋ lɛ, ebaakpãtã amɛhiɛ ni ebaa jalɔi lɛ ayi kɛtsɔɔ akɛ, emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ jalɔi lɛ ahewɔ.

11 Ejeee wɔnitsumɔ akɛ wɔkojo mɛi ni wɔtsɔɔ mɛi ni akpãtã amɛhiɛ kɛ mɛi ni ahere amɛyiwala. Wɔnitsumɔ ji, ni wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛye wɔbua mɛi krokomɛi. No hewɔ lɛ, mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi? Nyɛhãa wɔkwɛa.

BƆ NI WƆBAAFEE WƆJIE MUSUŊTSƆLƐ KPO

12. Kɛ́ omusuŋ tsɔɔ bo yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ lɛ, te okɛ amɛ baaye ohã tɛŋŋ?

12 Feemɔ nibii ohã mɛi. Esa akɛ mɛi fɛɛ ni miitao akase Yesu lɛ amusuŋ atsɔ amɛ yɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ mɛi krokomɛi ahewɔ. (Yoh. 13:34, 35; 1 Pet. 3:8) Mɛi komɛi kɛɔ akɛ wiemɔ musuŋtsɔlɛ lɛ shishi ji, “ni akɛ mɔ ko baafee ekome kɛpiŋ.” Mɛi ni musuŋ tsɔɔ amɛ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaaye amɛbua mɛi ni naa nɔ lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔtao gbɛi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua mɛi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi kɛ amɛshĩa nitsumɔ loo wɔya maŋ lɛ mli wɔyatsu nibii ahe nii wɔhã amɛ.​—Mat. 7:12.

Ye obua mɛi krokomɛi kɛtsɔɔ akɛ oyɛ musuŋtsɔlɛ (Kwɛmɔ kuku 12)

13. Kɛ́ adebɔɔ naa oshara ba yɛ he ko lɛ, mɛni Nyɔŋmɔ webii feɔ?

13 Ye obua mɛi ni adebɔɔ naa osharai enina amɛ lɛ. Mɛi pii yɛ ni kɛ́ amɛna ni mɛi krokomɛi miina nɔ lɛ, amɛmusuŋ tsɔɔ amɛ yɛ amɛ hewɔ ni amɛyayeɔ amɛbuaa amɛ. Yehowa tsuji bɔɔ enɛ he mɔdɛŋ waa ni mɛi pii eyɔse enɛ. (1 Pet. 2:17) Yɛ afi 2011 lɛ, shikpɔŋ lɛ hoso waa ni efã ŋshɔ lɛ kɛbafite nii yɛ maji komɛi ni yɔɔ Japan lɛ amli. Nyɛmimɛi jɛ Japan hei ni fiteee lɛ kɛ maji krokomɛi anɔ amɛbaye amɛbua mɛi ni oshara nɛɛ enina amɛ lɛ. Nyɛmi yoo ko ni nu lɛ fite nii waa yɛ ekutso lɛ mli lɛ wie akɛ, be ni ena nyɛmimɛi lɛ, “ewo lɛ hewalɛ waa ni eshɛje emii.” Eŋma akɛ: “Niiashikpamɔ nɛɛ hã mina akɛ, Yehowa susuɔ wɔhe, ni wɔnyɛmimɛi Odasefoi lɛ hu susuɔ wɔhe. Nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ateŋ mɛi pii miisɔle amɛmiihã wɔ.”

14. Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ oye obua mɛi ni bɛ hewalɛ kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ?

14 Ye obua mɛi ni bɛ hewalɛ kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ. Kɛ́ wɔna bɔ ni mɛi ni bɛ hewalɛ kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ naa nɔ lɛ, etsirɛɔ wɔ ni wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ. Wɔmiishwe waa ni ajie hela kɛ gbɔlɛ kɛya, ni no hewɔ wɔsɔleɔ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aba lɛ. Shi kɛyashi ebaaba lɛ, esa akɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛye wɔbua mɛi ni bɛ hewalɛ kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni nuu ko ni ŋmaa woji lɛ ŋma yɛ nɔ ni nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi fee amɛhã emami lɛ he lɛ he okwɛ. No mli lɛ, emami lɛ miiye hela ko ni atsɛɔ lɛ Alzheimer’s disease. Gbi ko lɛ, yoomo lɛ fite ehe. Be ni etsakeɔ ehe lɛ, enu ni mɔ ko miitswa shinaa naa ŋmɛlɛ lɛ. Asomoaŋ, nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi ni fɔɔ lɛ saramɔ lɛ ni. Amɛbi lɛ kɛji nɔ ko yɛ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛwa lɛ. Sane lɛ fee yoomo lɛ hiɛgbele fioo, shi ekpɛlɛ ni amɛye amɛbua lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛfee tii amɛhã lɛ ni amɛkɛ lɛ gba sane. Yoomo lɛ binuu lɛ hiɛ sɔ nyɛmimɛi lɛ waa. Ewie yɛ amɛhe akɛ: “Odasefoi nɛɛ ebɔ mɔdɛŋ waa.” Ekɛfata he akɛ, “Amɛhiɔ shi yɛ nɔ ni amɛtsɔɔ mɛi lɛ anaa.” Ani omusuŋ tsɔɔ bo yɛ mɛi ni bɛ hewalɛ kɛ mɛi ni egbɔlɔ lɛ ahewɔ, ni ofeɔ nɔ fɛɛ nɔ ni obaanyɛ kɛyeɔ obuaa amɛ?​—Fil. 2:3, 4.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi krokomɛi náa wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he sɛɛ?

15 Ye obua mɛi ni amɛle Yehowa. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi ehao waa ni amɛkɛ naagbai pii miikpe. Enɛ hewɔ lɛ, wɔmiisumɔ ni wɔtsɔɔ amɛ Yehowa he nii ni wɔgba amɛ nibii ni e-Maŋtsɛyeli lɛ baafee ehã adesai. Enɛ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua amɛ. Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua amɛ ji, ni wɔbaahã amɛna akɛ, nilee yɛ mli akɛ amɛbaahi shi yɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anaa. (Yes. 48:17, 18) Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam waa, ni eji gbɛ kome ni wɔtsɔɔ nɔ wɔjieɔ musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi. Ani obaanyɛ okɛ obe kɛ hewalɛ babaoo atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fe bɔ ni ofeɔ amrɔ nɛɛ?​—1 Tim. 2:3, 4.

KƐ́ OJIE MUSUŊTSƆLƐ KPO LƐ, ONÁA  HE SƐƐ

16. Kɛ́ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa he sɛɛ?

16 Kɛ́ ojie musuŋtsɔlɛ kpo lɛ, obaaná he sɛɛ. Mɛi ni ekase bɔ ni aŋsɔ lɛ tsuɔ nii ehãa lɛ he nii babaoo lɛ kɛɔ akɛ, mɛi ni jieɔ musuŋtsɔlɛ kpo lɛ náa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni amɛkɛ mɛi krokomɛi hiɔ shi jogbaŋŋ. Kɛ́ oye obua mɛi ni naa nɔ lɛ, omii baashɛ ohe, obaajwɛŋ jwɛŋmɔ kpakpa, ohe efeŋ shoo pii, ni ojwɛŋ jwɛŋmɔ fɔŋ ohãŋ bo diɛŋtsɛ ohe loo mɛi krokomɛi. (Efe. 4:31, 32) Kɛ́ wɔjɛ suɔmɔ mli wɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ, wɔbaaná henilee ni he tse, ejaakɛ wɔle akɛ wɔmiifee nɔ ni Yehowa sumɔɔ. Agbɛnɛ hu, ebaaye ebua wɔ ni wɔtsɔmɔ fɔlɔi kpakpai, hefatalɔi kpakpai, kɛ nanemɛi kpakpai. Kɛ́ wɔmusuŋ tsɔɔ wɔ oya nɔŋŋ yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ lɛ, ewaaa akɛ mɛi krokomɛi baaye amɛbua wɔ kɛ́ wɔhe fi wɔ.​—Kanemɔ Mateo 5:7; Luka 6:38.

17. Mɛni hewɔ oosumɔ ni ojie musuŋtsɔlɛ kpo?

17 Eyɛ mli akɛ kɛ́ wɔjie musuŋtsɔlɛ kpo lɛ, wɔbaaná he sɛɛ moŋ, shi esaaa akɛ no feɔ yiŋtoo titri hewɔ ni wɔmiisumɔ ni wɔjie su nɛɛ kpo. Wɔmiisumɔ ni wɔkase Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ fɛɛ jɛɛhe lɛ, ni wɔwo ehiɛ nyam. Esa akɛ enɛ afee yiŋtoo titri hewɔ ni wɔjieɔ musuŋtsɔlɛ kpo. (Abɛi 14:31) Yehowa efee musuŋtsɔlɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ ehã wɔ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔfea nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ ni wɔkase lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, suɔmɔ ni yɔɔ wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ mli baawa, ni wɔkɛ wɔkutsoŋbii lɛ baahi shi jogbaŋŋ.​—Gal. 6:10; 1 Yoh. 4:16.