Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 3

Asafoku Babaoo Lɛ Jieɔ Nyɔŋmɔ Kɛ Kristo Yi

Asafoku Babaoo Lɛ Jieɔ Nyɔŋmɔ Kɛ Kristo Yi

“Wɔnáa wɔyiwalaheremɔ lɛ kɛjɛɔ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ, kɛ Gwantɛŋbi lɛ ŋɔɔ.”​—KPO. 7:10.

LALA 14 Jiemɔ Shikpɔŋ Lɛ Nɔ Maŋtsɛ Hee Lɛ Yi

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛɛ gbɛ nɔ wiemɔ ko ni ahã yɛ kpee wulu ko shishi yɛ afi 1935 lɛ ná oblanyo ko nɔ hewalɛ ehã?

YƐ AFI 1935 lɛ, Nyɛminuu J. F. Rutherford hã wiemɔ ko ni yitso ji, “Asafo Babaoo Lɛ” yɛ kpee wulu ko ni afee yɛ Washington D.C., yɛ U.S.A. lɛ. No mli lɛ, nyɛmi nuu ko ni abaptisi lɛ yɛ afi 1926 be ni eye afii 18 lɛ yɛ kpee lɛ shishi, ni ebo wiemɔ ni sa kadimɔ waa nɛɛ toi. Nyɛmi nuu nɛɛ fɔlɔi ji Biblia Kaselɔi, loo kɛ́ wɔbaawie ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa Odasefoi, ni amɛtsɔse lɛ kɛ enyɛmimɛi hii enyɔ kɛ enyɛmimɛi yei enyɔ lɛ yɛ anɔkwale lɛ mli koni amɛsɔmɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni amɛkase Yesu Kristo. Nakai beiaŋ lɛ, kɛ́ Biblia Kaselɔi lɛ tee Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi lɛ, amɛ fɛɛ amɛyeɔ blodo lɛ eko ni amɛnuɔ wain lɛ eko, ni nakai oblanyo nɛɛ hu fee. Shi nɔ ni enu yɛ Nyɛminuu Rutherford wiemɔ lɛ mli lɛ hã ehiɛnɔkamɔ fɛɛ tsake.

2. Be ni Nyɛminuu Rutherford hãa ewiemɔ lɛ, mɛɛ shishinumɔ hee ejie lɛ kpo?

2 Be ni Nyɛminuu Rutherford hãa wiemɔ lɛ, etsɔɔ mɛi ni feɔ asafo babaoo loo “asafoku babaoo” ni atsĩ tã yɛ Kpojiemɔ 7:9 lɛ. Nakai beiaŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ heɔ amɛyeɔ akɛ, asafoku babaoo lɛ mli bii lɛ hu sɔmɔ Yehowa, shi amɛsɔmɔɔɔ lɛ jogbaŋŋ tamɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ni amɛ hu amɛbaaya ŋwɛi. Shi Nyɛminuu Rutherford jɛ Ŋmalɛ lɛ mli ehã efee faŋŋ akɛ, asafoku babaoo lɛ eyaŋ ŋwɛi. Moŋ lɛ, amɛji Kristo gwantɛŋi krokomɛi * lɛ ateŋ mɛi ni baafo “amanehulu kpeteŋkpele lɛ” ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. (Kpo. 7:14) Yesu kɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Miyɛ gwantɛŋi krokomɛi ni jɛɛɛ toi atsũ nɛɛ mli; esa akɛ mikɛ amɛ hu aba mli, ni amɛbaabo migbee toi, ni amɛbaatsɔ tooku kome yɛ tookwɛlɔ kome shishi.” (Yoh. 10:16) “Gwantɛŋi krokomɛi” nɛɛ ji Yehowa Odasefoi anɔkwafoi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Mat. 25:31-33, 46) Shishinumɔ hee nɛɛ ni aná yɛ mɛi ni asafoku babaoo lɛ ji lɛ he lɛ hã Yehowa tsuji pii ahiɛnɔkamɔ tsake, tamɔ nyɛmi nuu lɛ ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ.​—Lala 97:11; Abɛi 4:18.

SHISHINUMƆ HEE LƐ HÃ MƐI BABAOO AHIƐNƆKAMƆ TSAKE

3-4. Yɛ kpee wulu lɛ ni afee yɛ afi 1935 lɛ shishi lɛ, mɛɛ hiɛnɔkamɔ nyɛmimɛi lɛ babaoo bayɔse akɛ amɛyɔɔ? Ni mɛni hewɔ?

3 Be ni Nyɛminuu Rutherford hã ewiemɔ lɛ kɛshɛ he ko lɛ, ekɛɛ akɛ: “Nyɛfainɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ kɛya naanɔ lɛ ate shi adamɔ shi.” Mɛi ni tee nakai kpee lɛ eko lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ, be ni ekɛɛ nakai lɛ, mɛi aaafee 20,000 ni eba kpee lɛ shishi lɛ ateŋ mɛi ni fa fe 10,000 te shi amɛdamɔ shi. Kɛkɛ ni Nyɛminuu Rutherford kɛ gbee ni wa wie akɛ: “Naa! Asafo babaoo lɛ!” Mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ fɛɛ bolɔ kɛ miishɛɛ. Mɛi ni te shi amɛdamɔ shi lɛ na faŋŋ akɛ, akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efɔko amɛ mu, ni no hewɔ lɛ, amɛfataaa mɛi ni baaya ŋwɛi lɛ ahe. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, abaptisi mɛi 840 yɛ kpee lɛ shishi, ni amɛteŋ mɛi babaoo ji gwantɛŋi krokomɛi lɛ mli bii.

4 Be ni ahã nakai wiemɔ lɛ agbe naa lɛ, oblanyo lɛ ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ kɛ mɛi pii ni no mli lɛ amɛyeɔ blodo lɛ ni amɛnuɔ wain lɛ eko yɛ Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi lɛ kpa yeli. Sane ko ni nyɛmi nuu ko wie lɛ hãa wɔnaa bɔ ni nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo nu he amɛhã. Ewie akɛ: “Miye blodo lɛ eko ni minu wain lɛ eko yɛ afi 1935 Kaimɔ lɛ shishi. Shi kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, miyeko eko dɔŋŋ. Miyɔse akɛ Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ efɔko mi mu, ni no hewɔ lɛ, mibɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ, shi moŋ, miyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ mahi shikpɔŋ lɛ nɔ ni maye mabua ni asaa nɔ fɛfɛo ni etsɔ Paradeiso.” (Rom. 8:16, 17; 2 Kor. 1:21, 22) Kɛjɛ afi 1935 kɛbaa nɛɛ lɛ, asafoku babaoo lɛ yi etee nɔ efa babaoo, ni amɛkɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ efee ekome kɛmiisɔmɔ.

5. Kɛ́ be ko ni eho lɛ mɔ ko yeɔ Kaimɔ lɛ he okadi nibii lɛ eko shi ekpa lɛ, te Yehowa naa lɛ ehãa tɛŋŋ?

5 Te Yehowa naa mɛi ni kpa blodo lɛ yeli kɛ wain lɛ numɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi kɛjɛ afi 1935 lɛ kɛbaa lɛ ehãa tɛŋŋ? Ni ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ mɔ ko ni abaptisi lɛ lɛ yeɔ blodo lɛ eko ni enuɔ wain lɛ eko yɛ Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi, shi sɛɛ mli lɛ ebayɔse akɛ asomoaŋ afɔko lɛ mu hu? (1 Kor. 11:28) Te Yehowa baana lɛ ehã tɛŋŋ? Mɛi komɛi yɛ ni no mli lɛ amɛyeɔ Kaimɔ lɛ okadi nibii lɛ eko ejaakɛ amɛnuko nibii ashishi ni no hewɔ lɛ amɛnu he akɛ amɛfata mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Kɛ́ amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛtɔ̃, ni amɛkpa okadi nibii lɛ yeli, ni amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa ni amɛye lɛ anɔkwa lɛ, Yehowa baaná amɛhe miishɛɛ, ni ebaabu amɛ efata gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ amrɔ nɛɛ kɛ́ amɛtee Kaimɔ lɛ shishi lɛ amɛyeŋ blodo lɛ eko ni amɛnuŋ wain lɛ eko moŋ, shi amɛbaaya kɛ̃ kɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã amɛ lɛ waa.

HEGBƐ KRƐDƐƐ KO

6. Mɛni Yesu efã ŋwɛibɔfoi lɛ akɛ amɛfee?

6 Amrɔ nɛɛ ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ ebɛŋkɛ waa lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔbaahe be fioo kɛsusu nɔ ni Kpojiemɔ yitso 7 lɛ kɛɔ yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu kɛ asafoku babaoo lɛ he lɛ he. Yɛ nakai yitso lɛ shishijee lɛ, Yohane na ni Yesu miifã ŋwɛibɔfoi komɛi akɛ amɛya nɔ amɛhiɛ kɔɔyɔi ejwɛ ni kɛ hiɛkpatamɔ baaba lɛ amli kɛyashi abaasɔo Kristofoi fɛɛ ni afɔ amɛ mu lɛ anaa nɔ ni ji naagbee nɔ, ni tsɔɔ akɛ, amɛbaahiɛ mli kɛyashi Yehowa baabu mɛi nɛɛ akɛ mɛi ni eye anɔkwa kɛyawula shi. (Kpo. 7:1-4) Yehowa baajwere Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ amɛnɔkwayeli lɛ hewɔ, ni ebaahã amɛkɛ Kristo aye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi yɛ ŋwɛi. (Kpo. 20:6) Kɛ́ mɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu lɛ ayi shɛ yɛ ŋwɛi lɛ, Yehowa, Yesu, kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ fɛɛ baaná miishɛɛ waa.

Asafoku babaoo lɛ wo atadei yɛji kakadaji, ni amɛhiɛ tɛŋ blɛoi yɛ amɛdɛŋ. Amɛdamɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛ sɛi ni kpɛɔ kaŋkaŋ lɛ kɛ Gwantɛŋbi lɛ hiɛ (Kwɛmɔ kuku 7)

7. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ Kpojiemɔ 7:9, 10 lɛ, namɛi Yohane na yɛ ninaa mli? Ni no mli lɛ, mɛni amɛfeɔ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

7 Be ni Yohane wie mɛi 144,000 ni baaye nɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi lɛ ahe egbe naa lɛ, ena nɔ ko ni sa kadimɔ waa. Ena “asafoku babaoo ko,” ni awie yɛ amɛhe akɛ amɛji mɛi ni baaje Harmagedon ta lɛ mli. Nɔ kome ni hãa esoroɔ kuu nɛɛ yɛ mɛi 144,000 lɛ ahe ji akɛ, amɛyi fa waa bɔ ni anyɛɛɛ akane. (Kanemɔ Kpojiemɔ 7:9, 10.) Awie yɛ asafoku nɛɛ he akɛ: “Amɛwo atadei yɛji kakadaji.” Ni tsɔɔ akɛ, amɛhãko Satan je lɛ ‘awo amɛhe muji’ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ, ni amɛye Nyɔŋmɔ kɛ Kristo anɔkwa. (Yak. 1:27) Amɛbolɔɔ kɛ gbee ni wa akɛ, Yehowa kɛ Yesu ni ji Nyɔŋmɔ Gwantɛŋbi lɛ ehere amɛyiwala. Agbɛnɛ hu, amɛhiɛ tɛŋ blɛoi yɛ amɛdɛŋ, ni enɛ tsɔɔ akɛ, amɛyɛ miishɛɛ akɛ Yehowa ewó Yesu Maŋtsɛ.​—Okɛto Yohane 12:12, 13 lɛ he.

8. Yɛ nɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 7:11, 12 lɛ naa lɛ, te mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ baanu he amɛhã tɛŋŋ yɛ asafoku babaoo lɛ he?

8 Kanemɔ Kpojiemɔ 7:11, 12. Be ni mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ na asafoku babaoo lɛ, te amɛnu he amɛhã tɛŋŋ? Yohane kɛɛ amɛ fɛɛ amɛmii shɛ amɛhe waa. Enɛ hãa wɔnaa akɛ, wɔsɛɛ kɛ́ gbalɛ nɛɛ ba mli, ni asafoku babaoo lɛ je amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ amii baashɛ amɛhe waa.

9. Yɛ nɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 7:13-15 lɛ naa lɛ, mɛni asafoku babaoo lɛ feɔ amrɔ nɛɛ?

9 Kanemɔ Kpojiemɔ 7:13-15. Yohane wie akɛ asafoku babaoo lɛ ‘efɔ amɛtadei kakadaji lɛ ahe ni amɛhã eyɛ futaa yɛ Gwantɛŋbi lɛ lá lɛ mli.’ Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, amɛyɛ henilee ni he tse, ni Yehowa buɔ amɛ akɛ jalɔi. (Yes. 1:18) Amɛji Kristofoi ni ejɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ, ni amɛheɔ amɛyeɔ waa akɛ, Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ hewɔ lɛ, Yehowa kɛ amɛhe eshai lɛ eke amɛ ni amɛbaanyɛ amɛkɛ lɛ abɔ naanyo. (Yoh. 3:36; 1 Pet. 3:21) Enɛ hewɔ lɛ, amɛdamɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛ sɛi lɛ hiɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni “amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ hãa lɛ jetsɛremɔ kɛ jenamɔ.” Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa amɛ fe nɔ fɛɛ nɔ yɛ shihilɛ mli, ni no hewɔ lɛ, amɛkɛ ekãa tsuɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ lɛ. Anɔkwa, amɛ amɛtsuɔ nitsumɔ nɛɛ tsiimɔ.​—Mat. 6:33; 24:14; 28:19, 20.

Asafoku babaoo lɛ mli bii lɛ eje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli, ni amɛná miishɛɛ waa (Kwɛmɔ kuku 10)

10. Mɛni Nyɔŋmɔ baafee ehã asafoku babaoo lɛ? Ni mɛɛ shiwoo baaba mli?

10 Yehowa baaya nɔ ekwɛ asafoku babaoo ni baaje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ anɔ jogbaŋŋ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ baalɛɛ emama tsũ lɛ mli kɛha amɛnɔ.” Nakai beiaŋ lɛ, shiwoo ni gwantɛŋi krokomɛi lɛ ekpa gbɛ aahu akɛ ebaaba mli lɛ baaba mli kɛmɔ shi, no ji, ‘Nyɔŋmɔ baatsumɔ amɛhiŋmɛiiaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni mɔ ko yeŋ awerɛho dɔŋŋ, ni mɔ ko hu fóŋ dɔŋŋ, ni mɔ ko hu piŋŋ dɔŋŋ.’​—Kpo. 21:3, 4.

11-12. (a) Tamɔ bɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 7:16, 17 lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi asafoku babaoo lɛ baaná? (b) Mɛni hewɔ gwantɛŋi krokomɛi lɛ daa Nyɔŋmɔ shi lɛ? Mɛni ji gbɛ kome ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛjie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo yi?

11 Kanemɔ Kpojiemɔ 7:16, 17. Ŋmɛnɛ lɛ, ohia loo tawuu kɛ basabasafeemɔ hewɔ lɛ, hɔmɔ miiye Yehowa tsuji komɛi. Amɛteŋ mɛi komɛi hu yɛ ni awo amɛ tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Shi asafoku babaoo lɛ mli bii lɛ le akɛ, kɛ́ akpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, amɛbaaná mumɔ niyenii pii kɛ heloonaa niyenii pii be fɛɛ be, ni enɛ hãa amɛmii shɛɔ amɛhe waa. Kɛ́ Yehowa fɔse emlifu ni naa wa lɛ eshwie jeŋmaji lɛ anɔ kɛkpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ lɛ, asafoku babaoo lɛ mli bii lɛ nuŋ ‘dɔlɛ ni naa wa’ ko he, no ji, Yehowa mlifu lɛ baŋ amɛnɔ. Kɛ́ amanehulu kpeteŋkpele lɛ ba naagbee lɛ, Yesu baatsɔɔ asafoku babaoo lɛ gbɛ kɛya “wala nuhiŋmɛii” lɛ ahe, ni tsɔɔ akɛ, ebaahã amɛhi shi kɛya naanɔ. Hegbɛ ni asafoku babaoo lɛ baaná lɛ nɔ bɛ. Bo lɛ, susumɔ he okwɛ. Yɛ adesai akpekpe toi akpei abɔ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ lɛ ateŋ lɛ, amɛ pɛ ni ekolɛ amɛsaŋ amɛnaa gbele kɔkɔɔkɔ!​—Yoh. 11:26.

12 Gwantɛŋi krokomɛi lɛ hu daa Yehowa kɛ Yesu shi waa akɛ ehã amɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ! Eyɛ mli akɛ afɔko amɛ mu koni amɛya ŋwɛi moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ hi fe amɛ. Afɔ wɔ mu jio, afɔko wɔ mu jio, wɔbaanyɛ wɔjie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo yi. Ni gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔfee nakai ji, ni wɔbaaya Nuŋtsɔ Lɛ Gbɛkɛ Niyeli lɛ shishi.

JƐƐ OTSUIŊ FƐƐ OJIE NYƆŊMƆ KƐ KRISTO YI YƐ KAIMƆ LƐ SHISHI

Blodo lɛ kɛ wain lɛ ni akɛtsɔɔ wɔhiɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ kaiɔ wɔ akɛ Yesu gbo yɛ wɔhewɔ koni wɔná wala (Kwɛmɔ kuku 13-15)

13-14. Mɛni hewɔ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ aya Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ?

13 Akɔntaabuu tsɔɔ akɛ, yɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, kɛ́ mɛi akpe tee Kaimɔ lɛ shishi lɛ, bei pii lɛ, mɔ kome pɛ yeɔ Kaimɔ lɛ okadi nibii lɛ eko. No hewɔ lɛ, asafoi pii yɛ ni amɛbɛ mɛi ni yeɔ Kaimɔ lɛ okadi nibii lɛ eko. Mɛi ni yaa Kaimɔ lɛ shishi lɛ ateŋ mɛi pii ji mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ. Kɛ́ nakai ni lɛ, mɛni hewɔ amɛyaa mɔ? Wɔbaanyɛ wɔkɛto nɔ hewɔ ni mɛi yaa amɛnanemɛi ayookpeemɔ shishi lɛ he. Amɛyaa koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ mɛi ni yaabote gbalashihilɛ mli lɛ, ni amɛbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛye amɛbua amɛ. Nakai nɔŋŋ eji yɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ hu agbɛfaŋ. Amɛyaa Kaimɔ lɛ shishi koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Kristo kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ni amɛbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛye amɛbua amɛ. Agbɛnɛ hu, amɛyaa koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ, ni amɛle akɛ, nakai afɔle lɛ hewɔ amɛyɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.

14 Nɔ kroko ni he hiaa hewɔ ni gwantɛŋi krokomɛi lɛ yaa Kaimɔ lɛ shishi ji, koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛboɔ Yesu toi. Be ni Yesu to Kaimɔ lɛ shishi lɛ, ekɛɛ ebɔfoi anɔkwafoi lɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛfea enɛ kɛkaia mi.” (1 Kor. 11:23-26) No hewɔ lɛ, bei abɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi yɔɔ shikpɔŋ nɔ lolo lɛ, gwantɛŋi krokomɛi lɛ baakã he amɛya Nuŋtsɔ Lɛ Gbekɛ Niyeli lɛ shishi, ni anɔkwa jeee amɛ pɛ amɛbaaya. Shi amɛbaafɔ̃ mɛi fɛɛ nine ni amɛfata amɛhe kɛya.

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛjie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo yi yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

15 Kɛ́ wɔtee Kaimɔ lɛ shishi lɛ, wɔnáa hegbɛ wɔláa ni wɔsɔleɔ kɛjieɔ Yehowa kɛ Kristo yi. Afi nɛɛ, wiemɔ ni abaahã yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ yitso ji, “Ohiɛ Asɔ Nɔ Ni Nyɔŋmɔ Kɛ Kristo Efee Ehã Bo Lɛ!” Wiemɔ nɛɛ baahã wɔhiɛ asɔ nɔ ni Yehowa kɛ Kristo efee ehã wɔ lɛ waa. Be ni akɛ blodo lɛ kɛ wain lɛ tsɔɔ wɔhiɛ yɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ, nyɛhãa wɔsusua nɔ ni amɛdamɔ shi kɛhã lɛ he, ni ji Yesu gbɔmɔtso kɛ elá lɛ, ni wɔkai akɛ, Yehowa hã e-Bi lɛ bagbo yɛ wɔhewɔ koni wɔná wala. (Mat. 20:28) Mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ kɛ e-Bi lɛ baaya Kaimɔ lɛ shishi.

DAA YEHOWA SHI YƐ HIƐNƆKAMƆ NI EHÃ BO LƐ HEWƆ

16. Mɛɛ gbɛ nɔ gwantɛŋi krokomɛi lɛ tamɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ nɔŋŋ?

16 Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yehowa ebuuu mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ akɛ amɛhe yɛ sɛɛnamɔ fe gwantɛŋi krokomɛi lɛ. Esumɔɔ amɛ fɛɛ pɛpɛɛpɛ. Ani jeee e-Bi lɛ lá ni jara wa lɛ ekɛhe amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ? Nɔ pɛ ni hãa esoroɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe ji, amɛhiɛnɔkamɔ lɛ. No hewɔ lɛ, afɔ wɔ mu jio, afɔko wɔ mu jio lɛ, Yehowa miikpa gbɛ akɛ wɔbaaye lɛ kɛ Kristo anɔkwa. (Lala 31:23) Agbɛnɛ hu, esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ, afɔ wɔ mu jio, afɔko wɔ mu jio lɛ, Yehowa baanyɛ ahã wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ falɛ ni he hiaa wɔ.

17. Mɛni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ miikpa gbɛ waa?

17 Akɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ fɔɔɔ mɔ ko; Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ni kɛwoɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ atsuiŋ akɛ amɛbaaya ŋwɛi. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ susuɔ amɛhiɛnɔkamɔ lɛ he, amɛsɔleɔ yɛ he, ni amɛkɛ miishɛɛ miikpa be ni amɛbaaya ŋwɛi ni amɛnine ashɛ amɛjweremɔnɔ lɛ nɔ lɛ gbɛ waa. Amɛjwɛŋmɔ nyɛŋ akpele bɔ ni mumɔŋ gbɔmɔtsei ni abaahã amɛ lɛ baafee lɛ he. (Fip. 3:20, 21; 1 Yoh. 3:2) Kɛ̃lɛ, amɛmiikpa be ni amɛkɛ Yehowa, Yesu, ŋwɛibɔfoi lɛ, kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni atee amɛ shi kɛtsɔ amɛhiɛ lɛ baakpe yɛ ŋwɛi yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ gbɛ.

18. Mɛni gwantɛŋi krokomɛi lɛ miikpa gbɛ waa?

18 Gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahiɛnɔkamɔ ji akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni enɛ lɛ, eji nɔ ko ni adesai fɛɛ shweɔ. (Jaj. 3:11) Amɛkɛ miishɛɛ miikpa be ni amɛbaaye amɛbua ni asaa shikpɔŋ lɛ nɔ fɛfɛo ni etsɔ Paradeiso lɛ gbɛ. Amɛmiikpa be ni amɛ diɛŋtsɛ amɛbaamamɔ tsũi, amɛfee amɛŋmɔji, ni amɛ kɛ amɛbii fɛɛ aná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa lɛ gbɛ. (Yes. 65:21-23) Amɛfeɔ amɛhe mfoniri ni amɛfã gbɛ kɛtee shikpɔŋ lɛ nɔ hei srɔtoi ni amɛmiikwɛ gɔji, koi, kɛ ŋshɔi fɛfɛji, ni amɛmiikase nibii fɛɛ ni Yehowa ebɔ lɛ ahe nii. Shi nɔ ni hãa amɛnáa miishɛɛ fe fɛɛ ji, le ni amɛle akɛ naanyobɔɔ ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli baaya nɔ awa be fɛɛ be lɛ.

19. Mɛni wɔnáa hegbɛ wɔfeɔ yɛ Kaimɔ lɛ shishi? Ni afi nɛɛ mɛɛ be abaaye Kaimɔ lɛ?

19 Yehowa ehã etsuji fɛɛ ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã lɛ lɛ hiɛnɔkamɔ ni nɔ bɛ. (Yer. 29:11) Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ hãa wɔ fɛɛ hegbɛ kpele ni wɔjie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo yi yɛ nɔ ni amɛfee amɛhã wɔ koni wɔhi shi kɛya naanɔ lɛ hewɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Kaimɔ lɛ ji kpee ni he hiaa fe fɛɛ kɛhã anɔkwa Kristofoi yɛ afi lɛ mli. Abaaye Kaimɔ lɛ Hɔɔ, March 27, 2021. Mɛi pii baaná hegbɛ amɛya nifeemɔ ni he hiaa nɛɛ shishi ni amɛnáaa naagba ko kwraa. Mɛi komɛi hu yɛ ni abaate shi awo amɛ, shi amɛbaaya kɛ̃. Mɛi komɛi po baaye yɛ tsuŋwoo mli. Yehowa, Yesu, ŋwɛibɔfoi lɛ, kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni atee amɛ shi lɛ baana ni wɔmiiye Kaimɔ lɛ. Eba akɛ, asafo fɛɛ asafo, kuu fɛɛ kuu, kɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baaye Kaimɔ lɛ afi nɛɛ baaná miishɛɛ waa!

LALA 150 Taomɔ Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ Koni Ehere Oyiwala

^ kk. 5 March 27, 2021 lɛ ji gbi krɛdɛɛ kɛhã Yehowa Odasefoi, ejaakɛ nakai gbi lɛ gbɛkɛ lɛ, wɔbaaye Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ. Mɛi ni baaba Kaimɔ lɛ shishi lɛ ateŋ mɛi pii ji kuu ni Yesu tsɛ amɛ akɛ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ mli bii. Mɛɛ nɔ ko ni sa kadimɔ waa ahã Kristofoi le yɛ kuu nɛɛ he yɛ afi 1935? Mɛɛ jɔɔmɔi ni nɔ bɛ kuu nɛɛ mli bii lɛ baaná yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ sɛɛ? Ni eyɛ mli akɛ kuu nɛɛ mli bii lɛ yeŋ Kaimɔ lɛ okadi nibii lɛ eko moŋ, shi mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛjie Nyɔŋmɔ kɛ Kristo yi yɛ Kaimɔ lɛ shishi?

^ kk. 2 WIEMƆI NI ATSƆƆ MLI: Gwantɛŋi krokomɛi lɛ ji Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi batsɔmɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi yɛ naagbee gbii lɛ amli. Asafoku babaoo lɛ ji gwantɛŋi krokomɛi lɛ ateŋ mɛi ni baahi wala mli be ni Kristo baakojo adesai yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, ni abaahere amɛyiwala kɛfo amanehulu kpeteŋkpele lɛ.