Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 2

Nibii Ni Wɔbaanyɛ Wɔkase Yɛ “Kaselɔ Ni Yesu Sumɔɔ Lɛ” Lɛ He

Nibii Ni Wɔbaanyɛ Wɔkase Yɛ “Kaselɔ Ni Yesu Sumɔɔ Lɛ” Lɛ He

“Nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔsumɔsumɔa wɔhe, ejaakɛ suɔmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mli ejɛ.”​—1 YOH. 4:7.

LALA 105 “Nyɔŋmɔ Lɛ, Suɔmɔ Ji Lɛ”

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Te Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ hãa onuɔ he ohãa tɛŋŋ?

BƆFO YOHANE ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yoh. 4:8) Wɔle akɛ Nyɔŋmɔ ni hã wɔ wala. Shi sane kuku ni Yohane ŋma nɛɛ kaiɔ wɔ hu akɛ, suɔmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ejɛ. Yehowa sumɔɔ wɔ waa, ni no hewɔ lɛ, wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ shweshweeshwe, wɔnáa miishɛɛ, ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli.

2. Yɛ nɔ ni awie yɛ Mateo 22:37-40 lɛ naa lɛ, mɛni ji kitãi enyɔ ni he hiaa fe fɛɛ? Ni mɛni hewɔ bei komɛi lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaaye kitã ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ?

2 Akɛ Kristofoi lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, esa akɛ wɔjie suɔmɔ kpo, ejaakɛ eji famɔ. (Kanemɔ Mateo 22:37-40.) Kɛ́ wɔbale Yehowa jogbaŋŋ lɛ, ekolɛ ewaŋ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaaye klɛŋklɛŋ kitã ni atsĩ tã yɛ ŋmalɛ lɛ mli akɛ wɔsumɔ Yehowa lɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa eye emuu, ni bɔ ni ekɛ wɔ yeɔ ehãa lɛ hãa wɔnaa akɛ, esusuɔ wɔhe ni emli hi. Shi ekolɛ ebaawa kɛhã wɔ akɛ wɔbaaye kitã ni ji enyɔ, ni ji, “Suɔmɔ onyɛmi gbɔmɔ” lɛ nɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔnyɛmimɛi gbɔmɛi, ni ŋmalɛ lɛ kɛɛ wɔsumɔ amɛ, tamɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ nɛkɛ lɛ, yeee emuu. Enɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, amɛwieɔ nibii komɛi loo amɛfeɔ nibii komɛi ni hãa wɔnuɔ he akɛ amɛsusuuu wɔhe loo amɛsumɔɔɔ wɔsane. Yehowa le akɛ wɔkɛ shihilɛ ni tamɔ nakai baakpe. No hewɔ lɛ, ekɛ emumɔ lɛ tsirɛ mɛi ni ŋmala Biblia lɛ ateŋ mɛi komɛi koni amɛtsɔɔ wɔ nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔsumɔ mɛi kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔfee nakai. Mɛi nɛɛ ateŋ mɔ kome ji, Yohane.​—1 Yoh. 3:11, 12.

3. Mɛni Yohane wie shii abɔ?

3 Yɛ Biblia mli woji ni Yohane ŋmala lɛ amli lɛ, ewie shii abɔ akɛ, esa akɛ Kristofoi ajie suɔmɔ kpo. Anɔkwa, yɛ mɛi ni ŋmala Sanekpakpai lɛ ateŋ lɛ, Yohane ji mɔ ni wie suɔmɔ he fe fɛɛ. Be ni Yohane ŋma Sanekpakpa lɛ kɛ woji etɛ krokomɛi ni eŋmala lɛ, no mli lɛ, eye aaafee afii 100. Nibii ni akɛ mumɔ tsirɛ lɛ ni eŋmala yɛ woji nɛɛ amli lɛ hãa wɔnaa akɛ, esa akɛ Kristofoi ajie suɔmɔ kpo yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfeɔ lɛ mli. (1 Yoh. 4:10, 11) Shi lɛ Yohane lɛ diɛŋtsɛ lɛ, ehe lɛ be saŋŋ dani ebale enɛ.

4. Ani Yohane jie suɔmɔ kpo be fɛɛ be?

4 Be ni Yohane ji oblanyo lɛ, jeee be fɛɛ be ejie suɔmɔ kpo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ, Yesu kɛ ekaselɔi lɛ miifã gbɛ kɛmiijɛ Galilea kɛmiiya Yerusalem ni amɛyatsɔ Samaria. Be ni amɛtee akrowa ko mli yɛ Samaria lɛ, mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ hereee amɛ. Mɛni Yohane fee? Ekɛ enyɛmi nuu Yakobo bi Yesu kɛji amɛhã la ajɛ ŋwɛi ni ebakpãtã mɛi ni yɔɔ akrowa lɛ mli lɛ fɛɛ ahiɛ lo. (Luka 9:52-56) Be kroko hu lɛ, Yohane eyajieee suɔmɔ kpo etsɔɔɔ bɔfoi krokomɛi lɛ. Ekɛ enyɛmi nuu Yakobo yabi Yesu koni ehã amɛ gbɛhei wuji yɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ mli, ni eeenyɛ efee akɛ, amɛkɛɛ amɛmami ni eyabi ehã amɛ. Be ni bɔfoi krokomɛi lɛ ná amɛle nɔ ni Yakobo kɛ Yohane efee lɛ, amɛmli fu waa. (Mat. 20:20, 21, 24) Shi yɛ tɔmɔi ni Yohane tɔ̃ nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yesu sumɔ lɛ.​—Yoh. 21:7.

5. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

5 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii komɛi ni tee nɔ yɛ Yohane shihilɛ mli lɛ ahe, ni wɔbaapɛi nibii komɛi ni eŋmala yɛ suɔmɔ he lɛ hu amli. Enɛ baaye abua wɔ ni wɔna bɔ ni wɔbaafee wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaana nɔ kome ni he hiaa waa ni weku yitso ko baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ eweku lɛ.

WƆNIFEEMƆI HÃA ANAA AKƐ WƆYƐ SUƆMƆ

Yehowa tsu e-Bi lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ koni ebagbo ehã wɔ, ni no hãa wɔnaa akɛ esumɔɔ wɔ waa (Kwɛmɔ kuku 6-7)

6. Mɛni Yehowa efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ?

6 Kɛ́ mɔ ko sane kã wɔtsui nɔ, ni wɔkɛɔ lɛ nibii ni hãa enáa miishɛɛ lɛ, ani no pɛ kɛkɛ tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ? Ekolɛ nakai wɔbaasusu. Shi anɔkwa sane ji, kɛ́ wɔsumɔɔ mɔ ko lɛɛlɛŋ lɛ, belɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔi hu atsɔɔ nakai. (Okɛto Yakobo 2:17, 26 lɛ he.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa sumɔɔ wɔ, ni ewie nibii kpakpai pii yɛ Biblia lɛ mli ni hãa wɔnaa nakai. (Lala 25:10; Rom. 8:38, 39; 1 Yoh. 4:19) Shi jeee nibii ni Nyɔŋmɔ wieɔ lɛ pɛ ahewɔ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ esumɔɔ wɔ. Nibii ni efeɔ lɛ hu hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, esumɔɔ wɔ. Yohane ŋma akɛ: “Enɛ nɔ atsɔ ajie Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kpo yɛ wɔgbɛfaŋ, no ji akɛ, Nyɔŋmɔ tsu e-Bi koome lɛ kɛba je lɛ mli koni wɔtsɔ enɔ wɔná wala.” (1 Yoh. 4:9) Yehowa hã e-Bi ni esumɔɔ lɛ na nɔ ni egbo ehã wɔ. (Yoh. 3:16) Ani enɛ etsɔɔɔ faŋŋ akɛ Yehowa sumɔɔ wɔ lɛɛlɛŋ?

7. Mɛni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ?

7 Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ esumɔɔ amɛ. (Yoh. 13:1; 15:15) Shi jeee ewiemɔ pɛ hã ana akɛ esumɔɔ amɛ kɛ wɔ fɛɛ waa; enifeemɔ hu hã ana nakai. Yesu wie akɛ: “Mɔ ko bɛ suɔmɔ ni da fe enɛ, akɛ mɔ kɛ ewala baafɔ̃ shi ehã enanemɛi.” (Yoh. 15:13) Kɛ́ wɔjwɛŋ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee amɛhã wɔ lɛ he lɛ, mɛni esa akɛ no atsirɛ wɔ ni wɔfee?

8. Mɛni 1 Yohane 3:18 lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee?

8 Kɛ́ wɔbo Yehowa kɛ Yesu toi lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ. (Yoh. 14:15; 1 Yoh. 5:3) Ni Yesu fã wɔ akɛ ‘wɔsumɔsumɔɔ wɔhe.’ (Yoh. 13:34, 35) Esaaa akɛ wɔkɛɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛkɛ akɛ wɔsumɔɔ amɛ. Esa akɛ wɔkɛ wɔnifeemɔi hu atsɔɔ nakai. (Kanemɔ 1 Yohane 3:18.) Mɛni kɛ mɛni nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ?

SUƆMƆ ONYƐMIMƐI KRISTOFOI LƐ

9. Mɛni suɔmɔ ni Yohane yɔɔ lɛ tsirɛ lɛ ni efee?

9 Kulɛ, Yohane baanyɛ aya nɔ ekɛ epapa atsu wuoyaa nitsumɔ lɛ ni ená shika pii. Shi efeee nakai. Moŋ lɛ, ekɛ ewala afii ni eshwɛ lɛ ye ebua mɛi ni amɛbale Yehowa kɛ Yesu. Yohane náaa nibii mlɛo yɛ gbɛ ni ekɔ nɛɛ hewɔ. Awa lɛ yi, ni yɛ aaafee afi 96 Ŋ.B. be ni egbɔ lɛ, atswa enaneshi tu kɛtee he kroko yɛ shiɛmɔ ni eshiɛɔ lɛ hewɔ. (Bɔf. 3:1; 4:1-3; 5:18; Kpo. 1:9) Be ni awo Yohane tsuŋ yɛ Yesu he sane ni eshiɛɔ lɛ hewɔ po lɛ, ehã ana faŋŋ akɛ, eesusu enyɛmimɛi lɛ ahe lolo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni eyɔɔ Patmo ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ, ajie ninaa ko kpo atsɔɔ lɛ, ni eŋma ninaa nɛɛ efɔ̃ shi, ni ehã akɛmaje asafoi lɛ, koni amɛle “nibii ni sa akɛ aba mli oya nɔŋŋ” lɛ. (Kpo. 1:1) No sɛɛ lɛ, Yohane ŋma Yohane Sanekpakpa ni wieɔ Yesu wala shihilɛ kɛ eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he sane lɛ, ni eeenyɛ efee akɛ, eŋma wolo nɛɛ be ni ajie lɛ kɛje Patmo lɛ sɛɛ. Agbɛnɛ hu, eŋma woji etɛ krokomɛi ni ekɛwo enyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ ni ekɛwaje amɛ. Te obaafee tɛŋŋ okase Yohane ni bo hu okɛ ohe ashã afɔle ohã mɛi?

10. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ mɛi?

10 Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ mɛi ji, ni wɔkɛ wɔwala baafee nibii kɛye wɔbua mɛi. Mɛi ni yɔɔ Satan je lɛ mli lɛ baasumɔ ni wɔsusu wɔ pɛ wɔhe, ni wɔkɛ wɔbe kɛ wɔhewalɛ fɛɛ atao shika loo wɔfee gbɛ́i wɔhã wɔhe. Shi anɔkwa Kristofoi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ efeee nakai. Moŋ lɛ, amɛkɛ amɛhe shãa afɔle, ni amɛkɛ be babaoo shiɛɔ sane kpakpa lɛ ni amɛyeɔ amɛbuaa mɛi ni amɛkɛ Yehowa abɔ naanyo. Amɛteŋ mɛi komɛi po kɛ amɛbe fɛɛ shiɛɔ ni amɛtsɔɔ mɛi nii.

Nibii ni wɔfeɔ wɔhãa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kɛ wɔweku lɛ hãa amɛnaa akɛ wɔsumɔɔ amɛ (Kwɛmɔ kuku 11, 17) *

11. Mɛni nyɛmimɛi anɔkwafoi pii feɔ kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa kɛ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

11 Nyɛmimɛi anɔkwafoi pii kɛ be babaoo tsuɔ nii koni amɛnyɛ amɛkwɛ amɛhe kɛ amɛwekui lɛ. Kɛ̃lɛ, nyɛmimɛi anɔkwafoi nɛɛ feɔ bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ kɛyeɔ amɛbuaa Yehowa asafo lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi yayeɔ amɛbuaa yɛ hei ni oshãra eba yɛ. Mɛi komɛi hu yeɔ amɛbuaa kɛmamɔɔ asafo lɛ tsũi, ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsu onia kɛfi jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ. Amɛfeɔ nibii nɛɛ fɛɛ ejaakɛ amɛsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ amɛnyɛmi gbɔmɔ. Daa otsi lɛ, wɔyaa asafoŋ kpeei ni wɔkɛ wɔhe woɔ mli, ni enɛ hu tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa. Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ, wɔnuɔ he akɛ etɔ wɔ moŋ, shi wɔyaa asafoŋ kpeei nɛɛ kɛ̃. Eyɛ mli akɛ bei komɛi kɛ́ wɔbaahã saji ahetoo lɛ, wɔtsui fãa moŋ, shi wɔmiaa wɔhiɛ wɔhãa hetoo kɛ̃. Ni eyɛ mli akɛ wɔ fɛɛ wɔkɛ naagbai miikpe moŋ, shi wɔwoɔ wɔnyɛmimɛi lɛ hewalɛ dani ajeɔ asafoŋ kpeei ashishi loo be ni akpa. (Heb. 10:24, 25) Ani eŋɔɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ feɔ nibii kɛyeɔ amɛbuaa wɔ?

12. Mɛni ji nɔ kroko ni Yohane fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

12 Yohane jie enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayi, ni no hã ana akɛ esumɔɔ amɛ. Shi nɔ kroko hu ni efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ amɛ ji, ewo amɛ ŋaa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ woji ni Yohane ŋmala lɛ amli lɛ, ejie enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ayi yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ kɛ nitsumɔi kpakpai ni amɛtsuɔ lɛ ahewɔ. Shi ekɛ hiɛdɔɔ wo amɛ ŋaa hu yɛ esha he. (1 Yoh. 1:8–2:1, 13, 14) Esa akɛ wɔ hu wɔjie wɔnyɛmimɛi lɛ ayi yɛ nibii kpakpai ni amɛfeɔ lɛ ahewɔ. Shi kɛ́ wɔna akɛ mɔ ko miikɔ su gbonyo ko loo eefee nɔ ko ni ehiii lɛ, esa akɛ wɔjɛ mlihilɛ mli wɔwo lɛ ŋaa yɛ he, ni no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ lɛ. Ja wɔfee ekãa dani wɔbaanyɛ wɔwo wɔnaanyo ko ŋaa. Shi Biblia lɛ kɛɔ akɛ, naanyo kpakpa lɛ ‘ejɔɔ enaanyo naa,’ loo ejajeɔ lɛ kɛ́ egbá afã.​—Abɛi 27:17.

13. Mɛni esaaa akɛ wɔfeɔ?

13 Kɛ́ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ, nibii komɛi yɛ ni wɔfeŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ amɛwie nɔ ko ni wɔnyaaa he po lɛ, wɔmli fuŋ oya. Susumɔ nɔ ko ni ba be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he okwɛ. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ, ja amɛye eheloo ni amɛnu elá dani amɛbaaná wala. (Yoh. 6:53-57) Ekaselɔi lɛ ateŋ mɛi pii nu he akɛ wiemɔ nɛɛ mli wa tsɔ. No hewɔ lɛ, amɛshi lɛ. Shi Yohane kɛ Yesu nanemɛi krokomɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ shiii lɛ. Amɛtee nɔ amɛkpɛtɛ ehe. Amɛnuuu nɔ ni Yesu wie lɛ shishi, ni ekolɛ, amɛ hu amɛnaa kpɛ amɛhe yɛ he. Shi Yesu nanemɛi anɔkwafoi nɛɛ emuuu sane naa akɛ nɔ ni Yesu wie lɛ ejaaa, ni amɛmli fuuu lɛ yɛ he, ejaakɛ amɛheɔ lɛ amɛyeɔ ni amɛle akɛ lɛ etsɔɔ amɛ anɔkwalei ni kɔɔ Nyɔŋmɔ he. (Yoh. 6:60, 66-69) Kɛ́ wɔ hu wɔnanemɛi wie nɔ ko ni eyaŋɔɔɔ wɔnaa lɛ, esaaa akɛ wɔmli fuɔ amɛ oya. Moŋ lɛ, ehe miihia waa ni wɔŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛgbala nɔ ni amɛwie lɛ mli.​—Abɛi 18:13; Jaj. 7:9.

14. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnyɛɔ wɔnyɛmimɛi lɛ kɔkɔɔkɔ lɛ?

14 Yohane wo wɔ hewalɛ hu ni wɔkanyɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Kɛ́ wɔbooo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, wɔbaahã Satan aná hegbɛ ni ekɛ wɔ atsu nii. (1 Yoh. 2:11; 3:15) Nɔ ko nakai ba Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ ateŋ mɛi komɛi anɔ. No mli lɛ, Satan miifee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ ni ehã Nyɔŋmɔ webii lɛ anyɛ amɛhe ni mligbalamɔ aba amɛteŋ. Be ni Yohane ŋmala ewoji lɛ, no mli lɛ, mɛi komɛi ni miifee amɛnii tamɔ Satan lɛ eju shi kɛbote asafo lɛ mli. Amɛteŋ mɔ kome ji, Diotrefe. Efee nibii ni baanyɛ ekɛ mligbalamɔ aba asafo lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebuuu nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ tsu kɛba amɛŋɔɔ lɛ, ni mɛi ni feɔ mɛi ni esumɔɔɔ amɛsane lɛ gbɔ lɛ, eshwieɔ amɛ kɛjɛɔ asafo lɛ mli po. Enɛ lɛ, henɔwomɔ diɛŋtsɛ nɛ! (3 Yoh. 9, 10) Ŋmɛnɛ hu lɛ, Satan miibɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ebaanyɛ ni ekɛ mligbalamɔ aba Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔnyɛŋ wɔnyɛmimɛi lɛ kɔkɔɔkɔ. Moŋ lɛ, wɔbaaye wɔbua amɛ.

SUƆMƆ OWEKU LƐ

Yesu kɛɛ Yohane ni ekwɛ emami, ni eye ebua lɛ koni eya nɔ esɔmɔ Yehowa. Esa akɛ weku yitsei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu akwɛ amɛwekui lɛ yɛ heloo gbɛfaŋ ni amɛye amɛbua amɛ ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa (Kwɛmɔ kuku 15-16)

15. Mɛni esa akɛ weku yitso fɛɛ weku yitso akai?

15 Nɔ kome ni he hiaa waa ni weku yitso ko baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ eweku lɛ ji, ni ebaahã amɛ amɛheloonaa hiamɔ nii. (1 Tim. 5:8) Shi esa akɛ ekai akɛ, nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji, ni ebaaye ebua eweku lɛ ni amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli awa. (Mat. 5:3) Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ ehã weku yitsei. Yohane Sanekpakpa lɛ hãa wɔleɔ akɛ, be ni Yesu gboɔ yɛ piŋmɔ tso lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ, eesusu eweku lɛ he lolo. No mli lɛ, Yohane damɔ Yesu mami Maria masɛi yɛ he ni asɛŋ Yesu yɛ lɛ. Eyɛ mli akɛ Yesu miina nɔ waa moŋ, shi eto gbɛjianɔ koni Yohane akwɛ emami Maria. (Yoh. 19:26, 27) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yesu yɛ nyɛmimɛi ni kulɛ amɛbaanyɛ amɛkwɛ Maria ni amɛhã lɛ nibii ni he baahia lɛ. Shi etamɔ nɔ ni nakai beiaŋ lɛ, amɛteŋ mɔ ko ebatsɔko ekaselɔ. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu kɛ Maria wo mɔ ko ni baanyɛ ahã lɛ nibii ni he hiaa lɛ yɛ heloo gbɛfaŋ ni nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, eye ebua lɛ ni eya nɔ esɔmɔ Yehowa lɛ dɛŋ.

16. Mɛɛ sɔ̃i no mli lɛ ejwere Yohane nɔ?

16 No mli lɛ, sɔ̃i pii jwere Yohane nɔ. Yesu bɔfoi lɛ ateŋ mɔ kome ji lɛ. No hewɔ lɛ, ehe bahia ni enyiɛ hiɛ kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa kɛ ekãa. Agbɛnɛ hu, eeenyɛ efee akɛ, no mli lɛ, ebote gbalashihilɛ mli. Ni no hewɔ lɛ, ehe bahia ni ekwɛ eweku lɛ yɛ heloo gbɛfaŋ, ni agbɛnɛ hu, eye ebua amɛ ni amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli awa. (1 Kor. 9:5) Mɛni weku yitsei ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase yɛ mli?

17. Mɛni ehe hiaa waa ni weku yitso ko afee ahã eweku lɛ? Ni kɛ́ efee nakai lɛ, mɛni baajɛ mli kɛba?

17 Kɛ́ nyɛmi nuu ko ji weku yitso lɛ, bei pii lɛ, sɔ̃i wuji bakãa enɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, esa akɛ etsu eheloonaa nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ koni no awo Yehowa hiɛ nyam. (Efe. 6:5, 6; Tito 2:9, 10) Kɛ́ asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ ji lɛ lɛ, esa akɛ etsu sɔ̃i ni jwere enɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ he nii, ni ekomɛi ji, ni esara nyɛmimɛi lɛ ni ewo amɛ hewalɛ, ni agbɛnɛ hu, enyiɛ hiɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ehe miihia waa ni ekɛ eŋa kɛ ebii lɛ afee weku jamɔ daa. Kɛ́ ekwɛ eweku lɛ yɛ heloo gbɛfaŋ, ehã amɛná miishɛɛ, ni eye ebua amɛ ni amɛ kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli wa lɛ, amɛhiɛ baasɔ lɛ waa.​—Efe. 5:28, 29; 6:4.

‘HII MISUƆMƆ LƐ MLI’

18. Mɛni Yohane ná nɔmimaa yɛ he?

18 Yohane wala sɛɛ tsɛ waa, ni ená niiashikpamɔi pii. Ekɛ naagbai srɔtoisrɔtoi kpe, ni kulɛ no baanyɛ ahã ehemɔkɛyeli lɛ mli agbɔjɔ. Shi Yohane bɔ mɔdɛŋ ebo Yesu famɔi lɛ atoi be fɛɛ be, ni famɔi nɛɛ ateŋ ekome ji, ni esumɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, Yohane ná nɔmimaa akɛ, Yehowa kɛ Yesu sumɔɔ lɛ, ni amɛbaawaje lɛ koni enyɛ efi shi yɛ naagbai ni ekɛbaakpe lɛ fɛɛ amli. (Yoh. 14:15-17; 15:10; 1 Yoh. 4:16) Yɛ nibii ni Satan kɛ eje lɛ fee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yohane tee nɔ esumɔ enyɛmimɛi lɛ, ni etsɔ ewiemɔ kɛ enifeemɔ nɔ ehã ana nakai.

19. Mɛni 1 Yohane 4:7 lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee? Ni mɛni hewɔ?

19 Tamɔ eji yɛ Yohane gbɛfaŋ lɛ, wɔ hu wɔyɛ jeŋ fɔŋ ko mli, ni Satan, mɔ ni yeɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ nɔ lɛ, sumɔɔɔ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko sane. (1 Yoh. 3:1, 10) Ená kulɛ wɔsumɔɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ dɔŋŋ. Shi eyeŋ omanye ja wɔ wɔŋmɛ lɛ gbɛ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔbaasumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, ni wɔtsɔ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ wɔhã ana nakai. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔfata Yehowa weku lɛ he, ni no baahã wɔná miishɛɛ waa ni wɔtsui anyɔ wɔmli.​—Kanemɔ 1 Yohane 4:7.

LALA 88 Hã Male Ogbɛi Lɛ

^ kk. 5 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, bɔfo Yohane ji mɔ ni awie ehe yɛ Biblia lɛ mli akɛ “kaselɔ ni Yesu sumɔɔ lɛ” lɛ. (Yoh. 21:7) Hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, kɛjɛ eblahiiaŋ tɔ̃ɔ lɛ, eyɛ sui kpakpai pii. Afii komɛi asɛɛ be ni eda yɛ afii amli lɛ, Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ lɛ ni eŋmala nibii pii yɛ suɔmɔ he. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii komɛi ni eŋmala lɛ ahe, ni wɔbaakwɛ nibii komɛi ni tee nɔ yɛ eshihilɛ mli kɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli.

^ kk. 59 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Weku yitso ko ni bɛ dekã kwraa miiye eebua yɛ he ko ni oshãra eba yɛ, eetsu onia kɛmiifi jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ, ni ehã mɛi komɛi ebafata lɛ kɛ eŋa kɛ ebii lɛ ahe kɛhã weku jamɔ.