Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 5

“Suɔmɔ Ni Kristo Lɛ Yɔɔ Lɛ Nyɛɔ Wɔnɔ”

“Suɔmɔ Ni Kristo Lɛ Yɔɔ Lɛ Nyɛɔ Wɔnɔ”

“Suɔmɔ ni Kristo lɛ yɔɔ lɛ nyɛɔ wɔnɔ, . . . koni mɛi ni hiɛ kãmɔ lɛ ahiɛ akakãmɔ kɛmiihã amɛ diɛŋtsɛ amɛhe dɔŋŋ.”​—2 KOR. 5:14, 15.

LALA 13 Kristo Ji Wɔ-Nɔkwɛmɔnɔ

NƆ NI ABAASUSU HE a

1-2. (a) Kɛ́ wɔsusu Yesu wala shihilɛ kɛ bɔ ni etsu esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ ehã lɛ he lɛ, te ekolɛ wɔbaanu he wɔhã tɛŋŋ? (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

 KƐ́ MƆ ko ni wɔsumɔɔ esane waa gbo lɛ, wɔhiɛ tseɔ lɛ waa. Shishijee mli lɛ, kɛ́ wɔkai nibii ni tee nɔ gbii fioo dani egbo lɛ, edɔɔ wɔ waa, titri lɛ, kɛ́ epiŋ dani egbo. Shi be ni be shwieɔ mli lɛ, ekolɛ nakai dɔlɛ naa baaba shi fioo, titri lɛ, kɛ́ wɔkai nɔ ko ni etsɔɔ wɔ, loo nɔ ko ni efee loo ewie kɛwo wɔ hewalɛ loo ekɛwo wɔnaa ŋmɔlɔ lɛ.

2 Nakai nɔŋŋ wɔwerɛ hoɔ wɔhe kɛ́ wɔkane bɔ ni apiŋ Yesu ni agbele lɛ he sane. Yɛ Kaimɔ be lɛ mli lɛ, wɔheɔ be kɛjwɛŋɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ kɛ bɔ ni wɔnáa he sɛɛ wɔhãa lɛ he. (1 Kor. 11:24, 25) Shi wɔnáa miishɛɛ waa kɛ́ wɔsusu nibii ni Yesu wie kɛ nibii ni efee be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe. Ni kɛ́ wɔjwɛŋ nibii ni efeɔ bianɛ kɛ nɔ ni ebaafee ehã wɔ wɔsɛɛ lɛ he lɛ, no hu hãa wɔnáa miishɛɛ. Nikasemɔ nɛɛ baahã wɔna akɛ, kɛ́ wɔjwɛŋ nibii nɛɛ kɛ suɔmɔ ni Yesu ejie kpo etsɔɔ wɔ lɛ he lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni efee ehã wɔ lɛ.

KƐ́ WƆHIƐ SƆƆ NƆ NI YESU EFEE EHÃ WƆ LƐ, WƆBAAYA NƆ WƆNYIƐ ESƐƐ

3. Mɛni ji yiŋtoi komɛi ahewɔ ni wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ?

3 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yesu hi shi ehã kɛ egbele lɛ he lɛ, no baahã wɔhiɛ asɔ nɔ ni efee ehã wɔ lɛ. Be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, etsɔɔ mɛi jɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔkaseɔ kpɔmɔnɔ lɛ kɛ nibii kpakpai ni ehãa wɔnáa lɛ ahe nii yɛ Biblia lɛ mli, ni eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔmiikase nibii nɛɛ. Kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ Yehowa kɛ Yesu abɔ naanyo kpaakpa, ni wɔhiɛ sɔɔ enɛ waa. Agbɛnɛ hu, mɛi ni kɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ amɛheɔ Yesu nɔ amɛyeɔ lɛ yɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ ni amɛbaana amɛsuɔlɔi ni egboi lɛ ekoŋŋ. (Yoh. 5:28, 29; Rom. 6:23) Jɔɔmɔi nɛɛ eko kwraa bɛ ni sa wɔ, ni nɔ ko kwraa bɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛto Nyɔŋmɔ kɛ Kristo najiaŋ yɛ nɔ ni amɛfee amɛhã lɛ hewɔ. (Rom. 5:8, 20, 21) Shi nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ amɛ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛfee amɛhã wɔ lɛ waa. Mɛni ji nibii nɛɛ ekomɛi?

Kɛ́ wɔjwɛŋ Maria Magdalena sane lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ atsirɛ wɔ ni wɔjie hiɛsɔɔ kpo? (Kwɛmɔ kuku 4-5)

4. Mɛni Maria Magdalena fee ni tsɔɔ akɛ ehiɛ sɔ nɔ ni Yesu fee ehã lɛ lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ.)

4 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, hã wɔsusu nɔ ni Yuda yoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria Magdalena lɛ fee lɛ he wɔkwɛ. No mli lɛ, yoo nɛɛ miipiŋ waa, ejaakɛ daimonioi kpawo miihao lɛ. Ekolɛ, enu he po akɛ egbe ejeŋ naa, ejaakɛ mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ aye abua lɛ. Shi Yesu famɔ daimonioi lɛ kɛje emli ni ehe jɔ lɛ. Kwɛmɔ bɔ ni enɛ baahã ená miishɛɛ waa ehã! Maria hiɛ sɔ nɔ ni Yesu fee ehã lɛ lɛ waa, ni no tsirɛ lɛ ni enyiɛ Yesu sɛɛ ni ekɛ ebe, ehewalɛ, kɛ enibii ye ebua lɛ yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Luka 8:1-3) Nɔ ko bɛ ni tsɔɔ akɛ no mli lɛ Maria le akɛ Yesu miiba ebaafee nɔ ko ni fe nɛkɛ ehã lɛ kɛ adesai fɛɛ wɔsɛɛ. Mɛni ji nakai nii lɛ? No ji ewala ni ekɛfɔ̃ shi ehã adesai fɛɛ “koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ eyeɔ lɛ” aná naanɔ wala lɛ. (Yoh. 3:16) Yɛ enɛ ni Maria leee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eye Yesu anɔkwa kɛtsɔɔ akɛ ehiɛ sɔɔ nɔ ni efee ehã lɛ lɛ. Be ni Yesu piŋɔ yɛ piŋmɔ tso lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ Maria damɔ jɛmɛ, ejaakɛ Yesu sane kã etsui nɔ ni eesumɔ ni eshɛje mɛi krokomɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ amii. (Yoh. 19:25) Be ni Yesu gbo lɛ, Maria kɛ yei enyɔ kɛ tsofai ni jeɔ ŋma ba gbonyo bu lɛ naa koni amɛkɛbakpa egbonyo lɛ. (Mar. 16:1, 2) Yehowa jɔɔ Maria waa yɛ anɔkwa ni eye Yesu lɛ hewɔ. Ená hegbɛ kpele ko ni Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi pii náaa. No ji, ena Yesu be ni atee lɛ shi lɛ, ni ekɛ lɛ gba sane.​—Yoh. 20:11-18.

5. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ Yehowa kɛ Yesu akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛfee amɛhã wɔ lɛ?

5 Kɛ́ wɔ hu wɔkɛ wɔbe, wɔhewalɛ, kɛ wɔshika fi Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ sɛɛ lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee amɛhã wɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔyaye wɔbua kɛ asafo lɛ tsũi amaamɔ kɛ amɛkuramɔ.

KƐ́ WƆSUMƆƆ YEHOWA KƐ YESU LƐ, NO BAATSIRƐ WƆ NI WƆSUMƆ MƐI KROKOMƐI

6. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ Yesu bagbo ehã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ lɛ?

6 Kɛ́ wɔsusu bɔ ni Yehowa kɛ Yesu sumɔɔ wɔ waa lɛ he lɛ, no baatsirɛ wɔ ni wɔ hu wɔsumɔ amɛ waa. (1 Yoh. 4:10, 19) Nakai suɔmɔ lɛ mli baawa waa kɛ́ wɔbanu shishi akɛ Yesu bagbo ehã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ. Nɔ ko ni bɔfo Paulo wie yɛ wolo ni eŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Galatia lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, enuɔ anɔkwa sane nɛɛ shishi ni ehiɛ sɔɔ waa. Ewie akɛ: “Nyɔŋmɔ Bi lɛ . . . sumɔ mi ni ekɛ ehe hã yɛ mihewɔ.” (Gal. 2:20) Kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, Yehowa egbala wɔ kɛba eŋɔɔ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ enanemɛi. (Yoh. 6:44) Ani eŋɔɔɔ onaa akɛ Yehowa ena nɔ ko kpakpa yɛ ohe ni ekɛ e-Bi ni esumɔɔ waa lɛ wala eshã afɔle koni onyɛ obatsɔ enaanyo? Ni ani enɛ hãaa osumɔ Yehowa kɛ Yesu waa fe tsutsu lɛ po? Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Mɛni suɔmɔ nɛɛ baatsirɛ mi ni mafee?’

Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ kɛ Kristo lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔshiɛɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ wɔhãa gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ (Kwɛmɔ kuku 7)

7. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ mfoniri lɛ mli lɛ, mɛni kɛ́ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa kɛ Yesu? (2 Korintobii 5:14, 15; 6:1, 2)

7 Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ kɛ Kristo lɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔsumɔ mɛi krokomɛi. (Kanemɔ 2 Korintobii 5:14, 15; 6:1, 2.) Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ ji, ni wɔbaashiɛ kɛ ekãa. Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ wɔjieee nii amli; wɔshiɛɔ wɔhãa mɔ fɛɛ mɔ ekɔɔɔ he eko ehewolonɔ su, weku mli ni ejɛ, skul abɔ ni etee, loo shika abɔ ni eyɔɔ. Kɛ́ wɔshiɛ wɔhã mɛi fɛɛ lɛ, wɔmiifee Yehowa suɔmɔnaa nii, ejaakɛ esuɔmɔnaa nii ji ni “ahere gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ yiwala ni agbɛnɛ hu, amɛná anɔkwale lɛ he nilee krɔŋŋ lɛ.”​—1 Tim. 2:4.

8. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

8 Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo ji, ni wɔbaasumɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. (1 Yoh. 4:21) Wɔsusuɔ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe waa ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ kɛ́ amɛkɛ naagbai kpe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔshɛjeɔ amɛmii kɛ́ amɛ mɔ ko gbo, wɔsaraa amɛ kɛ́ amɛbɛ hewalɛ, ni kɛ́ amɛnijiaŋ je wui lɛ, wɔwoɔ amɛ hewalɛ. (2 Kor. 1:3-7; 1 Tes. 5:11, 14) Wɔsɔleɔ wɔhãa amɛ daa ejaakɛ wɔle akɛ, “sɔlemɔ ni jalɔ sɔleɔ kɛkpaa fai kɛ hiɛdɔɔ lɛ yɛ hewalɛ waa ni ebaanyɛ eye ebua mɛi.”​—Yak. 5:16.

9. Mɛni ekoŋŋ wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

9 Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ji, ni wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ koni toiŋjɔlɛ ahi wɔ kɛ amɛ teŋ be fɛɛ be. Esa akɛ wɔmia wɔhiɛ wɔkase Yehowa ni kɛ́ amɛtɔ̃ wɔnɔ lɛ wɔkɛke amɛ. Kɛ́ Yehowa jɛ esuɔmɔ mli ehã e-Bi lɛ bagbo yɛ wɔhe eshai lɛ ahewɔ lɛ, ani esaaa akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ahe keɔ amɛ oya kɛ́ amɛtɔ̃ wɔnɔ? Wɔsumɔŋ ni wɔfee wɔnii tamɔ nyɔŋ fɔŋ lɛ ni Yesu wie ehe yɛ enɔkwɛmɔnɔ ko ni egba lɛ mli lɛ. Nyɔŋ nɛɛ nuŋtsɔ lɛ kɛ nyɔmɔ wulu ko ni ehiɛ lɛ lɛ ke lɛ. Shi lɛ lɛ, ekɛ enaanyo nyɔŋ ko nyɔmɔ bibioo ko ni ehiɛ lɛ lɛ ekeee lɛ. (Mat. 18:23-35) No hewɔ lɛ, kɛ́ sane yɛ okɛ onyɛmi Kristofonyo ko teŋ lɛ, ani bo tsutsu obaanyɛ oya eŋɔɔ ni nyɛyasaa dani Kaimɔ gbi lɛ ashɛ? (Mat. 5:23, 24) Kɛ́ ofee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ osumɔɔ Yehowa kɛ Yesu waa.

10-11. Mɛni kɛ́ asafoŋ onukpai fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa kɛ Yesu? (1 Petro 5:1, 2)

10 Asafoŋ onukpai, mɛni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛtsɔɔ akɛ nyɛsumɔɔ Yehowa kɛ Yesu? Nɔ kome ni he hiaa waa ni nyɛbaanyɛ nyɛfee ji, ni nyɛbaakwɛ Yesu gwantɛŋi lɛ loo esɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ. (Kanemɔ 1 Petro 5:1, 2.) Yesu hã bɔfo Petro na enɛ faŋŋ. Petro kwa Yesu shii etɛ, no hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ eshwe waa ni efee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni Yesu ana akɛ esumɔɔ lɛ. Be ni atee Yesu shi lɛ, ebi Petro akɛ: “Simon, Yohane bi, ani osumɔɔ mi?” Petro hã Yesu na akɛ, efee klalo akɛ ebaafee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Kwɛmɔ migwantɛŋi bibii lɛ tamɔ tookwɛlɔ.” (Yoh. 21:15-17) Ni nakai pɛpɛɛpɛ Petro fee ewala gbii fɛɛ. Ekwɛ Nuŋtsɔ lɛ gwantɛŋi lɛ loo Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ anɔ kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ Yesu.

11 Asafoŋ onukpai, mɛni nyɛbaanyɛ nyɛfee yɛ Kaimɔ be lɛ mli kɛtsɔɔ akɛ nyɛnaa nɔ ni Yesu kɛɛ Petro lɛ akɛ ehe miihia waa? Nɔ kome ni nyɛbaanyɛ nyɛfee kɛtsɔɔ akɛ nyɛsumɔɔ Yehowa kɛ Yesu waa ji, ni nyɛbaafɔ nyɛmimɛi lɛ saramɔ ni nyɛbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni nyɛbaanyɛ kɛye nyɛbua mɛi ni ekpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ koni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. (Eze. 34:11, 12) Agbɛnɛ hu, nyɛbaanyɛ nyɛwo Biblia mli nikaselɔi kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ Wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni baaba Kaimɔ lɛ hewalɛ. Wɔshwelɛ ji, mɛi nɛɛ hu abatsɔmɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi. No hewɔ lɛ, esa akɛ nyɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛbaanyɛ koni amɛhiɛ amɛ.

KƐ́ WƆSUMƆƆ KRISTO LƐ, WƆBAAFEE EKÃA

12. Kɛ́ wɔsusu nɔ ni Yesu wie gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe lɛ lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baawa wɔ ni wɔfee ekãa? (Yohane 16:32, 33)

12 Gbi gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ lɛ abaagbe Yesu lɛ, ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛbaana amanehulu yɛ je lɛ mli, shi nyɛnáa ekãa! Miye je lɛ nɔ kunim.” (Kanemɔ Yohane 16:32, 33.) Mɛni ye ebua Yesu ni efee ekãa ni ehãaa ehenyɛlɔi lɛ awo ehe gbeyei ni efee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ? Ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ. Yesu le akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ shihilɛi ni tamɔ enɔ lɛ baakpe. No hewɔ lɛ, esɔle ekɛɛ Yehowa akɛ ekwɛ amɛnɔ. (Yoh. 17:11) Sane nɛɛ woɔ wɔ hewalɛ waa, ejaakɛ Yehowa he wa kwraa fe wɔhenyɛlɔi lɛ fɛɛ. (1 Yoh. 4:4) Yehowa naa nɔ fɛɛ nɔ, ni no hewɔ lɛ, wɔheɔ wɔyeɔ kɛ wɔtsui muu fɛɛ akɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ enɔ lɛ ebaaye ebua wɔ ni wɔfee ekãa ni wɔkashe gbeyei.

13. Mɛni Yosef ni jɛ Arimatia lɛ fee ni tsɔɔ akɛ eyɛ ekãa?

13 Hã wɔsusu Yosef ni jɛ Arimatia lɛ sane lɛ he wɔkwɛ. No mli lɛ, Yudafoi lɛ buɔ lɛ waa, ni efata Sanhedrin lɛ, ni ji Yudafoi lɛ asaneyelihe wulu lɛ mli bii lɛ ahe. Shi be ni Yesu yɔɔ wala mli lɛ, Yosef nyɛɛɛ efee ekãa ni ehã ana akɛ Yesu kaselɔ ji lɛ. Yohane wie yɛ ehe akɛ: “Yudafoi lɛ agbeyeishemɔ hewɔ lɛ, ejieee ehe shi.” (Yoh. 19:38) Yosef nya Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni Yesu shiɛ lɛ he, shi ehãaa mɛi ana akɛ eheɔ Yesu nɔ eyeɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, eyasusu akɛ kɛ́ mɛi ná amɛle akɛ Yesu kaselɔ ji lɛ lɛ, hegbɛ ni eyɔɔ lɛ baaŋmɛɛ lɛ ni mɛi ebuŋ lɛ dɔŋŋ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, be ni Yesu gbo lɛ, Biblia lɛ kɛɛ Yosef kɛ “ekãa tee Pilato hiɛ ni eyabi koni akɛ Yesu gbonyo lɛ ahã lɛ.” (Mar. 15:42, 43) Yosef hã ana faŋŋ agbɛnɛ akɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔ ji lɛ.

14. Kɛ́ osheɔ nɔ ni mɛi baawie loo amɛbaafee lɛ gbeyei ni no hewɔ lɛ onyɛɛɛ ofee Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

14 Ani bei komɛi lɛ, bo hu osheɔ gbɔmɔ gbeyei tamɔ Yosef? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ oyɛ skul loo nitsumɔ lɛ, ani bei komɛi lɛ ohiɛ gboɔ akɛ obaahã mɛi ale akɛ Yehowa Odasefonyo ji bo? Ani oosumɔ ni otsɔ shiɛlɔ loo ohã abaptisi bo shi ooshashao shi ejaakɛ ooshe nɔ ni mɛi baawie loo amɛbaafee lɛ gbeyei? Kaahã gbɔmɔ gbeyeishemɔ tsĩ onaa ni okafee nɔ ni ole akɛ Yehowa miisumɔ ni ofee lɛ. Jɛɛ otsuiŋ osɔle ohã Yehowa ni obi lɛ ni ewa bo koni ofee ekãa ni onyɛ ofee esuɔmɔnaa nii. Yehowa baahã osɔlemɔi lɛ hetoo, ni kɛ́ ona bɔ ni ehã hetoo ehã lɛ, no baawaje bo ni ofee ekãa fe tsutsu lɛ po.​—Yes. 41:10, 13.

MIISHƐƐ NI WƆYƆƆ LƐ BAATSIRƐ WƆ NI WƆSƆMƆ YEHOWA DAA

15. Be ni Yesu jie ehe kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ, mɛni miishɛɛ ni amɛná lɛ tsirɛ amɛ ni amɛfee? (Luka 24:52, 53)

15 Yesu kɛ ekaselɔi lɛ bɔ naanyo kpaakpa. No hewɔ lɛ be ni egbo lɛ, kaselɔi lɛ atsui kumɔ. Shi jeee no pɛ; amɛnu he hu akɛ amɛhiɛnɔkamɔ fɛɛ etã. Eji bo ni oyɔɔ amɛshihilɛ lɛ mli kulɛ, bo hu obaanu he nakai, aloo? (Luka 24:17-21) No hewɔ lɛ be ni atee Yesu shi lɛ, ejie ehe kpo etsɔɔ ekaselɔi lɛ ni eye ebua amɛ koni amɛnu bɔ ni ehã gbalɛi ni kɔɔ ehe ni yɔɔ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ ba mli amɛhã lɛ shishi jogbaŋŋ. Agbɛnɛ hu, ehã amɛ nitsumɔ ko ni he hiaa waa ni amɛtsu. (Luka 24:26, 27, 45-48) Gbii 40 sɛɛ be ni Yesu kuɔ esɛɛ kɛyaa ŋwɛi lɛ, kaselɔi lɛ enã miishɛɛ waa ni amɛyeee awerɛho dɔŋŋ, ejaakɛ amɛna akɛ amɛ-Nuŋtsɔ lɛ yɛ wala mli ni efee klalo akɛ ebaaye ebua amɛ ni amɛtsu nitsumɔ ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ. Miishɛɛ ni amɛná lɛ tsirɛ amɛ ni amɛjie Yehowa yi daa.​—Kanemɔ Luka 24:52, 53; Bɔf. 5:42.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu kaselɔi lɛ?

16 Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu kaselɔi lɛ? Nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee ji, ni wɔbaasɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ yɛ Kaimɔ be lɛ mli, kɛ agbɛnɛ hu, yɛ afi lɛ mli fɛɛ. Nɔ ni baawa wɔ ni wɔfee nakai ji, ni wɔbaahã Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he ahia wɔ fe nibii krokomɛi fɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi pii eto be ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ he gbɛjianɔ bɔ ni baahã amɛná be kɛya shiɛmɔ, amɛya asafoŋ kpeei, ni amɛfee weku jamɔ daa. Mɛi komɛi po kɛ heloonaa nibii ni mɛi komɛi buɔ lɛ akɛ ehe hiaa waa lɛ eshã afɔle koni amɛnyɛ amɛtsu babaoo yɛ asafo lɛ mli loo koni amɛnyɛ amɛyaye amɛbua yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ. Anɔkwa, ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa daa ni wɔkɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli. Shi Yehowa ewo shi akɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaajɔɔ wɔ waa.​—Abɛi 10:22; Mat. 6:32, 33.

Hemɔ be ni osusu nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã bo lɛ he yɛ Kaimɔ be lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 17)

17. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee yɛ Kaimɔ be nɛɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ.)

17 Wɔ fɛɛ wɔmiikpa Kaimɔ lɛ ni abaaye Jufɔ, April 4 lɛ gbɛ waa. Shi esaaa akɛ wɔmɛɔ kɛyashiɔ nakai gbi lɛ dani wɔjwɛŋ bɔ ni Yesu hi shi ehã, egbele lɛ, kɛ suɔmɔ kpele ni ekɛ Yehowa ejie kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ he. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔfɔ nibii nɛɛ ahe susumɔ dani Kaimɔ be lɛ ashɛ kɛ be ni aye Kaimɔ lɛ agbe naa fɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhe be kɛkane saji ni yɔɔ akrabatsa ni ji, “Yesu Naagbee Otsi Akɛ Gbɔmɔ Yɛ Shikpɔŋ Lɛ Nɔ” lɛ mli lɛ ni wɔjwɛŋ nɔ. Akrabatsa nɛɛ yɛ Saji Krokomɛi B12 ni yɔɔ Jeŋ Hee Shishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ. Be ni wɔfeɔ nakai lɛ, esa akɛ wɔkwɛ akɛ wɔbaana ŋmalɛi ni baahã hiɛsɔɔ, suɔmɔ, ekãa, kɛ miishɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ ada fe tsutsu lɛ po. No sɛɛ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ akɛ wɔbaana nibii pɔtɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee amɛhã wɔ lɛ. Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye kɛ wɔtsui fɛɛ akɛ, Yesu hiɛ baasɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ yɛ Kaimɔ be nɛɛ mli kɛtsɔɔ akɛ wɔkaiɔ lɛ lɛ waa.​—Kpo. 2:19.

LALA 17 “Miisumɔ”

a Kɛ́ eshɛ Kaimɔ be lɛ, awoɔ wɔ hewalɛ ni wɔjwɛŋ bɔ ni Yesu hi shi ehã, egbele lɛ, kɛ suɔmɔ ni lɛ kɛ e-Tsɛ Yehowa jie kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ he. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, etsirɛɔ wɔ ni wɔfee nɔ ko kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee amɛhã wɔ lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ kpɔmɔnɔ lɛ kɛ suɔmɔ ni Yehowa kɛ Yesu ejie kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, abaatsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ, nɔ ni wɔbaafee kɛtsɔɔ akɛ wɔyɛ ekãa, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔná miishɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.