Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 30

Hã Suɔmɔ Ni Oyɔɔ Kɛhã Yehowa Kɛ Mɛi Krokomɛi Lɛ Mli Aya Nɔ Awa

Hã Suɔmɔ Ni Oyɔɔ Kɛhã Yehowa Kɛ Mɛi Krokomɛi Lɛ Mli Aya Nɔ Awa

“Nyɛhãa wɔtsɔa suɔmɔ nɔ wɔdaraa yɛ nibii fɛɛ amli.”​—EFE. 4:15.

LALA 2 Ogbɛ́i Ji Yehowa

NƆ NI ABAASUSU HE a

1. Be ni akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mɛni ji nibii komɛi ni okase?

 ANI okaiɔ nibii ni okase be ni akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ? Ekolɛ be ni oná ole Nyɔŋmɔ gbɛ́i klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, onaa kpɛ ohe. Aloo ekolɛ be ni oná ole akɛ Nyɔŋmɔ piŋŋ mɛi yɛ hɛl la mli lɛ, otsui nyɔ omli waa. Ni ekolɛ oná miishɛɛ waa be ni oná ole akɛ wɔsɛɛ lɛ, obaana onanemɛi kɛ owekumɛi ni egboi lɛ ekoŋŋ ni okɛ amɛ baahi shi yɛ paradeiso mli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.

2. Yɛ nibii ni okase lɛ asɛɛ lɛ, mɛɛ tsakemɔi ofee? (Efesobii 5:1, 2)

2 Be ni otee nɔ okase Biblia lɛ, suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ mli bawa, ni no tsirɛ bo ni okɛ nibii ni okase lɛ tsu nii. Biblia mli shishitoo mlai lɛ wa bo ni okpɛ yiŋ kpakpai. Otsake osubaŋ kɛ bɔ ni obaa ojeŋ ohãa, ejaakɛ oosumɔ ni osa Nyɔŋmɔ hiɛ. Okase Yehowa o-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tamɔ bɔ ni gbekɛ ko kaseɔ efɔlɔi ni sumɔɔ lɛ lɛ.​—Kanemɔ Efesobii 5:1, 2.

3. Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?

3 Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani misumɔɔ Yehowa waa bianɛ fe be ni abaptisi mi lɛ? Ni ani bɔ ni mifeɔ minii mihãa kɛ bɔ ni misusuɔ nii ahe mihãa bianɛ lɛ tsɔɔ akɛ miikase Yehowa waa fe be ni abaptisi mi lɛ? Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani misumɔɔ minyɛmimɛi lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa sumɔɔ amɛ lɛ?’ Kɛ́ onu he akɛ “oklɛŋklɛŋ suɔmɔ lɛ” he miijɔ lɛ, kaahã onijiaŋ je wui. Blema Kristofoi lɛ hu nu he nakai be ko. Shi Yesu kwaaa amɛ, ni ekwaŋ bo hu. (Kpo. 2:4, 7) Ele akɛ wɔbaanyɛ wɔtsĩɛ wɔklɛŋklɛŋ suɔmɔ lɛ hiɛ ekoŋŋ.

4. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

4 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee koni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ mɛi krokomɛi lɛ mli aya nɔ awa. No sɛɛ lɛ, wɔbaakwɛ jɔɔmɔi komɛi ni wɔ kɛ mɛi krokomɛi náa kɛ́ wɔhã suɔmɔ ni wɔyɔɔ lɛ mli wa.

HÃ SUƆMƆ NI OYƆƆ KƐHÃ YEHOWA LƐ MLI AWA

5-6. Mɛɛ naagbai bɔfo Paulo kɛkpe yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli? Shi mɛni ye ebua lɛ ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa?

5 Bɔfo Paulo kɛ miishɛɛ sɔmɔ Yehowa, shi ekɛ naagbai pii hu kpe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, bei pii lɛ Paulo fãa gbɛ kakadaŋŋ, ni nakai beiaŋ lɛ, gbɛfãa bɛ mlɛo. Be ni efãa gbɛ lɛ, ekɛ “oshãrai kpe yɛ fai ahiɛ,” kɛ agbɛnɛ hu, “yɛ julɔi adɛŋ.” Bei komɛi hu lɛ, mɛi ni sumɔɔɔ Kristofoi asane lɛ yiɔ lɛ. (2 Kor. 11:23-27) Ni yɛ asafo lɛ mli po lɛ, jeee be fɛɛ be nyɛmimɛi lɛ ahiɛ sɔɔ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni eye ebua amɛ lɛ.​—2 Kor. 10:10; Fip. 4:15.

6 Mɛni ye ebua Paulo ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ naagbai nɛɛ fɛɛ sɛɛ? Nibii ni ekase yɛ Ŋmalɛ lɛ mli kɛ bɔ ni Yehowa ye ebua lɛ lɛ hã ebale Yehowa jogbaŋŋ. Paulo bahe eye waa akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ sumɔɔ lɛ. (Rom. 8:38, 39; Efe. 2:4, 5) Ni lɛ hu ebasumɔ Yehowa waa. Nɔ kome ni hãa wɔnaa nakai ji, ‘etee nɔ esɔmɔ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ.’​—Heb. 6:10.

7. Mɛni ji nɔ kome ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaahã wɔsumɔ Yehowa waa?

7 Kɛ́ wɔ hu wɔmiitao wɔsumɔ Nyɔŋmɔ waa lɛ, belɛ esa akɛ wɔkane e-Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. Kɛ́ okane ŋmalɛ ko lɛ, kwɛmɔ akɛ mɛni nakai ŋmalɛ lɛ tsɔɔ bo yɛ Yehowa he. Bi ohe akɛ, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ ŋmalɛ nɛɛ hãa minaa akɛ Yehowa sumɔɔ mi? Mɛɛ gbɛ nɔ ŋmalɛ nɛɛ tsirɛɔ mi ni mi hu masumɔ Yehowa?’

8. Mɛɛ gbɛ nɔ sɔlemɔ baanyɛ ahã wɔsumɔ Yehowa waa?

8 Nɔ kroko ni wɔbaanyɛ wɔfee ni baahã wɔsumɔ Yehowa waa ji, ni wɔbaasɔle wɔhã lɛ daa gbi ni wɔgba lɛ wɔtsuiŋ saji kɛ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa. (Lala 25:4, 5) Yehowa hu baabo wɔ toi, ni ebaahã wɔsɔlemɔi lɛ hetoo. (1 Yoh. 3:21, 22) Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Khanh, ni yɔɔ Asia maji lɛ eko nɔ lɛ wie akɛ: “No mli lɛ, nibii ni mikase yɛ Yehowa he lɛ ahewɔ misumɔɔ lɛ, shi be ni mina bɔ ni ehãa misɔlemɔi hetoo lɛ, mibasumɔ lɛ waa fe tsutsu lɛ po. Enɛ hã mibaná he miishɛɛ waa akɛ mafee nibii ni esumɔɔ.” b

HÃ SUƆMƆ NI OYƆƆ KƐHÃ MƐI KROKOMƐI LƐ MLI AWA

9. Mɛni hãa wɔnaa akɛ, suɔmɔ ni Timoteo yɔɔ kɛhã enyɛmimɛi Kristofoi lɛ mli bawa?

9 Be ni Paulo batsɔ Kristofonyo lɛ sɛɛ afii komɛi lɛ, ekɛ oblanyo ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa ni atsɛɔ lɛ Timoteo lɛ kpe. Timoteo sumɔɔ Yehowa ni esumɔɔ gbɔmɔ hu. Paulo kɛɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Filipi lɛ akɛ: “Mibɛ mɔ ko ni subaŋ tamɔ [Timoteo nɔ] lɛ, ni baajɛ tsui krɔŋŋ mli etsu nyɛsaji ahe nii.” (Fip. 2:20) Yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ, Paulo ewieee bɔ ni Timoteo nyɛɔ etoɔ nibii ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ loo ehãa wiemɔ jogbaŋŋ lɛ he, shi moŋ, ewie bɔ ni esumɔɔ nyɛmimɛi lɛ waa lɛ he. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, asafoi ni Timoteo yasara lɛ kpa esaramɔi lɛ gbɛ waa.​—1 Kor. 4:17.

10. Mɛni Anna kɛ ewu fee kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ?

10 Wɔ hu wɔfeɔ nibii srɔtoi kɛyeɔ wɔbuaa wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. (Heb. 13:16) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni Anna kɛ ewu ni wɔtsĩ amɛtã yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ fee be ni nugbɔ wulu ko nɛ lɛ he okwɛ. Be ni nugbɔ lɛ tse lɛ, amɛyasara nyɛmi ko kɛ eweku ni amɛna akɛ amɛtsũ lɛ yiteŋ ekũ egbee mli. Enɛ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ anibii fɛɛ efɔ ni ewo muji. Anna wie akɛ: “Wɔloo amɛtadei lɛ fɛɛ ni wɔyafɔ he ni wɔtoo nɔ ni wɔkota ni wɔkɛbahã amɛ. Wɔ lɛ, wɔnaaa nɔ ni wɔfee lɛ akɛ nɔ ko. Shi no ehã amɛbasumɔ wɔsane waa kɛjɛ nakai be lɛ kɛbashi ŋmɛnɛ.” Anna kɛ ewu lɛ sumɔɔ nyɛmimɛi lɛ waa, ni no ji nɔ ni tsirɛ amɛ ni amɛye amɛbua amɛ lɛ.​—1 Yoh. 3:17, 18.

11. (a) Kɛ́ wɔhã wɔnyɛmimɛi lɛ na akɛ wɔsumɔɔ amɛ lɛ, te amɛnuɔ he amɛhãa tɛŋŋ? (b) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Abɛi 19:17 lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi lɛ, te Yehowa naa lɛ tɛŋŋ?

11 Kɛ́ wɔfee mɛi ejurɔ ni wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ amɛ lɛ, no hãa amɛnaa akɛ wɔmiimia wɔhiɛ ni wɔkase Yehowa, ni amɛhiɛ kpaŋ ejurɔ ni wɔfeɔ amɛ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ kɛ́ amɛkɛɛɛ wɔ po. Khanh ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ kaiɔ nɔ ni nyɛmimɛi lɛ fee kɛye amɛbua lɛ lɛ. Ewie akɛ: “Miida nyɛmimɛi yei fɛɛ ni kɛ mi tee shiɛmɔ lɛ shi waa. Amɛbawóɔ mi yɛ shĩa, shwane lɛ amɛheɔ nii ni wɔ fɛɛ wɔyeɔ, ni kɛ́ wɔkpa lɛ, amɛbajieɔ mi yɛ shĩa. Bianɛ lɛ, kɛ́ mijwɛŋ nɔ ni amɛfee lɛ he lɛ, minaa akɛ ejeee nɔ ko bibioo kwraa, shi amɛfee kɛ miishɛɛ ejaakɛ amɛsumɔɔ mi.” Wɔle akɛ, jeee mɔ fɛɛ mɔ ni wɔfeɔ lɛ ejurɔ lɛ baaná hegbɛ eda wɔ shi. Khanh wie yɛ mɛi ni ye amɛbua lɛ lɛ ahe akɛ: “Miná kulɛ, mafee nɔ ko kɛto amɛ najiaŋ yɛ ejurɔ babaoo ni amɛfee mi lɛ hewɔ, shi mileee he ni amɛteŋ mɔ ko mɔ ko yɔɔ bianɛ. Shi Yehowa le he ni amɛyɔɔ, ni misɔlemɔ ji, ejɔɔ amɛ waa ehã mi.” Hɛɛ, Yehowa baajɔɔ amɛ, ejaakɛ enaa ejurɔ fɛɛ ni wɔfeɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, kɛ́ wɔnaa lɛ akɛ nɔ ko bibioo po. Yɛ ehiɛ lɛ, eji afɔle ni jara wa kɛ nyɔmɔ ko ni ehiɛ wɔ ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaawo.​—Kanemɔ Abɛi 19:17.

Kɛ́ mɔ ko miitao ni eya ehiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, esa akɛ ekwɛ nibii ni ebaanyɛ efee kɛye ebua mɛi (Kwɛmɔ kuku 12)

12. Mɛni nyɛmimɛi hii baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ amɛsafo lɛ mli lɛ? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)

12 Kɛ́ nyɛmi nuu ji bo lɛ, mɛni obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ osumɔɔ onyɛmimɛi lɛ ni oosumɔ ni oye obua amɛ? Be ko lɛ, nyɛmi nuu oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Jordan lɛ yabi asafoŋ onukpa ko nɔ ni ebaanyɛ efee koni enyɛ eye ebua nyɛmimɛi ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ waa fe bɔ ni efeɔ momo lɛ. Asafoŋ onukpa lɛ jie eyi yɛ nibii ni efeɔ momo lɛ ahe, kɛkɛ ni etsɔɔ lɛ nibii krokomɛi ni ebaanyɛ efee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewo Jordan hewalɛ ni ebashɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ mra koni eŋa mɛi ni eba lɛ. Agbɛnɛ hu, ewo lɛ hewalɛ ni ehã saji ahetoo yɛ asafoŋ kpeei ashishi, ekɛ eshiɛmɔyaa kuu lɛ afee ekome kɛya shiɛmɔ, ni ekwɛ nibii krokomɛi ni ebaanyɛ efee kɛye ebua mɛi. Jordan bo eŋaawoo lɛ toi, ni no hã ekase nibii pii ni ebasumɔ enyɛmimɛi lɛ waa hu. Jordan bana akɛ, dani abaawó mɔ ko asafoŋ sɔɔlɔ lɛ, esa akɛ efee mɔ ko ni miiye eebua nyɛmimɛi lɛ momo, shi jeee mɔ ko ni kpaako eyaakase nakai feemɔ.​—1 Tim. 3:8-10, 13.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ tsirɛ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Christian lɛ ni efee nibii ni hã anyɛ awó lɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ?

13 Ni kɛ́ be ko ni eho lɛ, osɔmɔɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo asafoŋ onukpa hu? Yehowa kaiɔ nitsumɔ ni otsu be ko ni eho lɛ, ni ele akɛ suɔmɔ ji nɔ ni tsirɛ bo ni otsu. (1 Kor. 15:58) Enaa suɔmɔ ni ojieɔ lɛ kpo bianɛ lɛ hu. Be ni ahã nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Christian lɛ kpa sɔɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ, edɔ lɛ waa. Shi ewie akɛ: “Mikpɛ miyiŋ akɛ, eyɛ mli akɛ jeee asafoŋ onukpa ji mi dɔŋŋ moŋ, shi matsu nɔ fɛɛ nɔ ni manyɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli.” Sɛɛ mli lɛ, awó Christian asafoŋ onukpa ekoŋŋ. Ewie akɛ: “Mishe gbeyei fioo akɛ mabɔi sɔɔmɔ ekoŋŋ. Shi mikɛɛ mihe akɛ, kɛ́ Yehowa ena mi mɔbɔ ni eŋmɛ mi gbɛ akɛ misɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa ekoŋŋ lɛ, belɛ masɔmɔ, ejaakɛ misumɔɔ lɛ, ni misumɔɔ minyɛmimɛi lɛ hu.”

14. Mɛni okaseɔ yɛ nɔ ni nyɛmi yoo ko ni jɛ Georgia lɛ wie lɛ mli?

14 Jeee wɔnyɛmimɛi lɛ pɛ wɔsumɔɔ; wɔsumɔɔ mɛi krokomɛi hu. (Mat. 22:37-39) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Georgia ni atsɛɔ lɛ Elena lɛ wie akɛ: “Be ko ni eho lɛ, nɔ pɛ ni tsirɛɔ mi ni mishiɛ ji, misumɔɔ Yehowa. Shi be ni suɔmɔ ni miyɔɔ kɛhã Yehowa, mi-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, mli bawa lɛ, mibasumɔ mɛi krokomɛi hu waa. Misusu naagbai ni amɛkɛkpeɔ kɛ sane ni kɛ́ mikɛ amɛ gba lɛ ebaata amɛtsuiŋ waa lɛ he. Be ni misusu nibii nɛɛ ahe lɛ, ehã mishwe waa akɛ maye mabua amɛ.”​—Rom. 10:13-15.

KƐ́ WƆJIE SUƆMƆ KPO WƆTSƆƆ MƐI LƐ YEHOWA BAAJƆƆ WƆ

Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɔ kome po lɛ, mɛi babaoo baanyɛ aná he sɛɛ (Kwɛmɔ kuku 15-16)

15-16. Tamɔ wɔnaa yɛ mfoniri lɛ mli lɛ, kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi lɛ, mɛɛ sɛɛ wɔnáa?

15 Kɛ́ wɔhã suɔmɔ tsirɛ wɔ ni wɔfee nibii kɛye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ, jeee amɛ pɛ amɛnáa he sɛɛ. Naa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ nakai. Be ni COVID-19 tsɛŋemɔ hela lɛ je shishi lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Paolo lɛ kɛ eŋa tsɔɔ nyɛmimɛi yei babaoo ni edara yɛ afii amli lɛ bɔ ni amɛbaafee amɛkɛ amɛfoŋ, tablɛti, kɛ kɔmpiutai atsu nii kɛshiɛ. Be ni aje shishi lɛ, ewa kɛhã nyɛmi yoo ko akɛ ebaana naa, shi fiofio lɛ, ebana naa. Be ni eshɛ Kaimɔ be lɛ, enyɛ ekɛ nɔ ni atsɔɔ lɛ lɛ tsu nii kɛfɔ̃ ewekumɛi komɛi nine, ni amɛteŋ mɛi 60 sɔŋŋ kwɛ Kaimɔ lɛ kɛtsɔ videoconference nɔ. Nyɛmi yoo lɛ kɛ ewekumɛi lɛ fɛɛ ná nɔ ni Paolo kɛ eŋa lɛ fee lɛ he sɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, eŋma wolo kɛda Paolo shi. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Nyɛyiwaladɔŋŋ akɛ nyɛtsɔɔ wɔ mɛi ni wɔdara yɛ afii amli lɛ nii. Mihiɛ kpaŋ bɔ ni Yehowa susuɔ wɔhe kɛ bɔ ni nyɛgbo deŋme kɛye nyɛbua wɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.”

16 Paolo kase nɔ ko ni he hiaa waa yɛ niiashikpamɔ nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ amli. Ekase akɛ, suɔmɔ he hiaa kwraa fe nilee loo hesai ni mɔ ko yɔɔ. Ewie akɛ: “No mli lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ ji mi. Bianɛ lɛ, ekolɛ nyɛmimɛi lɛ ahiɛ ekpa wiemɔi ni mihã lɛ anɔ, shi mile akɛ amɛkaiɔ nibii ni mifee kɛye mibua amɛ lɛ.”

17. Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, namɔ hu náa he sɛɛ?

17 Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi lɛ, wɔ diɛŋtsɛ hu wɔnáa he sɛɛ yɛ gbɛi ni wɔkpaaa gbɛ nɔ. Nyɛmi nuu ko ni yɔɔ New Zealand ni atsɛɔ lɛ Jonathan lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Hɔɔ shwane ko lɛ, ena gbɛgbalɔ ko ni ekome too enyiɛ shiɛmɔ nɔ. Jonathan kpɛ eyiŋ akɛ, daa Hɔɔ shwane lɛ, ebaafata nakai gbɛgbalɔ lɛ he kɛya shiɛmɔ koni ehe akafee shoo. No mli lɛ, eleee akɛ nɔ ni efeɔ lɛ, lɛ hu ebaaná he sɛɛ. Jonathan wie akɛ: “Nakai beiaŋ lɛ, minyaaa shiɛmɔyaa he tsɔ. Shi be ni mikɛ gbɛgbalɔ lɛ yaa shiɛmɔ ni minaa bɔ ni etsɔɔ nii ehãa kɛ bɔ ni eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ woɔ yibii lɛ, no hã mibasumɔ nitsumɔ nɛɛ waa. Agbɛnɛ hu, ebatsɔ minaanyo, ni eye ebua mi ni mitee mihiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Mibanya shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he waa, ni mibasumɔ Yehowa waa.”

18. Mɛni Yehowa miisumɔ ni wɔfee?

18 Yehowa miisumɔ ni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã lɛ kɛ mɛi krokomɛi lɛ mli aya nɔ awa. Nikasemɔ nɛɛ ehã wɔna akɛ, kɛ́ wɔmiitao ni wɔsumɔ Yehowa waa lɛ, esa akɛ wɔkase Biblia lɛ, wɔjwɛŋ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ nɔ, ni wɔsɔle wɔhã Yehowa daa. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔmiitao ni wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ waa lɛ, belɛ esa akɛ wɔfee nibii kɛye wɔbua amɛ. Kɛ́ suɔmɔ ni wɔyɔɔ lɛ mli wa lɛ, ebaahã suɔmɔ ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa, kɛ agbɛnɛ hu, wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ lɛ mli awa, ni wɔ kɛ amɛ teŋ naanyobɔɔ lɛ baahi shi kɛya naanɔ!

LALA 109 Nyɛjɛa Nyɛtsui Mli Nyɛsumɔsumɔa Nyɛhe Waa

a Kɛ́ wɔbɔi Yehowa sɔɔmɔ etsɛ jio, etsɛko jio, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔya wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ wɔ gbɛ kome ni he hiaa waa ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔfee enɛ. No ji, ni wɔbaahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ mɛi krokomɛi lɛ mli aya nɔ awa. Be ni ojwɛŋɔ saji ni yɔɔ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ anɔ lɛ, kwɛmɔ akɛ nɛgbɛ otee ohiɛ kɛshɛ bianɛ, ni mɛni obaanyɛ ofee ni oya ohiɛ waa.

b Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.