Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 25

LALA 7 Yehowa Ji Wɔhewalɛ

Kaimɔ Akɛ “Yehowa Hiɛ Kã!”

Kaimɔ Akɛ “Yehowa Hiɛ Kã!”

“Yehowa hiɛ kã!”LALA 18:46.

NƆ NI WƆBAAKASE

Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ Nyɔŋmɔ ni wɔjáa lɛ “hiɛ kã” lɛ, wɔbaaná he sɛɛ waa.

1. Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔyaa nɔ wɔjáa Yehowa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ?

 BIBLIA lɛ hãa wɔleɔ akɛ, be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ji “bei krɛdɛi ni mli shihilɛ wa.” (2 Tim. 3:1) Wɔ, ni ji Yehowa webii lɛ, wɔkɛ naagbai ni mɛi fɛɛ ni yɔɔ Satan je lɛ mli lɛ kɛkpeɔ lɛ eko kpeɔ. Shi kɛfata he lɛ, ateɔ shi awoɔ wɔ ni awaa wɔ yi yɛ Yehowa ni wɔsɔmɔɔ lɛ hewɔ. Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔyaa nɔ wɔjáa Yehowa yɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ? Nɔ kome ni he hiaa waa ni yeɔ ebuaa wɔ ji, wɔle akɛ Yehowa ji “Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ” lɛ.—Yer. 10:10; 2 Tim. 1:12.

2. Mɛni wɔle yɛ Yehowa he ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛ fɛɛ shihilɛ naa?

2 Yehowa naa shihilɛi ni wɔtsɔɔ mli lɛ fɛɛ, ni eesumɔ ni eye ebua wɔ be fɛɛ be. (2 Kro. 16:9; Lala 23:4) Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ eji Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã, ni tsɔɔ akɛ esusuɔ wɔhe ni be fɛɛ be lɛ efee klalo akɛ ebaawa wɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni wɔkɛbaakpe lɛ naa. Hã wɔkwɛ bɔ ni enɛ ba mli yɛ Maŋtsɛ David gbɛfaŋ.

3. Be ni David wie akɛ “Yehowa hiɛ kã!” lɛ, no mli lɛ, te etsɔɔ tɛŋŋ?

3 David le Yehowa jogbaŋŋ ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ enɔ. Be ni mɛi tamɔ Maŋtsɛ Saul taoɔ agbe David lɛ, David sɔle ebi Yehowa ni eye ebua lɛ. (Lala 18:6) Yehowa bo lɛ toi ni ehere lɛ. Enɛ tsirɛ David ni ewie akɛ: “Yehowa hiɛ kã!” (Lala 18:46) Be ni David wie nakai lɛ, ani eetsɔɔ kɛkɛ akɛ Yehowa yɛ? Dabi. Niiamlitaomɔ wolo ko wie akɛ, no mli lɛ, David miitsɔɔ akɛ eheɔ Yehowa eyeɔ waa ni ele akɛ eji “Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã ni yeɔ ebuaa ewebii be fɛɛ be.” David yɔse akɛ Nyɔŋmɔ naa shihilɛ mli ni etsɔɔ lɛ ni efee klalo akɛ ebaawa lɛ. Enɛ wo lɛ hewalɛ ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa ni ejie eyi.—Lala 18:​28, 29, 49.

4. Kɛ́ wɔna Yehowa akɛ Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ?

4 Kɛ́ wɔhe wɔye akɛ Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔsɔmɔ lɛ kɛ ekãa. Agbɛnɛ hu, no baaye abua wɔ ni wɔfi shi kɛ́ wɔkɛ shihilɛi ni mli wawai kpe, ni no baatsirɛ wɔ ni wɔya nɔ wɔtsu nii waa yɛ esɔɔmɔ lɛ mli. Kɛfata he lɛ, no baahã wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaahi Yehowa masɛi daa.

YEHOWA, NYƆŊMƆ NI HIƐ KÃ LƐ, BAAWAJE BO

5. Kɛ́ wɔkɛ shihilɛi ni mli wawai kpe lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ wɔbaanyɛ wɔdamɔ naa? (Filipibii 4:13)

5 Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ Yehowa hiɛ kã ni ebaaye ebua wɔ be fɛɛ be lɛ, no baahã wɔnyɛ wɔfi shi yɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli, nɔ ni mli wa jio, nɔ ni mli waaa jio. Wɔle akɛ naagba ko naagba ko bɛ ni tsii fe Yehowa. Lɛ ji Ofe lɛ, ni ebaanyɛ ehã wɔ hewalɛ ni wɔkɛdamɔ naa. (Kanemɔ Filipibii 4:13.) Enɛ hewɔ lɛ, ekɔɔɔ he eko shihilɛ ni wɔkɛbaakpe lɛ, wɔle akɛ wɔbaanyɛ wɔdamɔ naa. Kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ni mli waaa tsɔ kpe ni wɔna bɔ ni Yehowa ye ebua wɔ lɛ, no hãa wɔheɔ wɔyeɔ waa akɛ kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ni mli wa hu kpe lɛ ebaaye ebua wɔ.

6. Mɛɛ shihilɛi David kɛkpe yɛ eblahiiaŋ ni hã ehe eye waa akɛ Yehowa baaye ebua lɛ be fɛɛ be?

6 David kɛ shihilɛi enyɔ komɛi kpe ni hã ehe eye waa akɛ, Yehowa baaye ebua lɛ be fɛɛ be. Be ni eji oblanyo ni ekwɛɔ epapa toi lɛ, be ko lɛ oshishibrishi ko bamɔ toi lɛ eko, ni be kroko hu lɛ, jata ko bamɔ toi lɛ eko. Yɛ shihilɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ amli lɛ, David fee ekãa ni egbe kooloi awuiyelɔi lɛ ni ehe toi lɛ yɛ amɛdɛŋ. Shi David eyanuuu he akɛ lɛ diɛŋtsɛ ehewalɛ naa ni enyɛ egbe kooloi nɛɛ. Ele akɛ Yehowa ni ye ebua lɛ. (1 Sam. 17:​34-37) David hiɛ kpaaa nɔ ni Yehowa fee ehã lɛ lɛ nɔ. Etee nɔ ejwɛŋ he ni enɛ hã ehe eye waa akɛ, Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ baaye ebua lɛ kɛ́ ekɛ shihilɛ ko kpe wɔsɛɛ.

7. Mɛni nɔ David kɛ ejwɛŋmɔ ma? Ni mɛɛ gbɛ nɔ no ye ebua lɛ ni ekɛ Goliat wu?

7 Sɛɛ mli lɛ, David tee Israelbii lɛ ansara lɛ mli be ni amɛkɛ Filistibii lɛ miiwu ta. Nɛkɛ beiaŋ fɛɛ lɛ, eji oblanyo lolo. Eyana ni nuu oblaŋ ko ni ji Filistinyo ni atsɛɔ lɛ Goliat lɛ “miibɔ Israel asraafoi lɛ ahora,” ni Israel asraafoi lɛ fɛɛ atsui efã ni amɛmiishe gbeyei. (1 Sam. 17:​10, 11) Mɛni hewɔ amɛsheɔ gbeyei lɛ? Nɔ hewɔ lɛ ji, amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ ema bɔ ni Goliat je oblaŋ kɛ nibii ni ewieɔ eshiɔ amɛ lɛ nɔ. (1 Sam. 17:​24, 25) Shi David kɛ ejwɛŋmɔ ma nɔ kroko kwraa nɔ. Ena ahora ni Goliat bɔɔ Israelbii lɛ akɛ “Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ asraafoi lɛ” ahora ebɔɔ lɛ. (1 Sam. 17:26) David kɛ ejwɛŋmɔ tee Yehowa nɔ. David he eye akɛ, Nyɔŋmɔ ni ye ebua lɛ be ni ekwɛɔ epapa toi lɛ baaye ebua lɛ yɛ shihilɛ nɛɛ hu mli. Enɛ hewɔ lɛ, etee ekɛ Goliat yawu, ni Yehowa ye ebua lɛ ni eye kunim hu.—1 Sam. 17:​45-51.

8. Mɛni baahã ohe oye waa akɛ Yehowa baaye ebua bo be fɛɛ be ni okɛ shihilɛ ni mli wa ko baakpe? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

8 Kɛ́ bo hu ohã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ efee klalo akɛ ebaaye ebua bo be fɛɛ be lɛ, obaanyɛ okpee shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni okɛbaakpe lɛ naa. (Lala 118:6) Nɔ ni baahã ohe enɛ oye waa ji ni obaasusu nibii ni Yehowa efee be ko ni eho lɛ ahe. Kanemɔ Biblia mli saji ni tsɔɔ bɔ ni Yehowa here ewebii lɛ yɛ blema. (Yes. 37:​17, 33-37) Agbɛnɛ hu, kwɛmɔ nibii ni yɔɔ jw.org wɛbsaiti lɛ nɔ ni tsɔɔ bɔ ni Yehowa miiye eebua wɔnyɛmimɛi lɛ ŋmɛnɛ. Kɛfata he lɛ, kaimɔ shihilɛi srɔtoisrɔtoi ni Yehowa eye ebua bo yɛ mli. Kɛ́ ekolɛ bo lɛ obɛ niiashikpamɔ wulu ko ni tamɔ oshishibrishi loo jata ni akɛmiinɔ po lɛ, kaimɔ akɛ Yehowa eye ebua bo yɛ shihilɛi srɔtoi amli. Egbala bo kɛba emasɛi ni obatsɔ enaanyo. (Yoh. 6:44) Bianɛ po lɛ, lɛ eyelikɛbuamɔ naa ni oyɔɔ anɔkwale lɛ mli lolo lɛ. Sɔlemɔ obi lɛ ni ehã okai bei srɔtoi ni ehã osɔlemɔ ko hetoo, be ko ni eye ebua bo amrɔ nɔŋŋ be ni yelikɛbuamɔ he miihia bo, loo be ko ni eye ebua bo yɛ shihilɛ ko ni mli wa mli. Kɛ́ ojwɛŋ nibii nɛɛ ahe lɛ, ebaahã ohe oye waa akɛ Yehowa baaye ebua bo be fɛɛ be.

Kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ, bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa lɛ saa Yehowa he (Kwɛmɔ kuku 8-9)


9. Kɛ́ okɛ naagba ko miikpe lɛ, mɛni esa akɛ ohã ehi ojwɛŋmɔ mli? (Abɛi 27:11)

9 Kɛ́ ona Yehowa akɛ mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ, no baahã ona naagbai ni okɛkpeɔ lɛ yɛ gbɛ kroko nɔ kwraa. Okɛ ojwɛŋmɔ baaya nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ nɔ. Abonsam kɛɛ kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe lɛ, wɔbaashi Yehowa. No hewɔ lɛ, bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ wɔkɛ naagbai miikpe lɛ saa Yehowa he. (Hiob 1:​10, 11; kanemɔ Abɛi 27:11.) Kɛ́ wɔtee nɔ wɔye Yehowa anɔkwa be ni wɔkɛ naagbai miikpe lɛ, no hãa Yehowa naa akɛ wɔsumɔɔ lɛ, ni anaa Abonsam akɛ amalelɔ. Ani amralofoi lɛ ete shi amɛwo Yehowa Odasefoi yɛ he ni oyɔɔ lɛ? Ani okɛ shika he naagbai miikpe? Ani mɛi booo wɔsane lɛ toi yɛ he ni oyɔɔ lɛ, loo okɛ naagba kroko miikpe? Kɛ́ nakai lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, obaanyɛ otsɔ shihilɛ ni okɛkpeɔ lɛ nɔ ohã Yehowa tsui anya. Kaimɔ hu akɛ, Yehowa hãŋ aka bo fe bɔ ni obaanyɛ kɔkɔɔkɔ. (1 Kor. 10:13) Ebaahã bo hewalɛ ni onyɛ okɛdamɔ naa.

YEHOWA, NYƆŊMƆ NI HIƐ KÃ LƐ, BAAJWERE BO

10. Mɛni Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ baafee ehã mɛi ni jáa lɛ lɛ?

10 Yehowa jwereɔ mɛi fɛɛ ni jáa lɛ lɛ. (Heb. 11:6) Amrɔ nɛɛ po lɛ, ehãa wɔtoiŋ jɔɔ wɔ ni wɔtsui nyɔɔ wɔmli, ni wɔsɛɛ hu lɛ, ebaahã wɔhi shi kɛya naanɔ. Wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ, ejaakɛ wɔheɔ wɔyeɔ waa akɛ eesumɔ ni ejwere wɔ ni eyɛ hewalɛ ni ebaanyɛ ekɛfee nakai hu. Enɛ tsirɛɔ wɔ ni wɔjɛɔ wɔtsui muu fɛɛ mli wɔjáa lɛ tamɔ bɔ ni etsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema lɛ fee lɛ. Mɛi nɛɛ ateŋ mɔ kome ji Timoteo.—Heb. 6:​10-12.

11. Mɛni tsirɛ Timoteo ni etsu nii waa yɛ asafo lɛ mli lɛ? (1 Timoteo 4:10)

11 Kanemɔ 1 Timoteo 4:10. Timoteo he eye waa akɛ Nyɔŋmɔ hiɛkãalɔ lɛ baajwere lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, etsu nii waa ni emia ehiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Mɛni efee ni tsɔɔ nakai? Bɔfo Paulo wo lɛ hewalɛ ni eya ehiɛ waa yɛ bɔ ni etsɔɔ nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ asafo lɛ mli lɛ mli. Agbɛnɛ hu, Paulo wo lɛ ŋaa ni efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehã enyɛmimɛi Kristofoi lɛ, mɛi ni edara kɛ mɛi ni darako fɛɛ. Kɛfata he lɛ, akɛ nitsumɔi komɛi ni tsumɔ wa wo edɛŋ, ni eko ji ni ejɛ suɔmɔ mli ewo mɛi ŋaa kɛ́ ehe bahia. (1 Tim. 4:​11-16; 2 Tim. 4:​1-5) Timoteo mia ehiɛ etsu nitsumɔi nɛɛ fɛɛ, ni ele akɛ kɛ́ mɛi enaaa nɔ ni etsuɔ lɛ loo amɛhiɛ esɔɔɔ po lɛ, Yehowa miina ni ebaajwere lɛ.—Rom. 2:​6, 7.

12. Mɛni tsirɛɔ asafoŋ onukpai lɛ ni amɛtsuɔ nii waa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

12 Ŋmɛnɛ lɛ, asafoŋ onukpai lɛ hu baanyɛ ahe aye akɛ Yehowa naa nitsumɔi kpakpai ni amɛtsuɔ lɛ ni ehiɛ sɔɔ waa. Asafoŋ onukpai lɛ saraa nyɛmimɛi lɛ ni amɛwoɔ amɛ hewalɛ, amɛtsɔɔ nii yɛ asafo lɛ mli, ni amɛkɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi yɛ nitsumɔi nɛɛ asɛɛ lɛ, asafoŋ onukpai babaoo yayeɔ amɛbuaa kɛmamɔɔ asafo lɛ tsũi, ni agbɛnɛ hu, amɛyayeɔ amɛbuaa kɛ́ oshãra nina wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi. Amɛteŋ mɛi komɛi hu fata Helatsɛmɛi Asaramɔ Kui loo Ajinafoi Akui Ni Kɛ Helatsamɔhei Shãraa lɛ ahe. Asafoŋ onukpai ni kɛ amɛhe shãa afɔle kɛtsuɔ nitsumɔi nɛɛ naa asafo lɛ akɛ Yehowa nɔ, shi jeee adesa ko nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛjɛɔ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛtsuɔ nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ, ni amɛheɔ amɛyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ baajwere amɛ yɛ nɔ ni amɛtsuɔ lɛ hewɔ.—Kol. 3:​23, 24.

Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ baajwere bo yɛ nii ni otsuɔ waa ohãa asafo lɛ hewɔ (Kwɛmɔ kuku 12-13)


13. Kɛ́ Yehowa na akɛ wɔmiifee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ, te enuɔ he ehãa tɛŋŋ?

13 Jeee wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ji asafoŋ onukpa, shi wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ nɔ ko ni ebaanyɛ ekɛhã Yehowa. Kɛ́ Yehowa na akɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ mli wɔjɛɔ wɔsɔmɔɔ lɛ lɛ, enáa miishɛɛ waa. Ehiɛ sɔɔ onia ni wɔtsuɔ kɛfiɔ jeŋ muu fɛɛ nitsumɔ lɛ sɛɛ, kɛ́ nɔ ni wɔtsuɔ lɛ faaa po. Yehowa mii shɛɔ ehe waa kɛ́ ena akɛ yɛ wɔhiɛ ni gboɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ wɔtee asafoŋ kpeei lɛ wɔwóɔ wɔnine nɔ koni wɔhã sane hetoo. Agbɛnɛ hu, kɛ́ mɔ ko fee wɔ nɔ ko ni edɔ wɔ ni wɔkɛke mɔ lɛ, enáa miishɛɛ waa. Kɛ́ onuɔ he akɛ onyɛɛɛ otsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli tamɔ bɔ ni oshweɔ akɛ otsu lɛ po lɛ, ná nɔmimaa akɛ Yehowa hiɛ sɔɔ nɔ ni onyɛɔ otsuɔ lɛ waa. Esumɔɔ bo waa yɛ nɔ ni otsuɔ lɛ hewɔ, ni ebaajwere bo.—Luka 21:​1-4.

HII NYƆŊMƆ HIƐKÃALƆ LƐ MASƐI DAA

14. Kɛ́ wɔnaa Yehowa akɛ mɔ ko ni yɔɔ lɛɛlɛŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

14 Kɛ́ wɔnaa Yehowa akɛ mɔ ko ni yɔɔ lɛɛlɛŋ lɛ, ewaaa kwraa akɛ wɔbaaya nɔ wɔye lɛ anɔkwa. Nakai Yosef fee. Ekpɛ mli akɛ ebɔŋ ajwamaŋ. Ena Yehowa akɛ mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni esumɔɔɔ ni efeɔ nɔ ko ni baahã Yehowa mli afu lɛ. (1 Mo. 39:9) Kɛ́ wɔ hu wɔmiitao wɔna Yehowa akɛ mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ lɛ, esa akɛ wɔhe be ni wɔsɔle wɔhã lɛ ni wɔkase e-Wiemɔ lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, naanyobɔɔ ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli baawa. Ni kɛ́ naanyobɔɔ ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ mli wa tamɔ Yosef kɛ Yehowa nɔ lɛ, wɔfeŋ nɔ ko ni esaaa Yehowa hiɛ.—Yak. 4:8.

Kɛ́ wɔnaa Yehowa akɛ Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ, no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔye lɛ anɔkwa (Kwɛmɔ kuku 14-15)


15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ nɔ ni Israelbii lɛ fee be ni amɛyɔɔ ŋa lɛ nɔ lɛ mli? (Hebribii 3:12)

15 Mɛi ni hiɛ kpaa nɔ akɛ Yehowa hiɛ kã lɛ, ewaaa kwraa akɛ amɛbaatsi amɛhe kɛje ehe. Nakai eba lɛ yɛ Israelbii lɛ agbɛfaŋ be ni amɛyɔɔ ŋa lɛ nɔ lɛ. Amɛle akɛ Yehowa yɛ, shi amɛyaheee amɛyeee akɛ ebaahã amɛ nɔ ni he hiaa amɛ lɛ. Amɛwie po akɛ: “Ani Yehowa yɛ wɔteŋ, aloo ebɛ wɔteŋ?” (2 Mo. 17:​2, 7) Enɛ hã amɛtse Yehowa hiɛ atua. Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔsumɔŋ ni wɔkase amɛ.—Kanemɔ Hebribii 3:12.

16. Mɛni baanyɛ afee kaa kɛhã wɔ?

16 Jeŋ ni wɔyɔɔ mli lɛ hãa ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔbaaya nɔ wɔhi Yehowa masɛi. Mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii heee amɛyeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ. Bei pii lɛ, nibii yaa lɛ jogbaŋŋ kɛhãa mɛi ni ebuuu Nyɔŋmɔ lɛ moŋ. Enɛ baanyɛ afee kaa kɛhã wɔ. Eyɛ mli akɛ wɔ lɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ moŋ, shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaanu he akɛ ewaŋ wɔ yɛ shihilɛ mli. Nakai mɔ ni ŋma Lala 73 lɛ nu he be ko. Ena akɛ mɛi yeee Yehowa mlai lɛ anɔ, shi loloolo lɛ nibii miiya lɛ jogbaŋŋ kɛmiihã amɛ. Enɛ hewɔ lɛ, efee lɛ po akɛ sɛɛnamɔ bɛ he akɛ mɔ ko baasɔmɔ Nyɔŋmɔ.—Lala 73:​11-13.

17. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔhi Yehowa masɛi?

17 Mɛni ye ebua mɔ ni ŋma Lala 73 lɛ ni etsake esusumɔ? Nɔ ni ye ebua lɛ ji, ejwɛŋ nɔ ni baaba mɛi ni hiɛ kpaa Yehowa nɔ lɛ anɔ lɛ nɔ. (Lala 73:​18, 19, 27) Agbɛnɛ hu, esusu sɛɛnamɔi ni jɛɔ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli kɛbaa lɛ ahe. (Lala 73:24) Wɔ hu wɔbaanyɛ wɔsusu nibii ni Yehowa efee ehã wɔ lɛ ahe ni wɔkɛto bɔ ni kulɛ wɔshihilɛ baaji eji wɔsɔmɔɔɔ Yehowa lɛ he. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔhi Yehowa masɛi, ni wɔbaanyɛ wɔwie tamɔ bɔ ni lalatsɛ lɛ wie lɛ akɛ: “Mi lɛ, ehi hã mi akɛ matsi mabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ.”—Lala 73:28.

18. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsheɔ nɔ ni baaba wɔsɛɛ lɛ gbeyei?

18 Wɔbaanyɛ wɔdamɔ shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni wɔkɛbaakpe yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ naa, ejaakɛ wɔji ‘anɔkwa Nyɔŋmɔ ni hiɛ kã lɛ nyɔji.’ (1 Tes. 1:9) Wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ yɛ lɛɛlɛŋ, ni eyeɔ ebuaa mɛi ni jáa lɛ lɛ. Eye ebua etsuji ni hi shi yɛ blema lɛ, ni ebaaye ebua wɔ hu ŋmɛnɛ. Etsɛŋ, wɔkɛ amanehulu ni naa wa fe amanehului fɛɛ ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ lɛ baakpe. Shi Yehowa shiŋ wɔ kɔkɔɔkɔ. (Yes. 41:10) Nyɛhãa wɔnáa “ekãa babaoo ni wɔkɛɛ: ‘Yehowa ji miyelikɛbualɔ; misheee gbeyei.’”—Heb. 13:​5, 6.

LALA 3 Yehowa​—Wɔhewalɛ, Wɔhiɛnɔkamɔ; Onɔ Wɔkɛ Wɔhiɛ Fɔ̃ɔ