Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 11

Bɔ Ni Biblia Kanemɔ Baanyɛ Aye Abua Bo Ni Odamɔ Naagbai Anaa

Bɔ Ni Biblia Kanemɔ Baanyɛ Aye Abua Bo Ni Odamɔ Naagbai Anaa

‘Nyɔŋmɔ kɛ shifimɔ hãa.’​—ROM. 15:5.

LALA 94 Wɔhiɛ Sɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛɛ naagbai Yehowa webii kɛkpeɔ?

ANI okɛ naagba ko miikpe? Ekolɛ nyɛmi ko efee bo nɔ ko ni edɔ bo waa. (Yak. 3:2) Loo ekolɛ, mɛi ni okɛtsuɔ nii loo mɛi ni okɛyaa skul lɛ yeɔ ohe fɛo yɛ Yehowa tsulɔ ni oji lɛ hewɔ. (1 Pet. 4:3, 4) Loo ekolɛ, owekumɛi sumɔɔɔ ni oyaa asafoŋ kpeei loo ogbaa mɛi krokomɛi nibii ni oheɔ oyeɔ lɛ. (Mat. 10:35, 36) Kɛ́ naagba ni okɛkpeɔ lɛ mli wa waa lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ okpa Yehowa sɔɔmɔ po. Shi ekɔɔɔ he eko naagba ni okɛkpeɔ lɛ, obaanyɛ ohe oye akɛ Yehowa baadro bo hiɛshikamɔ, ni ebaawaje bo koni onyɛ odamɔ naa.

2. Yɛ nɔ ni awie yɛ Romabii 15:4 lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔkane Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaanyɛ eye ebua wɔ?

2 Yehowa ehã aŋmala bɔ ni adesai komɛi nyɛ amɛdamɔ shihilɛi ni mli wawai anaa, yɛ emuu ni amɛyeee lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ he sane fitsofitso yɛ e-Wiemɔ lɛ mli. Mɛni hewɔ? Koni wɔkase nii kɛjɛ mli. Nakai Yehowa tsirɛ bɔfo Paulo ni ewie. (Kanemɔ Romabii 15:4.) Kɛ́ wɔkane saji nɛɛ, ebaanyɛ eshɛje wɔmii, ni ehã wɔná hiɛnɔkamɔ. Shi jeee kanemɔ ni wɔbaakane lɛ kɛkɛ ni baahã wɔná he sɛɛ. Esa akɛ wɔhã nɔ ni wɔkaneɔ lɛ ahã wɔtsake bɔ ni wɔjwɛŋɔ kɛ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa. Mɛni obaanyɛ ofee kɛ́ ootao ona bɔ ni obaanyɛ ofee odamɔ naagba pɔtɛɛ ko naa lɛ? Obaanyɛ ofee nibii ejwɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ: (1) Sɔlemɔ, (2) Feemɔ nii ahe mfoniri, (3) Jwɛŋmɔ nii anɔ, (4) Okɛtsu nii. Hã wɔkwɛ bɔ ni esa akɛ otsu nibii ejwɛ nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko he nii ohã. * No sɛɛ lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni obaafee okɛ gbɛ nɛɛ atsu nii kɛkase nii kɛjɛ Maŋtsɛ David kɛ bɔfo Paulo shihilɛ mli saji komɛi amli.

1. SƆLEMƆ

Kɛ́ obaakane Biblia lɛ, sɔlemɔ dani oje shishi. Kpa Yehowa fai ni eye ebua bo ni ona nɔ ni obaanyɛ okase yɛ nɔ ni ooba obakane lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 3)

3. Kɛ́ ooba obakane Biblia lɛ, mɛni esa akɛ ofee dani oje shishi? Ni mɛni hewɔ?

3 (1) Sɔlemɔ. Kɛ́ obaakane Biblia lɛ, sɔlemɔ dani oje shishi. Kpa Yehowa fai ni eye ebua bo ni ona nɔ ni obaanyɛ okase yɛ nɔ ni ooba obakane lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ okɛ naagba ko miikpe, ni ootao nɔ ko ni baaye abua bo ni onyɛ odamɔ naa lɛ, bi Yehowa ni eye ebua bo ni ona Biblia mli shishitoo mlai ni baaye abua bo ni ona nɔ ni obaafee.​—Fip. 4:6, 7; Yak. 1:5.

2. FEEMƆ NII AHE MFONIRI

Feemɔ ohe mfoniri akɛ bo ji mɔ ni he ni awieɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 4)

4. Mɛni baaye ebua bo, koni kɛ́ ookane Biblia lɛ okase nibii babaoo yɛ mli?

4 (2) Feemɔ nii ahe mfoniri. Yehowa bɔ wɔ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee nibii ahe mfoniri, ni enɛ yɛ naakpɛɛ waa. Kɛ́ ookane Biblia lɛ ni ootao okase nibii babaoo yɛ mli lɛ, feemɔ nɔ ni tee nɔ lɛ he mfoniri, ni ofee ohe mfoniri akɛ bo ji mɔ ni he ni awieɔ lɛ. Feemɔ nibii ni ena kɛ bɔ ni ekolɛ enu he ehã lɛ he mfoniri.

3. JWƐŊMƆ NII ANƆ

Susumɔ sane ni okane lɛ he kɛya shɔŋŋ, ni okwɛ bɔ ni ekɔɔ ohe ehãa (Kwɛmɔ kuku 5)

5. Mɛni ji niianɔjwɛŋmɔ? Ni mɛni baaye abua bo ni ojwɛŋ nii anɔ?

5 (3) Jwɛŋmɔ nii anɔ. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko miijwɛŋ nii anɔ lɛ, belɛ etsɔɔ akɛ, eesusu sane ko ni ekane lɛ he kɛmiiya shɔŋŋ, ni eekwɛ bɔ ni ekɔɔ ehe ehãa. Kɛ́ oojwɛŋ sane ko ni okaneɔ lɛ nɔ lɛ, ehãa onaa bɔ ni ekɔɔ nibii krokomɛi ni ole lɛ ahe, ni ehãa onuɔ shishi jogbaŋŋ. Kɛ́ ookane Biblia lɛ ni ojwɛŋŋ nɔ lɛ, etamɔ ni ookwɛ mama ko ni afolɔ ashwie shi kɛkɛ ni akpɛko. Ja akpɛ fɛɛ kɛtsara dani obaanyɛ ona bɔ ni atade lɛ ji diɛŋtsɛ. Niianɔjwɛŋmɔ tamɔ nikpɛɛ. Ja ojwɛŋ nii anɔ, dani obaanyɛ ona bɔ ni sane muu lɛ fɛɛ ji hã diɛŋtsɛ. Nɔ ko ni baaye ebua bo ni onyɛ ojwɛŋ nii anɔ ji, ni obaabi ohe saji tamɔ: ‘Mɛni mɔ ni he ni awieɔ yɛ sane lɛ mli lɛ fee kɛtsu naagba lɛ he nii? Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ manyɛ mikɛ nɔ ni mikaseɔ yɛ sane lɛ mli lɛ atsu nii, koni eye ebua mi kɛdamɔ minaagba lɛ naa?’

4. OKƐTSU NII

Okɛ nɔ ni okase lɛ atsu nii koni ehã okpɛ yiŋ kpakpai, otoiŋ ajɔ bo, ni ohemɔkɛyeli lɛ hu mli awa (Kwɛmɔ kuku 6)

6. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii lɛ?

6 (4) Okɛtsu nii. Yesu kɛɛ kɛ́ wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ tsuuu nii lɛ, wɔtamɔ nuu ko ni ema etsũ yɛ shia nɔ. Etsu nii waa moŋ, shi sɛɛnamɔ ko baŋ nɔ ni etsu lɛ he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ kɔɔyɔɔ ni naa wa tswa, ni nugbɔ nɛ, ni nui babaoo yi shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, etsũ lɛ baakumɔ. (Mat. 7:24-27) Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔsɔle, wɔfee nii ahe mfoniri, ni wɔjwɛŋ nii anɔ, shi wɔkɛ nɔ ni wɔkase lɛ tsuuu nii lɛ, sɛɛnamɔ ko baŋ nɔ ni wɔfee lɛ he. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ wɔkɛ naagba ko kpe loo aawa wɔ yi lɛ, wɔnáŋ hemɔkɛyeli ni mli wa ni wɔbaanyɛ wɔkɛdamɔ naa. Shi kɛ́ wɔkase nii, ni wɔkɛ nɔ ni wɔkase lɛ tsu nii lɛ, ehãa wɔkpɛɔ yiŋ kpakpai, wɔtoiŋ jɔɔ wɔ, ni wɔhemɔkɛyeli lɛ hu mli waa. (Yes. 48:17, 18) Agbɛnɛ, hã wɔkwɛ akɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nibii ejwɛ ni wɔsusu he nɛɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkase nɔ ko kɛjɛ sane ko ni ba yɛ Maŋtsɛ David shihilɛ mli lɛ mli.

MƐNI WƆBAANYƐ WƆKASE YƐ MAŊTSƐ DAVID SANE LƐ MLI?

7. Mɛɛ Biblia mli sane wɔbaasusu he bianɛ?

7 Ani onaanyo ko loo owekunyo ko efee bo nɔ ko ni edɔ bo waa? Kɛ́ nakai lɛ, obaanyɛ okase nɔ ko kɛjɛ nɔ ni Maŋtsɛ David fee be ni ebinuu Absalom ka akɛ ebaashɔ̃ maŋtsɛyeli lɛ yɛ edɛŋ lɛ mli.​—2 Sam. 15:5-14, 31; 18:6-14.

8. Kɛ́ ootao Yehowa aye abua bo lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

8 (1) Sɔlemɔ. Dani obaakane sane nɛɛ, sɔlemɔ ni okɛɛ Yehowa bɔ ni onuɔ he ohãa yɛ nɔ ni afee bo lɛ he. (Lala 6:6-9) Gbaa lɛ nɔ tuuntu ni gbaa onaa yɛ sane lɛ he. No sɛɛ lɛ, bi Yehowa ni eye ebua bo, ni ona nibii ni obaanyɛ okase yɛ sane lɛ mli ni baawa bo ni odamɔ shihilɛ ni okɛkpeɔ lɛ naa.

9. Mɛni tee nɔ yɛ David kɛ Absalom teŋ?

9 (2) Feemɔ nii ahe mfoniri. Susumɔ nɔ ni tee nɔ lɛ he jogbaŋŋ, ni ofee bɔ ni Maŋtsɛ David nu he ehã lɛ he mfoniri. David binuu Absalom bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaafee nibii ni baahã maŋbii lɛ asumɔ lɛ, ni efee enɛ afii babaoo. (2 Sam. 15:7) Afii komɛi asɛɛ lɛ, Absalom tsu kɛtee Israel maji lɛ fɛɛ amli koni ayawo maŋbii lɛ ayiŋ ni amɛkpɛlɛ enɔ akɛ maŋtsɛ. Elaka Ahitofel ni ji David naanyo kpaakpa kɛ eŋaawolɔi lɛ ateŋ mɔ kome lɛ po koni efata ehe yɛ nifeemɔ nɛɛ mli. Absalom wó ehe maŋtsɛ, ni eka akɛ ebaamɔ David koni egbe lɛ. Nakai beiaŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ David bɛ hewalɛ kwraa. (Lala 41:1-9) David nu sane lɛ he, ni ejo foi kɛshi Yerusalem. Sɛɛ mli lɛ, Absalom asraafoi lɛ kɛ David hii lɛ yawu. Aye Absalom asraafoi lɛ anɔ kunim, ni agbe Absalom.

10. Kulɛ te Maŋtsɛ David baanyɛ afee enii ahã tɛŋŋ?

10 Agbɛnɛ, feemɔ bɔ ni David nu he ehã be ni nibii nɛɛ fɛɛ yaa nɔ lɛ he mfoniri okwɛ. No mli lɛ David sumɔɔ Absalom waa, ni eheɔ Ahitofel hu eyeɔ. Shi amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛte shi amɛwo lɛ, ni amɛka po akɛ amɛbaagbe lɛ. Nɔ ni amɛfee lɛ dɔ David waa. Kulɛ enɛ baanyɛ ahã David aná enanemɛi krokomɛi lɛ fɛɛ ahe jwɛŋmɔ fɔŋ, ni esusu akɛ benɛ amɛ hu amɛfata Absalom he. Kulɛ ebaanyɛ esusu lɛ pɛ ehe ni ekome too eshi maŋ lɛ mli eyahɔ he ko diŋŋ. Loo ekolɛ, ebaanyɛ ehã sane lɛ ahao lɛ aahu akɛ, enyɛŋ nɔ ko nɔ ko efee dɔŋŋ. Shi David efeee nibii nɛɛ eko eko. Emia ehiɛ ni edamɔ shihilɛ ni wa nɛɛ naa moŋ. Mɛni efee ni ye ebua lɛ ni enyɛ edamɔ naa lɛ?

11. Mɛni David fee yɛ shihilɛ ni mli wa ni ekɛkpe lɛ he?

11 (3) Jwɛŋmɔ nii anɔ. Mɛni obaanyɛ okase kɛjɛ sane nɛɛ mli? Te obaahã sanebimɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ hetoo ohã tɛŋŋ? “Mɛni David fee?” David tsui efãaa, ni eyeee ehe oyai ni ebaakpɛ yiŋ, ejaakɛ kulɛ no baahã ekpɛ yiŋ ni ejaaa. Ni ehãaa gbeyei amɔ lɛ ni eta shi ni efeee nɔ ko. Nɔ ni efee moŋ ji, esɔle ebi Yehowa ni eye ebua lɛ. Agbɛnɛ hu, ebi enanemɛi lɛ ni amɛye amɛbua lɛ. Ni be ni ekpɛ eyiŋ yɛ nɔ ni ebaafee lɛ he lɛ, etsu he nii amrɔ nɔŋŋ. Eyɛ mli akɛ nɔ ni Absalom kɛ Ahitofel fee lɛ dɔ David moŋ, shi no hãaa ená enanemɛi krokomɛi lɛ ahe jwɛŋmɔ fɔŋ. Moŋ lɛ, etee nɔ ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ, ni ehe enanemɛi lɛ hu eye.

12. Mɛni Yehowa fee kɛye ebua David?

12 Mɛni Yehowa fee kɛye ebua David? Kɛ́ otao nii amli fioo lɛ, obaana akɛ Yehowa waje David koni enyɛ edamɔ shihilɛ ni mli wa nɛɛ naa. (Lala 3:1-8; yiteŋgbɛ niŋmaa) Agbɛnɛ hu, Yehowa hã yiŋ srɔtoi ni David kpɛ lɛ ye omanye. Ni eye ebua David nanemɛi anɔkwafoi lɛ be ni amɛwuɔ amɛshiɔ David henyɛlɔi lɛ ni amɛkɛbu ehe lɛ.

13. Kɛ́ mɔ ko fee bo nɔ ko ni edɔ bo waa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ okase David? (Mateo 18:15-17)

13 (4) Okɛtsu nii. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko efee bo nɔ ko ni edɔ bo waa lɛ, bi ohe akɛ: ‘Te mafee tɛŋŋ makase David lɛ?’ Esa akɛ otsu shihilɛ lɛ ni eba lɛ he nii amrɔ nɔŋŋ. Obaanyɛ okɛ ŋaa ni Yesu wo yɛ Mateo yitso 18 lɛ atsu nii. (Kanemɔ Mateo 18:15-17.) Shi kaakpɛ yiŋ be mli ni omli efu lolo, ejaakɛ no lɛ, obaakpɛ yiŋ ni ejaaa. Sɔlemɔ obi Yehowa ni eye ebua bo ni otsui he ajɔ, ni eye ebua bo ni ona gbɛ ni hi fe fɛɛ ni esa akɛ otsɔ nɔ otsu sane lɛ he nii. Kaaná onanemɛi lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Moŋ lɛ, hã amɛye amɛbua bo. (Abɛi 17:17) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, okɛ ŋaawoo ni Yehowa kɛhã yɛ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ atsu nii.​—Abɛi 3:5, 6.

MƐNI WƆBAANYƐ WƆKASE YƐ PAULO SANE LƐ MLI?

14. Mɛɛ shihilɛ mli kɛ́ oyaje lɛ, 2 Timoteo 1:12-16, 4:6-11, 17-22 lɛ baanyɛ awo bo hewalɛ?

14 Ani owekumɛi lɛ miite shi amɛmiiwo bo yɛ Yehowa ni osɔmɔɔ lɛ hewɔ? Loo ani oyɛ maŋ ko nɔ ni atsĩ wɔnitsumɔi lɛ ekomɛi anaa loo atsĩ wɔnaa kwraa? Kɛ́ nakai lɛ, kanemɔ 2 Timoteo 1:12-16 kɛ 4:6-11, 17-22 ni ebaawo bo hewalɛ waa. * Be ni Paulo ŋma Timoteo Wolo Ni Ji Enyɔ lɛ, no mli lɛ awo lɛ tsuŋ.

15. Mɛni obaanyɛ osɔle obi Yehowa?

15 (1) Sɔlemɔ. Dani obaakane ŋmalɛi nɛɛ, sɔlemɔ ni okɛɛ Yehowa bɔ ni onuɔ he ohãa yɛ naagba ni okɛkpeɔ lɛ he. Gbaa lɛ nɔ tuuntu ni gbaa onaa yɛ sane lɛ he. No sɛɛ lɛ, bi Yehowa ni eye ebua bo ni ona nibii ni obaanyɛ okase yɛ Paulo sane lɛ mli ni baawa bo ni odamɔ shihilɛ ni okɛkpeɔ lɛ naa.

16. Mɛɛ shihilɛ Paulo kɛkpe?

16 (2) Feemɔ nii ahe mfoniri. Naa ohe akɛ bo ji Paulo. Naa bo ni awo bo tsein, ni awo bo tsuŋ yɛ Roma. Awo bo tsuŋ pɛŋ. Shi yɛ tsuŋ ni awo bo nɛɛ mli lɛ, no lɛ ole akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, abaagbe bo. Onanemɛi lɛ ekomɛi eshi bo, ni ogbede. Enɛ ji shihilɛ ni Paulo kɛkpe.​—2 Tim. 1:15.

17. Kulɛ te Paulo baanyɛ afee enii ehã tɛŋŋ?

17 Kulɛ Paulo baanyɛ asusu yiŋ komɛi ni ekpɛ be ko ni eho lɛ ahe, ni esusu akɛ, eji ekɛ ekãa tsuuu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ kulɛ, ebaŋ lɛ akɛ abaawo lɛ tsuŋ. Kulɛ ebaanyɛ ebɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Asia kpokpaa lɛ nɔ ni shi lɛ lɛ ewo emli, ni ená enanemɛi krokomɛi lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Shi Paulo efeee nibii nɛɛ ateŋ eko eko. Mɛni hã ená nɔmimaa akɛ enanemɛi krokomɛi lɛ baaye lɛ anɔkwa, ni Yehowa hu baajwere lɛ?

18. Te Paulo fee enii ehã tɛŋŋ yɛ shihilɛ ni mli wa ni ekɛkpe lɛ he?

18 (3) Jwɛŋmɔ nii anɔ. Te obaahã sanebimɔ nɛɛ hetoo tɛŋŋ? “Mɛni Paulo fee?” Yɛ le ni Paulo le akɛ abaagbe lɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ehiɛ kpaaa nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ esa akɛ efee nibii ni baahã awo Yehowa hiɛ nyam. Agbɛnɛ hu, ekwɛ gbɛi ni ebaanyɛ etsɔ nɔ ewo enyɛmimɛi lɛ hewalɛ lolo. Etee nɔ esɔle shii abɔ kɛtsɔɔ akɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ɔ Yehowa nɔ. (2 Tim. 1:3) Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛ ejwɛŋmɔ baama mɛi ni shi lɛ lɛ anɔ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma mɛi ni ye lɛ anɔkwa ni amɛye amɛbua lɛ lɛ moŋ anɔ, ni ejie hiɛsɔɔ kpo etsɔɔ amɛ. Agbɛnɛ hu, etee nɔ ekase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. (2 Tim. 3:16, 17; 4:13) Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ehe eye waa akɛ Yehowa kɛ Yesu sumɔɔ lɛ, amɛshiko lɛ, ni amɛbaajwere lɛ yɛ anɔkwa ni eye lɛ hewɔ.

19. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua Paulo?

19 Yehowa etsɔ hiɛ ebɔ Paulo kɔkɔ akɛ, abaawa lɛ yi yɛ Kristofonyo ni eji lɛ hewɔ. (Bɔf. 21:11-13) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa ye ebua Paulo? Ehã Paulo sɔlemɔi lɛ ahetoo ni ewo lɛ hewalɛ be fɛɛ be. (2 Tim. 4:17) Agbɛnɛ hu, ehã Paulo le akɛ, enine baashɛ jweremɔnɔ ni etsu nii waa yɛ he lɛ nɔ. Yehowa tsirɛ Paulo nanemɛi anɔkwafoi lɛ hu ni amɛye amɛbua lɛ.

20. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee ni wɔná hemɔkɛyeli ni Paulo ná, ni hã ewie wiemɔi ni wɔnaa yɛ Romabii 8:38, 39 lɛ?

20 (4) Okɛtsu nii. Bi ohe akɛ, ‘Te mafee tɛŋŋ makase Paulo lɛ?’ Bɔ ni awa Paulo yi lɛ, esa akɛ ehi wɔ hu wɔjwɛŋmɔ mli akɛ abaawa wɔ yi. (Mar. 10:29, 30) Nɔ ni baaye ebua wɔ ni wɔye anɔkwa ji, ni wɔkɛ wɔhiɛ baafɔ̃ Yehowa nɔ kɛtsɔ sɔlemɔ ni wɔbaasɔle nɔ. Ni agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa. Be fɛɛ be lɛ, hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ nibii ni he hiaa waa ni esa akɛ wɔfee lɛ ateŋ ekome ji, ni wɔbaawo Yehowa hiɛ nyam. Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ, Yehowa shiŋ wɔ kɔkɔɔkɔ, ni nɔ ko nɔ ko bɛ ni baatse wɔ kɛje suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã wɔ lɛ he.​—Kanemɔ Romabii 8:38, 39; Heb. 13:5, 6.

KASEMƆ NII KƐJƐ MƐI KROKOMƐI NI AWIE AMƐHE YƐ BIBLIA LƐ MLI LƐ ADƐŊ

21. Mɛni ye ebua Aya kɛ Hector ni amɛnyɛ amɛdamɔ naagbai ni amɛkɛkpe lɛ anaa?

21 Shihilɛ fɛɛ shihilɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná mɔ ko ni awie ehe yɛ Biblia lɛ mli ni esane lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔdamɔ naa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ Japan ni atsɛɔ lɛ Aya lɛ wie akɛ Yona sane lɛ ye ebua lɛ ni esheee gbeyei dɔŋŋ akɛ ekɛ ehe baawo maŋ odaseyeli nitsumɔ lɛ mli. Nyɛmi nuu oblanyo ko ni yɔɔ Indonesia ni atsɛɔ lɛ Hector ni efɔlɔi bɛ asafo lɛ mli lɛ hu tsɔɔ akɛ, Rut sane lɛ ye ebua lɛ ni ekase Yehowa he nii ni eba asafo lɛ mli.

22. Kɛ́ ootao oná Biblia mli dramai kɛ sane ni ji, “Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ” he sɛɛ waa lɛ, mɛni esa akɛ ofee?

22 Nɛgbɛ obaanyɛ ona mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe saji ni baanyɛ awaje bo lɛ ekomɛi yɛ? Vidioi kɛ dramai srɔtoi ni afee, kɛ sane ni ji, “Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ” baanyɛ aye abua bo koni onu mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ sane lɛ ekomɛi ashishi jogbaŋŋ. * Dani obaakwɛ dramai nɛɛ eko loo obaabo eko toi, loo obaakane nɛkɛ saji nɛɛ ni aje gbɛ atao nii amli aŋmala lɛ, sɔlemɔ obi Yehowa ni eye ebua bo, ni ona otii komɛi yɛ mli ni obaanyɛ okɛtsu onaagba lɛ he nii. Feemɔ ohe mfoniri akɛ bo ji mɔ ni he ni awieɔ lɛ. Jwɛŋmɔ shihilɛi ni Yehowa tsuji anɔkwafoi nɛɛ kɛkpe lɛ anɔ kɛ bɔ ni Yehowa ye ebua amɛ ni amɛdamɔ naagba lɛ naa. No sɛɛ lɛ, okɛ nibii ni okase yɛ mli lɛ atsu naagba ni okɛkpeɔ lɛ he nii. Sɔlemɔ oda Yehowa shi yɛ yelikɛbuamɔ ni ekɛmiihã bo lɛ hewɔ. Ni kwɛmɔ gbɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ ni okɛ nɔ ni okase lɛ awo mɛi krokomɛi hewalɛ ni okɛye obua amɛ, ni okɛ no atsɔɔ akɛ, ohiɛ esɔ yelikɛbuamɔ ni Yehowa kɛhã bo lɛ.

23. Tamɔ wɔnaa yɛ Yesaia 41:10, 13 lɛ, mɛni Yehowa ewo shi akɛ ebaafee ehã wɔ?

23 Jeŋ nɛɛ ni Satan yeɔ nɔ lɛ mli shihilɛ wa waa, ni bei komɛi po lɛ, enaa wa aahu akɛ wɔleee nɔ ni po ni wɔbaafee. (2 Tim. 3:1) Shi esaaa akɛ wɔyeɔ wɔtsui loo wɔsheɔ gbeyei. Yehowa le naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ. Ewo shi akɛ ebaaye ebua wɔ, ni ekɛ eninejurɔ baahiɛ wɔmli be fɛɛ be ni yelikɛbuamɔ he hiaa wɔ lɛ. (Kanemɔ Yesaia 41:10, 13.) Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ Yehowa baaye abua wɔ, ni Biblia lɛ baanyɛ awaje wɔ ni wɔnyɛ wɔdamɔ wɔnaagbai lɛ anaa.

LALA 96 Nyɔŋmɔ Wolo Lɛ​—Eji Jwetri

^ kk. 5 Saji babaoo yɛ Biblia lɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ, Yehowa sumɔɔ etsuji, ni ebaaye ebua amɛ ni amɛdamɔ naagba fɛɛ naagba naa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii komɛi ni esa akɛ wɔfee kɛ́ wɔmiikane Biblia lɛ ni baahã wɔná Biblia lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ lɛ ahe.

^ kk. 2 Gbɛ ni atsɔɔ yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ ji gbɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ okase nii kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ ekome. Obaanyɛ ona gbɛi krokomɛi hu yɛ wolo ni ji, Niiamlitaomɔ Wolo Kɛhã Yehowa Odasefoi lɛ mli. Kwɛmɔ saneyitso fioo ni ji, “Biblia Lɛ Kanemɔ Kɛ Eshishinumɔ” yɛ saneyitso ni ji, “Biblia Lɛ” shishi.

^ kk. 14 Nyɛfainɛ, nyɛkakanea ŋmalɛi nɛɛ yɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ shishi.

^ kk. 22 Kwɛmɔ sane ni ji, “Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ—Hii Kɛ Yei Anɔkwafoi Ni Awie Amɛhe Yɛ Biblia Mli” ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ. (Yaa BIBLIA TSƆƆMƆI > NYƆŊMƆ MLI HEMƆKƐYELI.)