Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 14

“No Mɛi Fɛɛ Kɛbaale Akɛ Mikaselɔi Ji Nyɛ”

“No Mɛi Fɛɛ Kɛbaale Akɛ Mikaselɔi Ji Nyɛ”

“Kɛji nyɛsumɔɔ nyɛhe lɛ, no mɛi fɛɛ kɛbaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.”​—YOH. 13:35.

LALA 106 Nɔ Ni Hãa Anaa Akɛ Wɔyɛ Suɔmɔ

NƆ NI ABAASUSU HE a

Kɛ́ mɛi ni jeee Odasefoi lɛ na suɔmɔ ni yɔɔ Yehowa webii lɛ ateŋ lɛ, te enáa amɛteŋ mɛi pii anɔ hewalɛ ehãa tɛŋŋ? (Kwɛmɔ kuku 1)

1. Mɛni mɛi pii nyaa he waa kɛ́ amɛba wɔ-Kristofoi akpeei lɛ klɛŋklɛŋ kwraa? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

 FEEMƆ shihilɛ nɛɛ he mfoniri. Nuu ko kɛ eŋa etee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Enɛ ji klɛŋklɛŋ be ni amɛyaa Yehowa Odasefoi akpee. Be ni amɛshɛ shi lɛ, amɛyɔse nɔ ko. Nyɛmimɛi lɛ here amɛ hiɛmɛɛ, ni amɛna hu akɛ suɔmɔ yɛ amɛteŋ, ni enɛ ta amɛtsuiŋ waa. Be ni amɛyaa shĩa lɛ, yoo lɛ kɛɛ ewu lɛ akɛ, ‘Esoro Yehowa Odasefoi kwraa! Anɔkwa, miná amɛhe miishɛɛ waa.’

2. Mɛni ehã mɛi komɛi anane etɔ̃tɔ ni amɛkpa Yehowa sɔɔmɔ?

2 Suɔmɔ ni yɔɔ wɔ, ni ji Yehowa webii lɛ ateŋ lɛ sa kadimɔ waa. Shi wɔyeee emuu. (1 Yoh. 1:8) No hewɔ lɛ, be ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi lɛ shãraa ni wɔbaleɔ amɛ lɛ, ewaaa akɛ wɔbaana amɛfatɔ̃i. (Rom. 3:23) Dɔlɛ sane ji, mɛi komɛi ehã nyɛmimɛi komɛi afatɔ̃i etɔ̃tɔ amɛnane ni amɛkpa Yehowa sɔɔmɔ.

3. Mɛni hãa ayɔseɔ mɛi ni ji Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ? (Yohane 13:34, 35)

3 Kwɛmɔ ŋmalɛ ni nikasemɔ nɛɛ damɔ nɔ lɛ ekoŋŋ. (Kanemɔ Yohane 13:34, 35.) Mɛni Yesu kɛɛ no baahã ana mɛi ni ji esɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ? No ji, suɔmɔ, shi jeee emuuyeli. Kadimɔ hu akɛ, Yesu ekɛɛɛ akɛ, ‘No nyɛkɛbaale akɛ mikaselɔi ji nyɛ.’ Moŋ lɛ, ewie akɛ, “No mɛi fɛɛ kɛbaale akɛ mikaselɔ ji nyɛ.” Nɔ ni Yesu wie nɛɛ tsɔɔ akɛ, jeee esɛɛnyiɛlɔi lɛ pɛ ni baayɔse akɛ suɔmɔ yɛ ewebii lɛ ateŋ, shi moŋ mɛi ni bɛ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ hu baayɔse enɛ.

4. Mɛɛ saji ekolɛ mɛi komɛi baabi yɛ anɔkwa Kristofoi lɛ ahe?

4 Ekolɛ mɛi komɛi ni jeee Yehowa Odasefoi lɛ baabi akɛ: ‘Mɛɛ gbɛ nɔ suɔmɔ hãa anaa mɛi ni ji Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ? Mɛni Yesu fee ni hãa anaa akɛ esumɔɔ ebɔfoi lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu?’ Kɛ́ Odasefoi ji wɔ po lɛ, ehi akɛ wɔbaale sanebimɔi nɛɛ ahetoo, ejaakɛ no baaye abua wɔ ni wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ waa, titri lɛ kɛ́ amɛfee nɔ ko ni egba wɔnaa.​—Efe. 5:2.

MƐNI HEWƆ SUƆMƆ JI NƆ NI HÃA ANAA MƐI NI JI YESU SƐƐNYIƐLƆI LƐƐLƐŊ?

5. Gbalamɔ nɔ ni Yesu wie yɛ Yohane 15:12, 13 lɛ mli.

5 Yesu hã efee faŋŋ akɛ, esɛɛnyiɛlɔi lɛ baasumɔ amɛhe yɛ gbɛ ni sa kadimɔ waa nɔ, ni no ji nɔ ni baahã mɛi ale akɛ esɛɛnyiɛlɔi ji amɛ. (Kanemɔ Yohane 15:12, 13.) Yesu fã esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Nyɛsumɔsumɔa nyɛhe tamɔ bɔ ni misumɔɔ nyɛ lɛ.” Mɛni wiemɔi nɛɛ tsɔɔ? Yesu diɛŋtsɛ tsɔɔ mli akɛ, esa akɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ asumɔ amɛnyɛmimɛi lɛ fe amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, bɔ ni kɛ́ eba lɛ po akɛ amɛkɛ amɛwala baashã afɔle amɛhã amɛ lɛ, amɛbaafee nakai. b

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ suɔmɔ he miihia waa?

6 Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ suɔmɔ he miihia waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi babaoo nyaa ŋmalɛi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe. “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” (1 Yoh. 4:8) “Suɔmɔ onyɛmi gbɔmɔ tamɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” (Mat. 22:39) “Suɔmɔ haa eshai babaoo anɔ.” (1 Pet. 4:8) “Suɔmɔ sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ.” (1 Kor. 13:8) Ŋmalɛi nɛɛ kɛ ekrokomɛi hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, suɔmɔ ji su ko ni he hiaa waa, ni esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ amia ehiɛ ni ejie lɛ kpo.

7. Mɛni hewɔ Satan nyɛŋ ehã mɛi asumɔ amɛhe waa ni amɛfee ekome kɔkɔɔkɔ lɛ?

7 Mɛi pii biɔ akɛ, ‘Jamɔi lɛ fɛɛ kɛɛ amɛtsɔɔ anɔkwale lɛ, shi esoro nɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ tsɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he. No hewɔ lɛ te mafee tɛŋŋ mana jamɔ ni ji anɔkwa jamɔ lɛ?’ Satan ehã atse amale jamɔi pii, no hewɔ lɛ, ewa kɛhã mɛi akɛ amɛbaana anɔkwa jamɔ lɛ. Shi enyɛŋ ehã mɛi ni jɛ je lɛŋ hei srɔtoi afee ekome ni amɛsumɔ amɛhe. Yehowa pɛ baanyɛ afee nakai. Enɛ bɛ naakpɛɛ, “ejaakɛ suɔmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mli ejɛ.” (1 Yoh. 4:7) Ja Yehowa kɛ emumɔ lɛ eye ebua jamɔ ko mli bii dani amɛbaanyɛ amɛsumɔ amɛhe waa. Enɛ hewɔ Yesu kɛɛ akɛ, anɔkwa suɔmɔ ni baahã mɛi ale mɛi ni ji esɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ lɛ.

8-9. Mɛni suɔmɔ ni yɔɔ Yehowa Odasefoi ateŋ lɛ ehã mɛi pii eyɔse?

8 Tamɔ bɔ ni Yesu gba lɛ, suɔmɔ ni yɔɔ ewebii lɛ ateŋ lɛ ehã mɛi pii ena akɛ amɛji esɛɛnyiɛlɔi lɛɛlɛŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Ian lɛ kaiɔ klɛŋklɛŋ kpee wulu ni etee lɛ. Afee kpee nɛɛ yɛ stediɔm ko ni bɛŋkɛ eshĩa lɛ. Nyɔji fioo komɛi dani ebaaya kpee nɛɛ, eyakwɛ nifeemɔ ko yɛ nakai stediɔm lɛ nɔŋŋ. Ewie akɛ: “Esoro Odasefoi lɛ kwraa yɛ mɛi ni bakwɛ nifeemɔ lɛ nyɔji fioo komɛi ni eho lɛ ahe. Odasefoi lɛ buɔ mɔ, amɛsaa amɛhe jogbaŋŋ, ni amɛbii lɛ hu efeee basabasa.” Ekɛfata he akɛ: “Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, mina akɛ amɛyɛ miishɛɛ ni etamɔ nɔ ni amɛbɛ naagba ko kwraa, ni enɛ ji nɔ ko ni mishwe aahu akɛ maná. Mikaiii wiemɔi ni ahã yɛ kpee lɛ shishi nakai gbi lɛ eko eko kwraa, shi mihiɛ kpaaa bɔ ni Odasefoi lɛ ba amɛjeŋ amɛhã lɛ nɔ.” c Mɛni hewɔ wɔbaa wɔjeŋ jogbaŋŋ nakai lɛ? Suɔmɔ krɔŋŋ ni yɔɔ wɔteŋ lɛ hewɔ. Wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, ni no hewɔ lɛ, wɔbuɔ amɛ ni wɔkɛ amɛ yeɔ jogbaŋŋ.

9 Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ John lɛ hu ná niiashikpamɔ ko ni tamɔ nakai be ni ebɔi asafoŋ kpeei yaa lɛ. Ewie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ tse ehiɛ ehã mi, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa. Efee mi tamɔ nɔ ni ŋwɛibɔfoi ji amɛ. Suɔmɔ krɔŋŋ ni amɛjie lɛ kpo lɛ hã mina akɛ mina anɔkwa jamɔ lɛ.” d Niiashikpamɔi nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni tamɔ nakai ni mɛi pii ená lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa webii lɛ ji anɔkwa Kristofoi.

10. Mɛɛ be wɔnáa hegbɛ krɛdɛɛ ni wɔkɛbaatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ lɛɛlɛŋ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.)

10 Tamɔ bɔ ni awie yɛ nikasemɔ nɛɛ shishijee lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko yeee emuu. No hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ, amɛbaawie nɔ ko loo amɛbaafee nɔ ko ni baadɔ wɔ. e (Yak. 3:2) Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔna lɛ akɛ hegbɛ krɛdɛɛ ni wɔná ni wɔkɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ amɛ lɛɛlɛŋ. Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ. Nyɛhãa wɔkwɛa bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ.​—Yoh. 13:15.

MƐNI YESU FEE KƐTSƆƆ AKƐ ESUMƆƆ EBƆFOI LƐ?

Eyɛ mli akɛ Yesu bɔfoi lɛ tɔ̃ babaoo moŋ, shi eto etsui shi ehã amɛ ni ehã ana akɛ esumɔɔ amɛ (Kwɛmɔ kuku 11-13)

11. Mɛɛ sui komɛi ni ehiii Yakobo kɛ Yohane jie lɛ kpo? (Kwɛmɔ mfoniri lɛ hu.)

11 Yesu le akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebɔfoi lɛ baatɔ̃, ejaakɛ amɛyeee emuu. No hewɔ lɛ, ejɛ suɔmɔ mli eye ebua amɛ ni amɛtsu amɛgbɔjɔmɔi lɛ ahe nii koni Yehowa aná amɛhe miishɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko lɛ bɔfoi lɛ ateŋ mɛi enyɔ, ni ji, Yakobo kɛ Yohane, kɛ amɛmami ba Yesu ŋɔɔ koni ebabi lɛ ni ehã ebii lɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Mat. 20:20, 21) Nɔ ni Yakobo kɛ Yohane fee lɛ hãa wɔnaa akɛ, amɛwóɔ amɛhe nɔ ni amɛnuɔ he akɛ amɛhe hiaa fe mɛi krokomɛi.​—Abɛi 16:18.

12. Ani Yakobo kɛ Yohane pɛ ni jie sui ni ehiii kpo? Mɛni hewɔ okɛɔ nakai?

12 Jeee Yakobo kɛ Yohane pɛ fee nɔ ko ni ehiii nakai gbi lɛ. Kadimɔ nɔ ni bɔfoi krokomɛi lɛ fee. Biblia lɛ kɛɛ: “Be ni mɛi nyɔŋma ni eshwɛ lɛ nu he lɛ, amɛmli wo la amɛwo nyɛmimɛi enyɔ lɛ.” (Mat. 20:24) Feemɔ béi ni enɛ kɛba Yakobo, Yohane, kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ ateŋ lɛ he mfoniri okwɛ. Ekolɛ bɔfoi krokomɛi lɛ wie nɔ ko tamɔ: ‘Mɛni hewɔ nyɛyabi ni ahã nyɛ hegbɛi ni nɔ kwɔlɔ fe fɛɛ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli? Ani nyɛsusuɔ akɛ nyɛhe yɛ sɛɛnamɔ fe wɔ? Mɛni nyɛkɛ Yesu etsu ni wɔkɛ lɛ tsuko ni no hewɔ nyɛbiɔ ni ahã nyɛ hegbɛi krɛdɛi lɛ?’ Wɔleee nɔ tuuntu ni bɔfoi krokomɛi lɛ wie. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, wɔle akɛ be ni sane nɛɛ ba lɛ, bɔfoi lɛ eyajieee suɔmɔ kpo amɛtsɔɔɔ amɛ.

13. Te Yesu fee enii ehã tɛŋŋ yɛ ebɔfoi lɛ atɔmɔi lɛ ahe? (Mateo 20:25-28)

13 Te Yesu tsu naagba nɛɛ he nii ehã tɛŋŋ? Emli fuuu ebɔfoi lɛ. Ewieee akɛ ebaashwie amɛ ni eyatao hii ni baa amɛhe shi fe amɛ ni baasumɔ amɛhe be fɛɛ be koni ehole amɛ akɛ bɔfoi yɛ amɛnajiaŋ. Moŋ lɛ, eto etsui shi ehã amɛ ni ekɛ amɛ susu saji ahe, ejaakɛ ele akɛ amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja. (Kanemɔ Mateo 20:25-28.) Anɔkwa, bɔfoi lɛ kɛ amɛhe taa naa shii abɔ yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he, shi be fɛɛ be lɛ, Yesu toɔ etsui shi ehãa amɛ ni ekɛ amɛ yeɔ jogbaŋŋ.​—Mar. 9:34; Luka 22:24.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni mɛi feɔ amɛnii amɛhãa yɛ he ni Yesu bɔfoi lɛ da yɛ lɛ ná amɛnɔ hewalɛ?

14 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yesu hã ehi ejwɛŋmɔ mli akɛ, he ni bɔfoi lɛ da yɛ kɛ bɔ ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ feɔ amɛnii amɛhãa lɛ ená amɛnɔ hewalɛ. (Yoh. 2:24, 25) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yudafoi woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ tsɔɔ mɛi lɛ akɛ, ja amɛyɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ dani amɛhe baaba sɛɛnamɔ. (Mat. 23:6; okɛto sane ni yitso ji, “Kpeehe Lɛ He Ni Yesu Kɛ E-Kaselɔi Lɛ Shiɛ Yɛ Lɛ,” ni yɔɔ April 1, 2010 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 16-18 lɛ he.) Kɛfata he lɛ, Yudafoi jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ nu he akɛ amɛhi fe mɛi krokomɛi. f (Luka 18:9-12) Yesu na akɛ, nibii ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ asa bɔ ni bɔfoi lɛ naa amɛhe amɛhãa kɛ bɔ ni amɛnaa mɛi krokomɛi amɛhãa lɛ he. (Abɛi 19:11) Ele akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ekaselɔi lɛ baatɔ̃, ni enɛ hewɔ lɛ ená tsui ehã amɛ. Ele akɛ yɛ amɛtsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja. No hewɔ lɛ, eŋmɛ etsui shi ehã amɛ ni eye ebua amɛ koni amɛba amɛhe shi waa ni amɛsumɔ mɛi krokomɛi, moŋ fe ni amɛbaapele gbɛhe kɛ hegbɛi ahe.

MƐƐ GBƆ NƆ WƆBAANYƐ WƆKASE YESU?

15. Mɛni wɔkaseɔ yɛ sane ni ba Yakobo, Yohane, kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ ateŋ lɛ mli?

15 Wɔbaanyɛ wɔkase nibii pii yɛ nɔ ni tee nɔ yɛ Yakobo, Yohane, kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ ateŋ lɛ mli. Bi ni Yakobo kɛ Yohane yabi Yesu ni ehã amɛ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ ejaaa. Shi nɔ ni bɔfoi krokomɛi lɛ fee lɛ hu ejaaa, ejaakɛ no baanyɛ afite ekomefeemɔ ni yɔɔ amɛ kɛ nyɛmimɛi hii enyɔ lɛ ateŋ lɛ. Shi Yesu to etsui shi ehã bɔfoi 12 lɛ fɛɛ, ni etsɔɔ akɛ esumɔɔ amɛsane. Mɛni wɔkaseɔ yɛ enɛ mli? Esa akɛ wɔkwɛ bɔ ni wɔfeɔ wɔnii wɔhãa kɛ́ mɛi wie nɔ ko loo amɛfee nɔ ko ni edɔ wɔ lɛ jogbaŋŋ. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee nakai? Kɛ́ nyɛmi ko fee wɔ nɔ ko ni edɔ wɔ waa lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Mɛni hewɔ nɔ ni efee lɛ gbaa minaa waa nakai? Ani nɔ ni eba lɛ ehã mina akɛ su ko ni esaaa yɛ mihe ni esa akɛ matsake? Ani eeenyɛ efee akɛ minyɛmi lɛ kɛ naagba ko miikpe hewɔ ni efee nakai lɛ? Kɛ́ misane ja po lɛ, ani manyɛ maŋmɛɛ sane lɛ he kɛkɛ kɛtsɔɔ akɛ misumɔɔ minyɛmi lɛ?’ Kɛ́ wɔkɛ wɔnifeemɔ tsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmimɛi lɛ, belɛ wɔmiihã aana faŋŋ akɛ, Yesu sɛɛnyiɛlɔi ji wɔ lɛɛlɛŋ.

16. Mɛni ji nɔ kroko ni wɔkaseɔ yɛ bɔ ni Yesu tsu sane lɛ he nii ehã lɛ mli?

16 Bɔ ni Yesu tsu sane nɛɛ he nii ehã lɛ hãa wɔnaa hu akɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔnu wɔnyɛmimɛi lɛ shishi. (Abɛi 20:5) Yesu nyɛɔ enaa mɛi atsui mli, shi wɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔfee nakai. Fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ́ wɔnyɛmimɛi lɛ fee nɔ ko ni egba wɔnaa lɛ, wɔbaanyɛ wɔto wɔtsui shi wɔhã amɛ. (Efe. 4:1, 2; 1 Pet. 3:8) Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔle amɛ jogbaŋŋ lɛ, ewaŋ tsɔ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaafee nakai. Naa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ nakai.

17. Be ni kpokpaa nɔkwɛlɔ ko bɔ mɔdɛŋ ele nyɛmi nuu ko jogbaŋŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ená he sɛɛ?

17 Nyɛmi nuu ko ni sɔmɔɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ yɛ maji ni yɔɔ Afrika Bokãgbɛ lɛ eko nɔ lɛ nu he akɛ, nyɛmi nuu ko ni yɔɔ asafo ko ni eyasɔmɔ lɛ mli lɛ kɛ mɛi yeee jogbaŋŋ. Te kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ fee enii ehã tɛŋŋ yɛ enɛ he? Ewie akɛ: “Nɔ najiaŋ ni matsi mihe kɛje nyɛmi nuu nɛɛ he lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mabɔ mɔdɛŋ ni male lɛ jogbaŋŋ.” Be ni kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ fee nakai lɛ, ebale nibii komɛi ni etee nɔ yɛ nyɛmi nuu lɛ shihilɛ mli, ni eyɔse akɛ, no ji nɔ ni ená enɔ hewalɛ lɛ. Kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ wie kɛfata he akɛ: “Be ni mibale bɔ ni nyɛmi nuu lɛ miaa ehiɛ ni etsake shi enáaa lɛ mlɛo kɛ tsakemɔi ni efee momo lɛ, mihiɛ sɔ lɛ waa. Wɔbatsɔmɔ nanemɛi kpakpai.” Niiashikpamɔ nɛɛ maa nɔ mi akɛ, kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaanu wɔnyɛmimɛi lɛ shishi lɛ, bei pii lɛ, ebafeɔ mlɛo kɛhãa wɔ akɛ wɔbaasumɔ amɛ.

18. Kɛ́ nyɛmi ko ewie nɔ ko loo efee nɔ ko ni edɔ wɔ waa lɛ, mɛɛ saji nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe? (Abɛi 26:20)

18 Bei komɛi lɛ, wɔbaanu he akɛ wɔyana nyɛmi ko ni efee nɔ ko loo ewie nɔ ko ni edɔ wɔ lɛ koni wɔkɛ lɛ awie he. Shi dani wɔbaafee nakai lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ wɔbaabi wɔhe saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ, ‘Ani mile nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ sane lɛ he?’ (Abɛi 18:13) ‘Ani eeenyɛ efee akɛ ejeee gbɛ?’ (Jaj. 7:20) ‘Ani mi hu mifee mɔ ko nɔ ko tamɔ nakai pɛŋ?’ (Jaj. 7:21, 22) ‘Kɛ́ miyana minyɛmi lɛ yɛ sane nɛɛ he lɛ, ani no hãŋ sane lɛ mli awo wu moŋ?’ (Kanemɔ Abɛi 26:20.) Kɛ́ wɔhe be kɛsusu sanebimɔi nɛɛ ahe lɛ, ekolɛ wɔbaana akɛ kɛ́ wɔhã suɔmɔ tsirɛ wɔ ni wɔŋmɛɛ sane lɛ he lɛ, no moŋ hi.

19. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee?

19 Yehowa Odasefoi ehã ana faŋŋ akɛ, Yesu kaselɔi ji amɛ lɛɛlɛŋ, ejaakɛ amɛsumɔɔ amɛhe. Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hu baanyɛ atsɔɔ akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔ ji lɛ lɛɛlɛŋ kɛji wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ yɛ amɛtɔmɔi lɛ fɛɛ sɛɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, no baahã mɛi ana akɛ anɔkwa jamɔ lɛ mli wɔyɔɔ lɛ, ni amɛbaabafata wɔhe ni wɔjá Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔbaaya nɔ wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa, koni no ahã ana akɛ, Kristofoi ji wɔ lɛɛlɛŋ.

LALA 17 “Miisumɔ”

a Nɔ ni hãa mɛi pii nyaa anɔkwale lɛ he ji, anɔkwa suɔmɔ ni amɛnaa yɛ wɔteŋ lɛ. Shi wɔyeee emuu. No hewɔ lɛ bei komɛi lɛ, ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔbaajie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔnyɛmi Kristofonyo ko. Nyɛhãa wɔkwɛa nɔ hewɔ ni ehe miihia waa ni wɔsumɔ wɔnyɛmimɛi lɛ kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase Yesu kɛ́ amɛtɔ̃ wɔnɔ.

c Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “At Last, My Life Has a Purpose,” (Agbɛnɛ Lɛ, Mina Nɔ Ni Esa Akɛ Mafee Yɛ Shihilɛ Mli) ni je kpo yɛ November 1, 2012 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 13-14 lɛ.

d Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “My Life Seemed Good,” (Efee Tamɔ Nɔ Ni Nɔ Fɛɛ Nɔ Miiya Lɛ Jogbaŋŋ Yɛ Mishihilɛ Mli) ni je kpo yɛ May 1, 2012 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 18-19 lɛ.

e Nikasemɔ nɛɛ kɔɔɔ eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ tamɔ nɔ ni atsĩ tã yɛ 1 Korintobii 6:9, 10 lɛ ahe. Nomɛi lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ atsu he nii.

f Abɔ amaniɛ akɛ, yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ kwraa lɛ, Yudafoi ajamɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko wie akɛ: “Ayɛ mɛi nyɔŋmai etɛ loo nɔ ni fe nakai ni ja tamɔ Abraham yɛ je lɛ mli. Kɛ́ amɛyi nyɔŋmai etɛ pɛpɛɛpɛ lɛ, belɛ mi kɛ mibinuu lɛ fata he; kɛ́ amɛyi nyɔŋma lɛ, belɛ mi kɛ mibinuu lɛ fata he; kɛ́ amɛyi enumɔ hu lɛ, belɛ mi kɛ mibinuu lɛ fata he; kɛ́ amɛyi enyɔ lɛ, belɛ mi kɛ mibinuu lɛ; shi kɛ́ mɔ kome lɛ, belɛ mi pɛ.”