Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 22

Ŋaawoi Kpakpai Ni Baanyɛ Aye Abua Wɔ Daa Yɛ Wɔshihilɛ Mli

Ŋaawoi Kpakpai Ni Baanyɛ Aye Abua Wɔ Daa Yɛ Wɔshihilɛ Mli

“Yehowa ji mɔ ni hãa mɔ hiɛ kãa shi.”​—ABƐI 2:6.

LALA 89 Bo Toi, Ye Nɔ, Koni Ajɔɔ Bo

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni hewɔ hiɛshikamɔ ni Nyɔŋmɔ hãa anáa lɛ he hiaa wɔ fɛɛ lɛ? (Abɛi 4:7)

 KƐ́ OYAAKPƐ oyiŋ yɛ sane ko ni he hiaa waa lɛ he lɛ, mɛni ofeɔ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ osɔleɔ obiɔ Yehowa ni ehã bo hiɛshikamɔ, ni ehi jogbaŋŋ akɛ ofeɔ nakai. (Yak. 1:5) Maŋtsɛ Solomon wie akɛ: “Hiɛshikamɔ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ.” (Kanemɔ Abɛi 4:7.) Mɛɛ hiɛshikamɔ pɔtɛɛ he no mli lɛ Solomon wieɔ yɛ biɛ lɛ? Eewie hiɛshikamɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ hãa anáa lɛ he. (Abɛi 2:6) Shi ani nakai hiɛshikamɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔtsu naagbai ni wɔkɛkpeɔ ŋmɛnɛ lɛ ahe nii? Hɛɛ ebaanyɛ, ni wɔbaana nakai yɛ nikasemɔ nɛɛ mli.

2. Mɛni ji nɔ kome ni kɛ́ wɔfee lɛ wɔhiɛ baakã shi waa?

2 Nɔ kome ni baahã wɔhiɛ akã shi waa ji, ni wɔbaakase nibii ni hii enyɔ komɛi ni ale amɛ akɛ amɛhiɛ kã shi waa lɛ wie lɛ ni wɔkɛtsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. Amɛteŋ mɔ kome ji Solomon. Biblia lɛ kɛɛ: “Nyɔŋmɔ hã Solomon hiɛshikamɔ kɛ sanesɛɛkɔmɔ kpele.” (1 Maŋ. 4:29) Mɔ ni ji enyɔ lɛ ji Yesu, ni lɛ ji mɔ ni hiɛ kã shi fe fɛɛ ni ehi shikpɔŋ lɛ nɔ pɛŋ. (Mat. 12:42) Agba yɛ Yesu he akɛ: “Yehowa mumɔ lɛ baahi enɔ, hiɛshikamɔ kɛ niiashishinumɔ mumɔ.”​—Yes. 11:2.

3. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Hiɛshikamɔ kpele ni Nyɔŋmɔ kɛdro Solomon kɛ Yesu lɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛ amɛwo ŋaa yɛ nibii komɛi ni he hiaa waa yɛ shihilɛ mli lɛ ahe, ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔná amɛŋaawoi lɛ ahe sɛɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu ŋaa ni amɛwo yɛ nibii etɛ komɛi ahe lɛ he. Nomɛi ji, bɔ ni esa akɛ wɔna shika, heloonaa nitsumɔ, kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe wɔhã.

BƆ NI ESA AKƐ WƆNA SHIKA WƆHÃ

4. Kɛ́ eba lɛ shika gbɛfaŋ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ esoro Solomon yɛ Yesu he?

4 Solomon ná nii kpɔtɔɔ, ni ehi shĩa ko ni yɔɔ fɛo waa mli. (1 Maŋ. 10:7, 14, 15) Shi Yesu bɛ nɔ ko tsɔ, ni ebɛ he ko ni ekɛ eyitso fɔ̃ɔ po. (Mat. 8:20) Fɛɛ sɛɛ lɛ, hii enyɔ nɛɛ fɛɛ na shika tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ, ejaakɛ amɛhiɛshikamɔ lɛ jɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.

5. Mɛni Solomon wie ni hãa wɔnaa akɛ, ele akɛ shika he yɛ sɛɛnamɔ shi jeee no ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli?

5 Solomon wie akɛ: “Shika buɔ mɔ he.” (Jaj. 7:12) Kɛ́ wɔyɛ shika lɛ, wɔbaanyɛ wɔhé nibii ni he hiaa wɔ kɛ nibii komɛi ni wɔshweɔ ni wɔná po. Shi yɛ bɔ ni Solomon ná nii kpɔtɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eyɔse akɛ nibii komɛi yɛ ni he hiaa fe shika. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewie akɛ: “Gbɛ́i kpakpa hi fe ninámɔ babaoo.” (Abɛi 22:1) Ewie hu akɛ mɛi ni sumɔɔ shika lɛ, bei pii lɛ, nɔ ni amɛyɔɔ lɛ shɛɛɛ amɛnaa. (Jaj. 5:10, 12) Ni ebɔ wɔ kɔkɔ ni wɔkahã shika he wɔtsui fɛɛ, ejaakɛ shika fɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ baanyɛ atã shwiaa.​—Abɛi 23:4, 5.

Ani bɔ ni wɔnaa heloonaa nibii wɔhãa lɛ hãa ewaa kɛhãa wɔ akɛ wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli? (Kwɛmɔ kuku 6-7) *

6. Te Yesu na heloonaa nibii ehã tɛŋŋ? (Mateo 6:31-33)

6 Yesu ná jwɛŋmɔ ni ja yɛ heloonaa nibii ahe. Eye nii, ni enu nii. (Luka 19:2, 6, 7) Ani okaiɔ klɛŋklɛŋ naakpɛɛ nii ni efee lɛ? Ehã nu tsɔ wain kpakpa diɛŋtsɛ. (Yoh. 2:10, 11) Be ni egbo lɛ, no mli lɛ ewo atade kpakpa ni jara wa. (Yoh. 19:23, 24) Shi Yesu hãaa heloonaa nibii ahe ejwɛŋmɔ fɛɛ. Ekɛɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ etsɔ nyɔŋ ehã nuŋtsɔmɛi enyɔ . . . Nyɛnyɛŋ nyɛtsɔmɔ nyɔji nyɛhã Nyɔŋmɔ kɛ Ninámɔ fɛɛ.” (Mat. 6:24) Yesu hã wɔle akɛ, kɛ́ wɔtao Maŋtsɛyeli lɛ klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa baakwɛ ni wɔnine ashɛ nibii ni he hiaa wɔ lɛ anɔ.​—Kanemɔ Mateo 6:31-33.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmi nuu ko ená ŋaa ni Biblia lɛ woɔ yɛ shika he lɛ he sɛɛ?

7 Nyɛmimɛi pii kɛ ŋaa kpakpa ni Biblia lɛ ewo yɛ shika he lɛ etsu nii ni amɛná he sɛɛ. Naa nyɛmi nuu oshijafo ko ni atsɛɔ lɛ Daniel lɛ niiashikpamɔ. Ewie akɛ: “Be ni miji oblanyo fioo lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mihãŋ nɔ ko nɔ ko he ahia mi fe ni masɔmɔ Yehowa.” Enɛ hewɔ lɛ, Daniel tiuuu heloonaa nibii pii asɛɛ, ni enɛ ehã enyɛ ekɛ ebe kɛ ehewalɛ eye ebua yɛ hei ni oshãrai eba yɛ ni eesɔmɔ yɛ Betel. Ewie akɛ: “Mishwako mihe kwraa. Eji mikɛma mihiɛ akɛ miitao maná shika pii kulɛ, maná. Shi eji mifee nakai hu kulɛ, mináŋ nanemɛi kpakpai ni miná bianɛ lɛ. Yiŋ ni mikpɛ akɛ mahã Yehowa sɔɔmɔ lɛ he ahia mi fe shika lɛ, ehã miná miishɛɛ waa. Jɔɔmɔi ni Yehowa ehã miná lɛ fa kwraa fe shika tsũ obɔ.” Niiashikpamɔ nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ma Yehowa sɔɔmɔ lɛ nɔ moŋ fe shika lɛ, wɔbaaná he sɛɛ.

BƆ NI ESA AKƐ WƆNÁ HELOONAA NITSUMƆ WƆHÃ

8. Mɛni Solomon wie yɛ nitsumɔ he? Shi mɛɛ nitsumɔ hã ená miishɛɛ fe fɛɛ? (Jajelɔ 5:18, 19)

8 Solomon wie akɛ, kɛ́ wɔtsu nii waa lɛ, no baanyɛ ahã wɔná miishɛɛ waa, ni ewie akɛ enɛ lɛ, eji “Nyɔŋmɔ nikeenii.” (Kanemɔ Jajelɔ 5:18, 19.) Ewie hu akɛ: “Sɛɛnamɔ yɛ nitsumɔ ni wa fɛɛ nitsumɔ ni wa mli.” (Abɛi 14:23) Solomon le nɔ ni ewieɔ lɛ ejaakɛ lɛ diɛŋtsɛ lɛ etsu nitsumɔ ni wa. Emamɔ tsũi, efee wain ŋmɔji, ni efee abɔi kɛ nu kpaakpoi. Eto maji hu. (1 Maŋ. 9:19; Jaj. 2:4-6) Enɛ fɛɛ jeee nitsumɔ bibioo, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ehã etsui nyɔ emli. Shi Solomon yɔse akɛ, kɛ́ eetao ená miishɛɛ lɛɛlɛŋ lɛ, belɛ nɔ kroko hu yɛ ni esa akɛ efee. Esa akɛ etsu nii ehã Yehowa hu, ni nakai pɛpɛɛpɛ efee. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekɛ afii kpawo ma sɔlemɔ shĩa fɛfɛo ehã Yehowa. (1 Maŋ. 6:38; 9:1) Solomon tsu nibii srɔtoisrɔtoi. Shi eyɔse akɛ nɔ ni hã ená miishɛɛ fe fɛɛ ji, nibii ni etsu ehã Yehowa lɛ. Ewie akɛ: “Saji ni onu lɛ fɛɛ mli oti lɛ diɛŋtsɛ nɛ: She anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei ni oye ekitãi lɛ anɔ.”​—Jaj. 12:13.

9. Mɛni hãa wɔnaa akɛ Yesu hãaa eheloonaa nitsumɔ lɛ he ahia lɛ fe Yehowa sɔɔmɔ?

9 Yesu hu sumɔɔ nitsumɔ waa. Be ni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, etsu nii akɛ kapintafonyo yɛ eblahiiaŋ. (Mar. 6:3) Ekã shi faŋŋ akɛ, eye ebua efɔlɔi kɛkwɛ enyɛmimɛi bibii lɛ, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, efɔlɔi ahiɛ sɔ enɛ waa. Yesu yeɔ emuu, no hewɔ lɛ, enitsumɔ he tse, ni ekã shi faŋŋ akɛ be fɛɛ be lɛ, nitsumɔ bua enɔ. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Yesu nya kapinta nitsumɔ lɛ he waa. Shi ená dekã ehã Yehowa jamɔ hu be fɛɛ be. (Yoh. 7:15) Sɛɛ mli be ni ekɛ ebe fɛɛ bɔi shiɛmɔ lɛ, ewo mɛi ni boɔ lɛ toi lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛkatsua niyenii ni fiteɔ lɛ he nii, shi moŋ nyɛtsua niyenii ni fiteee ni hãa naanɔ wala . . . lɛ he nii.” (Yoh. 6:27) Yɛ e-Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ lɛ mli hu lɛ, ewie akɛ: “Nyɛbuaa jwetrii anaa nyɛhãa nyɛhe yɛ ŋwɛi.”​—Mat. 6:20.

Mɛni baaye abua wɔ koni wɔkahã wɔheloonaa nitsumɔ he be ni wɔkɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ? (Kwɛmɔ kuku 10-11) *

10. Akɛni ale Yehowa Odasefoi akɛ amɛtsuɔ nii waa hewɔ lɛ, mɛɛ jwɛŋmɔ ni ejaaa ewaaa akɛ wɔbaaná?

10 Kɛ́ wɔkɛ ŋaa kpakpa ni Yehowa woɔ wɔ lɛ tsu nii lɛ, wɔhãŋ wɔheloonaa nitsumɔ ahe wɔbe fɛɛ. Akɛ Kristofoi lɛ, atsɔseɔ wɔ ni ‘wɔtsu nii waa.’ (Efe. 4:28) Bei pii lɛ, wɔnitsumɔtsɛmɛi lɛ jieɔ wɔyi ejaakɛ amɛnaa akɛ wɔyeɔ anɔkwa ni wɔtsuɔ nii waa. Shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, enɛ baahã wɔnu he akɛ, kɛ́ wɔkɛ be babaoo tsu nii fe bɔ ni wɔfeɔ amrɔ nɛɛ, no baahã wɔnitsumɔtsɛ lɛ anya Yehowa Odasefoi ahe waa fe tsutsu lɛ po, ni wɔbaabɔi nakai feemɔ. Kɛkɛ lɛ, no baasa be ni wɔnáa kɛhãa wɔweku lɛ kɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ he. Esaaa akɛ wɔhãa ebaa lɛ nakai kɔkɔɔkɔ, ni kɛ́ eba lɛ nakai momo lɛ, esa akɛ wɔtsake amrɔ nɔŋŋ.

11. Mɛni nyɛmi nuu oblanyo ko na yɛ asafoŋ onukpa ko he? Ni mɛni ekase yɛ mli?

11 Nyɛmi nuu oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ William lɛ ena akɛ, kɛ́ wɔbuuu wɔheloonaa nitsumɔ lɛ akɛ nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli lɛ, wɔnáa he sɛɛ. Ena enɛ be ni ekɛ asafoŋ onukpa ko ni feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ mli lɛ tsuɔ nii lɛ. William wie akɛ: “[Nyɛmi nuu nɛɛ] ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ nitsumɔ mli. Etsuɔ nii waa, ni mɛi ni etsuɔ nii ehãa lɛ sumɔɔ esane akɛni enitsumɔ lɛ nɔ bɛ lɛ hewɔ. Shi kɛ́ gbi lɛ ba naagbee lɛ, eshiɔ enitsumɔ lɛ, ni esusuɔ eweku lɛ kɛ ejamɔ lɛ he. Ni ole? Efata mɛi ni yɔɔ miishɛɛ fe fɛɛ ni mile lɛ ahe!” *

BƆ NI ESA AKƐ WƆNA WƆ DIƐŊTSƐ WƆHE WƆHÃ

12. Mɛni hãa wɔnaa akɛ, no mli lɛ Solomon naa ehe tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ? Shi sɛɛ mli lɛ, mɛni ba?

12 Be ni Solomon jáa Yehowa lɛ, enaa ehe tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ ehãa lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni eji oblanyo lɛ, ejɛ heshibaa mli ekpɛlɛ nɔ akɛ jeee nɔ fɛɛ nɔ ele, ni no hewɔ lɛ, ebi Yehowa dɛŋ gbɛtsɔɔmɔ. (1 Maŋ. 3:7-9) Be ni awó lɛ maŋtsɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ewie nɔ ko ni tsɔɔ akɛ ele akɛ eyɛ oshãra waa akɛ mɔ ko baawó ehe nɔ. Ewie akɛ: “Henɔwomɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ, ni henɔwomɔ mumɔ nyiɛɔ nanetɔ̃tɔmɔ hiɛ.” (Abɛi 16:18) Dɔlɛ sane ji akɛ, Solomon kɛ ŋaa ni lɛ diɛŋtsɛ ewo nɛɛ tsuuu nii. Be ni ebɔi nɔyeli lɛ sɛɛ be ko lɛ, ewó ehe nɔ ni ekɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi tsuuu nii dɔŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa wie yɛ Mla lɛ mli akɛ, esaaa akɛ Israel maŋtsɛ ko ‘ŋɔɔ ŋamɛi pii ehãa ehe koni etsui akagbá afã.’ (5 Mo. 17:17) Solomon ku nakai mla lɛ mli. Ená ŋamɛi 700 kɛ hemɛi 300, ni ŋamɛi kɛ hemɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii po jáaa Yehowa. (1 Maŋ. 11:1-3) Ekolɛ eyanu he akɛ nɔ ko baŋ. Shi wɔ fɛɛ wɔle nɔ ni jɛ enifeemɔ lɛ mli kɛba. Sɛɛ mli lɛ, ebɔi amale nyɔŋmɔi jamɔ.​—1 Maŋ. 11:9-13.

13. Kɛ́ wɔjwɛŋ bɔ ni Yesu ba ehe shi ehã lɛ he lɛ, mɛni wɔkaseɔ yɛ mli?

13 Yesu ba ehe shi ni ena ehe tamɔ bɔ ni Yehowa naa lɛ lɛ. Dani ebaaba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, efee nibii pii ni sa kadimɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, lɛ enɔ Yehowa tsɔ ebɔ “nibii krokomɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nibii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.” (Kol. 1:16) Be ni abaptisi Yesu lɛ, eeenyɛ efee akɛ ekai nibii ni enyɛ etsu be ni eyɔɔ Yehowa masɛi yɛ ŋwɛi lɛ. (Mat. 3:16; Yoh. 17:5) Shi enɛ hãaa ewó ehe nɔ, ni efeee enii tamɔ nɔ ni enɔ kwɔ fe mɛi krokomɛi. Ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ, ‘ebaaa koni asɔmɔ lɛ, shi eba sɔɔmɔ moŋ, koni ekɛ ewala ahã akɛ kpɔmɔnɔ kɛkpɔ̃ mɛi babaoo.’ (Mat. 20:28) Agbɛnɛ hu ewie akɛ, lɛ diɛŋtsɛ enyɛŋ ekpɛ eyiŋ efee nɔ ko. (Yoh. 5:19) Enɛ hãa wɔnaa akɛ, Yesu ba ehe shi waa! Bɔ ni efee enii ehã lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni esa akɛ wɔkase.

14. Mɛni Yesu wie ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna wɔhe tamɔ bɔ ni Yehowa naa wɔ ehãa lɛ?

14 Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ, esa akɛ amɛna amɛhe tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ ehãa lɛ. Be ko lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛyiteŋtsɔi po lɛ, akane fɛɛ.” (Mat. 10:30) Nɔ ni Yesu wie nɛɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ waa, titri lɛ kɛ́ wɔnuɔ he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ. Ehãa wɔnaa akɛ wɔsane kã Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tsui nɔ waa, ni enaa wɔ akɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ. Wɔle akɛ bɔ ni Yehowa naa nii ehãa lɛ ja be fɛɛ be. No hewɔ lɛ, kɛ́ enaa wɔ akɛ mɛi ni sa akɛ amɛjáa lɛ kɛ mɛi ni ebaasumɔ ni amɛhi shi kɛya naanɔ yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ, ani esa akɛ wɔje he ŋwane?

Kɛ́ wɔsusuɔ wɔ pɛ wɔhe lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi baaŋmɛɛ wɔ? (Kwɛmɔ kuku 15) *

15. (a) Te Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔna wɔhe wɔhã tɛŋŋ? (b) Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ mfonirii ni yɔɔ baafa 24 lɛ amli lɛ, kɛ́ wɔsusuɔ wɔ pɛ wɔhe lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi baaŋmɛɛ wɔ?

15 Afii 16 ni eho nɛ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ tsɔɔ bɔ ni esa akɛ wɔna wɔhe wɔhã. Ewie akɛ: “Yɛ anɔkwale mli lɛ, esaaa akɛ wɔbuɔ wɔhe babaoo tsɔ̃ fe nine aahu akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsane aaaŋɔɔ wɔnaa; ni esaaa hu akɛ wɔfeɔ mɛi ni bɛ bulɛ ko kwraa kɛhã amɛhe, ni no hã wɔsusu akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ oti ni ma wɔhiɛ lɛ afee akɛ wɔbaaná wɔhe jwɛŋmɔ ni ja ni baahã wɔyɔse wɔnyɛmɔi kɛ wɔfatɔi hu. Yoo ko ni ji Kristofonyo lɛ tsɔɔ mli akɛ: ‘Mijeee gbɔmɔ fɔŋ; ni asaŋ mijeee mɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ fe nine. Mifeɔ nɔ kpakpa ni tɔmɔi hu yɛ mihe, ni nakai nɔŋŋ eji yɛ mɔ fɛɛ mɔ hu gbɛfaŋ.’” * Nɔ ni Buu-Mɔɔ lɛ wie nɛɛ hãa wɔnaa akɛ sɛɛnamɔ yɛ he akɛ wɔbaaná jwɛŋmɔ ni ja yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe.

16. Mɛni hewɔ Yehowa woɔ wɔ ŋaa lɛ?

16 Yehowa tsɔɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ ewoɔ wɔ ŋaa, ejaakɛ esumɔɔ wɔ ni eesumɔ ni wɔná miishɛɛ. (Yes. 48:17, 18) Nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee yɛ shihilɛ mli ji, ni wɔbaafee nibii ni baahã Yehowa aná miishɛɛ be fɛɛ be. Ni kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔ diɛŋtsɛ hu wɔbaaná miishɛɛ. Wɔbaaye wɔhe kɛjɛ naagbai ni mɛi ni kɛ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ maa shika kɛ heloonaa nitsumɔ nɔ loo amɛnaa amɛhe tsɔ lɛ náa lɛ pii ahe. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ atswa efai shi akɛ ebaahã ehiɛ akã shi koni Yehowa tsui anya!​—Abɛi 23:15.

LALA 94 Wɔhiɛ Sɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ

^ Solomon kɛ Yesu fɛɛ hiɛ kã shi waa. Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hã amɛhiɛ kã shi nakai lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ ŋaa kpakpai ni Yehowa mumɔ lɛ tsirɛ Solomon kɛ Yesu ni amɛwo yɛ bɔ ni esa akɛ wɔna shika, heloonaa nitsumɔ, kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe wɔhã lɛ he lɛ mli. Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni wɔnyɛmimɛi Kristofoi komɛi kɛ ŋaawoi nɛɛ ni jɛ Biblia lɛ mli lɛ etsu nii kɛ bɔ ni amɛná he sɛɛ amɛhã.

^ Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Obaanyɛ Onya Nitsumɔ Ni Wa He” ni je kpo yɛ February 1, 2015 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Biblia Lɛ Baanyɛ Aye Abua Bo Koni Oná Miishɛɛ” ni je kpo yɛ August 1, 2005 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Naa nyɛmimɛi oblahii enyɔ ni yɔɔ asafo kome mli. Atsɛɔ mɔ kome John, ni atsɛɔ mɔ kroko lɛ Tom. John fiteɔ be pii yɛ etsɔne lɛ he, shi Tom kɛ etsɔne lɛ holeɔ nyɛmimɛi lɛ kɛyaa shiɛmɔ kɛ asafoŋ kpeei.

^ NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Akpa nitsumɔ, shi John hɔ mli lolo. Eetao esa enitsumɔtsɛ lɛ hiɛ. No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni enitsumɔtsɛ lɛ baakɛɛ lɛ akɛ ehi shi ni etsu nɔ ko be ni akpa nitsumɔ sɛɛ po lɛ, ekpɛlɛɔ nɔ. Nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, Tom, ni eji asafoŋ sɔɔlɔ lɛ, kɛ asafoŋ onukpa ko etee amɛyasara nyɛmi ko koni amɛwo lɛ hewalɛ. Be ko ni eho lɛ, Tom hã enitsumɔtsɛ lɛ le akɛ, gbii komɛi yɛ otsi lɛ mli ni kɛ́ ekpa nitsumɔ lɛ, efeɔ nibii ni kɔɔ Yehowa sɔɔmɔ lɛ he, ni no hewɔ lɛ, enyɛŋ etsu nii gbɛkɛ yɛ nakai gbii lɛ anɔ.

^ NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: John susuɔ lɛ pɛ ehe. Shi Tom susuɔ Yehowa he klɛŋklɛŋ dani esusuɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe. Enɛ hewɔ lɛ, eyaye ebua kɛsaa Kpee Asa ko, ni ená nanemɛi hei pii.