Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 45

Bɔ Ni Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Yeɔ Ebuaa Wɔ

Bɔ Ni Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Yeɔ Ebuaa Wɔ

“Yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ, mitsɔɔ mɔ ni wajeɔ mi lɛ nɔ mináa hewalɛ.”—FIP. 4:13.

LALA 104 Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ​—Nikeenii Ni Jɛ Nyɔŋmɔ Ŋɔɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. (a) Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ daa gbi lɛ anaa? Tsɔɔmɔ mli. (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

“NƆ NI nina mi lɛ, eji jeee Yehowa kulɛ, mileee bɔ ni nibii anaa baayakpa ahã.” Ani owie nakai pɛŋ? Kɛ́ ohã hetoo akɛ hɛɛ lɛ, belɛ jeee okome. Shi mɛni hã owie nakai lɛ? Ekolɛ hela ko bamɔ bo waa loo onaanyo loo owekunyo ko gbo trukaa. Kɛ́ osusu bɔ ni fee ni onyɛ odamɔ shihilɛ ni okɛkpe lɛ naa lɛ, bo diɛŋtsɛ onaa faŋŋ akɛ, Yehowa tsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehã bo “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ,” ni eji jeee nakai hewalɛ lɛ kulɛ, onaŋ nibii anaa kwraa.​—2 Kor. 4:7-9.

2 Akɛ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔwu wɔshi je lɛ mumɔ lɛ kɛ “mumɔi fɔji” hu, ni wɔle akɛ, ja wɔyɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ dani wɔbaanyɛ wɔfee nakai. (Efe. 6:12; 1 Yoh. 5:19) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii enyɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ feɔ ehãa wɔ. No sɛɛ lɛ, wɔbaasusu nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ ahe.

MUMƆ KRƆŊKRƆŊ LƐ HÃA WƆNÁA HEWALƐ

3. Mɛni ji nɔ kome ni Yehowa feɔ ehãa wɔ kɛtsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ koni wɔnyɛ wɔfi shi yɛ shihilɛi ni mli wala amli?

3 Yehowa tsɔɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ehãa wɔnáa hewalɛ koni wɔnyɛ wɔtsu sɔ̃i ni jwere wɔnɔ lɛ ahe nii ekɔɔɔ he eko naagbai ni wɔkɛbaakpe. Bɔfo Paulo wie akɛ, yɛ shihilɛi ni mli wala ni ekɛkpe lɛ fɛɛ asɛɛ lɛ, enyɛ etee nɔ esɔmɔ Yehowa, ejaakɛ ekɛ ehiɛ fɔ̃ “Kristo lɛ hewalɛ lɛ” nɔ. (2 Kor. 12:9) Be ni Paulo fã gbɛ koni eyashiɛ yɛ maŋsɛɛ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ lɛ, ehe bahia ni etsu nii kɛkwɛ ehe, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, eshiɛ. Be ni eyɔɔ Korinto lɛ, eyato Akwila kɛ eŋa Priskila ŋɔɔ. Nyɛmi nuu nɛɛ kɛ eŋa lɛ feɔ mama tsũi, ni akɛni no nɔŋŋ Paulo hu tsuɔ hewɔ lɛ, ekɛ amɛ tsu nii gbii komɛi yɛ otsi lɛ mli. (Bɔf. 18:1-4) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hã Paulo ná hewalɛ kɛtsu eheloonaa nitsumɔ lɛ kɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fɛɛ.

4. Yɛ amaniɛ ni abɔ yɛ 2 Korintobii 12:7b-9 lɛ naa lɛ, mɛɛ shihilɛ ni wa mli Paulo yaje?

4 Kanemɔ 2 Korintobii 12:7b-9. Be ni Paulo wie akɛ ‘ŋmei ko yɛ eheloo lɛ mli’ lɛ, no mli lɛ te etsɔɔ tɛŋŋ? Ani ŋmei etsu bo pɛŋ ni oka akɛ obaajie shi onyɛɛɛ? Ewaa mɔ he waa, aloo jeee nakai? No hewɔ lɛ, be ni Paulo kɛɛ ‘ŋmei ko yɛ eheloo lɛ mli’ lɛ, no mli lɛ eetsɔɔ akɛ, naagba ko miisu etsui ni ehã eepiŋ waa. Ewie yɛ naagba nɛɛ he akɛ, etamɔ nɔ ni “Satan bɔfo ko” ‘miigbála lɛ mai’ (loo ‘eeyi lɛ,’ shn.). Ekolɛ jeee Satan loo daimonioi lɛ ni hɔ Paulo naagba lɛ sɛɛ tɛ̃ɛ, loo kɛ́ wɔɔwie lɛ, amɛkɛ ŋmei lɛ tsu lɛ. Shi be ni amɛna akɛ etsu lɛ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, amɛnyɛ nɔ waa amɛwo eheloo lɛ mli, kɛ shishinumɔ lɛ akɛ, be ni amɛna akɛ naagba ko kɛ lɛ miiwuwua shi lɛ, ekolɛ amɛka akɛ amɛbaahã emli awo wu. Mɛni Paulo fee yɛ shihilɛ nɛɛ mli?

5. Mɛni Yehowa fee ni tsɔɔ akɛ ebo Paulo sɔlemɔi lɛ toi?

5 Paulo shwe ni Yehowa ajie “ŋmei” lɛ kɛje eheloo lɛ mli. Ewie akɛ: “Mikpa Nuŋtsɔ lɛ [Yehowa] fai shii etɛ . . . koni ŋmei lɛ aje minɔ.” Shi fɛɛ sɛɛ lɛ, ŋmei lɛ ejeee enɔ. Ani enɛ tsɔɔ akɛ Yehowa booo Paulo sɔlemɔi lɛ toi? Dabi kwraa, ebo toi. Eyɛ mli akɛ ehãaa naagba ni Paulo kɛkpeɔ lɛ sɛɛ afo moŋ, shi ehã lɛ hewalɛ koni enyɛ edamɔ naa. Ekɛɛ Paulo akɛ: “Mihewalɛ lɛ yeɔ emuu yɛ gbɔjɔmɔ mli.” (2 Kor. 12:8, 9) Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ naa lɛ, Paulo tee nɔ esɔmɔ kɛ miishɛɛ, ni ehaooo fe nine.​—Fip. 4:4-7.

6. (a) Mɛni ekolɛ Yehowa baafee kɛtsɔɔ akɛ ebo wɔsɔlemɔ toi? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ hewalɛwoo wiemɔi ni yɔɔ ŋmalɛi ni atsɛ yisɛɛ yɛ kuku nɛɛ mli lɛ amli lɛ wajeɔ bo?

6 Ani bo hu okpa Yehowa fai ni ejie bo kɛje naagba loo shihilɛ ko ni wa lɛ mli? Ekolɛ osɔle aahu kɛ hiɛdɔɔ, shi naagba lɛ eyaaa, aloo emli ewo wu po. Eeenyɛ efee akɛ, bɔ ni nibii etee lɛ lɛ miihã oonu he akɛ Yehowa mli efu bo. Kɛ́ nakai ni lɛ, kaimɔ Paulo. Yehowa bo esɔlemɔi lɛ toi. No hewɔ lɛ, ná hemɔkɛyeli akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, bo hu, ebaabo osɔlemɔi lɛ toi! Ekolɛ Yehowa hãŋ naagba lɛ sɛɛ afo. Shi ebaatsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ edro bo hewalɛ ni he hiaa bo lɛ koni onyɛ ofi shi. (Lala 61:3, 4) Kɛ́ naagba lɛ kɛ bo ‘tswia shi’ po lɛ, Yehowa kwaŋ bo.​—2 Kor. 4:8, 9; Fip. 4:13.

MUMƆ KRƆŊKRƆŊ LƐ YEƆ EBUAA WƆ NI WƆYAA NƆ WƆSƆMƆƆ YEHOWA

7-8. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ato kɔɔyɔɔ he? (b) Mɛni Petro wie ni hãa wɔnaa bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii ehãa?

7 Ani ole gbɛ kroko ni Yehowa tsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ? Bɔ ni kɔɔyɔɔ baanyɛ aye abua lɛlɛ ko ni eyashɛ he ni eyaa lɛ shweshweeshwe, ekɔɔɔ he eko bɔ ni ŋshɔ lɛ hiɛ efee hamahama ehã lɛ, nakai nɔŋŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ shihilɛi ni mli wala ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ asɛɛ, ni wɔfi shi kɛyashi jeŋ hee ni ewo he shi lɛ baaba.

8 Bɔfo Petro wie nɔ ko ni hãa wɔnaa bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii ehãa. Ewie akɛ: “Gbalɛ ko bako yɛ gbɔmɔ suɔmɔ naa pɛŋ, shi moŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ gbɔmɛi ni amɛwie wiemɔi ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.” Greek wiemɔ ni ekɛtsu nii yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli, ni atsɔɔ shishi akɛ, “tsirɛ” lɛ, shishitsɔɔmɔ ŋmiiŋmi ji, “kpala,” ni etamɔ nɔ ni wiemɔ nɛɛ kɛ ŋshɔ hiɛ gbɛfãa yɛ tsakpãa. Enɛ bɛ naakpɛɛ, ejaakɛ Petro lɛ, wolɛɛnyo ji lɛ, ni etee ŋshɔ hiɛ aahu.​—2 Pet. 1:21; shn.

9. Mɛni yɔɔ Petro jwɛŋmɔ mli be ni ekɛ wiemɔ ni ji “kpala” lɛ tsu nii lɛ?

9 Mɛni yɔɔ Petro jwɛŋmɔ mli be ni ekɛ wiemɔ ni ji “kpala” lɛ tsu nii lɛ? Biblia he nilelɔ ko wie akɛ, be ni Petro wie akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ “kpala” mɛi ni ŋma Biblia lɛ, no mli lɛ, ekɛ bɔ ni mumɔ lɛ tsu nii ehã yɛ amɛnɔ lɛ miito nɔ ko ni yaa nɔ yɛ ŋshɔ hiɛ lɛ he. Luka, mɔ ni ŋma Bɔfoi awolo lɛ, kɛ Greek wiemɔ kome too nɛɛ nɔŋŋ henɔ ko tsu nii be ni ewie akɛ kɔɔyɔɔ lɛ “tsi” amɛmeele lɛ. (Bɔf. 27:15) No hewɔ lɛ, yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Petro miitsɔɔ akɛ, bɔ ni kɔɔyɔɔ yeɔ ebuaa meelei koni amɛyashɛ hei ni amɛyaa lɛ, nakai nɔŋŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua gbalɔi lɛ kɛ mɛi ni ŋma Biblia lɛ ni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo amɛdɛŋ lɛ. Biblia he nilelɔ ni wɔwie ehe kɛtsɔ hiɛ lɛ nɔŋŋ wie akɛ: “Kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, gbalɔi lɛ shĩ amɛbalai lɛ.” Yehowa tsu egbɛfaŋnɔ. Ehã kɔɔyɔɔ lɛ tswa, loo ehã mɛi ni ŋma Biblia lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Mɛi ni ŋma Biblia lɛ hu tsu amɛgbɛfaŋnɔ. Amɛhã kɔɔyɔɔ lɛ tsi amɛ, loo amɛhã mumɔ lɛ kɛ amɛ tsu nii.

KLƐŊKLƐŊ LƐ: Daa gbi lɛ, feemɔ nibii ni Yehowa kɛɛ wɔfee lɛ

NƆ NI JI ENYƆ LƐ: Feemɔ nibii nɛɛ jogbaŋŋ bɔ ni ohewalɛ baaŋmɛ bo gbɛ (Kwɛmɔ kuku 11) *

10-11. Mɛɛ nibii enyɔ ehe miihia ni wɔfee koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ atsu nii yɛ wɔnɔ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ahã.

10 Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ lɛ tsirɛɛɛ mɛi ni amɛŋmala woji. Shi no etsɔɔɔ akɛ etsuuu egbɛfaŋnɔ lɛ dɔŋŋ. Ekã he ekɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miiye eebua ewebii lɛ. Wɔ moŋ eshwɛɔ. Mɛni baatsɔɔ akɛ wɔmiitsu wɔgbɛfaŋnɔ? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ?

11 Hã wɔkɛto ŋshɔ hiɛ gbɛfãa he wɔkwɛ. Kɛ́ mɛi ni kɛ lɛji fãa gbɛ lɛ miitao amɛná kɔɔyɔɔ lɛ he sɛɛ lɛ, nibii enyɔ yɛ ni esa akɛ amɛfee. Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ amɛkudɔ amɛlɛji lɛ kɛjɛ lɛjiadaamɔhe lɛ kɛya he ni kɔɔyɔɔ lɛ miitswa yɛ. Kɛ́ amɛfeee nakai lɛ, amɛnáŋ kɔɔyɔɔ ni fa bɔ ni sa ni amɛkɛbaafã gbɛ lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ amɛshĩ lɛlɛ lɛ abalai lɛ fɛɛ. Kɛ́ kɔɔyɔɔ miitswa tamɔ mɛ, shi amɛshĩii abalai lɛ, amɛnáŋ kɔɔyɔɔ lɛ he sɛɛ. Nakai nɔŋŋ eji yɛ wɔgbɛfaŋ. Kɛ́ wɔbɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, wɔnyɛŋ wɔfi shi yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. Shi dani wɔbaaná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, nibii enyɔ yɛ ni esa akɛ wɔfee. Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔfee nibii ni baahã Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ atsu nii yɛ wɔnɔ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, esa akɛ wɔfee nibii nɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi, kɛ́ wɔɔwie lɛ, wɔshĩ wɔbalai lɛ fɛɛ. (Lala 119:32) Kɛ́ wɔfee nibii enyɔ nɛɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔfi shi ni wɔye Yehowa anɔkwa kɛyashi jeŋ hee lɛ baaba, ekɔɔɔ he eko bɔ ni abaate shi awo wɔ loo naagbai ni wɔkɛbaakpe.

12. Mɛni he wɔbaasusu amrɔ nɛɛ?

12 Kɛbashi he ni wɔshɛ nɛɛ, wɔsusu gbɛi enyɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ lɛ, ewajeɔ wɔ, ni eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔya nɔ wɔye Yehowa anɔkwa kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, etsɔɔ wɔ gbɛ, ni eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa ni wɔfee nibii ni baahã wɔná naanɔ wala. Amrɔ nɛɛ, wɔbaakwɛ nibii ejwɛ ni esa akɛ wɔfee koni wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi.

NIBII NI ESA AKƐ OFEE KONI ONÁ MUMƆ KRƆŊKRƆŊ LƐ HE SƐƐ JOGBAŊŊ KƐMƆ SHI

13. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 2 Timoteo 3:16, 17 lɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔná Ŋmalɛ lɛ he sɛɛ? Shi mɛni esa akɛ wɔfee dã?

13 Klɛŋklɛŋ lɛ, kasemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. (Kanemɔ 2 Timoteo 3:16, 17.) Biblia lɛ jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ mli, ni tsɔɔ akɛ, etsɔ emumɔ lɛ nɔ ehã mɛi ni ŋma lɛ le esusumɔi. Kɛ́ wɔkane Biblia lɛ ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ, wɔbaale bɔ ni Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔhi shi wɔhã, ni wɔbaaná he miishɛɛ akɛ wɔbaahi shi nakai. Enɛ baatsirɛ wɔ ni wɔtsake bɔ ni wɔhiɔ shi wɔhãa lɛ koni wɔsa Yehowa hiɛ. (Heb. 4:12) Kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛkase Biblia lɛ daa ni wɔjwɛŋ nɔ jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baaná wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ hewalɛ.

14. (a) Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ mfonirifeemɔŋ kɔɔyɔɔ ni wɔtaoɔ lɛ yɛ wɔsafoŋ kpeei lɛ ashishi? (b) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔshĩ wɔbalai lɛ fɛɛ?

14 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, yaa Kristofoi akpeei. (Lala 22:22) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, loo mfonirifeemɔŋ kɔɔyɔɔ ni wɔtaoɔ koni wɔlɛlɛ lɛ aya hiɛ lɛ yɛ wɔsafoŋ kpeei lɛ ashishi. (Kpo. 2:29) Nɔ hewɔ ni wɔkɛɔ nakai lɛ ji akɛ, kɛ́ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ kpe yɛ wɔkpeei lɛ ashishi lɛ, wɔsɔleɔ wɔbiɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, wɔláa Maŋtsɛyeli lalai ni ajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli afolɔ, ni wɔboɔ wiemɔi ni nyɛmimɛi ni ahala amɛ yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛtsɔɔmɔ naa lɛ jɛɔ Biblia lɛ mli amɛhãa lɛ toi. Mumɔ krɔŋkrɔŋ kome too nɛɛ nɔŋŋ yeɔ ebuaa wɔnyɛmimɛi yei lɛ ni amɛnyɛɔ amɛsaa amɛhe ni amɛtsuɔ amɛnifeemɔi lɛ ahe nii jogbaŋŋ. Shi kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ, esa akɛ wɔsaa wɔhe jogbaŋŋ dani wɔya asafoŋ kpeei lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, yɛ mfonirifeemɔŋ gbɛ nɔ lɛ, wɔshĩ wɔbalai lɛ fɛɛ.

15. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, belɛ wɔmiiŋmɛ gbɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔná he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi?

15 Nɔ ni ji etɛ lɛ, yaa shiɛmɔ. Kɛ́ wɔkɛ Biblia lɛ tsu nii yɛ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, belɛ wɔmiiŋmɛ gbɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua wɔ yɛ nitsumɔ nɛɛ mli. (Rom. 15:18, 19) Kɛ́ wɔfɔɔɔ shiɛmɔ yaa lɛ, wɔnáŋ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔŋ shi. Nakai nɔŋŋ wɔnáŋ he sɛɛ kɛmɔŋ shi kɛji akɛ wɔkɛ Biblia lɛ efɔɔɔ nitsumɔ yɛ shiɛmɔ mli. Nɔ kome ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ji, ni wɔkɛ shiɛmɔ wiemɔi ni akɛhãa wɔ yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo lɛ mli lɛ baatsu nii.

16. Mɛni ji gbɛ ni yɔɔ tɛ̃ɛ fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ?

16 Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, sɔlemɔ ohã Yehowa. (Mat. 7:7-11; Luka 11:13) Gbɛ ni yɔɔ tɛ̃ɛ fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji, ni wɔbaasɔle wɔbi Yehowa ni ekɛdro wɔ. Wɔbaanyɛ wɔsɔle yɛ he fɛɛ he kɛ shihilɛ fɛɛ shihilɛ mli, ni Yehowa baabo wɔ toi. Ebaanyɛ edro wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ekɔɔɔ he eko he ni wɔyɔɔ, kɛ́ tsuŋwoo mli jio, he kroko jio, ni nɔ ko bɛ ni Satan po baanyɛ afee kɛtsĩ naa. (Yak. 1:17) Shi kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ, te esa akɛ wɔsɔle wɔhã tɛŋŋ? Hã wɔsusu nɔkwɛmɔnɔ ko ni kɔɔ sɔlemɔ he ni abɔ he amaniɛ yɛ Luka Sanekpakpa lɛ pɛ mli lɛ he wɔkwɛ koni no aye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔ nɛɛ hetoo. *

SƆLEMƆ DAA NƐƐ

17. Mɛni nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu gba ni abɔ he amaniɛ yɛ Luka 11:5-9, 13 lɛ tsɔɔ wɔ yɛ sɔlemɔ he?

17 Kanemɔ Luka 11:5-9, 13. Nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ ni Yesu gba lɛ hãa wɔnaa bɔ ni esa akɛ wɔsɔle wɔhã koni Nyɔŋmɔ adro wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ, nuu lɛ ‘kpaaa enaanyo lɛ naagbamɔ,’ ni no hewɔ enaanyo lɛ hã lɛ nɔ ni he hiaa lɛ lɛ. Ehiɛ gbooo akɛ ebaaya eŋɔɔ nyɔɔŋteŋ ni eyabi edɛŋ yelikɛbuamɔ. (Luka 11:8; kwɛmɔ mwb18 July.) Be ni Yesu kɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ toɔ sɔlemɔ he lɛ, ewie akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛbia, ni abaahã nyɛ; nyɛyaa nɔ nyɛtaoa, ni nyɛbaana; nyɛyaa nɔ nyɛshia, ni abaagbele ahã nyɛ.” Nɔ ni enɛ tsɔɔ wɔ ji akɛ, kɛ́ wɔmiitao ni Nyɔŋmɔ adro wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, belɛ, esa akɛ wɔsɔle daa wɔbi lɛ ni wɔkakpa.

18. Yɛ nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu gba lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔhe wɔye akɛ Yehowa baadro wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ?

18 Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni Yehowa baahã wɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Nuu lɛ ni Yesu wie ehe yɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ shwe waa akɛ efee mɔ ni eba eŋɔɔ lɛ gbɔ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ niyenii bɛ shĩa, ni gbɔ lɛ hu ba nyɔɔŋteŋ moŋ, shi nuu lɛ bɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ebaanyɛ koni ená nɔ ko ehã lɛ ni eye. Yesu kɛɛ nuu lɛ naanyo lɛ hã lɛ blodo lɛ akɛni ekpaaa enaagbamɔ lɛ hewɔ. Mɛni Yesu taoɔ wɔyɔse yɛ bɔ ni nibii tee lɛ ehã lɛ mli? No ji akɛ, kɛ́ nuu lɛ naanyo lɛ, ni ji gbɔmɔ ni yeee emuu lɛ, ye ebua lɛ akɛni ekpaaa enaagbamɔ hewɔ lɛ, enyiɛ nɔŋŋ ni wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ni mli hi lɛ, yeŋ ebuaŋ mɛi ni biɔ lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ daa nɛɛ? No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhe wɔye kɛ wɔtsui fɛɛ akɛ, kɛ́ wɔsɔle wɔbi Yehowa emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ daa nɛɛ, ekɛbaadro wɔ.​—Lala 10:17; 66:19.

19. Mɛni hãa wɔnáa nɔmimaa akɛ, wɔbaaye Satan nɔ kunim?

19 Satan baafee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ koni ekɛtɔ̃tɔ wɔnane, shi wɔle akɛ wɔbaaye enɔ kunim. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa wɔ yɛ gbɛi enyɔ anɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ehãa wɔnáa hewalɛ koni wɔnyɛ wɔdamɔ naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, bɔ ni kɔɔyɔɔ hãa lɛlɛ yaa ehiɛ kɛ́ ashĩ lɛlɛ lɛ abalai lɛ, nakai nɔŋŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛyashi wɔbaayashɛ jeŋ hee lɛ mli. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔtswaa wɔfai shi akɛ, wɔbaafee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔbaanyɛ koni wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi!

LALA 41 Ofainɛ Bo Misɔlemɔ Toi

^ kk. 5 Nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ wɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yeɔ ebuaa wɔ koni wɔnyɛ wɔkpee naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ anaa. Agbɛnɛ hu, wɔbaana nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua wɔ jogbaŋŋ kɛmɔ shi.

^ kk. 16 Yɛ Sanekpakpai lɛ ateŋ lɛ, Luka Sanekpakpa lɛ titri ni hãa wɔnaa akɛ, be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekɛ sɔlemɔ shwɛɛɛ kwraa.​—Luka 3:21; 5:16; 6:12; 9:18, 28, 29; 18:1; 22:41, 44.

^ kk. 59 MFONIRII LƐ AHE SAJI: KLƐŊKLƐŊ LƐ: Nyɛmi nuu ko kɛ nyɛmi yoo ko etee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛhã Kristofoi akpee ko. Enɛ baahã amɛná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ejaakɛ kɛ́ wɔkpe nɛkɛ lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ jɛmɛ. NƆ NI JI ENYƆ LƐ: Amɛtsɔ hiɛ amɛkase saji ni abaasusu he yɛ kpee lɛ shishi lɛ, ni amɛkɛ amɛhe miiwo mli. Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, wɔshiɛ, ni wɔsɔle, tamɔ bɔ ni awie yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, ni wɔfee lɛ jogbaŋŋ bɔ ni wɔhewalɛ baaŋmɛ wɔ gbɛ.