Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 45

Bɔ Ni Yehowa Yeɔ Ebuaa Wɔ Koni Wɔnyɛ Wɔtsu Shiɛmɔ Nitsumɔ Lɛ

Bɔ Ni Yehowa Yeɔ Ebuaa Wɔ Koni Wɔnyɛ Wɔtsu Shiɛmɔ Nitsumɔ Lɛ

“Amɛbaaná amɛle akɛ gbalɔ ko ehi amɛteŋ.”​—EZE. 2:5.

LALA 67 “Shiɛmɔ Wiemɔ Lɛ”

NƆ NI ABAASUSU HE a

1. Mɛni wɔle akɛ mɛi baafee? Shi mɛni wɔle akɛ Yehowa hu baafee?

 WƆLE akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, mɛi komɛi baate shi amɛwo wɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ. Wɔsɛɛ lɛ, ekolɛ nakai shiteekɛwoo lɛ mli baawa waa diɛŋtsɛ. (Dan. 11:44; 2 Tim. 3:12; Kpo. 16:21) Shi wɔle akɛ, Yehowa baaye ebua wɔ. Mɛni hewɔ wɔyiŋ efeee wɔ kɔshikɔshi kwraa yɛ enɛ he lɛ? Nɔ hewɔ lɛ ji, be fɛɛ be lɛ, Yehowa yeɔ ebuaa etsuji ni amɛnyɛɔ amɛtsuɔ nitsumɔi ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ, kɛ́ nakai nitsumɔ lɛ wa po. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eye ebua gbalɔ Ezekiel be ni eshiɛɔ ehãa Yudafoi ni aŋɔ amɛ nom yɛ Babilon lɛ. Nyɛhãa wɔsusua nibii komɛi ni tee nɔ yɛ gbalɔ nɛɛ shihilɛ mli lɛ ahe wɔkwɛa.

2. Mɛni Yehowa wie yɛ mɛi ni Ezekiel shiɛ ehã lɛ ahe? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli? (Ezekiel 2:3-6)

2 Mɛɛ subaŋ mɛi ni Ezekiel shiɛ ehã lɛ yɔɔ? Yehowa wie yɛ amɛhe akɛ, ‘amɛtoi wa,’ ni “amɛtsui hu wa,” ni “amɛji atuatselɔi.” Ewie yɛ amɛhe hu akɛ, amɛyeɔ mɔ awui tamɔ ŋmei, ni amɛhe yɛ oshãra tamɔ nyɔŋmɔŋkrakroi. Enɛ hewɔ Yehowa kɛɛ Ezekiel shii abɔ akɛ, “Kaashe amɛ gbeyei” lɛ. (Kanemɔ Ezekiel 2:3-6.) Ezekiel nyɛ eshiɛ ehã mɛi nɛɛ, ejaakɛ (1) Yehowa ni tsu lɛ, (2) Yehowa mumɔ lɛ waje lɛ, ni (3) Yehowa naa wiemɔi hã ehemɔkɛyeli lɛ mli wa. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni nibii etɛ nɛɛ ye ebua Ezekiel kɛ bɔ ni amɛbaanyɛ amɛye amɛbua wɔ hu ŋmɛnɛ.

YEHOWA NI TSU EZEKIEL

3. Mɛni Yehowa kɛɛ Ezekiel ni wo lɛ hewalɛ? Ni mɛni Yehowa fee koni ena akɛ ebaaye ebua lɛ?

3 Yehowa kɛɛ Ezekiel akɛ, “Miitsu bo.” (Eze. 2:3, 4) Wiemɔi nɛɛ wo Ezekiel hewalɛ waa. Mɛni hewɔ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ekai akɛ Yehowa wie nɔ ko tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ be ni ewó Mose kɛ Yesaia akɛ gbalɔi lɛ. (2 Mo. 3:10; Yes. 6:8) Ele hu akɛ, Yehowa ye ebua gbalɔi enyɔ nɛɛ ni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ ni wa ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, be ni Yehowa kɛɛ Ezekiel shii enyɔ sɔŋŋ akɛ, “Miitsu bo” lɛ, Ezekiel na akɛ ebaanyɛ ekɛ ehiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ, ejaakɛ ebaaye ebua lɛ. Nɔ kroko ni hã Ezekiel he eye akɛ Yehowa ni tsu lɛ ni ebaaye ebua lɛ ji, Yehowa kɛ lɛ wie shii abɔ. Enɛ hewɔ wiemɔ ni ji, “Yehowa kɛɛ mi akɛ,” kɛ “Yehowa kɛɛ mi ekoŋŋ akɛ” lɛ jeɔ kpo shii abɔ yɛ ewolo lɛ mli lɛ. (Eze. 3:16; 6:1) Nɔ kroko hu ji akɛ, Ezekiel papa lɛ, osɔfo ji lɛ. No hewɔ lɛ, ekolɛ etsɔɔ Ezekiel akɛ, be fɛɛ be lɛ Yehowa hãa egbalɔi leɔ akɛ ebaaye ebua amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa kɛɛ Isak, Yakob, kɛ Yeremia akɛ, ekɛ amɛ yɛ.​—1 Mo. 26:24; 28:15; Yer. 1:8.

4. Mɛɛ wiemɔi waje Ezekiel?

4 Te Israelbii lɛ ateŋ mɛi babaoo baafee amɛnii amɛhã tɛŋŋ yɛ sane ni Ezekiel shiɛɔ lɛ he? Yehowa kɛɛ Ezekiel akɛ: “Israel shĩa lɛ boŋ bo toi, ejaakɛ amɛsumɔɔɔ ni amɛboɔ mi toi.” (Eze. 3:7) Wiemɔi nɛɛ hã Ezekiel na akɛ, kɛ́ Israelbii lɛ booo lɛ toi lɛ, belɛ amɛbooo Yehowa hu toi. No hewɔ lɛ, kɛ́ amɛbooo lɛ toi lɛ, no etsɔɔɔ akɛ etsuuu enitsumɔ akɛ gbalɔ lɛ jogbaŋŋ. Yehowa hã Ezekiel le hu akɛ, kɛ́ wiemɔi ni eshiɛ ehã amɛ lɛ ba mli lɛ, mɛi lɛ ‘baaná amɛle akɛ gbalɔ ko ehi amɛteŋ.’ (Eze. 2:5; 33:33) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, hewalɛwoo wiemɔi nɛɛ waje Ezekiel ni enyɛ eshiɛ ehã mɛi lɛ.

YEHOWA NI ETSU WƆ

Bɔ ni mɛi booo Ezekiel toi ni ate shi awo lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ abaafee wɔ hu. Shi wɔle akɛ Yehowa kɛ wɔ yɛ (Kwɛmɔ kuku 5-6)

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia 44:8 lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkashe gbeyei?

5 Wɔ hu wɔshiɛɔ kɛ ekãa ejaakɛ wɔle akɛ Yehowa ni etsu wɔ. Yehowa tsɛɔ wɔ ‘edasefoi,’ ni enɛ jeee hegbɛ bibioo kwraa. (Yes. 43:10) Bɔ ni ekɛɛ Ezekiel akɛ ‘ekashe gbeyei’ lɛ, nakai nɔŋŋ ekɛɔ wɔ hu akɛ ‘wɔtsui akafã.’ Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsheɔ mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ wɔ lɛ gbeyei lɛ? Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa tsu Ezekiel lɛ, nakai nɔŋŋ wɔ hu etsu wɔ, no hewɔ lɛ ebaafi wɔsɛɛ.​—Kanemɔ Yesaia 44:8.

6. (a) Mɛni Yehowa ewie ni hãa wɔnaa akɛ ebaaye ebua wɔ? (b) Mɛni wɔle ni woɔ wɔ hewalɛ waa?

6 Yehowa ewo shi akɛ ebaaye ebua wɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, dani ebaawie akɛ, “Nyɛji midasefoi” lɛ, ewie akɛ: “Kɛ́ oyatsɔ nui amli lɛ, mafata ohe, ni kɛ́ oyatsɔ fai amli lɛ, amɛhaŋ onɔ. Kɛ́ oyanyiɛ la mli lɛ, eshãŋ bo, ni lalilɛi hu eshãŋ ohe.” (Yes. 43:2) Bei komɛi lɛ naagbai ni wɔkɛkpeɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ fa tamɔ faa ni bua shi, ni ehãaa wɔnyɛ wɔshiɛ jogbaŋŋ. Naagbai lɛ ekomɛi amli wa aahu akɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛto la he. Shi enɛɛmɛi fɛɛ asɛɛ lɛ, Yehowa yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔyaa nɔ wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. (Yes. 41:13) Bɔ ni mɛi pii booo Ezekiel toi lɛ, nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ lɛ mɛi pii booo wɔ toi. Shi wɔle akɛ, kɛ́ mɛi booo wɔ toi lɛ, no etsɔɔɔ akɛ wɔtsuuu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Wɔle akɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ sane ni Yehowa kɛɛ wɔshiɛ lɛ, ebaaná wɔhe miishɛɛ, ni enɛ woɔ wɔ hewalɛ waa. Bɔfo Paulo wie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ baaná lɛ diɛŋtsɛ ejweremɔnɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ naa.” (1 Kor. 3:8; 4:1, 2) Nyɛmi yoo ko ni kɛ afii pii esɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ lɛ wie akɛ: “Le ni mile akɛ Yehowa jɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ anɔ lɛ hãa mináa miishɛɛ.”

NYƆŊMƆ MUMƆ LƐ WAJE EZEKIEL

Ezekiel na Yehowa ŋwɛi shwiili lɛ he ninaa, ni enɛ hã ehe eye akɛ Yehowa baaye ebua lɛ ni enyɛ etsu nitsumɔ ni ekɛwo edɛŋ lɛ (Kwɛmɔ kuku 7)

7. Be fɛɛ be ni Ezekiel baasusu ninaa ni ajie kpo atsɔɔ lɛ lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ eyeɔ ebuaa lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ wolo lɛ hiɛ lɛ.)

7 Ezekiel na akɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɛ hewalɛ waa. Yɛ ninaa ko ni Yehowa jie kpo etsɔɔ lɛ lɛ mli lɛ, ena akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miiye miibua ŋwɛibɔfoi komɛi ni yɔɔ hewalɛ waa lɛ, ni eetsu nii yɛ dade tai wujiwuji ni yɔɔ ŋwɛi shwiili ko he lɛ amli. (Eze. 1:20, 21) Be ni Ezekiel na ninaa lɛ, te enu he ehã tɛŋŋ? Ewie yɛ ewolo lɛ mli akɛ: “Be ni mina lɛ, mikɛ mihiɛ bu shi.” Nɔ ni Ezekiel na lɛ hã enaa kpɛ ehe aahu akɛ, ekɛ ehiɛ bu shi. (Eze. 1:28) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, be fɛɛ be ni Ezekiel baasusu nakai ninaa lɛ he lɛ, hemɔkɛyeli ni eyɔɔ akɛ Yehowa kɛ emumɔ lɛ baaye ebua lɛ ni enyɛ etsu nitsumɔ ni ekɛwo edɛŋ lɛ mli waa.

8-9. (a) Be ni Yehowa fã Ezekiel akɛ ete shi edamɔ shi lɛ, mɛni ba? (b) Mɛni ekoŋŋ Yehowa fee kɛwaje Ezekiel koni enyɛ etsu nitsumɔ ni wa ni ekɛwo edɛŋ lɛ?

8 Yehowa fã Ezekiel akɛ: “Gbɔmɔ bi, tee shi odamɔ shi yɛ onaji anɔ koni mikɛ bo awie.” Be ni Yehowa fã Ezekiel akɛ ete shi lɛ, “mumɔ” ba emli, ni tsɔɔ akɛ, ená hewalɛ ni ete shi. Ezekiel wie akɛ: “Mumɔ ba mimli ni ehã midamɔ minaji anɔ.” (Eze. 2:1, 2) Sɛɛ mli lɛ, Yehowa “nine,” loo emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ba Ezekiel nɔ ni etsɔɔ lɛ gbɛ kɛyashi egbe esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ naa. (Eze. 3:22; 8:1; 33:22; 37:1; 40:1) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ waje Ezekiel ni enyɛ etsu nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ, ni ji shiɛmɔ ni akɛɛ eshiɛ ehã emaŋbii ni ‘kuɛŋ ti ni amɛtsuiŋ wa hu’ lɛ. (Eze. 3:7) Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Mihã ohiɛ ewa tamɔ bɔ ni amɛhiɛ wa lɛ nɔŋŋ, ni mihã ohiɛnaa hu ewa tamɔ bɔ ni amɛhiɛnaa wa lɛ nɔŋŋ. Mihã ohiɛnaa efee tamɔ daimɔnd, ewa fe tɛ. Kaashe amɛ gbeyei ni kaahã amɛkɛ amɛhiɛ wo ohe gbeyei.” (Eze. 3:8, 9) Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, etamɔ nɔ ni Yehowa miikɛɛ Ezekiel akɛ: ‘Kaahã bɔ ni gbɔmɛi nɛɛ atsui wa lɛ je onijiaŋ wui. Mawaje bo.’

9 Be ni Nyɔŋmɔ kɛ Ezekiel wie nɛkɛ etã lɛ, ekɛ emumɔ lɛ wó lɛ yɛ ninaa lɛ mli kɛyakpa hei ni ebaashiɛ yɛ lɛ fɛɛ. Ezekiel wie akɛ: “Yehowa nine lɛ miitsu nii waa yɛ minɔ.” Ezekiel kɛ otsi kome kase sane ni eyaashiɛ lɛ ni enu shishi jogbaŋŋ bɔ ni ebaanyɛ eshiɛ kɛ ekãa. (Eze. 3:14, 15) No sɛɛ lɛ, Yehowa hã ete shi etee jɔɔ ko mli ni ‘mumɔ ba emli’ yɛ jɛmɛ. (Eze. 3:23, 24) Nibii nɛɛ fɛɛ waje Ezekiel ni enyɛ eje eshiɛmɔ nitsumɔ lɛ shishi agbɛnɛ.

YEHOWA MUMƆ LƐ WAJEƆ WƆ

Mɛni ye ebua Ezekiel ni etee nɔ eshiɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ nibii nɛɛ baanyɛ aye abua wɔ hu? (Kwɛmɔ kuku 10)

10. Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? Ni mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai?

10 Mɛni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ? Nyɛhãa wɔsusua Ezekiel sane lɛ he ekoŋŋ koni no aye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔ nɛɛ hetoo. Dani Ezekiel baabɔi shiɛmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ waje lɛ kɛhã nakai nitsumɔ lɛ. Ŋmɛnɛ hu lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔtsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Eji jeee no kulɛ, wɔnyɛŋ wɔtsu kɔkɔɔkɔ. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Satan kɛ wɔ miiwu koni wɔkpa shiɛmɔ. (Kpo. 12:17) Yɛ adesai asusumɔ naa lɛ, etamɔ nɔ ni wɔnyɛŋ wɔye enɔ kunim ejaakɛ ehe wa fe wɔ. Shi wɔmiiye enɔ kunim pɛpɛɛpɛ kɛtsɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ. (Kpo. 12:9-11) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, ehãa anaa faŋŋ akɛ wɔsheee Satan gbeyei. Ni tsɔɔ akɛ, be fɛɛ be ni wɔbaashiɛ lɛ, wɔye Satan nɔ kunim. No hewɔ lɛ, mɛni shiɛmɔ ni wɔyaa nɔ wɔshiɛɔ yɛ bɔ ni ateɔ shi awoɔ wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ hãa anaa faŋŋ yɛ wɔhe? Ehãa anaa akɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ wɔnɔ ni Yehowa yɛ wɔhe miishɛɛ.​—Mat. 5:10-12; 1 Pet. 4:14.

11. Mɛni Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee? Ni kɛ́ wɔmiitao wɔná mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ be fɛɛ be lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

11 Mɛni ekoŋŋ wɔkaseɔ yɛ bɔ ni Yehowa waje Ezekiel koni enyɛ eshiɛ lɛ mli? Wɔkaseɔ akɛ, Yehowa mumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔdamɔ naagbai fɛɛ ni wɔkɛbaakpe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ anaa. (2 Kor. 4:7-9) No hewɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee koni Yehowa adro wɔ emumɔ lɛ be fɛɛ be? Esa akɛ wɔsɔle wɔbi lɛ emumɔ lɛ daa, ni wɔhe wɔye akɛ ebaabo wɔ toi. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛbia, . . . nyɛyaa nɔ nyɛtaoa, . . . nyɛyaa nɔ nyɛshia.” Kɛ́ wɔbo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, Yehowa ‘baahã wɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ’ lɛ.​—Luka 11:9, 13; Bɔf. 1:14; 2:4.

NYƆŊMƆ NAA WIEMƆI HÃ EZEKIEL HEMƆKƐYELI LƐ MLI WA

12. Namɔ ŋɔɔ wolokpo ni awie he yɛ Ezekiel 2:9–3:3 lɛ jɛ? Ni mɛni aŋma yɛ mli?

12 Jeee Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ pɛ ni ye ebua Ezekiel, shi nibi ni ekɛ lɛ wie lɛ hu ye ebua lɛ ni ehã ehemɔkɛyeli lɛ mli wa. Yɛ ninaa ko ni Ezekiel na lɛ mli lɛ, ena nine ko hiɛ wolokpo. (Kanemɔ Ezekiel 2:9–3:3.) Nɛgbɛ wolokpo nɛɛ jɛ? Mɛni aŋma yɛ mli? Ni mɛɛ gbɛ nɔ ehã Ezekiel hemɔkɛyeli lɛ mli wa? Nyɛhãa wɔkwɛa. Wolokpo lɛ jɛ Yehowa, Mɔ ni ta maŋtsɛ sɛi lɛ nɔ lɛ ŋɔɔ, ni etamɔ nɔ ni ekɛtsu ŋwɛibɔfoi ejwɛ ni Ezekiel etsɔ hiɛ ena lɛ ateŋ mɔ kome ni ekɛbahã lɛ. (Eze. 1:8; 10:7, 20) No mli lɛ, aŋma Nyɔŋmɔ naa wiemɔi, ni ji kojomɔ sane kakadaŋŋ ni ekɛmiitsu Ezekiel ni eyashiɛ ehã nomii atuatselɔi lɛ, yɛ wolokpo lɛ mli. (Eze. 2:7) Aŋma sane nɛɛ yɛ wolokpo lɛ hiɛ kɛ esɛɛ fɛɛ.

13. Mɛni Yehowa kɛɛ Ezekiel afee wolokpo lɛ? Ni mɛni hewɔ wolokpo lɛ ŋɔɔ yɛ Ezekiel daaŋ lɛ?

13 Yehowa kɛɛ Ezekiel akɛ eye wolokpo lɛ ni ‘ekɛwo emusuŋ obɔ.’ Ezekiel bo lɛ toi ni eye wolokpo lɛ fɛɛ. Mɛni nɔ ni efee nɛɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ, esa akɛ Ezekiel anu sane ni eyaashiɛ etsɔɔ mɛi lɛ shishi jogbaŋŋ. Esa akɛ ehe nɔ ni eyaashiɛ lɛ eye koni no akanya lɛ ni eshiɛ kɛ ekãa. Be ni Ezekiel ye wolokpo lɛ, nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ ba. Ena akɛ wolokpo lɛ ‘ŋɔɔ tamɔ wo.’ (Eze. 3:3) Mɛni hewɔ? Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Ezekiel bu hegbɛ ni ená akɛ ebaasɔmɔ akɛ Yehowa najiaŋdamɔlɔ lɛ akɛ hegbɛ ko ni nɔ bɛ kwraa. (Lala 19:8-11) Eŋɔɔ enaa waa akɛ Yehowa ehala lɛ akɛ esɔmɔ akɛ egbalɔ.

14. Mɛni ye ebua Ezekiel ni enyɛ eje nitsumɔ ni Yehowa kɛwo edɛŋ lɛ shishi ni enyɛ etsu kɛyagbe naa?

14 Sɛɛ mli lɛ, Yehowa kɛɛ Ezekiel akɛ: “Okɛ wiemɔi ni mikɛ bo wieɔ lɛ fɛɛ ato otsui mli ni obo toi.” (Eze. 3:10) Nɔ ni Yehowa kɛɛ Ezekiel nɛɛ tsɔɔ akɛ, eesumɔ ni Ezekiel akai wiemɔi ni yɔɔ wolokpo lɛ mli lɛ ni ejwɛŋ nɔ. Be ni Ezekiel fee nakai lɛ, ehã ehemɔkɛyeli lɛ mli wa. Agbɛnɛ hu, ehã ena nɔ ni esa akɛ ekɛɛ maŋbii lɛ. (Eze. 3:11) Ezekiel nu sane ni Yehowa kɛɛ eyashiɛ lɛ shishi ni ehe eye, ni enɛ ji nɔ ni ye ebua lɛ ni enyɛ eje nitsumɔ ni Yehowa kɛwo edɛŋ lɛ shishi ni enyɛ etsu kɛyashi egbe naa.

NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ HÃA WƆHEMƆKƐYELI LƐ MLI WAA

15. Dani wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔshiɛ lɛ, mɛni esa akɛ ‘wɔkɛto wɔtsui mli’?

15 Ja wɔ hu wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ etswa wɔhe wɔma shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli dani wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔshiɛ. Esa akɛ wɔkɛ nibii fɛɛ ni Yehowa kɛɔ wɔ lɛ ‘ato wɔtsui mli.’ Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa kɛ wɔ wieɔ kɛtsɔ Biblia lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔhã Biblia lɛ aná wɔsusumɔi kɛ bɔ ni wɔnuɔ he wɔhãa lɛ nɔ hewalɛ ni ekanya wɔ ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ Yehowa. Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai?

16. Mɛni Yehowa miisumɔ ni wɔfee koni e-Wiemɔ lɛ abote wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ?

16 Bɔ ni kɛ́ wɔye nii ni niyenii lɛ mli hewalɛ lɛ bote wɔfãji amli lɛ wɔnáa hewalɛ lɛ, nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ ehãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa. Yehowa miisumɔ ni wɔkɛ e-Wiemɔ lɛ ‘awo wɔmusuŋ obɔ,’ ni tsɔɔ akɛ, wɔkase ni wɔnu shishi jogbaŋŋ. Nibii etɛ komɛi baaye abua wɔ ni wɔfee nakai. Nomɛi ji, sɔlemɔ, nikanemɔ, kɛ niianɔjwɛŋmɔ. Kɛ́ wɔyaakane Biblia lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔsɔle kɛsaa wɔtsui. Kɛkɛ lɛ, no sɛɛ lɛ wɔkane nɔ ni wɔtaoɔ wɔkane lɛ. Kɛ́ wɔkane wɔgbe naa lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛjwɛŋ nɔ ni wɔkane lɛ nɔ jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔfee nibii nɛɛ, te wɔbaaná he sɛɛ wɔhã tɛŋŋ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baabote wɔtsuiŋ tɔ̃ɔ, ni tsɔɔ akɛ wɔbaanu shishi jogbaŋŋ ni ebaahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa.

17. Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔkane Biblia lɛ ni wɔhe be kɛjwɛŋ nɔ lɛ?

17 Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni wɔkane Biblia lɛ ni wɔhe be kɛjwɛŋ nɔ lɛ? Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaawaje wɔ ni wɔshiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ bianɛ, ni agbɛnɛ hu, ebaawaje wɔ ni wɔshiɛ kojomɔ sane ni eeenyɛ efee akɛ wɔsɛɛ lɛ wɔbaashiɛ lɛ. Kɛfata he lɛ, kɛ́ wɔjwɛŋ Yehowa sui lɛ ni nɔ bɛ lɛ anɔ lɛ, wɔ kɛ lɛ teŋ naanyobɔɔ lɛ mli baawa waa. Enɛ baahã wɔná miishɛɛ ni wɔtsui anyɔ wɔmli yɛ shihilɛ mli, ni nɔ ko bɛ ni ŋɔɔ fe enɛ.​—Lala 119:103.

YEHOWA WAJEƆ WƆ KONI WƆYA NƆ WƆSHIƐ

18. Mɛni mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ nyɛŋ amɛkɛɛ? Ni mɛni hewɔ?

18 Yehowa wó Ezekiel gbalɔ; shi wɔ lɛ, ewóko wɔ gbalɔi. Nitsumɔ ni ekɛwo wɔdɛŋ ji, ni wɔshiɛ sane ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ wɔtsɔɔ mɛi. Ni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaafee nakai kɛyashi ebaakɛɛ ehi. Kɛ́ Yehowa kojomɔ gbi lɛ shɛ lɛ, mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ nyɛŋ akɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ ku ehiɛ eshwie amɛnɔ loo ebɔɔɔ amɛ kɔkɔ. (Eze. 3:19; 18:23) Moŋ lɛ, amɛbaana akɛ sane ni wɔshiɛ lɛ jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.

19. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛyashi naagbee?

19 Mɛni baaye abua wɔ ni wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛyashi naagbee? Nibii etɛ ni ye ebua Ezekiel lɛ, nomɛi nɔŋŋ baaye abua wɔ. Wɔbaaya nɔ wɔshiɛ, ejaakɛ Yehowa ni tsu wɔ, emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wajeɔ wɔ, ni e-Wiemɔ lɛ hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa. Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔbaaya nɔ wɔshiɛ sane kpakpa lɛ kɛyashi “naagbee lɛ” baaba.​—Mat. 24:13.

LALA 65 Yaa Ohiɛ!

a Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nibii etɛ ni ye ebua gbalɔ Ezekiel ni enyɛ eshiɛ ehã mɛi tamɔ bɔ ni Yehowa fã lɛ akɛ efee lɛ. Wɔbaasusu bɔ ni Yehowa ye ebua Ezekiel lɛ he. Enɛ baahã wɔhemɔkɛyeli lɛ mli awa akɛ, Yehowa baaye ebua wɔ koni wɔnyɛ wɔtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ.