Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛminuu Rutherford miihã wiemɔ yɛ kpee ni afee yɛ Cedar Point, yɛ Ohio, yɛ afi 1919 lɛ shishi

1919​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

1919​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

YƐ January 18, 1919 lɛ, je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ mɛi krokomɛi kpe yɛ Paris kɛhã Paris Toiŋjɔlɛ Kpee lɛ. No mli lɛ, Ta Kpeteŋkpele lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, awo lɛ gbɛ́i akɛ Jeŋ Ta I lɛ, eba naagbee etsɛko, ni maji ni kɛ amɛhe ewu nɔ ni fe afii ejwɛ sɔŋŋ lɛ ekpa nɔmɔ. Nibii ni jɛ kpee lɛ mli kɛba lɛ ateŋ ekome ji, Versailles Kpaŋmɔ lɛ. Kpaŋmɔ nɛɛ ji nɔ ni kɛ béi ni yɔɔ Germany kɛ maji ni fee ekome ni amɛte shi amɛwo lɛ lɛ ateŋ lɛ ba naagbee owula kosɛɛ. Maŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ kɛ amɛnine wo kpaŋmɔ lɛ shishi June 28, 1919.

Yɛ kpaŋmɔ lɛ mli lɛ, atsɔɔ akɛ abaato kuu hee ko ni atsɛɔ lɛ Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ shishi. Nɔ ni kuu nɛɛ baatsu ji, “ebaaye ebua ni jeŋmaji lɛ afee ekome, ni agbɛnɛ hu, ekwɛ ni toiŋjɔlɛ aba jeŋ fɛɛ ni mɔ fɛɛ mɔ ahi shi shweshweeshwe.” Jamɔi babaoo ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ fi Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ sɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kuu ko ni yɔɔ Amerika, ni atsɛɔ lɛ The Federal Council of the Churches of Christ lɛ, jie Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ yi ni amɛwie akɛ “eji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋdamɔlɔ yɛ maŋkwramɔ saji amli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Kuu nɛɛ hala mɛi kɛtee Paris Toiŋjɔlɛ Kpee lɛ shishi po kɛtsɔɔ akɛ, amɛfiɔ Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ sɛɛ. Mɛi ni amɛhala kɛtee lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ, kpee lɛ “baahã nibii atsake waa yɛ je lɛ mli bɔ ni anako enɔ pɛŋ.”

Lɛɛlɛŋ, nibii tsake waa kɛjɛ afi 1919. Shi jeee mɛi ni tee nakai toiŋjɔlɛ kpee lɛ shishi lɛ ni hã nibii tsake lɛ, shi moŋ Yehowa webii lɛ. Yɛ afi 1919 lɛ, Yehowa hã ewebii lɛ hewalɛ hee ni amɛkɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa bɔ ni anako enɔ pɛŋ. Shi dani ebaahã amɛ hewalɛ hee nɛɛ, ehe bahia ni afee tsakemɔi wuji komɛi yɛ asafo lɛ mli.

AKPƐ YIŊ YƐ SANE KO NI WA HE

Joseph F. Rutherford

Akɛ afi 1919 daa afi kpee ni afeɔ kɛhalaa Watch Tower Bible and Tract Society lɛ ajinafoi lɛ wo Hɔɔ, January 4, 1919. Nakai beiaŋ lɛ, awo Joseph F. Rutherford, mɔ ni nyiɛ hiɛ yɛ Yehowa webii lɛ ateŋ lɛ, kɛ mɛi kpawo krokomɛi tsuŋ yɛ Atlanta, yɛ Georgia, yɛ U.S.A., tsɛ amɛfeko nɔ ko. No hewɔ lɛ, ehe bahia ni akpɛ yiŋ kɛji abaahala nyɛmimɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ ateŋ mɛi ni sɔmɔɔ akɛ sɛinɔtalɔ, sɛinɔtalɔ sɛɛmɔ, woloŋmalɔ, kɛ shika nɔkwɛlɔ lɛ ekoŋŋ akɛ ajinafoi, aloo abaahala mɛi krokomɛi koni amɛye amɛnajiaŋ.

Evander J. Coward

Nyɛminuu Rutherford tsui ye waa yɛ bɔ ni nibii baaya lɛ ahã lɛ he. Nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi nu he akɛ kɛ́ ahala mɔ kroko akɛ sɛinɔtalɔ lɛ, ehi. No hewɔ lɛ, yɛ wolo ni Nyɛminuu Rutherford ŋma eyahã mɛi ni ekpe yɛ afi kpee lɛ shishi lɛ mli lɛ, ejie yi akɛ abaanyɛ ahala Evander J. Coward akɛ sɛinɔtalɔ. Nyɛminuu Rutherford wie yɛ Coward he akɛ, “ehe jɔ,” “ehiɛ kã shi,” ni “eyeɔ Nuŋtsɔ lɛ anɔkwa.” Shi nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi pii hu kɛɛ atsi ajinafoi lɛ ahalamɔ lɛ ato nyɔji ekpaa. Nyɛmimɛi ni fã Nyɛminuu Rutherford kɛ mɛi kpawo lɛ ni awo amɛ tsuŋ lɛ ahe yɛ saneyelihe lɛ kpɛlɛ nɔ. Be ni asusuɔ nɔ ni abaafee lɛ he lɛ, nyɛmimɛi lɛ ekomɛi kɔ tsui.

Richard H. Barber

Kɛkɛ ni nyɛmi nuu ko wo egbee nɔ ni ewie akɛ: “Mileee nɔ ni mla lɛ biɔ ni afee yɛ sane nɛɛ he, shi mile nɔ ni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔyeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa. Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔye lɛ anɔkwa. Misusuɔ akɛ nɔ ni fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ nakai ji, ni wɔbaahala ajinafoi lɛ ŋmɛnɛ, ni wɔhala Nyɛminuu Rutherford ekoŋŋ akɛ sɛinɔtalɔ.” (Lala 18:25) Sɛɛ mli lɛ, Nyɛminuu Richard H. Barber wie akɛ, nɔ ni nyɛmi nuu nɛɛ wie lɛ ‘hã ana sane lɛ naa.’

Alexander H. Macmillan

Nyɛminuu A. H. Macmillan, ni no mli lɛ, awo ekɛ Nyɛminuu Rutherford fɛɛ tsuŋ lɛ wie nɔ ni tee nɔ enɔ jetsɛremɔ lɛ he akɛ, Nyɛminuu Rutherford tsɛ lɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ, “Kpã onine mli.” Be ni ekpã enine mli lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã lɛ wolo ko ni aŋma sane kuku ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ nɔ: “RUTHERFORD WISE VAN BARBER ANDERSON BULLY KƐ SPILL SƐINƆTALƆ KLƐŊKLƐŊ AJINAFOI ETƐ WƆSUMƆƆ NYƐ FƐƐ WAA.” Nyɛminuu Macmillan na nɔ ni sane lɛ tsɔɔ lɛ amrɔ nɔŋŋ: Ahala mɛi ni sɔmɔɔ momo akɛ ajinafoi lɛ fɛɛ ekoŋŋ akɛ ajinafoi, ni atsakeko nitsumɔ ni Joseph Rutherford kɛ William Van Amburgh tsuɔ lɛ. Ni tsɔɔ akɛ, Nyɛminuu Rutherford baaya nɔ esɔmɔ akɛ sɛinɔtalɔ.

AŊMƐƐ AMƐHE!

Be ni nyɛmimɛi kpaanyɔ lɛ yɔɔ tsuŋwoo lɛ mli lɛ, Biblia Kaselɔi anɔkwafoi lɛ fee ekãa ni amɛjara woji ni amɛkɛbaayakpa fai koni aŋmɛɛ amɛhe. Mɛi fe 700,000 kɛ amɛwaonaa gbɛ́i wo faikpamɔ woji lɛ ashishi. Shi yɛ Shɔ, March 26, 1919 lɛ, aŋmɛɛ Nyɛminuu Rutherford kɛ nyɛmimɛi hii ni fata ehe lɛ ahe, no ji, aŋmɛɛ amɛhe dani be ni ato akɛ akɛ faikpamɔ woji lɛ baaya lɛ shɛ.

Nyɛminuu Rutherford kɛɛ nyɛmimɛi ni bakpee lɛ be ni aŋmɛɛ ehe lɛ akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ, nɔ ni wɔ fɛɛ wɔtsɔ mli nɛɛ miisaa wɔ kɛmiihã bei ni mli wa ni kã wɔhiɛ lɛ. . . . Jeee nyɛnyɛmimɛi ni awo amɛ tsuŋ lɛ ahe ni abaaŋmɛɛ lɛ titri hewɔ nyɛwu ta nɛɛ. No he ehiaaa tsɔ. . . . Nyɛwu ta nɛɛ kɛye anɔkwale lɛ he odase, ni mɛi fɛɛ ni wu eko lɛ ená jɔɔmɔ ni nɔ bɛ.”

Bɔ ni nibii tee lɛ be ni akɛ nyɛmimɛi lɛ asane lɛ tee saneyelihe lɛ hãa wɔnaa akɛ, etamɔ nɔ ni Yehowa nine yɛ mli. Yɛ May 14, 1919 lɛ, saneyelihe ni kwɛ amɛsane lɛ mli ekoŋŋ lɛ bua akɛ, ayeee amɛsane lɛ jogbaŋŋ bɔ ni kulɛ esa akɛ aye lɛ ahã lɛ. No hewɔ lɛ, abu amɛ bem, agbala naafolɔmɔi ni akɛshi amɛ lɛ asɛɛ, ni afolɔɔɔ amɛnaa yɛ sane kroko he hu. Naafolɔmɔi ni akɛshi amɛ lɛ yɛ hiɛdɔɔ waa, ni eji aŋmɛɛ amɛhe loo atse be ni amɛbaaye yɛ tsuŋwoo mli lɛ nɔ kɛkɛ, shi agbalaaa naafolɔmɔi lɛ asɛɛ kulɛ, naafolɔmɔi nɛɛ baaya nɔ ahi maŋ lɛ woji amli, ni abaashɔ̃ hegbɛi ni Kojolɔ Rutherford yɔɔ yɛ mla naa lɛ kɛje edɛŋ. Shi akɛni agbala sɛɛ hewɔ lɛ, ashɔ̃ɔɔ mla naa hegbɛi ni eyɔɔ lɛ yɛ edɛŋ, ni enɛ hewɔ lɛ, be ni aŋmɛɛ ehe lɛ, enyɛ efã Yehowa webii lɛ ahe yɛ United States Kojomɔhe Wulu Fe Fɛɛ lɛ shii abɔ.

AMƐTSWA AMƐFAI SHI AKƐ AMƐBAASHIƐ

Be ni Nyɛminuu Macmillan gbaa nɔ ni tee nɔ yɛ no sɛɛ lɛ, ewie akɛ: “Wɔkotaaa wɔniji wɔkwɛɛɛ kɔɔyɔɔ lɛ mli ni wɔmɛ Nuŋtsɔ lɛ ni ebawó wɔ kɛya ŋwɛi. Wɔna akɛ kɛ́ wɔmiitao wɔle nɔ ni Nuŋtsɔ lɛ miisumɔ ni wɔfee lɛ, esaaa akɛ wɔtaa shi efolo.”

Shi nyɛmimɛi lɛ nyɛɛɛ amɛyatsa nitsumɔ ni amɛkɛ afii pii etsu yɛ nitsumɔhe yitso lɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ be ni awo nyɛmimɛi hii ni nyiɛ hiɛ lɛ tsuŋ lɛ, akpãtã dadei tɛtrɛbii ni akɛkalaa woji lɛ fɛɛ ahiɛ. Enɛ je nyɛmimɛi lɛ anijiaŋ wui, ni amɛteŋ mɛi komɛi po susu akɛ no kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ba naagbee.

Nyɛmimɛi lɛ shwe ni amɛle kɛji mɛi nyaa Maŋtsɛyeli sane ni amɛshiɛɔ lɛ he lolo. Shi te amɛbaafee tɛŋŋ amɛle? Nyɛminuu Rutherford kpɛ eyiŋ akɛ, ebaahã maŋshiɛmɔ, koni afɔ̃ mɛi nine ni amɛbabo toi. Amɛmu sane naa akɛ, kɛ́ mɔ ko mɔ ko ebabooo maŋshiɛmɔ lɛ toi lɛ, belɛ amɛgbe amɛnitsumɔ lɛ naa.

Atswa wiemɔ ni Nyɛminuu Rutherford hã yɛ Los Angeles, yɛ California, yɛ afi 1919, ni yitso ji, “Adesai Ni Ehao Lɛ Ahiɛnɔkamɔ” lɛ he adafi yɛ adafitswaa wolo ko mli

No hewɔ lɛ, yɛ Hɔgbaa, May 4, 1919 lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã wiemɔ ko ni yitso ji, “Adesai Ni Ehao Lɛ Ahiɛnɔkamɔ,” yɛ Los Angeles, yɛ California, eyɛ mli akɛ no mli lɛ ebɛ hewalɛ kwraa. Mɛi aaafee 3,500 babo toi, ni ahã mɛi ohai abɔ ku amɛsɛɛ amɛtee shĩa ejaakɛ anáaa sɛi ahãaa amɛ. Enɔ jetsɛremɔ lɛ, esaa ehã wiemɔ lɛ ekoŋŋ, ni mɛi 1,500 babo toi. Nyɛmimɛi lɛ na faŋŋ akɛ, mɛi yɛ sane lɛ he miishɛɛ lolo!

Nɔ ni nyɛmimɛi lɛ fee yɛ enɛ sɛɛ lɛ esa bɔ ni Yehowa Odasefoi tsuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ amɛhãa kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ he.

ATO AMƐHE GBƐJIANƆ KONI AMƐNYƐ AMƐSHWERE

Atswa adafi yɛ August 1, 1919 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ, yɛ September shishijee gbɛ lɛ, abaafee kpee yɛ Cedar Point, yɛ Ohio. Clarence B. Beaty ni yɛ nakai beiaŋ lɛ eji oblanyo lɛ wie akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ shwe akɛ eya kpee nɛɛ eko.” No mli lɛ, efata Biblia Kaselɔi lɛ ahe, ni eyɛ Missouri. Mɛi 6,000 kɛ sɛɛ ba kpee lɛ, ni nakai yibɔ lɛ fa kwraa fe bɔ ni nyɛmimɛi lɛ kpa gbɛ. Nɔ kome ni hã kpee nɛɛ ŋɔɔ waa ji, abaptisi mɛi fe 200 yɛ kpaakpo ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ ni atsɛɔ lɛ Erie Kpaakpo lɛ mli.

October 1, 1919 The Golden Age lɛ, ni ji klɛŋklɛŋ nɔ ni akala lɛ sɛɛ

Yɛ September 5, 1919, ni ji kpee lɛ gbi ni ji enumɔ lɛ nɔ lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã wiemɔ ko ni yitso ji, “Kɛhã Hefatalɔi Nitsulɔi.” Yɛ nakai wiemɔ lɛ mli lɛ, etswa adafi akɛ abaabɔi magazin hee ko ni atsɛɔ lɛ The Golden Age lɛ kalamɔ. * Magazin nɛɛ baawie “nibii komɛi ni sa kadimɔ ni yaa nɔ yɛ je lɛ mli lɛ ahe, ni ebaajɛ Ŋmalɛ lɛ mli etsɔɔ nɔ hewɔ ni nakai nibii lɛ yaa nɔ.”

Awo Biblia Kaselɔi lɛ fɛɛ hewalɛ ni amɛkɛ magazin nɛɛ atsu nii waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yɛ wolo ni aŋma nyɛmimɛi lɛ kɛtsɔɔ amɛ bɔ ni abaato nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ ahã lɛ mli lɛ, awie akɛ: “Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni asɔle lɛ [abaptisi lɛ] lɛ akai akɛ, eji hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔbaasɔmɔ, ni esa akɛ wɔmɔ hegbɛ nɛɛ mli waa amrɔ nɛɛ ni wɔshiɛ kɛ wɔhewalɛ fɛɛ.” Nyɛmimɛi pii here tsɛmɔ nɛɛ nɔ! Be ni shɛɔ December lɛ, shiɛlɔi ni yɔɔ ekãa nɛɛ ená mɛi fe 50,000 ni baasumɔ ni abahã amɛ magazin hee lɛ eko daa nyɔɔŋ nɔ.

Nyɛmimɛi komɛi damɔ tsɔne ko ni ato The Golden Age lɛ babaoo yɛ sɛɛ lɛ he yɛ Brooklyn, yɛ New York

Be ni afi 1919 lɛ kɛɛ ebaa naagbee lɛ, asaa ato Yehowa webii lɛ ahe gbɛjianɔ jogbaŋŋ, ni awo amɛ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, gbalɛi pii ni he hiaa ni kɔɔ naagbee gbii lɛ ahe lɛ hu eba mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kaa kɛ hetsuumɔ be ni agba afɔ̃ shi yɛ Maleaki 3:1-4 lɛ eba naagbee, ajie Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛje mfonirifeemɔŋ nom ni “Babilon Kpeteŋkpele lɛ” ŋɔ amɛ lɛ mli, ni Yesu ewó “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” eto ewebii lɛ anɔ. * (Kpo. 18:2, 4; Mat. 24:45) Agbɛnɛ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ efee klalo kɛhã nitsumɔ ni Yehowa yɔɔ kɛhã amɛ lɛ.

^ kk. 22 Yɛ afi 1937 lɛ, atsake The Golden Age lɛ gbɛ́i ni afee lɛ Consolation, kɛkɛ ni yɛ afi 1946 lɛ, afee lɛ Awake!