Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 41

Nyɔŋmɔ Ni Wɔjáa Lɛ ‘Mɔbɔnalɛ Fa Babaoo’

Nyɔŋmɔ Ni Wɔjáa Lɛ ‘Mɔbɔnalɛ Fa Babaoo’

“Yehowa hi hã mɛi fɛɛ, ni anaa emɔbɔnalɛ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ amli.”​—LALA 145:9.

LALA 44 Sɔlemɔ Kɛhã Yelikɛbuamɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko naa mɔbɔ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu gba ni kɔɔ mɔbɔnalɛ he?

KƐ́ MƆ ko mli hi, esumɔɔ gbɔmɔ, emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ahe, ni efeɔ ejurɔ lɛ, mɛi fɔɔ kɛɛmɔ akɛ enaa mɔbɔ. Bei pii lɛ, kɛ́ aawie mɔbɔnalɛ he lɛ, Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ Samarianyo kpakpa lɛ he lɛ baa wɔjwɛŋmɔ mli. Samarianyo lɛ ‘jie mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ’ Yudanyo lɛ ni yagbee julɔi lɛ ateŋ lɛ, eyɛ mli akɛ esoro maŋ nɔ ni ejɛ. “Emusuŋ tsɔ lɛ” yɛ Yudanyo lɛ ni epila lɛ hewɔ, ni ejɛ suɔmɔ mli efee nɔ ni ebaanyɛ kɛye ebua lɛ. (Luka 10:29-37) Nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ tsɔɔ wɔ nɔ ko ni he hiaa waa yɛ Yehowa sui ni nɔ bɛ lɛ ateŋ ekome he. No ji, mɔbɔnalɛ. Yehowa sumɔɔ wɔ, ni no hewɔ enaa wɔ mɔbɔ lɛ, ni wɔnaa enɛ yɛ bɔ ni ekɛ wɔ yeɔ ehãa daa gbi lɛ mli.

2. Mɛni ji nɔ kroko ni kɛ́ mɔ ko fee lɛ abaanyɛ akɛɛ akɛ enaa mɔbɔ?

2 Shi nɔ kroko hu yɛ ni kɛ́ mɔ ko fee lɛ, abaanyɛ akɛɛ akɛ enaa mɔbɔ. No ji, kɛ́ esa akɛ egbala mɔ ko toi shi ekɛ mɔ lɛ he ke lɛ yɛ yiŋtoo ko hewɔ. Yehowa kɛ wɔ yeɔ yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ, ejaakɛ lalatsɛ lɛ wie akɛ: “Jeee wɔhe eshai lɛ anaa ekɛ wɔ yeɔ yɛ.” (Lala 103:10) Bei komɛi hu lɛ, Yehowa kɛ tsɔsemɔ ni sa lɛ hãa mɔ ko ni etɔ̃ enɔ lɛ.

3. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi etɛ komɛi ahetoo. Nomɛi ji: Mɛni hewɔ Yehowa naa mɔbɔ? Kɛ́ akɛ tsɔsemɔ ni mli wa hã mɔ ko lɛ, ani abaanyɛ akɛɛ akɛ ana lɛ mɔbɔ? Ni mɛni baaye abua wɔ ni wɔna mɛi mɔbɔ? Nyɛhãa wɔkwɛa bɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baanyɛ awa wɔ ni wɔhã sanebimɔi nɛɛ ahetoo.

NƆ HEWƆ NI YEHOWA NAA MƐI MƆBƆ

4. Mɛni hewɔ Yehowa naa wɔ mɔbɔ?

4 Yehowa sumɔɔ ni ena mɛi mɔbɔ. Bɔfo Paulo wie akɛ, Nyɔŋmɔ ‘mɔbɔnalɛ lɛ fa babaoo.’ Be ni Paulo wie sane nɛɛ, no mli lɛ eewie mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Eyɛ mli akɛ amɛyeee emuu moŋ, shi Yehowa mɔbɔnalɛ lɛ hewɔ lɛ, ehã amɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaaya ŋwɛi. (Efe. 2:4-7) Shi jeee mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ pɛ Yehowa ena amɛ mɔbɔ. Lalatsɛ David wie akɛ: “Yehowa hi hã mɛi fɛɛ, ni anaa emɔbɔnalɛ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ amli.” (Lala 145:9) Akɛni Yehowa sumɔɔ adesai hewɔ lɛ, be fɛɛ be lɛ, enaa wɔ mɔbɔ kɛ́ ena nɔ ko ni ebaanyɛ edamɔ nɔ efee nakai.

5. Te Yesu fee tɛŋŋ ele akɛ Yehowa naa mɛi mɔbɔ?

5 Mɔ ko mɔ ko bɛ ni le bɔ ni Yehowa sumɔɔ ni ena mɛi mɔbɔ lɛ jogbaŋŋ fe Yesu. Yesu kɛ e-Tsɛ Yehowa hi ŋwɛi afii babaoo kwraa dani eba shikpɔŋ lɛ nɔ. (Abɛi 8:30, 31) Be ni Yesu yɔɔ ŋwɛi lɛ, be fɛɛ be ni e-Tsɛ lɛ baana adesa ko mɔbɔ lɛ, enaa. (Lala 78:37-42) Ni be ni eba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, bei pii kɛ́ eetsɔɔ nii lɛ, ewieɔ e-Tsɛ lɛ mɔbɔnalɛ lɛ he.

Tsɛ lɛ ewieee ebi ni laaje lɛ hiɛ, moŋ lɛ, ehere lɛ kɛba shĩa (Kwɛmɔ kuku 6) *

6. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu gba koni ekɛtsɔɔ wɔ akɛ e-Tsɛ lɛ naa mɔbɔ?

6 Tamɔ bɔ ni wɔtsĩ tã yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi ni laaje lɛ he lɛ koni ekɛtsɔɔ wɔ akɛ, Yehowa sumɔɔ waa ni ena mɛi mɔbɔ. Oblanyo nɛɛ shi shĩa ‘ni eyaba ejeŋ basabasa kɛkpãtã nii fɛɛ ni eyɔɔ lɛ hiɛ.’ (Luka 15:13) Sɛɛ mli lɛ, etsake etsui, ekpa nibii gbohii ni efeɔ lɛ, eba ehe shi, ni eku esɛɛ kɛtee shĩa. Te epapa fee enii ehã tɛŋŋ be ni ena lɛ lɛ? Yesu kɛɛ: “Be ni enyiɛ shɔŋŋ kɛbaa lɛ, epapa hiŋmɛi gba enɔ ni emusuŋ tsɔ lɛ, ni esha foi ni eyafua lɛ atuu ni ekɛ suɔmɔ shɔ enaa.” Nuumo lɛ ewieee ebi lɛ hiɛ. Moŋ lɛ, ena lɛ mɔbɔ, ekɛ nɔ ni efee lɛ ke lɛ, ni ehere lɛ kɛba shĩa. Nɔ ni oblanyo lɛ fee lɛ ehiii kwraa, shi etsɛ lɛ kɛ ehe esha lɛ ke lɛ, ejaakɛ ena akɛ etsake etsui. Tsɛ lɛ ni na mɔbɔ lɛ feɔ Yehowa he mfoniri. Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ni taa mɔ tsuiŋ nɛɛ koni ekɛhã wɔna akɛ, e-Tsɛ lɛ sumɔɔ waa ni ekɛ eshafeelɔi ni etsake amɛtsui lɛ ahe eshai lɛ ake amɛ.​—Luka 15:17-24.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa mɔbɔnalɛ lɛ hãa wɔnaa akɛ ehiɛ kã shi waa?

7 Yehowa naa wɔ mɔbɔ ejaakɛ ehiɛ kã shi waa. Be fɛɛ be ni Yehowa baakpɛ yiŋ ko lɛ, ebɔɔ nii lɛ náa he sɛɛ, ejaakɛ ehiɛ kã shi. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, “hiɛshikamɔ ni jɛ ŋwɛi lɛ” eyi obɔ kɛ “mɔbɔnalɛ kɛ yibii kpakpai.” (Yak. 3:17) Bɔ ni fɔlɔ ko ni sumɔɔ ebii asane waa lɛ le akɛ kɛ́ ena amɛ mɔbɔ lɛ amɛnáa he sɛɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Yehowa hu le akɛ kɛ́ ena ewebii lɛ mɔbɔ lɛ amɛnáa he sɛɛ. (Lala 103:13; Yes. 49:15) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Yehowa webii lɛ yeee emuu moŋ, shi mɔbɔ ni ena amɛ lɛ hewɔ lɛ, amɛyɛ hiɛnɔkamɔ. No hewɔ lɛ, Yehowa hiɛ ni kã shi waa lɛ hewɔ enaa mɛi mɔbɔ kɛ́ ena akɛ nɔ ko yɛ ni ebaanyɛ edamɔ nɔ efee nakai. Shi ele be hu ni esaaa akɛ enaa mɔbɔ. Kɛ́ mɔ ko miifee efɔŋ ni etsakeee etsui lɛ, ekuuu ehiɛ efɔ̃ɔɔ nɔ.

8. Bei komɛi lɛ, mɛni ehe bahiaa ni afee? Ni mɛni hewɔ?

8 Ni kɛ́ Yehowa tsulɔ ko hiɛ kã he ni etee nɔ ekɛ ehe wo jeŋba sha mli hu? Mɛni esa akɛ afee? Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Paulo ni ewie akɛ, esa akɛ akɛ nakai mɔ lɛ “akpa bɔɔ.” (1 Kor. 5:11) Enɛ hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko yafee esha ni etsakeee etsui lɛ, ashwieɔ lɛ kɛjeɔ asafo lɛ mli. Enɛ he miihia waa ejaakɛ ebuɔ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ ahe, ni ehãa anaa akɛ Yehowa yɛ krɔŋkrɔŋ yɛ egbɛi fɛɛ amli. Shi mɛi komɛi nuɔ he akɛ, kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, no tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ enako nakai mɔ lɛ mɔbɔ. Ani nakai eji lɛɛlɛŋ? Nyɛhãa wɔkwɛa.

KƐ́ ASHWIE MƆ KO KƐJE ASAFO LƐ MLI LƐ, ANI ABAANYƐ AWIE AKƐ ANA LƐ MƆBƆ?

Kɛ́ too ko bɛ hewalɛ lɛ, ekolɛ abaatse lɛ kɛje tooku lɛ he, shi tookwɛlɔ lɛ yaa nɔ ekwɛɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 9-11)

9-10. Yɛ nɔ ni awie yɛ Hebribii 12:5, 6 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ ana lɛ mɔbɔ lɛ? Gbaa nɔkwɛmɔnɔ ko ni tsɔɔ akɛ asafo muu lɛ fɛɛ náa enɛ he sɛɛ.

9 Kɛ́ wɔtee asafoŋ kpee ni atswa adafi akɛ mɔ ko ni wɔle lɛ ni wɔsumɔɔ esane waa lɛ “jeee Yehowa Odasefonyo dɔŋŋ” lɛ, edɔɔ wɔ waa. Ekolɛ wɔbaabi akɛ, ‘Mɛni nɔŋŋ eyafee ni ashwie lɛ lɛ?’ Kɛ́ ashwie mɔ ko lɛ, ani abaanyɛ akɛɛ akɛ ana lɛ mɔbɔ? Hɛɛ, abaanyɛ. Kɛ́ mɔ ko yafee nɔ ko ni esa akɛ atsɔse lɛ lɛ, nilee yɛ mli akɛ abaafee nakai, ni no baatsɔɔ hu akɛ asumɔɔ esane ni ana lɛ mɔbɔ. (Abɛi 13:24) Kɛ́ ashwie efɔŋfeelɔ ko ni tsakeee etsui lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ, ani no baanyɛ aye abua lɛ ni etsake? Hɛɛ, ebaanyɛ. Nyɛmimɛi pii ni yafee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ ewie akɛ, shwiemɔ ni ashwie amɛ lɛ ji nɔ ni hɛle amɛ shi ni amɛtsake amɛgbɛi ni amɛku amɛsɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ.​—Kanemɔ Hebribii 12:5, 6.

10 Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, asafo muu lɛ fɛɛ náa he sɛɛ. Ŋɔɔ lɛ akɛ, tookwɛlɔ ko na akɛ etoi lɛ ekome bɛ hewalɛ. Be ni ekwɛ hela ni ji lɛ, ena akɛ ja etse too lɛ kɛje tooku lɛ he dani ebaanyɛ etsa lɛ. Shi wɔle akɛ toi yɔɔ nɛɛ, kɛ́ amɛyɛ he ko amɛ kome too lɛ, amɛhe ejɔɔɔ amɛ; amɛsumɔɔ ni amɛhi tooku lɛ teŋ. Kɛ́ tookwɛlɔ lɛ tse too ni bɛ hewalɛ lɛ kɛje toi krokomɛi lɛ ahe lɛ, ani no tsɔɔ akɛ eyitsoŋ wa? Dabi kwraa. Ele akɛ, kɛ́ ehã too ni bɛ hewalɛ lɛ hi tooku lɛ mli lɛ, hela lɛ baatsɛŋe tooku muu lɛ fɛɛ. No hewɔ lɛ, ebaatse too ni bɛ hewalɛ lɛ kɛje tooku lɛ he koni ekɛbu tooku muu lɛ fɛɛ he.​—Okɛto 3 Mose 13:3, 4 lɛ he.

11. (a) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛ mɔ ko ni ashwie lɛ lɛ ato too ni bɛ hewalɛ lɛ he? (b) Mɛni mɛi ni ashwie amɛ lɛ baanyɛ afee? Ni mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ aye abua amɛ?

11 Wɔbaanyɛ wɔkɛ Kristofonyo ko ni ehe ebahia ni ashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ ato nakai too lɛ ni bɛ hewalɛ lɛ he, ejaakɛ yɛ mfonirifeemɔŋ lɛ, lɛ hu ebɛ hewalɛ, ni tsɔɔ akɛ wekukpaa kpakpa bɛ ekɛ Yehowa teŋ. (Yak. 5:14) Tamɔ bɔ ni mɔ ko ni bɛ hewalɛ lɛ baanyɛ ekɛ ehela lɛ atsɛŋe mɛi krokomɛi lɛ, nakai nɔŋŋ mɔ ko ni wekukpaa kpakpa bɛ ekɛ Yehowa teŋ lɛ baanyɛ ekɛ ejeŋba gbonyo lɛ afite mɛi krokomɛi. Enɛ hewɔ bei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni ashwie eshafeelɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ. Shwiemɔ lɛ, eji tsɔsemɔ, ni ehãa anaa akɛ Yehowa sumɔɔ etsuji anɔkwafoi lɛ. Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ ehã eshafeelɔ lɛ ana akɛ gbɛ ni ekɔ lɛ ehiii kwraa, ni no baanyɛ ahã etsake etsui. Mɔ ni ashwie lɛ baanyɛ eya nɔ eba asafoŋ kpeei koni ekase Yehowa he nii ni no ahã ehemɔkɛyeli lɛ mli awa ekoŋŋ. Asafo lɛ woji lɛ hu yɛ ni enine baanyɛ ashɛ nɔ ni ekane, ni ebaanyɛ ekwɛ JW Broadcasting®. Agbɛnɛ hu, kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ na akɛ eetsake lɛ, amɛbaanyɛ amɛwo lɛ ŋaa yɛ be kɛ beiaŋ ni amɛhã lɛ gbɛtsɔɔmɔi ni baaye abua lɛ ni ehe awa ekoŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli koni anyɛ ahe lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ. *

12. Mɛni kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ eshafeelɔ ko ni tsakeee etsui lɛ sane ni amɛna lɛ mɔbɔ?

12 Esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ, eshafeelɔ ni tsakeee etsui lɛ pɛ ni ashwieɔ lɛ kɛjeɔ asafo lɛ mli. Asafoŋ onukpai lɛ le akɛ esa akɛ amɛsusu saji ahe jogbaŋŋ dani amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli. Amɛle hu akɛ, Yehowa tsɔseɔ mɔ “bɔ ni sa kɛkɛ,” ni eesumɔ ni amɛ hu amɛfee nakai. (Yer. 30:11) Asafoŋ onukpai lɛ sumɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ waa. No hewɔ lɛ, amɛsumɔŋ ni amɛfee nɔ ko ni baatsi amɛnyɛmimɛi lɛ kɛje Yehowa he. Shi bei komɛi lɛ, nɔ pɛ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛtsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ eshafeelɔ ko ni tsakeee etsui lɛ sane ni amɛmiina lɛ mɔbɔ ji, ni amɛbaashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli dã.

13. Mɛni hewɔ ashwie Kristofonyo ko ni yɔɔ Korinto lɛ kɛje asafo lɛ mli?

13 Be ni Kristofonyo ko ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ fee esha ni etsakeee etsui lɛ, te bɔfo Paulo tsu he nii ehã tɛŋŋ? No mli lɛ, Kristofonyo nɛɛ kɛ epapa ŋa miibɔ ajwamaŋ. Mɛɛ nihiinii po nɛ! Yehowa wo blema Israelbii lɛ mla yɛ enɛ he, akɛ: “Nuu ni kɛ epapa ŋa wɔɔ lɛ, eshwie epapa hiɛ shi. Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, agbe amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ.” (3 Mo. 20:11) Wɔle akɛ, Paulo nyɛŋ ekɛɛ nyɛmimɛi lɛ akɛ amɛgbe nuu lɛ. Shi ekɛɛ amɛ akɛ amɛshwie lɛ kɛje asafo lɛ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nuu lɛ nifeemɔ miiná asafoŋbii lɛ anɔ hewalɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi po enaaa nɔ ni efee lɛ akɛ eyɛ hiɛdɔɔ!​—1 Kor. 5:1, 2, 13.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo na nuu lɛ ni ashwie lɛ kɛje Korinto asafo lɛ mli lɛ mɔbɔ? Ni mɛni hewɔ? (2 Korintobii 2:5-8, 11)

14 Sɛɛ mli lɛ, Paulo nu akɛ nuu nɛɛ etsake ejeŋba kwraa, ni tsɔɔ akɛ, etsake etsui lɛɛlɛŋ. Eyɛ mli akɛ nɔ ni nuu lɛ fee lɛ ewo asafo lɛ he muji moŋ, shi Paulo kɛɛ asafoŋ onukpai lɛ akɛ esumɔɔɔ ni efeɔ kpɛŋŋ yɛ enɔ. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛjɛa mlihilɛ mli nyɛkɛkea lɛ ni nyɛshɛjea emii.” Kɛkɛ ni etsɔɔ amɛ nɔ hewɔ. Ewie akɛ: “Koni awerɛhoyeli babaoo akaye enɔ kwraa.” Paulo nu he ehã nuu nɛɛ ni etsake etsui lɛ. Paulo sumɔɔɔ ni nuu lɛ yeɔ awerɛho fe nine yɛ esha ni eyafee lɛ hewɔ, ejaakɛ kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, enijiaŋ baaje wui ni ebaakpa nibii ni efeɔ koni ahe lɛ lɛ feemɔ.​—Kanemɔ 2 Korintobii 2:5-8, 11.

15. Mɛni kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ fee lɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛkuuu amɛhiɛ amɛfɔ̃ɔɔ tɔmɔ nɔ, shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛnaa mɔbɔ?

15 Bɔ ni Yehowa sumɔɔ ni ena mɛi mɔbɔ lɛ, nakai asafoŋ onukpai lɛ hu sumɔɔ ni amɛfee. Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ ni esa akɛ atsɔse lɛ lɛ, amɛfeɔ nakai. Shi kɛ́ nɔ ko yɛ ni amɛbaanyɛ amɛdamɔ nɔ amɛna lɛ mɔbɔ lɛ, amɛnaa lɛ mɔbɔ. Kɛ́ esa akɛ atsɔse mɔ ko, ni afeee nakai ni akɛɛ aana lɛ mɔbɔ lɛ, no lɛ aafite lɛ moŋ. Shi ani asafoŋ onukpai lɛ pɛ ni esa akɛ amɛna mɔbɔ?

MƐNI BAAYE ABUA WƆ FƐƐ NI WƆNA MƆBƆ?

16. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Abɛi 21:13 lɛ naa lɛ, kɛ́ wɔnaaa mɛi mɔbɔ lɛ, te Yehowa kɛ wɔbaaye ehã tɛŋŋ?

16 Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi fɛɛ amia amɛhiɛ amɛkase Yehowa ni amɛna mɔbɔ lɛ? Yiŋtoo kome ji akɛ, Yehowa boŋ mɛi ni enaaa mɔbɔ lɛ asɔlemɔi atoi. (Kanemɔ Abɛi 21:13.) Wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni Yehowa abo wɔsɔlemɔi atoi, aloo jeee nakai? No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔyitsoŋ akawa yɛ mɛi anɔ. Kɛ́ wɔnu ni ‘mɔ ni bɛ yelikɛbuamɔ lɛ miibolɔ lɛ,’ esaaa akɛ wɔtsimɔɔ wɔtoi. Ni tsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔna ni wɔnyɛmi Kristofonyo ko miipiŋ lɛ, esa akɛ wɔye wɔbua lɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔhã ŋaa nɛɛ ni awo yɛ Biblia lɛ mli lɛ akã wɔtsui nɔ, akɛ: “Mɔ ni enaaa mɔbɔ lɛ, abaakojo lɛ ni anaŋ lɛ mɔbɔ.” (Yak. 2:13) Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ wɔsumɔɔ ni ana wɔ mɔbɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔ hu wɔna mɛi mɔbɔ. Be ni ehe baahia waa ni wɔna mɔ ko mɔbɔ ji, kɛji ahe mɔ ko ni ashwie lɛ lɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ Maŋtsɛ David na Maŋtsɛ Saul mɔbɔ?

17 Saji pii yɛ Biblia lɛ mli ni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkafee kpɛŋŋ, shi moŋ wɔna mɛi mɔbɔ, tamɔ Maŋtsɛ David sane lɛ nɛkɛ. Ejɛ etsuiŋ ena mɛi mɔbɔ shii abɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni Saul, ni ji maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ efɔ lɛ mu lɛ, taoɔ egbe David lɛ, David ná hegbɛ shii abɔ ni lɛ hu ebaagbe lɛ loo eye lɛ awui, shi ena lɛ mɔbɔ.​—1 Sam. 24:9-12, 18, 19.

18-19. Mɛɛ shihilɛi enyɔ amli David eyanaaa mɔbɔ kwraa?

18 Shi jeee be fɛɛ be David na mɛi mɔbɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni nuu ko ni yitsoŋ wa ni atsɛɔ lɛ Nabal lɛ jɛ David kɛ ewebii lɛ ni ehãaa amɛ niyenii lɛ, David mli fu waa ni ekpɛ eyiŋ akɛ ebaagbe Nabal kɛ hii fɛɛ ni yɔɔ eshĩa lɛ. Shi Nabal ŋa Abigail he fee oya ni etsu saji ahe nii. Eji yoo nɛɛ ni mli hi ni toɔ etsui shi lɛ efeee nakai kulɛ, David baaye lá yi sɔ̃.​—1 Sam. 25:9-22, 32-35.

19 Be ko hu lɛ, gbalɔ Natan gba David nuu niiatsɛ ko ni yaju ohiafo ko gwantɛŋ ni eshwɛɛɛ ehe kwraa lɛ he sane. Be ni David nu sane lɛ, etsui ba, ni ewie akɛ: “Gbii abɔ ni Yehowa hiɛ kã nɛɛ, nuu ni fee nakai lɛ sa gbele!” (2 Sam. 12:1-6) David le Mose Mla lɛ. Ele akɛ kɛ́ mɔ ko yaju gwantɛŋ kome lɛ, esa akɛ ekɛ gwantɛŋi ejwɛ ato najiaŋ. (2 Mo. 22:1) Shi David enaaa nuu lɛ mɔbɔ kwraa. Ekɛɛ agbe lɛ. Asomoaŋ, sane lɛ ni Natan gbaa lɛ po lɛ, ejeee nɔ ko ni ba diɛŋtsɛ. Moŋ lɛ, eji nɔkwɛmɔnɔ ni ekɛmiiye eebua David ni ena akɛ, efee eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ kwraa fe nuu lɛ ni yaju gwantɛŋ lɛ. Shi Yehowa kɛ David yeee tamɔ bɔ ni David kɛɛ akɛ nuu lɛ ni yaju gwantɛŋ lɛ aye lɛ. Ena lɛ mɔbɔ waa diɛŋtsɛ.​—2 Sam. 12:7-13.

Maŋtsɛ David enaaa nuu lɛ ni Natan gba lɛ ehe sane lɛ mɔbɔ (Kwɛmɔ kuku 19-20) *

20. Mɛni wɔkaseɔ yɛ David sane lɛ mli?

20 David mli ni fu waa lɛ ni hã ekpɛ eyiŋ akɛ ebaagbe Nabal kɛ hii fɛɛ ni yɔɔ eshĩa lɛ. Sɛɛ mli hu lɛ, ewie akɛ esa akɛ agbe nuu lɛ ni Natan kɛɛ eyaju gwantɛŋ lɛ. Shi ekolɛ obaabi akɛ, te eba lɛ tɛŋŋ ni David, nuu ni mli jɔ nɛkɛ lɛ, kɛɛ agbe nuu lɛ ni yaju gwantɛŋ lɛ? Susumɔ shihilɛ ni David yɔɔ mli be ni Natan bagba lɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ he okwɛ. No mli lɛ eyafee esha ni ehenilee miigwao lɛ. Mɛni no tsɔɔ wɔ? Etsɔɔ wɔ akɛ, kɛ́ mɔ ko miikojo mɔ ko ni enaaa lɛ mɔbɔ lɛ, belɛ wekukpaa kpakpa bɛ ekɛ Yehowa teŋ. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu bɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkpaa mɛi akojomɔ, koni akakojo nyɛ; ejaakɛ nɔ kojomɔ ni nyɛkɛkojoɔ mɛi lɛ, akɛbaakojo nyɛ.” (Mat. 7:1, 2) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkwɛa jogbaŋŋ ni wɔkakojo mɛi bɔ ni esaaa. Moŋ lɛ, nyɛhãa wɔnaa mɛi mɔbɔ waa tamɔ wɔ-Nyɔŋmɔ ni ‘mɔbɔnalɛ fa babaoo’ lɛ.

21-22. Mɛni ji nibii komɛi ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔnaa mɛi mɔbɔ?

21 Kɛ́ mɔ ko nuɔ he ehãa mɛi lɛ, no pɛ kɛkɛ etsɔɔɔ akɛ enaa mɔbɔ. Kɛ́ mɔ ko naa mɔbɔ lɛ, efeɔ nɔ ni ebaanyɛ kɛyeɔ ebuaa mɛi. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔkwɛ wɔweku lɛ, wɔsafo lɛ, kɛ wɔkutso lɛ mli, ni wɔkwɛ akɛ mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi kɛtsɔɔ akɛ wɔnaa mɛi mɔbɔ. Nibii babaoo yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee. Wɔbaanyɛ wɔshɛje mɛi amii, wɔbaanyɛ wɔhoo nii wɔhã mɔ ko, loo wɔfee nɔ kroko ni tamɔ nakai wɔhã lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔkɛ mɔ ko ni ahe lɛ kɛba asafo lɛ mli lɛ abɔ naanyo ni wɔwo lɛ hewalɛ. Wɔbaanyɛ wɔshiɛ sane kpakpa lɛ wɔhã mɛi ni wɔkɛshɛje amɛmii. Anɔkwa, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji gbɛ kome ni hi waa ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔtsɔɔ akɛ wɔmiina mɛi fɛɛ ni wɔkɛkpeɔ lɛ mɔbɔ.​—Hiob 29:12, 13; Rom. 10:14, 15; Yak. 1:27.

22 Kɛ́ wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ shi lɛ, wɔbaana akɛ nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔnaa mɛi mɔbɔ. Kɛ́ wɔna mɛi mɔbɔ lɛ, Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni ‘mɔbɔnalɛ fa babaoo’ lɛ náa miishɛɛ waa!

LALA 43 Shidaa Sɔlemɔ

^ kk. 5 Yehowa sui ni hãa wɔsumɔɔ esane waa lɛ ateŋ ekome ji mɔbɔnalɛ, ni esa akɛ wɔ fɛɛ wɔmia wɔhiɛ ni wɔna mɛi mɔbɔ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana nɔ hewɔ ni Yehowa naa mɛi mɔbɔ, nɔ hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔwie akɛ, be fɛɛ be ni ebaatsɔse mɔ ko lɛ, emɔbɔnalɛ lɛ hewɔ efeɔ nakai, kɛ bɔ ni wɔ hu wɔbaafee wɔna mɛi mɔbɔ.

^ kk. 11 Atsɔɔ nɔ ni mɛi ni ahe amɛ kɛba asafo lɛ mli ekoŋŋ lɛ baanyɛ afee kɛsaa amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ kɛ nɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ afee kɛye abua amɛ lɛ yɛ sane ni ji, “Bɔ Ni Obaafee Osaa Okɛ Yehowa Teŋ Ekoŋŋ” ni yɔɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ mli lɛ mli.

^ kk. 60 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Bi ni laaje lɛ tsɛ damɔ etsũ lɛ yiteŋ ni ena ni ebi lɛ miiku esɛɛ kɛmiiba shĩa, ni esha foi eyaafua lɛ.

^ kk. 64 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Maŋtsɛ David henilee miiyi lɛ. No hewɔ lɛ, be ni Natan miigba lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, emli efu waa ni ekɛɛ esa akɛ agbe nuu niiatsɛ lɛ.