Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

1924​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

1924​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

“KƐ́ AFI lɛ je shishi nɛkɛ lɛ, ehi waa akɛ Nuŋtsɔ lɛ bii fɛɛ ni ejɔɔ amɛhe nɔ amɛhã lɛ lɛ baakwɛ akɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛbaanyɛ amɛlɛɛ amɛsɔɔmɔ lɛ mli.” Ŋaawoo nɛɛ je kpo yɛ January 1924 Bulletin a lɛ mli, ni nibii enyɔ komɛi ni nyɛmimɛi lɛ fee yɛ nakai afi lɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, amɛbo ŋaawoo lɛ toi. Amɛfee ekãa, ni amɛtao gbɛi hei ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛshiɛ.

NYƐMIMƐI LƐ SHIƐ YƐ REDIO NƆ

Nyɛmimɛi ni yɔɔ Betel lɛ kɛ nɔ ni fe afi tsu nii waa kɛma WBBR redio steshɛŋ lɛ yɛ Staten Island, yɛ New York City. Klɛŋklɛŋ lɛ, amɛsaa shikpɔŋ lɛ nɔ, ni amɛma shĩa agbo amɛhã mɛi ni baatsu nii yɛ redio steshɛŋ lɛ. No sɛɛ lɛ, amɛma tsũ ni akɛbaafee redio steshɛŋ lɛ diɛŋtsɛ. Be ni amɛgbe nitsumɔ nɛɛ naa lɛ, amɛbɔi tsɔnei lɛ ahe gbɛjianɔtoo koni anyɛ aje redio steshɛŋ lɛ shishi. Shi amɛkɛ naagbai pii kpe.

Naagbai ni nyɛmimɛi lɛ kɛkpe lɛ ekome ji bɔ ni amɛbaafee amɛma redio steshɛŋ lɛ antɛna lɛ, ni kɛlɛ ji nanetalɔi 300 lɛ. Amɛkɛ lait poolu tsei ni eko fɛɛ eko kwɔlɛ ji ninetalɔi 200 mamɔ shi, ni amɛka akɛ amɛkɛ antɛna lɛ baafɔ̃ tsei lɛ ayiteŋ. Klɛŋklɛŋ be ni amɛka akɛ amɛbaafee nakai lɛ, eyayeee omanye. Shi amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaaye ebua amɛ, ni lɛɛlɛŋ, be ni yi wulaa shi lɛ, amɛnyɛ amɛma antɛna lɛ. Nyɛminuu Calvin Prosser, ni fata mɛi ni tsu antɛna lɛ he nii lɛ ahe lɛ wie akɛ, “Eji klɛŋklɛŋ be ni wɔka akɛ wɔbaama antɛna lɛ, wɔye omanye kulɛ, wɔkɛbaashi wɔtsitsi.” Nyɛmimɛi lɛ kɛ nɔ ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ he yijiemɔ lɛ fɛɛ hã Yehowa. Shi jeee antɛna sane lɛ pɛ ji naagba ni amɛkɛkpe.

Akɛ poolui ni akɛma WBBR antɛna lɛ ekome miima shi

Nakai beiaŋ lɛ, redio steshɛŋ feemɔ heko shi waa nakai. No hewɔ lɛ kɛ́ ootao nibii ni akɛfeɔ redio steshɛŋ ohé lɛ, ekpakpa ko dani obaaná. Nyɛmimɛi lɛ yaná tsɔnei ni he hiaa amɛ lɛ eko ni mɔ ko fee yɛ akutso lɛ mli nɔŋŋ ni amɛhé. Agbɛnɛ hu, amɛjie maikrofoŋ kɛjɛ tɛlifoŋ ko he, ni no hewɔ lɛ, amɛhéee maikrofoŋ. Gbi ko gbɛkɛ yɛ February mli lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaaka redio steshɛŋ nɛɛ ni amɛtsaratsaraa nibii kɛfee lɛ amɛkwɛ. Shi mɛni amɛkɛbaawo kpãa nɔ? Amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaalá asafo lɛ lalai. Nyɛminuu Ernest Lowe, ni fata nyɛmimɛi hii ni lá lɛ ahe lɛ wie nɔ ko ni tee nɔ nakai gbi lɛ ni yɔɔ ŋmɔlɔ waa. Ewie akɛ, be ni amɛláa lɛ, Nyɛminuu Rutherford tswa amɛ kɛjɛ Brooklyn, ni kɛ jɛmɛ teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 25 lɛ, ejaakɛ enu amɛhe yɛ eredio lɛ nɔ.

Nyɛminuu Rutherford kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛkpaa dede lɛ ni nyɛfeɔ yɛ jɛmɛ lɛ, nyɛlala lɛ miitsulɔ wɔtoiiaŋ.” Nyɛmimɛi lɛ ahiɛ gbo fioo, ni oya nɔŋŋ ni amɛgbegbee nibii lɛ. Shi kɛ́ hooo kwraa lɛ, amɛna akɛ amɛredio steshɛŋ lɛ baatsu nii.

Yɛ February 24, 1924, be ni agbeleɔ redio steshɛŋ lɛ naa lɛ, Nyɛminuu Rutherford wie akɛ, akɛ redio steshɛŋ nɛɛ baatsu nitsumɔ ni Kristo, ni ji amɛ-Maŋtsɛ lɛ kɛwo amɛdɛŋ akɛ amɛtsu lɛ. Ewie hu akɛ, yiŋtoo hewɔ ni afee redio steshɛŋ nɛɛ ji, “koni akɛye abua mɛi ni amɛnu Biblia lɛ shishi jogbaŋŋ, ekɔɔɔ he eko jamɔ mli ni amɛyɔɔ loo amɛhemɔkɛyeli, ni agbɛnɛ hu, ahã amɛna akɛ, bei ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ji be ko ni sa kadimɔ waa.”

Abɛku: Nyɛminuu Rutherford damɔ klɛŋklɛŋ tsũ ni akɛfee WBBR redio steshɛŋ lɛ mli

Ejurɔ: Tsɔne ni akɛtsu nii yɛ redio steshɛŋ lɛ

Klɛŋklɛŋ nifeemɔ ni afee yɛ redio steshɛŋ lɛ nɔ lɛ tee lɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Ni Yehowa webii kɛ redio steshɛŋ nɛɛ tsu nii afii 33 sɔŋŋ.

NYƐMIMƐI LƐ KƐ EKÃA KPA OSƆFOI LƐ AHE MAMA

Yɛ July 1924 lɛ, nyɛmimɛi lɛ fee kpee wulu ko yɛ Columbus, yɛ Ohio. Nyɛmimɛi jɛ je lɛŋ hei srɔtoi amɛba kpee lɛ, ni ahã wiemɔi lɛ yɛ Arabic, Blɔfo, French, German, Greek, Hungarian, Italian, Lithuanian, Polish, Russian, Ukrainian, kɛ agbɛnɛ hu, wiemɔi ni awieɔ yɛ Scandinavia lɛ amli. Mɛi bo kpee lɛ fãi komɛi toi yɛ redio nɔ, ni ato gbɛjianɔ koni daa gbi lɛ, adafitswaa wolo ko ni atsɛɔ lɛ Ohio State Journal lɛ abɔ nibii ni tee nɔ yɛ kpee lɛ shishi lɛ he amaniɛ.

Kpee ni afee yɛ Columbus, yɛ Ohio, yɛ 1924

Ahala Soo, July 24, akɛ shiɛmɔ gbi. Nakai gbi lɛ, mɛi ni eba kpee lɛ ateŋ mɛi 5,000 kɛ sɛɛ shiɛ yɛ maŋ ni afeɔ kpee lɛ yɛ nɔ lɛ mli. Amɛja woji aaafee 30,000, ni amɛkɛ mɛi akpei abɔ je Biblia mli nikasemɔ shishi. Awie yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ, gbi nɛɛ ji “gbi ni mɛi ná miishɛɛ fe fɛɛ yɛ kpee lɛ shishi.”

Sohaa, July 25 lɛ, Nyɛminuu Rutherford fee ekãa ni ekane wolo ko kɛtswa osɔfoi lɛ asɛɛ be ni ehãa ewiemɔi lɛ ateŋ ekome. Yɛ wolo lɛ mli lɛ, awie akɛ maŋkwramɔŋ hiɛnyiɛlɔi, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi, kɛ onukpai onukpai ni tara nitsumɔhei wuji anaa lɛ, “eshwila mɛi koni amɛkale Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji maŋtsɛyeli ni ebaatsɔ nɔ ejɔɔ adesai fɛɛ lɛ he sane.” Kɛfata he lɛ, awie yɛ wolo lɛ mli akɛ, hiɛnyiɛlɔi nɛɛ “miifi Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ sɛɛ, ni amɛmiitsɔɔ po akɛ, no ji gbɛ ni ‘Nyɔŋmɔ miitsɔ nɔ eeye shikpɔŋ lɛ nɔ.’” Ebi ni nyɛmimɛi lɛ afee ekãa koni amɛnyɛ amɛhã mɛi ale sane nɛɛ.

Sɛɛ mli lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ: “Be ni Nuŋtsɔ lɛ asraafoi fioo ni babua amɛhe naa yɛ Columbus Kpee lɛ shishi lɛ shiɔ jɛmɛ lɛ, awaje amɛ jogbaŋŋ . . . koni amɛnyɛ amɛdamɔ henyɛlɔ lɛ gãimlibii ni tsoɔ lɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni akɛbaatutua amɛ lɛ naa.” Nyɛminuu Leo Claus ni tee kpee nɛɛ eko lɛ wie akɛ: “Be ni wɔshiɔ kpee lɛ shishi lɛ, wɔmiishwe waa ni wɔhã mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ale sane nɛɛ.”

Ecclesiastics Indicted trati lɛ

Sɛɛ mli lɛ, akala nɔ ni Nyɛminuu Rutherford wie lɛ yɛ trati ko mli ni awo lɛ gbɛ́i akɛ Ecclesiastics Indicted (Asama Osɔfoi Lɛ). Yɛ October mli lɛ, nyɛmimɛi lɛ ja trati nɛɛ babaoo. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Frank Johnson lɛ yaja tratii lɛ yɛ Cleveland, ni ji maŋ bibioo ko ni yɔɔ Oklahoma lɛ. Be ni egbe naa lɛ, ehe bahia ni emɛ nyɛmimɛi ni baaba amɛbawó lɛ lɛ minitii 20, ejaakɛ be ni amɛto lɛ lɛ shɛko. Shi no mli lɛ, maŋbii lɛ amli efu lɛ waa yɛ tratii lɛ ni ebaja lɛ hewɔ ni amɛmiitao lɛ. No hewɔ lɛ, egba shi kɛtee sɔlemɔtsu ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ mli koni eyatee ehe. Shi be ni ebote sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ, ena akɛ mɔ ko mɔ ko bɛ mli. No hewɔ lɛ oya nɔŋŋ ni ekɛ trati lɛ eko wo osɔfo lɛ Biblia lɛ mli ni ekɛ eko fɔ̃ sɛii lɛ eko fɛɛ eko nɔ ni eshi jɛmɛ. Be ni eje kpo lɛ, ena akɛ eyɛ be lolo, no hewɔ lɛ ebote sɔlemɔtsui enyɔ krokomɛi amli ni eyafee nakai nɔŋŋ.

Be ni Frank gbe naa lɛ, ewo foi kɛtee he ni nyɛmimɛi lɛ baawo lɛ yɛ lɛ. Eyatee yɛ pɛtro steshɛŋ ko sɛɛ ni eekwɛ akɛ mɛi ni miitao lɛ lɛ miiba lo. Eyɛ jɛmɛ ni ena akɛ mɛi lɛ kɛ tsɔne ebaho kɛ foi, shi amɛnaaa lɛ. Be ni amɛyisɛɛ mua nɔŋŋ ni nyɛmimɛi lɛ ni baabawó lɛ bashɛ shi. No mli lɛ amɛmiishiɛ yɛ shikpɔŋkuku ko ni bɛŋkɛ enɔ lɛ mli. Amɛwó lɛ, kɛkɛ ni paa, amɛtee.

Nyɛmimɛi hii lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ, “Be ni wɔshiɔ maŋ lɛ mli lɛ, wɔyayi he ni sɔlemɔtsui etɛ lɛ yɔɔ lɛ. Wɔna mɛi aaafee 50 loo nɔ damɔ sɔlemɔtsui lɛ eko fɛɛ eko hiɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi miikane trati lɛ ni mɛi komɛi hu ewó nɔ kɛmiitsɔɔ osɔfo lɛ. Wɔna akɛ, wɔtsɛ yɛ maŋ lɛ mli fioo kulɛ, sane nina wɔ! Wɔda Yehowa, wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ shi akɛ ebu wɔhe ni edro wɔ hiɛshikamɔ ni wɔja trati nɛɛ ni sane ko ninaaa wɔ.”

NYƐMIMƐI LƐ KƐ EKÃA SHIƐ YƐ MAJI KROKOMƐI HU ANƆ

Józef Krett

Nyɛmimɛi ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ hu kɛ ekãa shiɛ nakai nɔŋŋ. Yɛ France kooyigbɛ nɛkɛ lɛ, Nyɛminuu Józef Krett shiɛ ehã mɛi ni jɛ Poland ni amɛba France koni amɛbatsu nii yɛ hei ni atsaa nɔ ni akɛfeɔ kootaa yɛ lɛ. Be ko lɛ, nyɛmimɛi lɛ to gbɛjianɔ koni ehã wiemɔ ko ni yitso ji, “Etsɛŋ Abaatee Gbohii Lɛ Ashi.” Be ni amɛja ninefɔɔ woji amɛhã maŋbii lɛ koni amɛbabo wiemɔ lɛ toi lɛ, osɔfo ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ bɔ esɔlemɔbii lɛ kɔkɔ ni amɛkaya. Shi kɔkɔ lɛ ni ebɔ amɛ lɛ moŋ hã amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaaya. Mɛi 5,000 kɛ sɛɛ babo wiemɔ lɛ toi, ni osɔfo lɛ diɛŋtsɛ po fata he! Nyɛminuu Krett bi osɔfo lɛ kɛji eyɛ nɔ ko kɛɛmɔ, shi osɔfo lɛ ekɛɛɛ nɔ ko. Be ni Nyɛminuu Krett hã wiemɔ lɛ egbe naa lɛ, eja woji ni ehiɛ lɛ fɛɛ ehã mɛi lɛ, ejaakɛ ena akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he kumai miiye amɛ.—Amos 8:11.

Claude Brown

Nyɛminuu Claude Brown hu tee Afrika, ni eyashiɛ sane kpakpa lɛ yɛ Gold Coast, ni ŋmɛnɛ lɛ atsɛɔ lɛ Ghana lɛ. Wiemɔi ni ehã kɛ woji ni eja lɛ hã anɔkwale lɛ gbɛ eshwã oyayaayai. Oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ John Blankson, ni no mli lɛ eeya pharmacy skul lɛ, yabo Nyɛminuu Brown wiemɔi lɛ eko toi. Oya nɔŋŋ ni eyɔse akɛ ena anɔkwale lɛ. John wie akɛ: “Anɔkwale lɛ hã mimii shɛ mihe aahu akɛ, miwie he mitsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ yɛ wɔskul lɛ.”

John Blankson

John kase akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ jɛɛɛ Biblia lɛ mli. No hewɔ lɛ gbi ko lɛ, ebote Anglican sɔlemɔtsu ko mli ni eyabi osɔfo lɛ Triniti lɛ he saji. Osɔfo lɛ mli fu ni ebo ewo eyi akɛ: “Jeee Kristofonyo ji bo; Abonsam bi ji bo. Jeee biɛ ni oya!”

Be ni John yashɛ shĩa lɛ, eŋma wolo eyahã osɔfo lɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ, eba ni amɛkpe yɛ henaabuamɔhe ko yɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ he. Osɔfo lɛ yabɔ John skul tsɔɔlɔnukpa lɛ amaniɛ, ni etsɛ John ni ebi lɛ akɛ, lɛ eŋma wolo eyahã osɔfo lɛ lo.

John kɛɛ lɛ akɛ, “Ofainɛ hɛɛ.”

Tsɔɔlɔnukpa lɛ kɛɛ John akɛ eŋma wolo kɛyakpa osɔfo lɛ fai. John ŋma akɛ:

“Onukpa, mitsɔɔlɔ lɛ kɛɛ miŋma bo wolo kɛkpa bo fai. Shi dani maŋma bo wolo nɛɛ kɛkpa bo fai lɛ, ja okpɛlɛ nɔ akɛ nibii ni otsɔɔ lɛ jeee anɔkwale.”

Tsɔɔlɔ lɛ naa kpɛ ehe ni ebi lɛ akɛ, “Blankson, nɔ ni oŋmaa oyahã lɛ nɛ?”

“Ofainɛ hɛɛ. Enɛ nɔŋŋ manyɛ maŋma.”

“Belɛ, abaashwie bo kɛjɛ skul lɛ mli mɔ. Onyɛŋ owie oshi osɔfo ni tsɔɔ nii yɛ amralo lɛ sɔlemɔ lɛ ni okpa gbɛ akɛ obaaya nɔ ohi amralo lɛ skul mli.”

“Shi tsɔɔlɔ, . . . kɛ́ ootsɔɔ wɔ nii ni wɔnuuu nɔ ko shishi lɛ, bɛ wɔbiɔ bo saji?”

“Hɛɛ, nyɛbiɔ mi.”

“Tsɔɔlɔ, nɔ ko tamɔ nakai nɔŋŋ ni tee nɔ lɛ. Nuu lɛ miitsɔɔ wɔ nɔ ko yɛ Biblia lɛ mli ni mibi lɛ sane kɛkɛ. Kɛ́ mibi lɛ sane ni enyɛɛɛ ehã hetoo lɛ, minaaa nɔ hewɔ ni esa akɛ maŋma wolo kɛkpa lɛ fai.”

Ashwieee Blankson, ni eŋmaaa wolo ko hu kɛkpaaa fai.

NƆ NI KÃ WƆHIƐ

Buu-Mɔɔ lɛ wie nɔ ni atsu yɛ afi muu lɛ fɛɛ mli lɛ he kuku akɛ: “Wɔbaanyɛ wɔwie tamɔ bɔ ni David wie lɛ akɛ: ‘Obaawaje mi kɛhã ta lɛ.’ (Lala 18:39) Nibii ni etee nɔ yɛ afi nɛɛ mli lɛ woɔ mɔ hewalɛ waa, ejaakɛ wɔna Nuŋtsɔ lɛ nine . . . Etsuji ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛɛlɛŋ lɛ . . . eye mɛi odase kɛ miishɛɛ.”

Yɛ afi lɛ naagbeegbɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ to gbɛjianɔ koni aná redio steshɛŋ kroko ni ashiɛ yɛ nɔ. Afee redio steshɛŋ nɛɛ yɛ he ko ni bɛŋkɛ Chicago, yɛ U.S.A. Awo steshɛŋ nɛɛ gbɛ́i akɛ WORD, ni eshishi ji wiemɔ lɛ. Tsɔnei ni nyɛmimɛi lɛ kɛtsu nii yɛ redio steshɛŋ nɛɛ yɛ hewalɛ waa, ni no ye ebua ni anu Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ yɛ shɔŋŋ, yɛ Canada po.

Yɛ 1925 lɛ, Yehowa ye ebua ewebii lɛ ni amɛnu Kpojiemɔ yitso 12 lɛ shishi yɛ gbɛ hee kwraa nɔ. Shishinumɔ hee ni amɛná nɛɛ hã mɛi komɛi anane tɔ̃tɔ. Shi nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo amii shɛ amɛhe waa akɛ amɛnu nibii ni tee nɔ yɛ ŋwɛi lɛ ashishi jogbaŋŋ ni amɛna bɔ ni no esa Yehowa webii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe ehã.

a Amrɔ nɛɛ wɔle lɛ akɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo.