Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 36

Wɔkɛ Miishɛɛ Miikpa Harmagedon Ta Lɛ Gbɛ!

Wɔkɛ Miishɛɛ Miikpa Harmagedon Ta Lɛ Gbɛ!

“Amɛbua maŋtsɛmɛi lɛ anaa kɛtee . . . Harmagedon.”​—KPO. 16:16.

LALA 150 Taomɔ Nyɔŋmɔ Sɛɛ Gbɛ Koni Ehere Oyiwala

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. (a) Mɛni hewɔ wɔkɛ miishɛɛ miikpa Harmagedon ta lɛ gbɛ lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

KƐ́ ONU wiemɔ ni ji, “Harmagedon” lɛ, mɛni baa ojwɛŋmɔ mli? Mɛi komɛi susuɔ akɛ eji ta ko ni akɛ okplɛmii wuji ni kpãtãa nii ahiɛ waa lɛ baawu loo adebɔɔ naa oshãra wulu ko ní baakpãtã adesai fɛɛ ahiɛ. Shi jeee nakai kwraa Biblia lɛ tsɔɔ. Nɔ ni Biblia lɛ wieɔ yɛ Harmagedon he lɛ ji sane kpakpa kɛhã wɔ, ni ehãa wɔnáa miishɛɛ waa! (Kpo. 1:3) Harmagedon ta lɛ kpãtãŋ adesai fɛɛ ahiɛ, moŋ lɛ, ebaahere adesai ayiwala. Ani ole nɔ hewɔ?

2 Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Nyɔŋmɔ baatsɔ Harmagedon ta lɛ nɔ ekpãtã adesa nɔyelii fɛɛ ahiɛ, ni ehere wɔyiwala. No ji, ebaatsɔ nakai ta lɛ nɔ ekpãtã mɛi fɔji lɛ ahiɛ ni ebaa jalɔi lɛ ayi, ni ejie mɛi fɛɛ ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ kɛje shihilɛ mli. (Kpo. 11:18) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi ejwɛ komɛi ni baaye abua wɔ ni wɔnu nɔ ni wɔwieɔ nɛɛ shishi jogbaŋŋ lɛ ahetoo. Nomɛi ji: Mɛni loo nɛgbɛ ji Harmagedon? Mɛni baaya nɔ dani ebaaba? Kɛ́ wɔmiitao wɔyi aná wala yɛ Harmagedon ta lɛ mli lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Ni mɛni baaye abua wɔ ni wɔya nɔ wɔye anɔkwa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli?

MƐNI LOO NƐGBƐ JI HARMAGEDON?

3. (a) Te wiemɔ “Harmagedon” lɛ shishi lɛ? (b) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Kpojiemɔ 16:14, 16 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie akɛ Harmagedon jeee he ko diɛŋtsɛ lɛ?

3 Kanemɔ Kpojiemɔ 16:14, 16. Wiemɔ ni ji “Harmagedon” lɛ jeɔ kpo shi kome pɛ yɛ Biblia lɛ mli, ni aná kɛjɛ Hebri wiemɔ ni shishi ji “Megido Gɔŋ” lɛ mli. (Kpo. 16:16; shn.) Megido ji maŋ ko ni yɔɔ blema Israel. (Yos. 17:11) Shi Harmagedon jeee he ko diɛŋtsɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. Moŋ lɛ, edamɔ shi kɛhã buamɔ ni “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ” baabua amɛhe naa ni amɛtutua Nyɔŋmɔ webii lɛ. (Kpo. 16:14) Kɛ̃lɛ, yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, kɛ́ wɔkɛ wiemɔ ni ji “Harmagedon” lɛ tsu nii lɛ, ebaanyɛ ekɔ ta ni baafɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ anaabuamɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ hu he. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ akɛ Harmagedon jeee he ko diɛŋtsɛ lɛ? Klɛŋklɛŋ lɛ, gɔŋ ko kwraa bɛ Megido. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Megido kpokpaa lɛ nɔ edaaa bɔ ni “shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ” kɛ amɛsraafoi lɛ baabua amɛhe naa yɛ jɛmɛ, aahu ni amɛbaaná he ko amɛkɛ amɛtawuu nibii lɛ amamɔ. Nɔ ni ji etɛ lɛ, tamɔ bɔ ni wɔbaana yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, tutuamɔ ni je lɛŋ “maŋtsɛmɛi” lɛ baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ ji nɔ ni baahã awu Harmagedon ta lɛ, ni wɔle akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he.

4. Mɛni hewɔ Yehowa kɛ wiemɔ ko ni kɛ Megido yɔɔ tsakpãa lɛ tsu nii be ni ewieɔ egbi wulu lɛ nɔ ta lɛ he lɛ?

4 Mɛni hewɔ Yehowa kɛ wiemɔ ko ni kɛ Megido yɔɔ tsakpãa lɛ tsu nii be ni ewieɔ egbi wulu lɛ nɔ ta lɛ he lɛ? Yɛ blema lɛ, awu tai babaoo yɛ Megido maŋ lɛ kɛ Yezreel Jɔɔ lɛ ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ mli. Yehowa kɛ ehe wo tai nɛɛ ekomɛi amli koni ekɛhere ewebii lɛ ayiwala. Tai nɛɛ ekome ji ta ni Kojolɔ Barak kɛ Kanaanbii lɛ kɛ amɛtatsɛ ni atsɛɔ lɛ Sisera lɛ wu “yɛ Megido nui lɛ ahe” lɛ. Nyɔŋmɔ ye ebua Barak ni eye kunim yɛ ta nɛɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, Barak kɛ gbalɔyoo Debora fee ekome kɛda Yehowa shi yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni etsɔ eye ebua amɛ ni amɛye kunim lɛ hewɔ. Amɛlá kɛjie eyi amɛkɛɛ: “Ŋulamii lɛ jɛ ŋwɛi . . . amɛkɛ Sisera wu. Kishon faa lɛ loo amɛ kɛtee.”​—Koj. 5:19-21.

5. Mɛni ji nɔ kome ni sa kadimɔ waa ni baahã esoro Harmagedon ta lɛ yɛ ta ni Barak wu lɛ he?

5 Barak kɛ Debora mu amɛlala lɛ naa kɛ wiemɔi nɛɛ: “Ao Yehowa, ohenyɛlɔi lɛ fɛɛ ahiɛ akpãtã, shi mɛi ni sumɔɔ bo lɛ afee tamɔ hulu lɛ be ni eteɔ shi yɛ enunyam mli lɛ.” (Koj. 5:31) Nyɔŋmɔ henyɛlɔi lɛ ahiɛ baakpãtã yɛ Harmagedon, tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ Barak beiaŋ lɛ nɔŋŋ, shi ebaahere mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ ayiwala. Kɛ̃lɛ, ebaasoro Harmagedon ta lɛ yɛ ta ni Barak wu lɛ he yɛ gbɛ kome ko ni sa kadimɔ waa nɔ. Yɛ Harmagedon ta lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ wuŋ ta lɛ eko. Amɛhiɛŋ tawuu nii po! Moŋ lɛ, ‘amɛbaahi shi kpoo’ ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Yehowa kɛ eŋwɛi asraafoi lɛ anɔ.​—Yes. 30:15; Kpo. 19:11-15.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baatsɔ ekpãtã ehenyɛlɔi lɛ ahiɛ yɛ Harmagedon ta lɛ mli?

6 Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ baatsɔ ekpãtã ehenyɛlɔi lɛ ahiɛ yɛ Harmagedon ta lɛ mli? Ebaanyɛ etsɔ gbɛi srɔtoi anɔ efee nakai. Ekolɛ ekɛ shikpɔŋhosomɔi, nyɔŋmɔŋtɛi, kɛ sarawagbalamɔ ni baakpãtã amɛhiɛ. (Hiob 38:22, 23; Eze. 38:19-22) Ekolɛ ebaahã amɛ sɔŋŋ amɛwu amɛshi amɛhe ni amɛgbegbee amɛhe. (2 Kro. 20:17, 22, 23) Aloo ekolɛ ebaahã ebɔfoi lɛ agbe amɛ. (Yes. 37:36) Ekɔɔɔ he eko gbɛ ni Nyɔŋmɔ baatsɔ nɔ ewu eshi ehenyɛlɔi lɛ, wɔle akɛ ebaafee amɛ butuu diɛŋtsɛ. Ebaakpãtã amɛ fɛɛ amɛhiɛ, ni ebaabaa jalɔi lɛ fɛɛ ayi.​—Abɛi 3:25, 26.

NIBII NI BAAYA NƆ BE NI ESHWƐ FIOO NI HARMAGEDON TA LƐ BAAFƐ

7-8. (a) Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ 1 Tesalonikabii 5:1-6 lɛ, mɛni je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ baakɛɛ ni yɔɔ naakpɛɛ waa? (b) Mɛni hewɔ amale nɛɛ baaye awui waa lɛ?

7 Dani “Yehowa gbi lɛ” baaba lɛ, je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi baakɛɛ akɛ toiŋjɔlɛ eba ni mɛi yɛ shweshweeshwe. (Kanemɔ 1 Tesalonikabii 5:1-6.) “Yehowa gbi” ni atsĩ tã yɛ 1 Tesalonikabii 5:2 lɛ ji “amanehulu kpeteŋkpele lɛ.” (Kpo. 7:14) Mɛni baahã wɔna akɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ yaaje shishi? Biblia lɛ hãa wɔleɔ akɛ, je lɛŋ hiɛnyiɛlɔi baawie nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ waa, ni no baahã wɔna akɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ yaaje shishi. Mɛni amɛbaawie?

8 No ji nɔ ni agba afɔ̃ shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ, akɛ amɛbaakɛɛ akɛ “toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe.” Mɛni baahã amɛkɛɛ nakai? Ni ani jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ baakɛɛ eko? Wɔnyɛŋ wɔtsɔɔ. Shi wɔle akɛ, daimonioi lɛ ni baahã mɛi amale amɛwie akɛ toiŋjɔlɛ eba ni mɛi yɛ shweshweeshwe. Amale nɛɛ baaye awui waa, ejaakɛ ebaahã mɛi atsɛ amɛtsui amɛŋmɛ amɛmli akɛ nɔ fɔŋ ko baŋ amɛnɔ, shi trukaa lɛ, amanehulu ni fe amanehului fɛɛ ni eba pɛŋ lɛ baaje shishi. Anɔkwa, “hiɛkpatamɔ baabati amɛ shi trukaa, tamɔ bɔ ni kɔ̃ɔmɔ taa yoo ni hiɛ musu he lɛ.” Ni Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ hu? Eyɛ mli akɛ Yehowa gbi lɛ baaje shishi trukaa moŋ, shi amɛhiɛ efeŋ amɛ yaa.

9. Ani Nyɔŋmɔ baakpãtã Satan je lɛ fɛɛ hiɛ shi kome? Tsɔɔmɔ mli.

9 Yehowa kpãtãŋ Satan je lɛ fɛɛ hiɛ shi kome tamɔ efee yɛ Noa gbii lɛ amli lɛ. Moŋ lɛ, ebaakpãtã efã kome hiɛ dã, kɛkɛ lɛ, sɛɛ mli lɛ, ekpãtã efãi ni eshwɛ lɛ hu ahiɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, ebaakpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni ji amale jamɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ hiɛ. Kɛkɛ lɛ, sɛɛ mli lɛ, ekpãtã Satan je lɛ fãi ni eshwɛ lɛ, ni ji maŋkwramɔ gbɛjianɔtoi, asraafoi agbɛjianɔtoi, kɛ jarayeli gbɛjianɔtoi lɛ, fɛɛ ahiɛ yɛ Harmagedon ta lɛ mli. Nyɛhãa wɔpɛia nɔ ni wɔwie nɛɛ mli fioo wɔkwɛa.

10. Okɛ nɔ ni awie yɛ Kpojiemɔ 17:1, 6 kɛ 18:24 lɛ atsɔɔ nɔ hewɔ ni Yehowa baakpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ.

10 ‘Abaagbala ashawo kpeteŋkpele lɛ toi.’ (Kanemɔ Kpojiemɔ 17:1, 6; 18:24.) Babilon Kpeteŋkpele lɛ ewo Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he muji kpɔtɔɔ. Nibii ni etsɔɔ mɛi yɛ Nyɔŋmɔ he lɛ bɛ mli. Eje Yehowa sɛɛ ni ekɛ je lɛŋ nɔyelɔi lɛ moŋ eyafee ekome, tamɔ bɔ ni yei komɛi jeɔ amɛwumɛi asɛɛ amɛyafeɔ ashawo lɛ. Amale jamɔi ewa amɛmli bii lɛ ayi, ni amɛje gbɛ amɛye amɛhe nii saŋŋ. Agbɛnɛ hu, amɛshwie Nyɔŋmɔ tsuji kɛ mɛi krokomɛi alá shi kpɔtɔɔ. (Kpo. 19:2) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baatsɔ ekpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ?

11. Mɛni ‘kooloo awuiyelɔ ni tsuɔ waa’ lɛ damɔ shi kɛhã? Ni mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ baatsɔ kooloo nɛɛ nɔ ekpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ?

11 Yehowa baatsɔ “kooloo awuiyelɔ ko ni tsuɔ waa” lɛ “aklontoi nyɔŋma” lɛ anɔ ekpãtã “ashawo kpeteŋkpele lɛ” hiɛ. Kooloo awuiyelɔ nɛɛ damɔ shi kɛhã Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ, ni aklontoi nyɔŋma lɛ damɔ shi kɛhã nɔyelii ni fiɔ esɛɛ amrɔ nɛɛ. Yɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ be ni eto lɛ mli lɛ, nɔyelii nɛɛ baate shi awo Babilon Kpeteŋkpele lɛ, ni “amɛbaafee lɛ butuu ni amɛbaajie ehe fɛɛ.” (Kpo. 17:3, 16) Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, amɛbaakpala ashawo kpeteŋkpele nɛɛ he shika kɛ nibii fɛɛ, ni amɛbaahã jeŋ fɛɛ ana awui ni eye. Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛkpatamɔ lɛ baafee oya, oookɛɛ “yɛ gbi kome nɔ.” Mɛi ni fiɔ amale jamɔ sɛɛ lɛ anaa baakpɛ amɛhe diɛŋtsɛ, ejaakɛ Babilon egbee fuu ewie akɛ: “Mita shi akɛ maŋnyɛ, ni mijeee yoo okulafo, ni miyeŋ awerɛho hu kɔkɔɔkɔ.”​—Kpo. 18:7, 8.

12. Mɛni Yehowa hãŋ jeŋmaji lɛ afee? Ni mɛni hewɔ?

12 Nyɔŋmɔ hãŋ jeŋmaji lɛ akpãtã ewebii lɛ ahiɛ, ejaakɛ egbɛ́i lɛ kã amɛnɔ, ni amɛkɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ faŋŋ akɛ, amɛyɛ enɛ he miishɛɛ. (Bɔf. 15:16, 17) Agbɛnɛ hu, amɛye famɔ ni ekɛhã amɛ akɛ amɛje Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli lɛ nɔ, ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛye amɛbua mɛi krokomɛi koni amɛ hu amɛfee nakai. (Kpo. 18:4) Yehowa tsuji náŋ Babilon Kpeteŋkpele lɛ haomɔi lɛ eko. Kɛ̃lɛ, amɛkɛ shihilɛi ni baaka amɛhemɔkɛyeli lɛ baakpe.

Ekɔɔɔ he eko he ni Nyɔŋmɔ webii yɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, kɛ́ atutua amɛ lɛ, amɛkɛ amɛhiɛ baafɔ̃ enɔ (Kwɛmɔ kuku 13) *

13. (a) Namɔ ji Gog? (b) Yɛ nɔ ni awie yɛ Ezekiel 38:2, 8, 9 lɛ naa lɛ, mɛni kɛ́ Gog fee lɛ, belɛ eyashɛ mfonirifeemɔŋ he ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ Harmagedon lɛ?

13 Gog baatutua Nyɔŋmɔ webii lɛ. (Kanemɔ Ezekiel 38:2, 8, 9.) Kɛ́ akpãtã amale jamɔi fɛɛ ahiɛ agbe naa lɛ, ebaashwɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ pɛ. Enɛ baawo Satan mli la waa, ni ebaatsɔ ‘wiemɔi ni jɛ mumɔŋ ni he tseee,’ ni ji amale wiemɔi ni jɛ daimonioi aŋɔɔ lɛ anɔ ebua jeŋmaji lɛ fɛɛ anaa koni amɛtutua Yehowa webii lɛ. (Kpo. 16:13, 14) Biblia lɛ tsɛɔ jeŋmaji akuu nɛɛ akɛ, “Gog ni jɛ Magog shikpɔŋ lɛ nɔ.” Kɛ́ jeŋmaji lɛ tutua Nyɔŋmɔ webii lɛ, belɛ amɛyashɛ mfonirifeemɔŋ he ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ Harmagedon lɛ.​—Kpo. 16:16.

14. Mɛni Gog baayɔse?

14 Gog kɛ ehiɛ baafɔ̃ ‘eheloo nine’ lɛ, ni ji esraafoi kɛ etawuu nibii lɛ anɔ. (2 Kro. 32:8) Shi wɔ lɛ, wɔkɛ wɔhiɛ baafɔ̃ Yehowa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ. Jeŋmaji lɛ baana wɔ tamɔ buului komɛi. Amɛbaabu akɔntaa akɛ, kɛ́ Babilon Kpeteŋkpele lɛ nyɔŋmɔi lɛ nyɛɛɛ ahere lɛ kɛje “kooloo awuiyelɔ lɛ” kɛ ‘ekolontoi nyɔŋma’ lɛ adɛŋ lɛ, belɛ namɛi ji wɔ? (Kpo. 17:16) Amɛbaasusu akɛ etɔŋ amɛ kwraa kɛ wɔhiɛ kpatamɔ. Amɛbaaba wɔnɔ “tamɔ atatui haa shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ.” (Eze. 38:16) Shi eyeŋ be ko kwraa ni amɛbaana akɛ amɛfee amɛhe! Tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ Farao gbɛfaŋ yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli lɛ, amɛbaayɔse akɛ Yehowa diɛŋtsɛ amɛkɛwuɔ lɛ. Shi no mli lɛ, ekpe sɛɛ tsɔ.​—2 Mo. 14:1-4; Eze. 38:3, 4, 18, 21-23.

15. Te Harmagedon ta lɛ naa baayakpa ahã tɛŋŋ?

15 Kristo kɛ eŋwɛi asraafoi lɛ baafã Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe ni amɛkpãtã Gog kɛ ewebii lɛ ahiɛ. (Kpo. 19:11, 14, 15) Ni Satan, mɔ ni wo amɛyiŋ koni amɛtutua Nyɔŋmɔ webii lɛ hu? Mɛni baaba Yehowa henyɛlɔ ni fe fɛɛ nɛɛ nɔ? Yesu baashɛrɛ lɛ kɛ edaimonioi lɛ fɛɛ eshwie bu kwɔŋkwɔŋ ko mli, ni ebaaŋmɛ amɛyi yɛ jɛmɛ afii akpe.​—Kpo. 20:1-3.

KƐ́ OOTAO OYI ANÁ WALA YƐ HARMAGEDON LƐ, MƐNI ESA AKƐ OFEE?

16. (a) Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ no baatsɔɔ akɛ ‘wɔle Nyɔŋmɔ’? (b) Kɛ́ wɔle Yehowa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ yɛ Harmagedon ta lɛ mli?

16 Kɛ́ wɔmiitao wɔyi aná wala yɛ Harmagedon ta lɛ mli lɛ, no lɛ, wɔba anɔkwale lɛ mli etsɛ jio, wɔba mli etsɛko jio lɛ, esa akɛ wɔtsɔɔ akɛ ‘wɔle Nyɔŋmɔ’ ni wɔmiibo “wɔ-Nuŋtsɔ Yesu he sane kpakpa lɛ” toi. (2 Tes. 1:7-9) Kɛ́ wɔle nibii ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ kɛ nibii ni esumɔɔɔ, kɛ bɔ ni eesumɔ ni wɔba wɔjeŋ wɔhã lɛ, belɛ “wɔle lɛ.” Nɔ kroko hu ni baatsɔɔ akɛ wɔle Nyɔŋmɔ ji, ni wɔbaasumɔ lɛ, wɔbo lɛ toi, ni wɔjá ekome too pɛ. (1 Yoh. 2:3-5; 5:3) Kɛ́ wɔkɛ wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ tsɔɔ faŋŋ akɛ wɔle Nyɔŋmɔ lɛ, lɛ hu ‘eleɔ wɔ.’ Ni kɛ́ Nyɔŋmɔ le wɔ lɛ, wɔyi baaná wala yɛ Harmagedon ta lɛ mli. (1 Kor. 8:3) Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Ejaakɛ Nyɔŋmɔ yɛ mɛi fɛɛ ni ele lɛ ahe miishɛɛ.

17. Mɛni baatsɔɔ akɛ wɔmiibo “wɔ-Nuŋtsɔ Yesu he sane kpakpa lɛ” toi?

17 “Wɔ-Nuŋtsɔ Yesu he sane kpakpa lɛ” ji nibii fɛɛ ni etsɔɔ mɛi ni aŋmala ashwie shi yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ. Kɛ́ wɔkɛ nibii nɛɛ tsu nii yɛ wɔshihilɛ mli lɛ, belɛ wɔmiibo sane kpakpa lɛ toi ji no. Mɛi ni boɔ sane kpakpa lɛ toi lɛ hãa nibii ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he hiaa amɛ fe nibii krokomɛi fɛɛ, amɛhiɔ shi yɛ Nyɔŋmɔ mlai kɛ eshishitoo mlai ni kɔɔ jeŋba he lɛ anaa, ni amɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane amɛtsɔɔ mɛi. (Mat. 6:33; 24:14) Agbɛnɛ hu, amɛyeɔ amɛbuaa Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ koni amɛnyɛ amɛtsu nitsumɔ ni he hiaa waa ni atuu awo amɛdɛŋ lɛ.​—Mat. 25:31-40.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristo nyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ baaná hegbɛ amɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ sɔɔ ejurɔ ni afee amɛ lɛ?

18 Etsɛŋ, Nyɔŋmɔ tsuji ni afɔ amɛ mu lɛ baaná hegbɛ amɛjie mlihilɛ kpo amɛtsɔɔ “gwantɛŋi krokomɛi” lɛ kɛtsɔɔ akɛ, amɛhiɛ sɔɔ nibii fɛɛ ni amɛfee amɛhã amɛ lɛ. (Yoh. 10:16) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Be ni abaawu Harmagedon ta lɛ, no mli lɛ, atee mɛi 144,000 lɛ fɛɛ shi kɛtee ŋwɛi, ni ahã amɛ mumɔŋ gbɔmɔtsei kɛ wala ni sɛɛ nyɛŋ afo. Amɛbaafata ŋwɛi asraafoi ni baakpãtã Gog hiɛ ni amɛhere “asafoku babaoo” ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ ayiwala lɛ ahe. (Kpo. 2:26, 27; 7:9, 10) Kwɛ bɔ ni ebaaŋɔɔ asafoku babaoo lɛ naa akɛ, be ni Yehowa tsuji ni afɔ amɛ mu lɛ yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛye amɛbua amɛ!

MƐNI BAAYE ABUA WƆ NI WƆYA NƆ WƆYE ANƆKWA YƐ NAAGBEE GBII NƐƐ AMLI?

19-20. Yɛ shihilɛi ni mli wala ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni baaye abua wɔ ni wɔye anɔkwa kɛyawula shi?

19 Nibii amli ewa waa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli, ni wɔteŋ mɛi pii kɛ shihilɛi ni mli wala miikpe. Kɛ̃lɛ, wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔfi shi kɛ miishɛɛ. (Yak. 1:2-4) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔfee nakai? No ji ni wɔbaajɛ wɔtsuiŋ wɔsɔle daa. (Luka 21:36) Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔtsu wɔsɔlemɔi lɛ ahe nii, kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔbaakase daa ni wɔjwɛŋ nɔ lɛ nɔ. Nibii ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ ekomɛi ji gbalɛi ni kɔɔ nibii ni etsɛŋ ebaaba lɛ ahe. (Lala 77:12) Kɛ́ wɔsɔle ni wɔkase Biblia lɛ ni wɔjwɛŋ nɔ, ni agbɛnɛ hu, wɔshiɛ kɛ ekãa lɛ, wɔhemɔkɛyeli lɛ kɛ wɔhiɛnɔkamɔ lɛ mli baawa.

20 Kwɛ bɔ ni wɔmli baafili wɔ be ni akpãtã Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛ ni awu Harmagedon ta lɛ agbe naa! Ni kwɛ miishɛɛ ni wɔbaaná be ni mɛi fɛɛ ni gbeɔ Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ he guɔ lɛ bɛ dɔŋŋ. Nakai beiaŋ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ baakpɛlɛ nɔ akɛ, Nyɔŋmɔ pɛ ji mɔ ni sa akɛ eyeɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔ! (Eze. 38:23) Nibii kpakpai nɛɛ ahewɔ mɛi ni le Nyɔŋmɔ, ni amɛboɔ e-Bi lɛ toi, ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaafi shi kɛyashi naagbee lɛ kɛ miishɛɛ miikpa Harmagedon ta lɛ gbɛ waa lɛ.​—Mat. 24:13.

LALA 143 Yaa Nɔ Otsu Nii, Obu, Ni Omɛ

^ kk. 5 Yehowa webii kɛ miishɛɛ ekpa Harmagedon ta lɛ gbɛ kɛjɛ jeeŋmɔ. Nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ wɔ nɔ ni Harmagedon ji, nibii ni baaya nɔ dani ebaaba, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔya nɔ wɔye Nyɔŋmɔ anɔkwa yɛ naagbee gbii nɛɛ amli.

^ kk. 71 MFONIRI LƐ HE SANE: Be ni nibii ni sa kadimɔ nɛɛ yaa nɔ lɛ, wɔbaaya nɔ (1) wɔshiɛ kɛ́ hegbɛ lɛ yɛ, (2) wɔkase Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, ni (3) wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ akɛ ebaabu wɔhe.

^ kk. 85 MFONIRI LƐ HE SANE: Polisifoi yaatutua nyɛmimɛi komɛi yɛ amɛshĩa, shi nyɛmimɛi lɛ yɛ hemɔkɛyeli akɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ miina nɔ ni yaa nɔ lɛ fɛɛ.