Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 39

Nɔ Ni Wɔbaanyɛ Wɔfee Kɛ́ Wɔwekunyo Ko Shi Yehowa

Nɔ Ni Wɔbaanyɛ Wɔfee Kɛ́ Wɔwekunyo Ko Shi Yehowa

“Amɛfee lɛ nidɔɔnii.”​—LALA 78:40.

LALA 102 ‘Nyɛyea Nyɛbuaa Mɛi Ni Egbede Lɛ’

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, te eweku mli bii lɛ nuɔ he amɛhãa tɛŋŋ?

 ANI ashwie mɔ ko ni osumɔɔ esane waa lɛ kɛje asafo lɛ mli? Enɛ kumɔɔ mɔ tsui waa. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Hilda lɛ wie akɛ: “Be ni miwu ni mikɛ lɛ ehi shi afii 41 sɔŋŋ lɛ gbo lɛ, edɔ mi kɛbote mitsui mli tɔ̃ɔ. * Shi be ni mibinuu lɛ kpa Yehowa sɔɔmɔ ni eshi eŋa kɛ ebii lɛ, edɔ mi kwraa fe miwu gbele lɛ po.”

Yehowa le bɔ ni wɔhaoɔ waa wɔhãa kɛ́ ashwie wɔwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli (Kwɛmɔ kuku 2-3) *

2-3. Yɛ nɔ ni awie yɛ Lala 78:40, 41 lɛ naa lɛ, te Yehowa nuɔ he ehãa tɛŋŋ kɛ́ etsulɔ ko shi lɛ?

2 Be ni ŋwɛibɔfoi lɛ ateŋ mɛi komɛi te shi amɛshi Yehowa lɛ, Yehowa tsui kumɔ waa! (Yuda 6) Nakai nɔŋŋ be ni Israelbii lɛ, ni ji ewebii ni esumɔɔ amɛsane waa lɛ tse ehiɛ atua shii abɔ lɛ, edɔ lɛ waa. (Kanemɔ Lala 78:40, 41.) No hewɔ lɛ, ná nɔmimaa akɛ, kɛ́ ashwie owekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, edɔɔ Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi ni sumɔɔ wɔ lɛ waa. Ele bɔ ni sane lɛ dɔɔ bo ehãa lɛ, emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ ohe, ni ebaawo bo hewalɛ ni ebaaye ebua bo.

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ gbɛi ni Yehowa tsɔɔ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ kɛ́ ashwie wɔwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli. Agbɛnɛ hu, wɔbaana nɔ ni asafoŋbii lɛ baanyɛ amɛfee kɛye amɛbua mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ. Shi klɛŋklɛŋ lɛ, nyɛhãa wɔkwɛa susumɔ gbonyo ko ni esaaa akɛ wɔnáa kɛ́ ashwie wɔwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli.

KAANU HE AKƐ BO EJƐ

4. Te fɔlɔi babaoo nuɔ he amɛhãa tɛŋŋ kɛ́ amɛbi ko kpa Yehowa sɔɔmɔ?

4 Fɔlɔi pii yɛ ni kɛ́ ashwie amɛbinuu loo amɛbiyoo ko ni amɛsumɔɔ esane waa lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ, amɛnuɔ he akɛ amɛ ejɛ. Be ni ashwie nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Luke lɛ binuu kɛje asafo lɛ mli lɛ, ewie akɛ: “Minu he akɛ mi ejɛ. Mila lamɔi gbohii. Bei komɛi lɛ, mifóɔ ni miyeɔ awerɛho waa.” Be ni ashwie nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Elizabeth lɛ hu binuu kɛje asafo lɛ mli lɛ, sane kome ko ni ebi ehe aahu ji: “Ani mitsu misɔ̃ akɛ nyɛ awo lɛ he nii jogbaŋŋ?” Ewie akɛ: “Minu he akɛ miyanyɛɛɛ maye mabua mibinuu lɛ jogbaŋŋ ni esumɔ Yehowa.”

5. Kɛ́ mɔ ko shi Yehowa lɛ, namɔ ni fee?

5 Nɔ kome ni esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ kɔkɔɔkɔ ji akɛ, Yehowa ehã wɔ fɛɛ heyeli. Ni tsɔɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔkpɛ wɔyiŋ kɛji wɔbaabo lɛ toi aloo wɔboŋ lɛ toi. Mɛi komɛi yɛ ni amɛfɔlɔi efeee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhãaa amɛ, shi amɛhala akɛ amɛbaasɔmɔ Yehowa, ni amɛye lɛ anɔkwa kɛbashi bianɛ. Mɛi komɛi hu yɛ ni amɛfɔlɔi bɔ mɔdɛŋ amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsɔse amɛ, shi be ni amɛdara lɛ amɛshi anɔkwale lɛ. No hewɔ lɛ, sane lɛ kɛkɛ ji akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baakpɛ eyiŋ kɛji ebaasɔmɔ Yehowa aloo esɔmɔŋ lɛ. Kɛ́ mɔ ko baasɔmɔ Yehowa jio, esɔmɔŋ lɛ jio lɛ, edamɔ lɛ diɛŋtsɛ enɔ. (Yos. 24:15) No hewɔ lɛ, kɛ́ ashwie obi ko yɛ asafo lɛ mli ni owerɛ eho ohe lɛ, kaanu he kɔkɔɔkɔ akɛ bo ejɛ!

6. Kɛ́ mɔ ko fɔlɔi shi Yehowa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ agba enaa?

6 Bei komɛi lɛ, fɔlɔi komɛi shiɔ anɔkwale lɛ kɛ amɛweku lɛ po. (Lala 27:10) Enɛ baanyɛ agba gbekɛbii ni buɔ amɛfɔlɔi ni amɛnaa amɛ akɛ mɛi ni amɛbaanyɛ amɛkase lɛ anaa waa. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Esther ni ashwie epapa kɛje asafo lɛ mli lɛ wie akɛ: “Mifó aahu ejaakɛ mina akɛ jeee akɛ ehe miijɔ yɛ anɔkwale lɛ mli kɛkɛ, shi moŋ eje gbɛ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaashi Yehowa. Misumɔɔ mipapa waa, no hewɔ lɛ be ni ashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ, mitsui yeɔ yɛ ehe daa. Kɛ́ mita shi nɔŋŋ kɛkɛ lɛ mihɛle shi.”

7. Te Yehowa nuɔ he ehãa tɛŋŋ yɛ mɛi ni ashwie amɛmami loo amɛpapa kɛje asafo lɛ mli lɛ ahe?

7 Ani ashwie opapa loo omami kɛje asafo lɛ mli? Kɛ́ nakai lɛ, wɔnuɔ he wɔhãa bo waa. Yehowa hu nuɔ he ehãa bo waa, ni ele bɔ ni sane lɛ dɔɔ bo ehãa. Esumɔɔ bo waa, ni eŋɔɔ enaa akɛ ooye lɛ anɔkwa, ni nakai nɔŋŋ wɔ, ni ji onyɛmimɛi Kristofoi lɛ nuɔ he wɔhãa. Kaimɔ akɛ, jeee bo ejɛ ni opapa loo omami shi anɔkwale lɛ. Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Yehowa ehã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hegbɛ koni ekpɛ eyiŋ kɛji ebaasɔmɔ lɛ aloo esɔmɔŋ lɛ. Ni mɔ fɛɛ mɔ ni ejɔɔ ehe nɔ ni abaptisi lɛ lɛ “baatere lɛ diɛŋtsɛ ejatsu.”​—Gal. 6:5.

8. Kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, mɛni ewekumɛi lɛ baanyɛ afee kɛyashi ebaaku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji, “ Kuu Osɛɛ Kɛba Yehowa Ŋɔɔ” lɛ hu.)

8 Kɛ́ ashwie owekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ooshwe waa ni eku esɛɛ kɛba wɔsɛɛ ko. Shi kɛyashi ebaaba lɛ, mɛni obaanyɛ ofee? Feemɔ nibii ni baahã ohemɔkɛyeli lɛ mli awa. Enɛ baafee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã weku lɛ mli bii krokomɛi lɛ kɛ ekolɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ po. Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ eye ebua bo ni okaye awerɛho fe nine. No hewɔ lɛ, mɛni ji nibii komɛi ni obaanyɛ ofee koni ohemɔkɛyeli lɛ mli awa?

MƐNI OBAANYƐ OFEE KONI OHEMƆKƐYELI LƐ MLI AWA

9. Mɛɛ nibii obaanyɛ ofee koni ohemɔkɛyeli lɛ mli awa? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji, “ Ŋmalɛi Ni Baanyɛ Ashɛje Omii Kɛ́ Ashwie Owekunyo Ko” lɛ hu.)

9 Kaaku ohiɛ oshwie nibii ni baahã okɛ Yehowa teŋ naanyobɔɔ lɛ mli awa lɛ eko kwraa nɔ. Ehe miihia waa ni ofee nibii ni baahã bo kɛ oweku lɛ mli bii krokomɛi lɛ ahe awa yɛ anɔkwale lɛ mli. Mɛɛ nibii nɛkɛ obaanyɛ ofee? Kanemɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa ni ojwɛŋ nɔ, ni oya Kristofoi akpeei hu. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Joanna ni epapa kɛ enyɛmi yoo fɛɛ shi asafo lɛ wie akɛ: “Kɛ́ mikane mɛi tamɔ Abigail, Ester, Hiob, Yosef, kɛ Yesu he sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ, ehãaa maye mitsui tsɔ. Amɛsane lɛ woɔ mi hewalɛ, ni ehãaa majwɛŋ nibii ni baaje minijiaŋ wui lɛ ahe. Nɔ kroko ni woɔ mi hewalɛ waa ji, asafo lɛ lalai krokomɛi lɛ.”

10. Mɛni Lala 32:6-8 lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee kɛ́ wɔwerɛ ho wɔhe?

10 Jɛɛ otsuiŋ ogba Yehowa nɔ fɛɛ nɔ ni gbaa onaa lɛ. Be fɛɛ be ni owerɛ baaho ohe lɛ, sɔlemɔ ohã Yehowa. Kpa Yehowa fai ni ehã ona shihilɛ lɛ tamɔ bɔ ni enaa lɛ lɛ, ni ‘ehã oná sɛɛyoomɔ ni etsɔɔ bo gbɛ.’ (Kanemɔ Lala 32:6-8.) Bei komɛi lɛ, kɛ́ oogba Yehowa bɔ ni onuɔ he ohãa lɛ, no baanyɛ ahã owerɛhoyeli lɛ mli awa. Shi Yehowa nuɔ bo shishi, ni ele bɔ ni sane lɛ dɔɔ bo ehãa. Yehowa sumɔɔ bo waa, ni ekɛɛ ofɔse otsuiŋ oshwie ehiɛ.​—2 Mo. 34:6; Lala 62:7, 8.

11. Yɛ nɔ ni awie yɛ Hebribii 12:11 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ kɛ́ Yehowa tsɔse mɔ ko lɛ, esa akɛ wɔfi sɛɛ lɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji, “ Mɔshwiemɔ​—Gbɛ Kome Ni Yehowa Tsɔɔ Nɔ Etsɔɔ Akɛ Esumɔɔ Wɔ” lɛ hu.)

11 Fi yiŋ ni asafoŋ onukpai lɛ ekpɛ lɛ sɛɛ. Mɔshwiemɔ ji gbɛ kome ni Yehowa tsɔɔ nɔ etsɔseɔ mɔ ko ni ekɔ gbɛ fɔŋ. Kɛ́ ashwie mɔ ko lɛ, mɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ mɛi krokomɛi fɛɛ náa he sɛɛ. (Kanemɔ Hebribii 12:11.) Bei komɛi lɛ, kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, mɛi komɛi wieɔ akɛ bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ tsu sane lɛ he nii lɛ ejaaa, ni akɛ kulɛ esaaa akɛ ashwieɔ mɔ lɛ. Shi hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, bei pii lɛ, mɛi ni wieɔ nakai lɛ ewieee nibii gbohii ni amɛle akɛ mɔ lɛ fee lɛ he amɛtsɔɔɔ bo. Kɛ́ onukpai lɛ ye sane ko lɛ, wɔnyɛŋ wɔle nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ sane lɛ he. No hewɔ lɛ, nilee yɛ mli akɛ wɔbaahe wɔye akɛ asafoŋ onukpai lɛ bɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛbaanyɛ koni amɛkɛ Biblia mli shishitoo mlai ni kɔɔ sane lɛ he lɛ atsu nii, ni amɛkojo yɛ “Yehowa” najiaŋ.​—2 Kro. 19:6.

12. Be ni nyɛmimɛi komɛi kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni akɛhã akɛ wɔkɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ akashãra lɛ tsu nii lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ amɛná he sɛɛ?

12 Kɛ́ ofi yiŋ ni asafoŋ onukpai lɛ ekpɛ akɛ ashwie owekunyo lɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, no diɛŋtsɛ po baanyɛ aye abua owekunyo lɛ ni eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ. Be ni ashwie Elizabeth ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ binuu lɛ, no mli lɛ ebinuu lɛ jeee gbekɛ dɔŋŋ. Elizabeth wie akɛ: “Mikɛ wɔbinuu lɛ kpa shãramɔ, eyɛ mli akɛ mináaa lɛ mlɛo kwraa akɛ mafee nakai. Shi be ni eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ewie akɛ, ehi akɛ ashwie lɛ kɛje asafo lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ, ewie akɛ ekase nii waa kɛjɛ tsɔsemɔ ni atsɔse lɛ lɛ mli. Enɛ hã mina akɛ Yehowa tsɔsemɔ lɛ hi waa.” Ewu ni atsɛɔ lɛ Mark lɛ hu wie akɛ: “Sɛɛ mli kwraa lɛ, wɔbinuu lɛ kɛɛ mi akɛ, bɔ ni wɔtsi wɔhe kɛje ehe ni wɔkɛ lɛ kpa shãramɔ lɛ hu fata he ni eku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ lɛ. Eŋɔɔ minaa waa akɛ Yehowa ye ebua wɔ ni wɔbo lɛ toi.”

13. Kɛ́ owerɛ ho ohe waa lɛ, mɛni obaanyɛ ofee ni baaye abua bo?

13 Gbaa onanemɛi Kristofoi ni nuɔ bo shishi lɛ bɔ ni onuɔ he ohãa. Okɛ nyɛmimɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli ni baanyɛ aye abua bo ni onijiaŋ akaje wui lɛ abɔ. (Abɛi 12:25; 17:17) Joanna ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Minu he yɛ mitsuiŋ akɛ mibɛ mɔ ko dɔŋŋ. Shi mikɛ nyɛmimɛi ni miheɔ amɛ miyeɔ lɛ gba sane, ni no ye ebua mi waa.” Shi bei komɛi lɛ, nyɛmimɛi lɛ baanyɛ awie nɔ ko ni baahã ofee basaa. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni obaanyɛ ofee?

14. Mɛni hewɔ esa akɛ ‘wɔya nɔ wɔná tsui wɔhã wɔhe ni wɔkɛke wɔhe tswaa’ lɛ?

14 Ná onyɛmimɛi lɛ ahe tsui. Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, amɛteŋ mɔ ko baawie nɔ ko ni baagba onaa. (Yak. 3:2) Wɔ fɛɛ wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, kɛ́ amɛteŋ mɛi komɛi enaaa nɔ ni amɛbaawie loo amɛjeee gbɛ amɛwie nɔ ko ni gba onaa lɛ, kaakɔ lɛ hiɛdɔɔ sane. Kaimɔ ŋaa ni bɔfo Paulo wo lɛ, akɛ: “Kɛ́ mɔ ko yɛ sane yɛ mɔ ko he po lɛ, nyɛyaa nɔ nyɛnáa tsui nyɛhãa nyɛhe ni nyɛkɛkea nyɛhe tswaa.” (Kol. 3:13) Nyɛmi yoo ko ni be ko ni eho lɛ ashwie ewekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ wie akɛ: “Yehowa eye ebua mi ni mikɛ nyɛmimɛi ni bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaawo mi hewalɛ shi amɛyawie nɔ ko ni gba minaa moŋ lɛ atɔmɔi eke amɛ.” Mɛni asafo lɛ baanyɛ afee kɛye abua mɔ ko ni ashwie lɛ lɛ wekumɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ?

NƆ NI ASAFO LƐ BAANYƐ AFEE KƐYE ABUA

15. Kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔfee amrɔ nɔŋŋ kɛye wɔbua ewekumɛi lɛ?

15 Tse ohiɛ ohã mɛi ni ashwie amɛ lɛ awekumɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ, ni ohã amɛna akɛ osumɔɔ amɛsane. Be ni ashwie nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Miriam lɛ nyɛmi nuu kɛje asafo lɛ mli lɛ, no mli lɛ, ewa kɛhã lɛ akɛ ebaaya asafoŋ kpeei. Ewie akɛ: “No mli lɛ, mileee nɔ ni mɛi baawie. Shi be ni mitee asafoŋ kpee lɛ, mina akɛ minyɛmi lɛ shwiemɔ lɛ edɔ nyɛmimɛi lɛ babaoo tamɔ bɔ ni edɔ mi lɛ nɔŋŋ. Ni amɛwieee nibii gbohii yɛ minyɛmi lɛ he. Bɔ ni amɛkɛ mi ye amɛhã lɛ shɛje mimii.” Nyɛmi yoo ko hu wie akɛ: “Be ni ashwie wɔbinuu lɛ, nyɛmimɛi lɛ ba amɛbashɛje wɔmii. Amɛteŋ mɛi komɛi kɛɛ mi akɛ, amɛleee nɔ ni amɛbaawie kɛshɛje mimii po. Mɛi komɛi kɛ mi fó, ni mɛi komɛi hu ŋma mi wolo kɛwo mi hewalɛ. Nɔ ni amɛfee lɛ ye ebua mi waa diɛŋtsɛ!”

Nyɛmimɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, ni amɛhã amɛna akɛ amɛsumɔɔ amɛ (Kwɛmɔ kuku 17) *

16. Mɛni ekoŋŋ asafo lɛ baanyɛ afee kɛye abua mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ?

16 Nyɛyaa nɔ nyɛyea nyɛbuaa mɔ ni ashwie lɛ lɛ wekumɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. Be nɛɛ ji be ni ehe miihia waa ni wɔwo amɛ hewalɛ, ni wɔhã amɛna akɛ wɔsumɔɔ amɛ. (Heb. 10:24, 25) Bei komɛi lɛ, kɛ́ ashwie mɔ ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, nyɛmimɛi lɛ tsiɔ amɛhe kɛjeɔ ewekumɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe, oookɛɛ nɔ ni amɛ hu ashwie amɛ. Shi esaaa akɛ wɔfeɔ nakai. Esa akɛ wɔjie gbekɛbii ni ashwie amɛmami loo amɛpapa kɛje asafo lɛ mli lɛ ayi, ni wɔwo amɛ hewalɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Maria ni ashwie ewu kɛje asafo lɛ mli ni ewu lɛ shi lɛ kɛ gbekɛbii lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi lɛ ekomɛi ba wɔshĩa lɛ ni amɛkɛ wɔ bahoo nii, ni amɛkɛ wɔ fee ekome kɛkase nii. Amɛnu he amɛhã mi waa, ni amɛkɛ mi fó. Be ni mɛi komɛi wie nibii komɛi ni bɛ mli yɛ mihe lɛ, amɛfã mihe. Anɔkwa, amɛwo mi hewalɛ waa!”​—Rom. 12:13, 15.

17. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ ashɛje mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ amii?

17 Asafoŋ onukpai, nyɛŋɔa hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni nyɛbaaná lɛ ni nyɛkɛwoa mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ hewalɛ. Eji nyɛsɔ̃ akɛ nyɛshɛje nyɛmimɛi nɛɛ amii. (1 Tes. 5:14) Nyɛkɛ amɛ agbaa sane dani aje asafoŋ kpee shishi kɛ be ni akpa hu ni nyɛwo amɛ hewalɛ. Nyɛsaraa amɛ, ni nyɛkɛ amɛ afea ekome kɛsɔlea. Nyɛkɛ amɛ ayaa shiɛmɔ, ni bei komɛi hu lɛ, nyɛhãa amɛbafataa nyɛhe kɛhã weku jamɔ. Asafoŋ onukpai, nyɛyea nyɛbuaa mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko kɛje asafo lɛ mli lɛ, nyɛmusuŋ atsɔa nyɛ yɛ amɛhe, ni nyɛhã amɛna akɛ nyɛsumɔɔ amɛ.​—1 Tes. 2:7, 8.

OKƐ OHIƐ AFƆ̃ YEHOWA NƆ NI KAAHÃ OHIƐNƆKAMƆ TÃ

18. Yɛ nɔ ni awie yɛ 2 Petro 3:9 lɛ naa lɛ, mɛni Nyɔŋmɔ miishwe ni mɛi fɛɛ ni ekpa lɛ sɔɔmɔ lɛ afee?

18 Yehowa ‘sumɔɔɔ akɛ akpãtã mɔ ko mɔ ko hiɛ, shi moŋ eesumɔ ni mɛi fɛɛ atsake amɛtsui.’ (Kanemɔ 2 Petro 3:9.) Kɛ́ mɔ ko fee esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ po lɛ, ewala jara wa hã Nyɔŋmɔ lolo. Yehowa kɛ e-Bi ni esumɔɔ waa lɛ wala ni jara wa lɛ hã akɛ kpɔmɔnɔ kɛhã adesai fɛɛ. Emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ mɛi ni ashwie amɛ lɛ ahe, ni eesumɔ ni eye ebua amɛ koni amɛku amɛsɛɛ kɛba eŋɔɔ. Tamɔ bɔ ni wɔnaa yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ ni kɔɔ bi ni laaje lɛ he lɛ mli lɛ, Yehowa miishwe ni amɛkpɛlɛ eyelikɛbuamɔ lɛ nɔ ni amɛku amɛsɛɛ. (Luka 15:11-32) Mɛi pii ni ashwie amɛ kɛje asafo lɛ mli lɛ enyɛ eku amɛsɛɛ kɛba Yehowa amɛ-Tsɛ ni sumɔɔ amɛ lɛ ŋɔɔ, ni be ni amɛba lɛ, nyɛmimɛi lɛ here amɛ atuu. Elizabeth ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ ná miishɛɛ waa be ni ebinuu lɛ ku esɛɛ kɛba Yehowa ŋɔɔ ni ahe lɛ lɛ. Ewie akɛ: “Eŋɔɔ minaa waa akɛ mɛi pii wo wɔ hewalɛ ni wɔná hiɛnɔkamɔ akɛ ebaaku esɛɛ.”

19. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ be fɛɛ be lɛ?

19 Yehowa hãŋ wɔ gbɛtsɔɔmɔ ni baaye wɔ awui kɔkɔɔkɔ. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ be fɛɛ be. Eji Tsɛ ni mli hi ni musuŋ tsɔɔ lɛ ni sumɔɔ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ lɛ ni jáa lɛ lɛ waa. Ekwaŋ bo kɔkɔɔkɔ yɛ ohaomɔ be nɛɛ mli. (Heb. 13:5, 6) Mark ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Yehowa kwaaa wɔ kɔkɔɔkɔ. Wɔna faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔkɛ shihilɛ ni mli wa ko kpe lɛ, eshiŋ wɔ kɔkɔɔkɔ.” Yehowa baaya nɔ ehã bo “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ lɛ.” (2 Kor. 4:7) No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ni osumɔɔ waa lɛ shi Yehowa lɛ, yaa nɔ oye anɔkwa ni oná hiɛnɔkamɔ akɛ ebaaku esɛɛ.

LALA 44 Sɔlemɔ Kɛhã Yelikɛbuamɔ

^ kk. 5 Kɛ́ mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane waa lɛ kpa Yehowa jamɔ lɛ, eyɛ dɔlɛ waa! Nikasemɔ nɛɛ baahã wɔna bɔ ni Yehowa hu nuɔ he ehãa kɛ́ nɔ ko nakai ba. Agbɛnɛ hu, ebaatsɔɔ wɔ nɔ ni mɛi ni miiye awerɛho yɛ amɛwekunyo ko ni ashwie lɛ lɛ hewɔ lɛ baanyɛ afee koni amɛkaye awerɛho fe nine ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ ekãa. Kɛfata he lɛ, ebaahã wɔna nɔ ni asafoŋbii lɛ fɛɛ baanyɛ afee kɛshɛje mɛi ni ashwie amɛwekunyo ko lɛ amii ni amɛye amɛbua amɛ.

^ kk. 1 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi yɛ nikasemɔ nɛɛ mli.

^ kk. 79 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Kɛ́ nuu ko kpa Yehowa jamɔ ni eshi eŋa kɛ ebii lɛ, eyeɔ amɛ awui waa.

^ kk. 81 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpai enyɔ eba amɛmiiba amɛbasara weku ko ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ni amɛwo amɛ hewalɛ.