Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Biblia Kasemɔ He Woji Akalamɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ

Biblia Kasemɔ He Woji Akalamɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ

Biblia Kasemɔ He Woji Akalamɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ

TAAKƐ MALCOLM G. VALE GBA

“Kalamɔ Children wolo lɛ.” Minine shɛ nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ nɔ kɛjɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Australia lɛ anitsumɔ he nine nɔkwɛlɔ lɛ ŋɔɔ beni awuɔ Jeŋ Ta Il lɛ, beni ajie wolo lɛ kpo yɛ kpee ni afee yɛ St. Louis, Missouri, yɛ U.S.A., yɛ August 10, 1941 lɛ sɛɛ nɔŋŋ. Mɛni hewɔ ni famɔ lɛ yɔɔ naakpɛɛ lɛ?

OJOGBAŊŊ, agu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ mla fiii sɛɛ yɛ January 1941, no hewɔ lɛ ni wɔɔya nɔ wɔkala woji fioo po lɛ bafee kaa wulu diɛŋtsɛ. Kɛfata he lɛ, Children wolo lɛ hiɛ baafai 384, ni akɛ sui sɔrɔtoi ekala emli mfonirii lɛ. Esa akɛ wɔtao tsɔne ni hi fe nɔ ni wɔkɛkalaa woji lɛ, wolo hu he esɛ̃, ni atsɔseko nitsulɔi lɛ kɛhako wolokpoi afeemɔ.

Dani matsɔɔ bɔ ni wɔfee wɔye omanye yɛ woji akalamɔ mli beni agu wɔnitsumɔ lɛ, klɛŋklɛŋ lɛ ha ni matsɔɔ bo bɔ ni fee ni mibɔi sɔɔmɔ yɛ Australia nitsumɔ he nine lɛ akɛ woji akalamɔ nitsumɔ nɔkwɛlɔ.

Migbekɛbiiashi

Mitsɛ yɛ woji akalamɔ nitsumɔ ko yɛ Ballarat maŋ ni shwereɔ lɛ mli, yɛ Victoria, he ni afɔ mi yɛ, yɛ 1914 lɛ. No hewɔ lɛ mikase woji akalamɔ nitsumɔ lɛ beni mitsuɔ nii yɛ Ataa woji akalamɔ he lɛ. No mli lɛ mikɛ mihe woɔ Church of England sɔlemɔ lɛ nifeemɔi amli, ni mifataa sɔlemɔ lalɔi lɛ ahe kɛlaa ni mitswaa sɔlemɔ ŋmɛlɛ. Mitee hiɛ kɛyashɛ he ni manyɛ mabɔi Hɔgbaa skul nitsɔɔmɔ po, shi mimii shɛɛɛ mihe yɛ enɛ he.

Nɔ hewɔ ji akɛ, miyɛ saji komɛi ni he hiaa waa ni mibiɔ yɛ sɔlemɔ lɛ tsɔɔmɔi komɛi ahe. Amɛteŋ ekomɛi ji Triniti, hɛl la, kɛ adesa susuma ni akɛɛ egbooo lɛ, shi mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ aha mi hetooi ni baaha mitsui anyɔ mimli. Efeɔ mi naakpɛɛ hu akɛ yɛ be kɛ bei amli lɛ, wɔ osɔfo lɛ kɛ mlifu wieɔ jamɔ kuu bibioo ko ni tsɛɔ amɛhe Yehowa Odasefoi lɛ ahe. Minuuu nɔ hewɔ ni esa akɛ maŋ ni emlibii ayifalɛ ji mɛi 40,000 lɛ ahao amɛhe yɛ kuu bibioo tamɔ nɛkɛ, ni amɛhe ehiaaa hu lɛ ahe.

Hɔgbaa ko lɛ, midamɔ agbo lɛ naa yɛ sɔlemɔ tsu lɛ naa yɛ gbɛkɛnaashi sɔlemɔ lɛ sɛɛ, kɛkɛ ni obalayei akuu ko ni jɛ Methodist Sɔlemɔ ni bɛŋkɛ wɔ lɛ baho. Mikɛ amɛteŋ mɔ kome bɔi naanyobɔɔ. Egbɛi ji Lucy, ni yɛ naagbee lɛ efɔ mi nine kɛtee eshia ni miyaŋa efɔlɔi. Bo diɛŋtsɛ feemɔ bɔ ni minaa kpɛ mihe beni mina mile akɛ emami, ni atsɛɔ lɛ Vera Clogan lɛ, ji Yehowa Odasefonyo lɛ he mfoniri okwɛ. Wɔgba Biblia mli saji babaoo kɛ miishɛɛ, ni nilee yɛ nɔ ni ekɛ mi wie lɛ mli waa kɛha mi.

No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, mikɛ Lucy bote gbalashihilɛ mli, ni beni shɛɔ 1939 lɛ, no mli lɛ wɔyɛ Melboume, ni ji Victoria maŋtiase lɛ mli. Eyɛ mli akɛ Lucy ebatsɔ Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ ko moŋ, shi mi lɛ, mikpɛko miyiŋ lolo. Shi, beni Jeŋ Ta II fɛ yɛ nakai afi lɛ September mli pɛ kɛkɛ ni mikɛ hiɛdɔɔ bɔi nɔ ni mikase kɛjɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ he susumɔ. Yehowa Odasefoi anitsumɔ ni agu yɛ January 1941 mli lɛ ye ebua mi waa ni mikɛkpɛ miyiŋ. Mijɔɔ miwala nɔ miha Yehowa Nyɔŋmɔ ni abaptisi mi yɛ no sɛɛ be fioo mli.

Tsakemɔi Wuji ni Ba yɛ Wɔshihilɛi Amli

Yɛ nakai beaŋ lɛ, wɔyahai tsu ko ni mli hilɛ ŋɔɔ waa yɛ Melbourne. Shi, etsɛɛɛ tsɔ kɛkɛ ni afɔ wɔ nine akɛ wɔfã kɛyahi shia ko ni Odasefoi krokomɛi fa yɛ mli lɛ mli. Wɔhɔɔ wɔtsu mli sɛ̃ii fɛɛ, ja wɔ pia lɛ mli sɛ̃i lɛ pɛ, ni wɔfã kɛyahi he ni atsɛɔ lɛ akɛ gbɛgbalɔi ashia lɛ mli. Mitee nɔ mitsu nii akɛ woji akalalɔ, no hewɔ lɛ minyɛ miye mibua yɛ shika ni wɔkɛkwɛɔ wɔhe yɛ shia lɛ gbɛfaŋ. Wumɛi krokomɛi lɛ hu fee nakai nɔŋŋ. Enɛ ha wɔŋamɛi lɛ nyɛ amɛkɛ amɛhe wo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ amɛbe fɛɛ, ni wɔ, hii lɛ fataa amɛhe yɛ sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ kɛ Kristofoi akpeei ashishi yɛ gbɛkɛnaashi kɛ otsii anaagbee

No sɛɛ be fioo ko lɛ, mikɛ miŋa fɛɛ nine shɛ wolo ko nɔ kɛjɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine lɛ ni miifɔ wɔ nine ni wɔba Sydney. Wɔhɔɔ wɔpia lɛ mli sɛ̃i lɛ ni wɔwo nyɔji fioo ko ni wɔhiɛ lɛ fɛɛ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, ehe bahia ni wɔhɔɔ Lucy shibimɔ ga lɛ hu, koni wɔnyɛ wɔna shika ni wɔkɛwo oketeke gbɛfaa kɛyaa Sydney lɛ he nyɔmɔ!

Yɛ ta be mli naatsii kɛ wɔ nitsumɔ ni agu etsɛko lɛ hu hewɔ lɛ, anyɛɛɛ ashɛ Biblia loo Biblia kasemɔ he woji kɛjɛ maŋsɛɛ kɛba. Enɛ hewɔ lɛ, Australia nitsumɔ he nine lɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaato woji akala nitsumɔ he gbɛjianɔ yɛ teemɔŋ, koni eha ana mumɔŋ niyenii daa, ni afɔ mi nine akɛ mibakwɛ nitsumɔ lɛ nɔ. Mina hegbɛ akɛ mafata Scotlandnyo, George Gibb, ni kɛ afii 60 sɔŋŋ sɔmɔ yɛ Australia nitsumɔ he nine lɛ woji akalamɔ he lɛ he. * Nakai beaŋ minine shɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ nɔ, akɛɛ “Kalamɔ Children wolo lɛ.”

Tsɔnei ni Akɛkalaa Woji lɛ Anamɔ Ekoŋŋ

Niiashikpamɔi ni yɔɔ miishɛɛ, ni wɔna yɛ nakai tawuu be ni mli wa lɛ amli, ni bei komɛi lɛ eyɔɔ gbeyei waa lɛ fa babaoo diɛŋtsɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, esa akɛ wɔna tsɔnei, koni wɔkɛje wɔ woji akalamɔ nitsumɔ lɛ shishi. Nɔyelɔi lɛ etsĩ nɔ ni wɔkɛtsuɔ nii tsutsu ni wɔkɛkalaa wɔji fioo yɛ afii ni tsɔ ta lɛ hiɛ lɛ amli lɛ anaa kwraa, ni amrɔ nɛɛ aŋa Asafo lɛ woji akalamɔ nitsumɔ he bibioo lɛ, ni bulɔi bataraa naa. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie tsɔnei lɛ kɛya hei ni hi kɛha woji akalamɔ yɛ teemɔŋ?

Bulɔi ni hiɛ tui, ni mɛi krokomɛi batsakeɔ amɛ, buɔ Asafo lɛ shia lɛ he ŋmɛlɛtswai 24 daa gbi. Shi kɛlɛ, tsu lɛ sɛɛ gbogboi lɛ ekome kɛ oketeke gbɛ ko ni akɛfɔɔɔ nitsumɔ tsɔ jeɔ husu. No hewɔ lɛ, gbɛkɛ mli lɛ, wɔkɛ gbɛi ni tamɔ nɔ ni yɔɔ Ezekiel 12:​5-7 lɛ tsuɔ nii, ni Betel nitsulɔi ni hiɛ wa lɛ ateŋ mɛi komɛi jieɔ brikisi lɛ ekomɛi ni amɛtsɔɔ gbogbo lɛ mli kɛboteɔ mli. Kɛ amɛbote mli lɛ, amɛkɛ brikisi lɛ hɔlɔɔ gbɔgbo lɛ mli ekoŋŋ koni akayoo sɛɛ. Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛkɛ nitsumɔ ni amɛju shi amɛtsu otsii enyɔ sɔŋŋ nɛɛ nɔ lɛ, amɛnyɛ amɛjie woji akalamɔ tsɔne bibioo ko, ni ji Linotype tsɔne lɛ, kɛ tsɔnei krokomɛi fioo hu. Kɛkɛ ni amɛkɛ ehe nibii ni amɛfamɔ lɛ ho blɛoo, yɛ bulɔi ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ tuuŋtu!

Wɔnine shɛ tsɔnei krokomɛi anɔ kɛjɛ hei krokomɛi yɛ be ni sa mli, ni etsɛɛɛ ni wɔbɔi woji akalamɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ yɛ teemɔŋ yɛ hei sɔrɔtoi yɛ Sydney maŋ lɛ mli fɛɛ. No hewɔ lɛ, wɔnyɛ wɔkala woji lɛ ni wɔfee lɛ wolokpo hu, jeee Children wolo lɛ kɛkɛ, shi moŋ woji wuji tamɔ The New World, “The Truth Shall Make You Free,” The Kingdom Is At Hand, kɛ agbɛnɛ Yearbook of Jehovah’s Witnesses kɛha 1942, 1943, 1944, kɛ 1945 hu. Kɛfata he lɛ, yɛ nakai nitsumɔ lɛ guu yɛ ta be lɛ mli fɛɛ lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ ekome folo po eŋmɛɛɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Australia maŋ lɛ mli fɛɛ lɛ kɔkɔɔkɔ. Enɛ ma nɔ mi kɛha wɔ yɛ gbɛ diɛŋtsɛ nɔ akɛ Yehowa nine efoko kuku kɔkɔɔkɔ.​—Yesaia 59:⁠1.

Trukaa Saramɔi Anaadaamɔ

Yɛ be mli ni akwɛɔ nɔ fɛɛ nɔ mli fitsofitso yɛ tawuu be lɛ mli lɛ, no mli lɛ nɔyeli lɛ nitsulɔi ni yaa amɛyakwɛɔ nibii ní akalaa lɛ yaa woji akalamɔ nitsumɔ hei lɛ trukaa ni akpaaa amɛ gbɛ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ tsɔne ko ni baabɔ wɔ kɔkɔ ewo wɔ teemɔŋ woji akalamɔ nitsumɔ he lɛ ekome mli, ni bɔtun ko yɛ shikpɔŋ, ni mɔ ni hereɔ mɛi agbɔ lɛ nine baanyɛ ashɛ nɔ oya. Be fɛɛ be ni mɔ ko ni eleee lɛ, aloo eeeyoo lɛ akɛ eji mɛi ni yakwɛɔ nitsumɔ hei lɛ ateŋ mɔ ko aaakwɔ atrakwei lɛ, kɛkɛ lɛ enyɛ bɔtun lɛ nɔ oya nɔŋŋ.

Kɛ anyɛ bɔtun lɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, esa akɛ bo diɛŋtsɛ ona bɔ ni gbɔmɛi tumɔɔ kɛtsɔmɔɔ samfɛji amli kɛyaa he fɛɛ he lɛ kɛ ohiŋmɛi! Nitsulɔi ni gbɛi yɔɔ woji amli akɛ mɛi ni tsuɔ nii yɛ jɛmɛ lɛ hiɔ shi ni amɛtsimɔɔ Buu-Mɔɔ woji tɛtrɛbii aloo Biblia kasemɔ he woji krokomɛi ni wɔkala ni wɔtsuɔ he nii lɛ fɛɛ nɔ pɛpɛɛpɛ. Kɛ amɛbaafee enɛ lɛ, amɛkɛ woji ni akala nii yɛ nɔ, ni ekɛ wɔwoji ni wɔkalaa lɛ lɛɛmɔ pɛpɛɛpɛ, ni aatsu he nii aha mɛi ni ebaha amɛ woji ni amɛkala amɛha amɛ lɛ shwieɔ nɔ.

Yɛ nɛkɛ saramɔi nɛɛ ekome mli lɛ, hii ni bakwɛɔ nitsumɔ he lɛ ateŋ mɛi enyɔ ho amɛtara naaŋmɔlɔwoo adesai awolo, ni wɔkala yɛ woji ni lɛɛ waa hiɛ lɛ anɔ, shi wɔkɛ Buu-Mɔɔ woji tɛtrɛbii ni wɔkala gbɛkɛ dani je tsɛre lɛ ewo woji nɛɛ ashishi fɛɛ. Yɛ woji akalamɔ he ko ni yɔɔ maŋ lɛ he kroko lɛ hu mli lɛ, wɔkalaa mɛi ni bahaa wɔ nitsumɔ lɛ awoji lɛ yɛ jetsɛremɔ beaŋ, kɛkɛ lɛ wɔkala Buu-Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ gbɛkɛ kɛ otsii lɛ anaagbee.

Wɔhiamɔ Nii yɛ Wolo Gbɛfaŋ lɛ he Nitsumɔ

Wolo namɔ kɛha nikalamɔ bafee naagba wulu agbo. Shi, woji akalamɔ nitsumɔ hei wuji ni wolo falɛ ni amɛnaa lɛ fɛɛ he ehiaaa amɛ, yɛ nitsumɔ ni nɔ egbɔ yɛ ta lɛ hewɔ lɛ miisumɔ ni amɛhɔɔ nɔ ni shwɛɔ lɛ​—shi kɛlɛ, kɛ jara ni wa be fɛɛ be. Shi, gbiko lɛ wɔna wolo kɛjɛ he kroko kwraa.

Lɛlɛ ko ni woɔ jatsu, ni miiba Australia lɛ ewo wolo ni hiɛ tsuɔ fioo pii diɛŋtsɛ, shi lɛlɛ lɛ fite yɛ ŋshɔŋ ni nu sa wolo lɛ mli babaoo he. Kɛkɛ ni akɛ wolo falɛ nɛɛ fɛɛ ba akɛ abaatswa lɛ ahunyaade, ni nɔ ni fee wɔ naakpɛɛ ji akɛ wɔ pɛ ji mɛi ni tee ni wɔyaahe. Enɛ ha wɔkɛ jara ni waaa fe fɛɛ ni wɔɔnyɛ wɔha lɛ he. Wɔkɛ wolo lɛ shwie hulu nɔ ni egbi, ni wɔkɛbaa saŋŋ yi, kɛkɛ ni wɔfolɔ mli bibii bɔ ni baasa kɛha tsɔne ni wɔkɛkalaa wolo lɛ.

Te wɔkɛ wolo ni hiɛ tsuɔ nɛɛ baatsu nii wɔha tɛŋŋ? Wɔna, ni eja nakai hu, akɛ mɛi ni kaneɔ naaŋmɔlɔwoo adesai awoji lɛ baana amɛ adesai lɛ ahe miishɛɛ lolo kɛ eyɛ wolo ni hiɛ tsuɔ fioo po nɔ. No hewɔ lɛ, wɔkɛ wolo yɛŋ ni akɛha wɔ ni wɔkɛkala naaŋmɔlɔwoo adesai awoji lɛ kala Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Asafo lɛ woji krokomɛi lɛ fɛɛ.

Yei Agbɛhe ni He Hiaa Lɛ

Yɛ tawuu afii lɛ amli lɛ, Kristofoi yei ni yɔɔ Australia lɛ ateŋ mɛi pii kase wolo-feemɔ nitsumɔ lɛ. Latsaa be lɛ mli shwane ko ni jeŋ dɔ waa lɛ, no mli lɛ amɛteŋ mɛi komɛi miitsu nii amɛ diɛŋtsɛ, yɛ tsu bibioo ko ni wɔhai yɛ Sydney maŋ lɛ fa ko lɛ mli, yɛ gbɛjegbɛ ko sɛɛ. Yɛ shweshweeshwe-feemɔ hewɔ lɛ, amɛŋamɔ samfɛji kɛ shinaai lɛ fɛɛ. Amã ni amɛkɛtsaa woji lɛ mli edɔ, ni eeje fu waa hu, ni tsu lɛ mli dɔlɛ lɛ naa wa fe nine. No hewɔ lɛ amɛjie amɛtadei ni eshwɛ amɛshishi nɔ pɛ.

Trukaa nɔŋŋ kɛkɛ ni mɔ ko tswa shinaa lɛ. Kristofoi nyɛmimɛi yei lɛ bo ni amɛbi mɔ ni ji, ni amralofoi anitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ ha hetoo. Ejɛ nitsumɔ he ni aha amɛ hewalɛ yɛ tawuu be lɛ mli ni amɛkɛ mɛi aya hei krokomɛi ni nitsulɔi ahe hiaa yɛ lɛ. Nyɛmimɛi yei lɛ here nɔ waa akɛ amɛnyɛŋ amɛgbele lɛ amrɔ nɛɛ ni amɛtsuɔ nii lɛ ejaakɛ latsaa lɛ hewɔ lɛ, amɛshishi atadei pɛ amɛwo ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ.

Maŋ onukpa nɛɛ fee dioo be fioo ko; kɛkɛ ni ebo ekɛɛ amɛ akɛ eyɛ nitsumɔ yɛ he kroko yɛ jɛmɛ niiaŋ nɔŋŋ. Ekɛɛ amɛ akɛ ebaaku esɛɛ eba ekoŋŋ enɔ jetsɛremɔ koni ebakwɛ jɛmɛ. Amrɔ nɔŋŋ kɛkɛ ni Kristofoi yei nɛɛ tswa wɔ tɛlifon, ni wɔkɛ tsɔne tee jɛmɛ nakai gbɛkɛ lɛ ni wɔyaloo woji fɛɛ ni ahaa sɛɛ lɛ, ni wɔjie kɛtee he kroko kwraa.

Mɛi ni wɔkɛtsuɔ nii yɛ wɔteemɔŋ woji akalamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii leee woji akalamɔ nitsumɔ lɛ momo amɛto, no hewɔ lɛ nɔ ni wɔnyɛ wɔtsu lɛ ha mina nɔmimaa ni mli wa akɛ Yehowa mumɔ lɛ kɛ yelikɛbuamɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni he hiaa wɔ lɛ ha wɔ. Eji hegbɛ kpele kɛha mi kɛ miŋa, Lucy, ni tsu nii yɛ he ni ahaa woji lɛ asɛɛ yɛ lɛ, akɛ wɔfata nitsumɔ nɛɛ he.

Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ akwɛ wɔnitsumɔ lɛ nɔ yɛ nakai jaramɔ bei lɛ amli? Mɔ ni sɔmɔɔ yɛ nakai beaŋ akɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔ he nine nɔkwɛlɔ lɛ nine shɛ naatsii famɔ ko nɔ kɛjɛ nɔyeli lɛ dɛŋ, ni miibi ni eyahi maŋ ko ni kɛ Sydney jɛkɛmɔ aaafee shitoi 60 lɛ mli. Famɔ ni akɛha lɛ nɛɛ eŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni efa gbɛ fe shitoi enumɔ kɛjɛ nakai maŋ lɛ mli kɛya he ko kwraa. No mli lɛ ahaa pɛtrol ni falɛ shɛɔ galɔŋ kome kɛha kar kome, yɛ nyɔŋ muu fɛɛ mli. Shi nyɛmimɛi lɛ kɛ ŋaalee fee tsɔne ko ni atsɛɔ lɛ gas feelɔ lɛ eko​—ni eji dade tsɛŋsi kokloo ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ fã, ni akɛmaa kar lɛ sɛɛ. Ashɛreɔ ŋai la yɛ tsɛŋsi lɛ mli, ni efeɔ kɔɔyɔ ni atsɛɔ lɛ carbon monoxide lɛ ni tsɔne lɛ kɛtsuɔ nii. Otsi fɛɛ otsi mli gbii saŋŋ mli lɛ, mikɛ nyɛmimɛi hii krokomɛi ni akɛ nitsumɔi ewo amɛdɛŋ lɛ faa gbɛ gbɛkɛnaashi kɛ tsɔne nɛɛ ni wɔkɛ nɔkwɛlɔ lɛ yakpeɔ yɛ faa ko nujɔɔ ni egbĩ mli, yɛ maŋ ni atswa enaneshi tu kɛtee mli lɛ masɛi. No hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔsusuɔ saji pii ahe dani wɔsaa wɔshɛrɛɔ gas feemɔ tsɔne lɛ ekoŋŋ ni wɔkɛ kar lɛ kuɔ wɔsɛɛ kɛbaa Sydney leebi maaŋkpa mli.

Yɛ naagbee lɛ, akɛ Yehowa Odasefoi anitsumɔ ni agu nɛɛ tee Australia Kojomɔ He Wulu lɛ. Kojolɔ lɛ tsɛ gu ni agu nitsumɔ lɛ akɛ “nɔ ni mla fiii sɛɛ, nii ni afee kɛkɛ, kɛ nɔnyɛɛ,” ni ebu Yehowa Odasefoi lɛ bem kwraa kɛmɔ shi akɛ amɛkɛ amɛhe wooo maŋjwaa nifeemɔi amli. Kojomɔ He Wulu lɛ fɛɛ kpɛlɛ nɛkɛ yiŋkpɛɛ nɛɛ nɔ, no hewɔ lɛ wɔnyɛ wɔbɔi nitsumɔ yɛ faŋŋ mli ekoŋŋ ni wɔkɛtsa wɔ Maŋtsɛyeli nitsumɔi ni mla ŋmɛɔ gbɛ lɛ nɔ.

Nitsumɔ Krokomɛi ni Aha Mi kɛ Jɔɔmɔi ni Mina

Yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni kɛ wɔ tsu nii yɛ wɔteemɔŋ woji akalamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii kɛ amɛhe wo gbɛgbamɔ sɔɔmɔ lɛ mli. Sɛɛ mli lɛ amɛteŋ mɛi komɛi tee Watchtower Bible School of Gilead lɛ yɛ New York. Kulɛ mikɛ Lucy hu yɛ nakai oti lɛ yɛ wɔjwɛŋmɔ mli, shi nɔŋŋ kɛkɛ ni wɔbafɔ biyoo, ni mikpɛ miyiŋ akɛ maku misɛɛ kɛya Woji akalamɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ. Wɔsɔle ní Yehowa aye abua wɔ ni wɔkɛ Maŋtsɛyeli lɛ nibii aye klɛŋklɛŋ gbɛhe be fɛɛ be, ni eye ebua wɔ hu. Mikɛ mihe bawo sɔɔmɔ nitsumɔ kroko mli ekoŋŋ yɛ gbɛ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ nɔ.

Lloyd Barry, ni amrɔ nɛɛ esɔmɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ ateŋ mɔ kome yɛ Brooklyn, yɛ New York lɛ tswa mi tɛlifon. No mli lɛ, eji nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ yɛ Sydney. Ebi mi akɛ ani mile be ni wɔkɛbaafee wɔkpee ni baanyiɛ sɛɛ lɛ lo. Beni miha lɛ hetoo akɛ hɛɛ, mile lɛ, ni ekɛɛ: “Wɔmiitao ni okwɛ niyenii he gbɛjianɔtoo lɛ nɔ.”

Enɛ ha mihiɛ fee mi yaa fioo, ni mikɛ gbee ni waaa kwraa to he akɛ: “Shi mitsuko nɔ ko tamɔ nakai dã yɛ mishihilɛ mli.”

Kɛkɛ ni efee tamɔ nɔ ni ekɛmiishwɛ, ni ekɛɛ mi akɛ: “Ojogbaŋŋ, Nyɛminuu, be eshɛ ni sa akɛ okase agbɛnɛ!” Ni mikase hu, ni mitee nɔ mina hegbɛ akɛ makwɛ niyenii ahe gbɛjianɔtoo nɔ, yɛ kpeei wuji po ashishi, kɛ nɔ ni fe afii 40 sɔŋŋ.

Wɔ woji akalamɔ nitsumɔ ni wɔtsuɔ lɛ tee nɔ yɛ afii lɛ amli, ni enɛ ha ehe bahia ni mafa gbɛ shii abɔ kɛya maji asɛɛ yɛ nitsumɔ lɛ hewɔ. Mitoɔ gbɛjianɔ be fɛɛ be koni ekɛ majimaji ateŋ kpeei wuji ni afeɔ yɛ New York City kɛ United States hei krokomɛi lɛ akpe. Enɛ ha mina hegbɛ ni mikɛ mɛi ni kwɛɔ nitsumɔi sɔrɔtoi anɔ, titri lɛ mɛi ni kwɛɔ niyenii he gbɛjianɔtoo nɔ lɛ kpe. No hewɔ lɛ, kɛ miku misɛɛ mitee Australia lɛ, minyɛɔ mitsuɔ wɔkpee he hiamɔ nii ahe nii jogbaŋŋ.

Akɛni wɔ afii miiya hiɛ hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ mikɛ Lucy fɛɛ susuɔ he akɛ eji afɔ wɔ yɛ sɛɛ mli fioo fe be mli ni akɛfɔ wɔ lɛ kulɛ, ekolɛ wɔɔnyɛ wɔfee babaoo. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, akɛni afɔ lɛ yɛ 1916 mli ni afɔ mi yɛ 1914 mli hewɔ lɛ, wɔbuɔ hegbɛ ni wɔna akɛ wɔɔna Biblia mli gbalɛi amlibaa yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhiŋmɛiiaŋ lɛ akɛ hegbɛ wulu diɛŋtsɛ. Ni wɔdaa Yehowa shi yɛ jɔɔmɔi ni wɔna, yɛ mɛi babaoo ni wɔkɛ amɛ kase nii ni wɔye wɔbua amɛ ni amɛbale anɔkwale lɛ, ni amrɔ nɛɛ wɔmiina amɛ ni amɛmiisɔmɔ lɛ akɛ sɔɔlɔi ní abaptisi amɛ lɛ he. Wɔsɔlemɔ ji akɛ wɔnyɛ wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ aahu kɛya naanɔ tɔ̃ɔ, ni wɔkpɛlɛ enɔ hu kɛya naanɔ akɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ Nɔyelɔ kpeteŋkpele lɛ.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 14 Kwɛmɔ The Watchtower, September 15, 1978, baafai 24-7.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 29]

Woji akalamɔ nitsumɔ he yɛ Strathfield Betel, yɛ 1929-73

George Gibb ni edamɔ woji akalamɔ tsɔnei ni ajie kɛjɛ woji akalamɔ nitsumɔ he lɛ kɛtsɔ esɛɛ gbogbo lɛ mli lɛ ekome he