Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa—Mmɔ ni Yɔɔ Hewalɛ kɛ Nyɛmɔ

Yehowa—Mmɔ ni Yɔɔ Hewalɛ kɛ Nyɛmɔ

Yehowa—Mmɔ ni Yɔɔ Hewalɛ kɛ Nyɛmɔ

“Enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ.”—YESAIA 40:26.

1, 2. (a) Mɛɛ adebɔɔ mli hewalɛ jɛɛhe ko wɔshihilɛ damɔ nɔ? (b) Tsɔɔmɔ nɔ hewɔ ni Yehowa ji hewalɛ fɛɛ Jɛɛhe lɛ mli.

HEWALƐ ji nɔ ko ni wɔteŋ mɛi babaoo kuɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ nɔ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔsusuuu srawa hewalɛ ni haa wɔ kane kɛ dɔlɛ, loo wɔkɛwoɔ srawa tsɔne fɛɛ tsɔne ni ekolɛ wɔyɔɔ lɛ mli ni etɔɔɔ wɔ lɛ he. Kɛ́ agbe kane trukaa pɛ dani wɔkaiɔ akɛ, eji srawa hewalɛ bɛ kulɛ, adesai nyɛŋ afee nɔ ko yɛ maŋtiasei amli. Wɔ nine shɛɔ srawa hewalɛ ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ mli babaoo nɔ kɛjɛɔ hewalɛ jɛɛhe fe fɛɛ ni shikpɔŋ lɛ náa ehewalɛ kɛjɛɔ mli—ni ji hulu lɛ mli. * Hulu nɛɛ kɛ nuklea hewalɛ ní shɛɔ tɔn akpekpei enumɔ tsuɔ nii yɛ hiŋmɛitswaa kome mli, ni ekɛ hewalɛ ni haa wala nyɛɔ ehiɔ shi lɛ shwieɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.

2 Nɛgbɛ hulu hewalɛ nɛɛ fɛɛ jɛ? Namɔ to ŋwɛiniiaŋ hewalɛ jɛɛhe nɛɛ he gbɛjianɔ? Yehowa Nyɔŋmɔ fee. Beni ewieɔ ehe lɛ, Lala 74:16 lɛ kɛɛ akɛ: “Bo nɔŋŋ osaa ŋulami kɛ hulu oto.” Hɛɛ, Yehowa ji hewalɛ fɛɛ Jɛɛhe, taakɛ bɔ ni eji wala fɛɛ Jɛɛhe lɛ. (Lala 36:9) Esaaa akɛ wɔkuɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ ehewalɛ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Yehowa tsɔ gbalɔ Yesaia nɔ ekai wɔ akɛ, wɔkwɛ ŋwɛi bɔɔ nii tamɔ hulu lɛ kɛ ŋulamii lɛ, ní wɔsusu bɔ ni fee ni amɛba shihilɛ mli lɛ he. “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛii; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ.”—Yesaia 40:26; Yeremia 32:17.

3. Wɔnáa Yehowa hewalɛ kpojiemɔ lɛ he sɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

3 Akɛni Yehowa yɔɔ hewalɛ kɛ nyɛmɔ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ hulu lɛ baaya nɔ aha wɔ la kɛ dɔlɛ ni wɔwala damɔ nɔ lɛ. Shi kɛlɛ, wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ nɔ kɛha nibii babaoo fe wɔ helooŋ hiamɔ nii titrii. Kpɔ̃mɔ ni wɔnaa kɛjɛɔ esha kɛ gbele mli, wɔ wɔsɛɛ he hiɛnɔkamɔ, kɛ wɔhe ni wɔkɛfɔ̃ɔ Yehowa nɔ lɛ fɛɛ damɔ ehewalɛ ni ekɛtsuɔ nii lɛ nɔ. (Lala 28:6-9; Yesaia 50:2) Biblia lɛ eyi obɔ kɛ nɔkwɛmɔnii ni tsɔɔ akɛ Yehowa yɛ hewalɛ ni ekɛbɔɔ nii, ni ekɛkpɔ̃ɔ mɔ, ni ekɛhereɔ ewebii ayiwala, ni ekɛkpataa ehenyɛlɔi ahiɛ lɛ.

Nyɔŋmɔ Hewalɛ lɛ Jeɔ Kpo yɛ Adebɔɔ Mli

4. (a) Nibii ni David na yɛ ŋwɛi gbɛkɛ ko lɛ ná enɔ hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛni ŋwɛi bɔɔ nii lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ he?

4 Bɔfo Paulo tsɔɔ mli akɛ ‘anyɛɔ anaa’ wɔ-Bɔlɔ lɛ ‘naanɔ hewalɛ lɛ faŋŋ yɛ nibii ni efee lɛ amli.’ (Romabii 1:20) Afii ohai abɔ ni eho nɛ lɛ, ekolɛ lalatsɛ David, ni ji tookwɛlɔ lɛ, kwɛ gbɛkɛ ŋwɛi shii abɔ, ni ena jeŋ muu fɛɛ nyam kɛ agbojee lɛ kɛ e-Feelɔ lɛ hewalɛ lɛ. Eŋma akɛ: “Kɛ́ mikwɛ oŋwɛi lɛ ni ji owaabii anaa nitsumɔi lɛ, nyɔɔŋtsere kɛ ŋulamii ní osaa oto lɛ: Mɛni ji adesa, ní ojwɛŋɔ enɔ? aloo gbɔmɔ bi hu, ni osaraa lɛ po?” (Lala 8:4, 5) Yɛ nilee fioo pɛ ni David yɔɔ yɛ ŋwɛi bɔɔ nii ahe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, enu shishi akɛ kɛ́ ekɛ ehe to wɔjeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ he lɛ, ejeee nɔ ko kwraa. Ŋmɛnɛ, ŋulamii ahe nikaselɔi le nibii babaoo yɛ bɔ ni jeŋ muu fɛɛ mli lɛɛ ha, kɛ hewalɛ ni hiɛ mli lɛ he. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛkɛɔ wɔ akɛ hiŋmɛitswaa fɛɛ hiŋmɛitswaa mli lɛ, wɔ hulu lɛ jieɔ hewalɛ ni kɛ TNT okplɛm lɛ mɛgatɔn akpekpei 100,000 yeɔ egbɔ lɛ kpo. * Nakai hewalɛ lɛ mli fioo ko pɛ shɛɔ shikpɔŋ lɛ nɔ; ni kɛlɛ, efa bɔ ni baanyɛ abaa wala yi yɛ wɔ shibɔlemɔ ŋulami lɛ nɔ. Shi, jeee wɔ hulu lɛ ji ŋulami ni yɔɔ ŋwɛi ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ. Ŋulamii komɛi jieɔ hewalɛ ni hulu lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ gbi muu fɛɛ lɛ mli lɛ kpo yɛ hiŋmɛitswaa kome pɛ mli. Belɛ, susumɔ hewalɛ ni Mɔ ni bɔ nakai ŋwɛi bɔɔ nii lɛ yɔɔ lɛ he okwɛ! Elihu jaje yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Ofe lɛ, wɔninaaa lɛ, ehewalɛ teke nɔ.”—Hiob 37:23.

5. Mɛɛ Yehowa hewalɛ he odaseyeli ji nɔ ni wɔnaa yɛ enitsumɔi lɛ amli?

5 Kɛ ‘wɔtaoɔ Nyɔŋmɔ nitsumɔ lɛ,’ taakɛ David fee lɛ, wɔbaana ehewalɛ kpele lɛ he odaseyeli yɛ he fɛɛ he—yɛ kɔɔyɔɔ kɛ ŋshɔkei amli, yɛ nugbɔshiimɔi kɛ srawa gbamɔi amli, yɛ fai wuji kɛ gɔji wuji amli. (Lala 111:2; Hiob 26:12-14) Kɛfata he lɛ, taakɛ Yehowa kai Hiob lɛ, kooloi yeɔ E-nyɛmɔ lɛ he odase. Enɛɛmɛi ateŋ eko ji Behemoth, loo nu mli shwuɔ. Yehowa kɛɛ Hiob akɛ: ‘Enyɛmɔ lɛ yɛ ehɛ mli. Ewui tamɔ akɔɔble ododobeŋi.’ (Hiob 40:15-18) Ale wuo hewalɛ ni yɔɔ gbeyei lɛ hu jogbaŋŋ yɛ Biblia bei amli, ni David sɔle akɛ ahere eyiwala kɛjɛ “jata daŋ; wuoi akoji ateŋ.”—Lala 22:22; Hiob 39:9-11.

6. Mɛni he mfoniri akɛ tsina feɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli, ni mɛni hewɔ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

6 Akɛni tsina yɛ hewalɛ hewɔ lɛ, akɛ lɛ tsu nii yɛ Biblia lɛ mli ni akɛfee Yehowa hewalɛ lɛ he mfoniri. * Bɔfo Yohane ninaa ni kɔɔ Yehowa maŋtsɛsɛi lɛ he lɛ feɔ bɔɔ nii hiɛkalɔi ejwɛ ahe mfoniri, ni amɛteŋ ekome hiɛ tamɔ tsina. (Kpojiemɔ 4:6, 7) Eka shi faŋŋ akɛ, Yehowa sui titrii ejwɛ ni nɛkɛ Kerubim nɛɛ fee he mfoniri lɛ ateŋ ekome ji hewalɛ. Ekrokomɛi ni eshwɛ lɛ ji suɔmɔ, nilee, kɛ jalɛsaneyeli. Akɛni hewalɛ ji Nyɔŋmɔ su lɛ fã ko ni he hiaa hewɔ lɛ, ehewalɛ kɛ bɔ ni ekɛtsuɔ nii ehaa ní wɔɔnu shishi jogbaŋŋ lɛ baaha wɔbɛŋkɛ lɛ ni ebaaye ebua wɔ koni wɔkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛtsɔ hewalɛ ni aaabaje wɔdɛŋ ni wɔkɛaatsu nii jogbaŋŋ lɛ nɔ.—Efesobii 5:1.

‘Yehowa Zebaot, Hewalɔ Lɛ’

7. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná nɔmimaa akɛ ekpakpa baaye efɔŋ nɔ kunim?

7 Atsɛɔ Yehowa yɛ Ŋmalɛi lɛ amli akɛ “Nyɔŋmɔ Ofe,” sabala ni kaiɔ wɔ akɛ esaaa akɛ wɔbaa ehewalɛ shi loo wɔjeɔ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛaakpata ehenyɛlɔi ahiɛ lɛ he ŋwane kɔkɔɔkɔ. (1 Mose 17:1; 2 Mose 6:3) Ekolɛ, etamɔ nɔ ni Satan nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ lɛ ehe shi jogbaŋŋ, shi yɛ Yehowa hiɛ lɛ, “jeŋmaji lɛ tamɔ nu kuli yɛ blage he, ni abuɔ amɛ tamɔ mulu kuli ní kpɛtɛ ŋsɛni he.” (Yesaia 40:15) Yɛ nakai hewalɛ ni jɛ ŋwɛi lɛ hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ekpakpa baaye efɔŋ nɔ kunim. Yɛ be mli ni efɔŋfeemɔ efa babaoo nɛɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔná miishɛjemɔ kɛjɛ le ni wɔɔle akɛ “Yehowa Zebaot, Israel hewalɔ lɛ” baajie efɔŋfeemɔ kɛya naanɔ lɛ mli.—Yesaia 1:24; Lala 37:9, 10.

8. Mɛɛ ŋwɛi asraafoi yɔɔ Yehowa famɔ shishi, ni mɛni wɔle yɛ hewalɛ ni amɛyɔɔ lɛ he?

8 Wiemɔ ni ji “Yehowa Zebaot” loo “tai a-Yehowa” ni jeɔ kpo shii 285 yɛ Biblia lɛ mli lɛ, hu ji Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ kaimɔ nɔ kroko. “Tai” ni awieɔ he yɛ biɛ lɛ ji mumɔŋ bɔɔ nii asafo ni yɔɔ Yehowa famɔ shishi lɛ. (Lala 103:20, 21; 148:2) Yɛ gbɛkɛ kome pɛ mli lɛ, nɛkɛ bɔfoi nɛɛ ateŋ mɔ kome kpata Ashur asraafoi 185,000 ni woɔ Yerusalem he gbeyei lɛ hiɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 19:35) Kɛ wɔyɔse hewalɛ ni Yehowa ŋwɛi ta lɛ yɔɔ lɛ, wɔhaŋ shitee-kɛ-wolɔi awo wɔhe gbeyei. Gbalɔ Elisha yeee etsui tamɔ etsulɔ lɛ beni asraafoi akuu ko bɔ nsra amɛwo ehe ni amɛtaoɔ lɛ lɛ, ejaakɛ enyɛ ekɛ hemɔkɛyeli hiŋmɛi na ŋwɛi asraafoi asafo ni miibu ehe.—2 Maŋtsɛmɛi 6:15-17.

9. Taakɛ Yesu ji lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ hebuu ni jɛ ŋwɛi lɛ mli lɛ?

9 Yesu hu le akɛ eyɛ ŋwɛibɔfoi asɛɛfimɔ beni ekɛ basabasafeelɔi akuu ni hiɛ klantei kɛ tsei kpe yɛ Getsemane abɔɔ lɛ mli lɛ. Beni Yesu kɛɛ Petro akɛ ekɛ eklante lɛ aku sɛɛ awo egbɛhe lɛ sɛɛ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ, kɛ́ ehe miihia lɛ, E-baanyɛ ekpa e-Tsɛ fai koni eha lɛ “ŋwɛibɔfoi fe asafoi nyɔŋma kɛ enyɔ.” (Mateo 26:47, 52, 53) Kɛ́ wɔná hiɛsɔɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ wɔha ŋwɛi tai ni Nyɔŋmɔ kɛtsuɔ nii lɛ, no lɛ, wɔ hu wɔbaaná hekɛnɔfɔɔ kwraa akɛ wɔyɛ ŋwɛi sɛɛfimɔ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Belɛ te wɔɔkɛɛ tɛŋŋ yɛ nii nɛɛ ahewɔŋ? Kɛ́ Nyɔŋmɔ yɛ wɔsɛɛ lɛ, namɔ aaate shi awo wɔ?”—Romabii 8:31.

10. Namɛi agbɛfaŋ Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii yɛ?

10 Belɛ, wɔyɛ yiŋtoo ni wɔɔdamɔ nɔ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa hebuu nɔ. Ekɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nɔ kpakpa be fɛɛ be, ni ekɛ esui krokomɛi—jalɛsaneyeli, nilee, kɛ suɔmɔ kpãa gbee. (Hiob 37:23; Yeremia 10:12) Yɛ be mli ni mɛi ni yɔɔ hewalɛ lɛ naanaa ohiafoi kɛ mɛi ni he jɔ lɛ anɔ kɛha amɛ pɛsɛmkunya sɛɛnamɔ lɛ, Yehowa ‘teeɔ humi shi kɛjɛɔ su mli’ ni ‘eyɛ hewalɛ ní ekɛhereɔ yiwala.’ (Lala 113:5-7; Yesaia 63:1) Taakɛ Maria, ni ji Yesu nyɛ ni baa ehe shi ni wooo ehe nɔ lɛ nu shishi lɛ, “Ofe lɛ” jɛɔ mlihilɛ mli ekɛ ehewalɛ lɛ tsuɔ nii ni ekɛyeɔ ebuaa mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ, ni ebaa hewolɔi lɛ ashi ni ewoɔ heshibalɔi lɛ anɔ.—Luka 1:46-53.

Yehowa Jieɔ Ehewalɛ Kpo Etsɔɔ Etsuji

11. Mɛɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ he odaseyeli Israelbii lɛ na yɛ afi 1513 D.Ŋ.B.?

11 Yehowa ejie ehewalɛ kpo etsɔɔ etsuji yɛ bei babaoo mli. Nɛkɛ bei nɛɛ ekome ba yɛ Sinai Gɔŋ lɛ he yɛ afi 1513 D.Ŋ.B. Yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, no mli lɛ, Israelbii lɛ ena Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ he odaseyeli ni mli wa waa momo. Haomɔi nyɔŋma ni yɔɔ gbeyei lɛ ejie Yehowa nineshi ni wa kɛ hewalɛ ni Mizraim nyɔŋmɔi lɛ bɛ lɛ kpo. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, Ŋshɔ Tsuru lɛ ni amɛfo yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ, kɛ Farao asraafoi ni akpata amɛhiɛ lɛ ha amɛna hewalɛ ni jɛ ŋwɛi lɛ he odaseyeli kroko. Nyɔji etɛ sɛɛ, yɛ Sinai Gɔŋ lɛ shishi lɛ, Yehowa fɔ̃ Israelbii lɛ anine koni amɛbatsɔmɔ ‘lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃ yɛ maji fɛɛ ateŋ.’ Yɛ amɛ gbɛfaŋ lɛ, amɛwo shi akɛ: “Nibii fɛɛ ni Yehowa ewie lɛ wɔɔfee.” (2 Mose 19:5, 8) Kɛkɛ ni Yehowa jie ehewalɛ diɛŋtsɛ lɛ kpo etsɔɔ faŋŋ. Sinai Gɔŋ lɛ je lasu ni ehoso, yɛ srawa gbalamɔi kɛ nugbɔshiimɔi kɛ tɛtɛrɛmantɛrɛ gbee ní naa wa mli. Gbɔmɛi lɛ ni damɔ sɛɛ shɔŋŋ lɛ she gbeyei. Shi, Mose kɛɛ amɛ akɛ esa akɛ nɔ ni amɛna nɛɛ atsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ, gbeyeishemɔ ni baatsirɛ amɛ koni amɛbo Yehowa, amɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ koome, ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ lɛ toi.—2 Mose 19:16-19; 20:18-20.

12, 13. Mɛɛ shihilɛi ha Elia shi nitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ, shi mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa waje lɛ yɛ?

12 Afii ohai abɔ sɛɛ, yɛ Elia gbii lɛ amli lɛ, ajie ŋwɛi hewalɛ kroko kpo yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ. Gbalɔ lɛ ena Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ ni miitsu nii momo. Aaafee afii etɛ kɛ fã ho ni Nyɔŋmɔ “ŋa ŋwɛi naa” yɛ Israel maŋ lɛ hemɔkɛyeli kwamɔ lɛ hewɔ. (2 Kronika 7:13) Yɛ nu hɔmɔ ní ba lɛ mli lɛ, kwaakwaalabitei lɛ̀ Elia yɛ Kerit faa lɛ naa, ni sɛɛ mli lɛ, okulafo ko mamu fioo kɛ mu fioo ni etãaa yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ ha ená niyenii eye. Yehowa ha Elia hewalɛ po ni etée okulafo nɛɛ bi nuu shi. Naagbee lɛ, yɛ Nyɔŋmɔyeli he kaa ko ni tee nɔ yɛ Karmel Gɔŋ lɛ he lɛ mli lɛ, la jɛ ŋwɛi bashã Elia afɔle lɛ. (1 Maŋtsɛmɛi 17:4-24; 18:36-40) Shi kɛlɛ, no sɛɛ be fioo mli, beni Yezebel wo Elia he gbeyei akɛ ebaagbe lɛ lɛ, etsui fã ni enijiaŋ je wui. (1 Maŋtsɛmɛi 19:1-4) Ejo foi kɛshi maŋ lɛ mli, ni esusu akɛ enitsumɔ akɛ gbalɔ lɛ eba naagbee. Bɔni afee ni ená nɔmimaa kɛ hewalɛwoo lɛ, Yehowa jɛ mlihilɛ mli ejie hewalɛ ni jɛ ŋwɛi lɛ kpo etsɔɔ lɛ.

13 Beni Elia yatee ehe yɛ tɛkplo ko mli lɛ, ena hewalɛi etɛ ni Yehowa kudɔɔ lɛ kpojiemɔ ni yɔɔ gbeyei: ahum kpeteŋkpele, shikpɔŋhosomɔ, kɛ naagbee lɛ la. Shi kɛlɛ, beni Yehowa kɛ Elia wieɔ lɛ, efee enɛ yɛ “kɔɔyɔɔ ni tswaa nyarakee gbɛɛmɔ” mli. Eha lɛ nitsumɔi babaoo ni etsu, ni eha ele akɛ Yehowa jalɔi anɔkwafoi 7,000 yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lolo. (1 Maŋtsɛmɛi 19:9-18) Taakɛ Elia ji lɛ, kɛ́ wɔnu nijiaŋwujee he yɛ hiɛyaa ni baaa yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpa Yehowa fai ni eha wɔ “hewalɛ ni fa kɛteke nɔ”—hewalɛ ni baanyɛ akanya wɔ koni wɔya nɔ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ ni wɔkafɔ̃ɔ.—2 Korintobii 4:7.

Yehowa Hewalɛ lɛ Haa Wɔnáa Nɔmimaa Akɛ Eshiwoi lɛ Baaba Mli

14. Mɛni Yehowa gbɛi diɛŋtsɛ lɛ jieɔ lɛ kpo, ni ehewalɛ lɛ kɛ egbɛi lɛ yɛ tsakpaa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Yehowa hewalɛ lɛ kɛ egbɛi lɛ kɛ esuɔmɔnaa nii ahe nitsumɔ hu yɛ tsakpaa gbagbalii. Gbɛi ni esoro lɛ kwraa ni ji Yehowa, ni eshishi ji “Ehaa Ebaa Mli” lɛ, jieɔ lɛ kpo akɛ ehaa ebatsɔɔ Mɔ ni Haa eshiwoi Baa mli. Nɔ ko nɔ ko, loo mɔ ko mɔ ko nyɛŋ atsĩ Nyɔŋmɔ naa ni eyiŋtoi akaba mli, ní bɔ ni ŋwanejelɔi baasusu akɛ enɛ nyɛŋ afee anɔkwale lɛ kɔɔɔ he eko. Taakɛ Yesu kɛɛ ebɔfoi lɛ be ko lɛ, akɛ, “Nyɔŋmɔ gbɛfaŋ lɛ aaanyɛ nii fɛɛ afee.”—Mateo 19:26.

15. Akai Abraham kɛ Sara akɛ nɔ ko nɔ ko bɛ ni Yehowa nyɛŋ afee yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yehowa wo Abraham kɛ Sara shi be ko akɛ ebaaha amɛseshibii afee maŋ kpeteŋkpele. Shi kɛlɛ, amɛhi shi afii babaoo ni amɛbɛ bi. Beni Yehowa kɛɛ amɛ akɛ nakai shiwoo lɛ baaná emlibaa lɛ, no mli lɛ, amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛgbɔlɔ, ni Sara ŋmɔ. Beni bɔfo lɛ haa hetoo lɛ, ekɛɛ akɛ: “Ani sane ko wa ha Yehowa?” (1 Mose 12:1-3; 17:4-8; 18:10-14) Afii ohai ejwɛ sɛɛ, beni Mose bua Abraham seshibii—ni no mli lɛ, amɛtsɔ maŋ kpeteŋkpele—lɛ naa yɛ Moab Ŋa lɛ nɔ lɛ, ekai amɛ akɛ Nyɔŋmɔ eha eshiwoo lɛ eba mli. Mose kɛɛ akɛ: “[Ejaakɛ Yehowa] sumɔ otsɛmɛi lɛ hewɔ lɛ, ehala amɛseshibii ni baa yɛ amɛsɛɛ lɛ, ni lɛ diɛŋtsɛ ekɛ ehewalɛ kpeteŋkpele lɛ jieo kɛjɛ Mizraim, koni eshwie jeŋmaji wuji ni he wa feo lɛ kɛjɛ ohiɛ, ni ekɛo aba jɛi, ni eŋɔ amɛshikpɔŋ lɛ ehao akɛ onɔ, taakɛ bɔ ni eba mli ŋmɛnɛ nɛɛ.”—5 Mose 4:37, 38.

16. Mɛni hewɔ Sadukifoi lɛ tɔ̃ akɛ amɛkpoo gbohiiashitee lɛ?

16 Afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, Yesu kã Sadukifoi ni heee gbohiiashitee lɛ amɛyeee lɛ ahiɛ. Mɛni hewɔ amɛsumɔɔɔ ni amɛhe Nyɔŋmɔ shiwoo akɛ ebaaku sɛɛ ekɛ gbohii lɛ aba wala mli ekoŋŋ lɛ amɛye lɛ? Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛleee ŋmalɛi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ.” (Mateo 22:29) Ŋmalɛi lɛ maa nɔ mi kɛhaa wɔ akɛ, ‘mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbohiiabui lɛ amli lɛ aaanu gbɔmɔ Bi lɛ gbee, ni amɛaaje kpo.’ (Yohane 5:27-29) Kɛ́ wɔle nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbohiiashitee lɛ he lɛ, no lɛ, hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ mli lɛ baakɔne wɔyiŋ akɛ abaatee mɛi ni egboi lɛ ashi. Nyɔŋmɔ ‘baami gbele kɛaatee naanɔ; ejaakɛ Yehowa ekɛɛ.’—Yesaia 25:8.

17. Mɛɛ wɔsɛɛ be ehe baahia ni wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ lɛ?

17 Yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli lɛ, be ko baaba ni ehe baahia ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ ana hekɛnɔfɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ hewalɛ ni ekɛhereɔ mɔ yiwala lɛ mli yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. Satan Abonsam baafa ta ashi Nyɔŋmɔ webii ni tamɔ mɛi ní bɛ hebuu nɔ̃ ko lɛ. (Ezekiel 38:14-16) Kɛkɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baajie ehewalɛ kpeteŋkpele lɛ kpo yɛ wɔ gbɛfaŋ, ni mɔ fɛɛ mɔ baaná ale akɛ lɛ ji Yehowa lɛ. (Ezekiel 38:21-23) Amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ wɔkɛtswa hemɔkɛyeli kɛ hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mli lɛ wɔma shi, bɔni afee ni wɔkagbugbaa yɛ nakai jaramɔ be lɛ mli.

18. (a) Mɛɛ sɛɛnamɔi wɔnáa kɛjɛɔ Yehowa hewalɛ lɛ ni wɔɔsusu he lɛ mli? (b) Mɛɛ sanebimɔ wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, yiŋtoi babaoo yɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔjwɛŋ Yehowa hewalɛ lɛ nɔ. Kɛ wɔsusu enitsumɔi lɛ ahe lɛ, wɔkɛ heshibaa jieɔ wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ yi ni wɔdaa shi akɛ ekɛ ehewalɛ lɛ tsu nii yɛ gbɛ ni nilee kɛ suɔmɔ yɔɔ mli nɔ. Kɛji wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ Yehowa Zeboat nɔ lɛ, mɔ ko nyɛŋ awo wɔhe gbeyei kɔkɔɔkɔ. Hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ eshiwoi lɛ amli lɛ hosoŋ. Shi kɛlɛ, kaimɔ akɛ, abɔ wɔ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ. No hewɔ lɛ, wɔ hu wɔyɛ hewalɛ—eyɛ mli akɛ kɛyashi he ko moŋ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase wɔ-Bɔlɔ lɛ yɛ gbɛ ni wɔkɛ wɔhewalɛ tsuɔ nii lɛ nɔ? Wɔbaasusu sane nɛɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 1 Aheɔ ayeɔ akɛ sũ mli nibii ní anáa hewalɛ kɛjɛɔ mli, tamɔ mu kɛ ŋai—ni ji hewalɛ jɛɛhei titrii ni haa hewalɛ nitsumɔhe tsɔji tsuɔ nii lɛ—náa amɛhewalɛ lɛ kɛjɛɔ hulu lɛ mli.

^ kk. 4 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, nuklea okplɛm ni yɔɔ hewalɛ fe fɛɛ ni aka akwɛ dã lɛ hewalɛ shɛɔ TNT mɛgatɔn 57.

^ kk. 6 Eka shi faŋŋ akɛ wuo ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ ji koo mli tsinai (Latin urus). Afii akpei enyɔ ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ, kooloi nɛɛ yɛ Gaul (amrɔ nɛɛ France), ni Julius Caesar ŋma nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ amɛhe akɛ: “Nɛkɛ uri nɛɛ adalɛ baa shi fioo fe shwuɔi, shi amɛsu, kɛ bɔ ni amɛhewolonɔ su kɛ amɛhenɔ ji lɛ tamɔ tsina hii pɛpɛɛpɛ. Amɛyɛ hewalɛ waa, ni amɛhe yɛ oya: amɛgbeɔ gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ loo kooloo fɛɛ kooloo ni amɛkɛkpeɔ.”

Ani Obaanyɛ Oha Sanebimɔi Nɛɛ Ahetoo?

Adebɔɔ yeɔ Yehowa hewalɛ lɛ he odase yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

Mɛɛ asraafoi Yehowa baanyɛ ekɛtsu nii ni ekɛfi ewebii lɛ asɛɛ?

Mɛɛ bei komɛi amli Yehowa jie ehewalɛ lɛ kpo yɛ?

Mɛɛ nɔmimaa wɔyɔɔ akɛ Yehowa baaha eshiwoi lɛ aba mli?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10]

“Nyɛholea nyɛhiŋmɛi anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi?”

[He ni Sane lɛ Jɛ]

Photo by Malin, © IAC/RGO 1991

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 13]

Bɔ ni Yehowa jie ehewalɛ lɛ kpo lɛ he ní wɔɔsusu lɛ baaha wɔná eshiwoi lɛ amli hemɔkɛyeli